Malé Karpaty, Biele Karpaty a Považský Inovec v Trnavskom kraji

Trnavský kraj patrí medzi menšie kraje Slovenska, jeho rozloha dosahuje len dve tretiny hodnoty priemerne veľkého kraja. Nachádza sa na západnom Slovensku, je úzky, pretiahnutý v smere severozápad- juhozápad- juh.

Územie kraja sa nachádza najmä v Podunajskej nížine, ktorá je od Záhorskej nížiny oddelená Malými Karpatmi a na severovýchode obrúbená výbežkom Považského Inovca. Z Podunajskej nížiny zasahuje na územie Podunajská pahorkatina a z nej predovšetkým Trnavská pahorkatina s Podunajskou rovinou. Zo Záhorskej nížiny je to Chvojnická pahorkatina a na severe Borská nížina. Okrajom sem zasahuje aj Dolnomoravský úval a Biele Karpaty.

Súvislejšie plochy lesov sú v Malých Karpatoch, Považskom Inovci a v Bielych Karpatoch. Prevládajú spoločenstvá dubových a bukových porastov.

Mapa pohorí Trnavského kraja

Tri pohoria a tri odlišné turistické zážitky

Malé Karpaty sú síce nižším pohorím, no ich výhľadový potenciál netreba podceňovať. Okrem mnohých pamiatok v blízkom okolí ponúka samotné pohorie veľa zaujímavých možností.

Biele Karpaty: turistika pre pôžitkárov.

Považský Inovec vnímam ako svoje domovské pohorie.

Považský Inovec nepatrí medzi pohoria, ktoré sa považujú za atraktívne.

Hútanie nad peknou jarnou jednodňovkou ma v mape neomylne priviedlo k Považskému Inovcu. Nie náhodou.

Biele Karpaty

Charakter pohoria a Vršatské bradlá

Sú súčasťou rozmanitého Karpatského oblúka, ktorého západná časť prechádza hlavne Slovenskom, prírodne jedinečnou a mnohotvárnou krajinou uprostred Európy.

Biele Karpaty nie sú vysoké. Turistika v nich nie je náročná a je veľmi pohodová.

Názov pohoria pochádza práve od charakteristických svetlých vápencových a pieskovcových bradiel, ktoré vystupujú zo zeleno-hnedých lesov a lúk.

Vršatské bradlá neprehliadneš (ani z diaľnice), dobre ich rozoznáš zo všetkých okolitých pohorí.

Začnem v zime neodolateľnou a úplne bielo-bielou Chmeľovou.

Je z nej nádherný výhľad na najvýstižnejšie bralá Bielych Karpát Vršatské bradlá. Nič nedefinuje Biele Karpaty lepšie ako ony.

Z Chmeľovej je unikátny výhľad na hradné bralo s ruinami hradu Vršatec.

Vršatské bradlá a hrad Vršatec

Chmeľová a náučný chodník Okolo Vršatca

Šesť kilometrový okruh po Náučnom chodníku Okolo Vršatca - Koruny Bielych Karpát je tak na 2,5 hodiny a má iba 300 m prevýšenie.

Z parkoviska vedie po pohodlnej asfaltke okolo bradiel, cez Vršatské Podhradie a Sedlo Chotuč, kde bočí do lesa a prudko stúpa späť z druhej strany bradiel.

12 minút pred parkoviskom je Rázcestie Chmeľová s odbočkou na 2. najvyšší vrch Bielych Karpát.

Chodník na Chmeľovú je krátky, no prudký. Za 20 minút na 300 metroch prekoná takmer 100 metrov do výšky, a to je veľa.

V zime ho môže pokrývať ľad, takže mačky prídu vhod.

Keď konečne vystúpi z lesa, z obnaženého vrcholu sa naskytne nádherný výhľad na Vršatské hradné bralo zhora a kusisko Bielych Karpát.

A je to paráda!

Po príjemnej a nenáročnej turistike dobre padne občerstvenie.

Na výber je vlastné, alebo z miestnej ponuky dvoch hotelov.

Prvý je 4**** welness hotel, kde je čašníkov viac ako hostí, ale obed je tam skutočne kulinársky zážitok, ktorý odzrkadľuje aj vysoká cena za minimalistickú porciu.

O 100 m ďalej v hoteli nižšej cenovej kategórie sa dá najesť menej vyberavo, ale za tretinovú cenu😊.

Veľká Javorina

Veľká Javorina je najvyšší vrch Bielych Karpát a hraničný vrch s Českou republikou.

Veľká Javorina s výškou 970 m n.

Stojí na nej vysielač a Holubyho chata.

Na Veľkú Javorinu vedie úzka, ale pohodlná asfaltka z obce Lubina medzi Novým Mestom nad Váhom a Starou Turou.

Ocenia ju všetci, čo sa chcú „vyvetrať“, ale nespotiť.

Asfaltka je plusom a mínusom zároveň.

Vďaka ľahkej dostupnosti býva na Veľkej Javorine najmä cez pekné víkendy a sviatky veľa ľudí a chata v čase obeda natrieskaná.

K 100-ročnej Holubyho chate, ktorá je pomenovaná po evanjelickom farárovi, botanikovi a etnológovi Jozefovi Ľudovítovi Holubym, vedú aj turistické chodníky.

  • Zo Starej Turej má žlto značkovaný 10 km a 3,5 h, prevýšenie 600 m.
  • Z obce Lubina má modrá značka až 12 km a 4 h, prevýšenie 750 m.

Fúúúú.

Už chápeš tú asfaltku ?😊

Ak ju využiješ, od Holubyho chaty je to k vysielaču na vrchole Veľkej Javoriny len 500 metrov a 15 minút.

Celý vrcholový okruh má len pol hodiny.

Ponúka pekné výhľady na slovenskú aj českú stranu, za vysielačom je malý a nielen symbolický cintorín.

Veľká Javorina a Holubyho chata

Jelenec

Komu je to málo, môže prejsť 2 km a 35 minút prekrásnym slnečným lesom až na Jelenec, ktorý má rovnakú nadmorskú výšku ako Chmeľová.

Jelenec 925 m n.

Zelená turistická značka vedie stále po hranici a na Rázcestí Pod Jelencem bočí do Česka, ale dobre viditeľný chodník odtiaľ pokračuje rovno na Jelenec, vrch s významnou minulosťou a jej pozostatkami v polčase rozpadu.

Najzaujímavejšími objektami bývalej retranslačnej stanice pre leteckú dopravu sú podzemný bunker a 48 m vysoký hrdzavý anténny stožiar.

Hoci stožiar nie je turistická rozhľadňa, samozrejme, že som sa naň vydriapala a to boli výhľady!

Veľká Javorina s Holubyho chatou ako na dlani, zvlnená Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty až po Veľký Lopeník, Nové Mesto nad Váhom, Lieskovská dolina, Květná a Strání.

Len keby tak nefučalo.

Lezenie na stožiar je riskantné, lebo cez 30 rokov opustená konštrukcia koroduje.

Nad pásmom stromov vo veternom dni fučí extrémne silný vietor.

Na vrcholovej plošine je zábradlie „zhnité“, ja som sa tam od strachu ani nepostavila, aby ma nesfúklo - pud sebazáchovy je sviňa neprajná.

Pre niekoho môže byť zážitkom aj podzemný bunker, do ktorého sa schádza po schodoch z polo-zboreného dreveného zrubu.

Vanie odtiaľ chlad a smrad plesne.

Schody sú zahádzané odpadkami, handrami a matracmi po niekom, koho by som určite nechcela stretnúť v tme 10 m pod zemou.

Všetko pôsobí zdevastovane a prehnito, akoby sa to malo každú chvíľu zrútiť.

Ja som odvahu zísť do temnoty nenabrala, aj tak som nemala baterku.

Veľký Lopeník

Veľký Lopeník je s výškou 911 m n. m. tretí najvyšší vrch Bielych Karpát.

Tak ako Veľká Javorina aj Lopeník je hraničný vrch.

Jediný prístup zo Slovenska je prudký.

Modro značený chodník z Novej Bošáce má necelých 5 km a prevýšenie 600 m.

Uf.

Výstup trvá skoro 2,5 hodiny.

Trasa sa dá skrátiť takmer o polovicu, ak vyštartuješ až z parkoviska v osade Grúň nad Novou Bošácou.

Omnoho menej náročný je prístup z českej strany z obce Lopeník alebo z Mikulčina vrchu, odkiaľ som šla ja.

Kto si chce dať do tela aj u našich susedov, môže zvoliť trasu z Květnej, ktorá má cez 3 hodiny, 7,5 km a prevýšenie viac ako 700 m.

Mikulčin vrch (799 m n. m.) vyrastá medzi horskými obcami Vápenica, Vyškovec a Lopeník.

Je na ňom lyžiarske stredisko s veľkým bezplatným parkoviskom a niekoľko chát s občerstvením, ktoré fungujú hlavne v sezóne.

Na Veľký Lopeník je to odtiaľ cez Lopenické sedlo a Malý Lopeník iba 4,5 km a necelé 2 hodiny s prevýšením 240 metrov.

VrchVýškaCharakteristika
Veľká Javorina970 m n.najvyšší vrch Bielych Karpát a hraničný vrch s Českou republikou
Chmeľová925 m n.výhľady na Vršatské bradlá
Jelenec925 m n.pozostatky retranslačnej stanice
Veľký Lopeník911 m n. m.hraničný vrch s rozhľadňou

Na Veľkom Lopeníku je 22 m vysoká rozhľadňa z dubového dreva s kamenno-betónovou základňou.

Má 101 schodov a cez 20 rokov, čo už na dreve vidieť.

Je otvorená celoročne, avšak v sezóne za symbolický poplatok 50 Kč na jej údržbu.

Z rozhľadne je nádherný kruhovitý výhľad nielen na celé Biele Karpaty, ale aj na Kľak či Rozsutec v Malej Fatre, Strážovské vrchy, Považský Inovec s rozhľadňou Helena, Malé Karpaty, Pálavu, Chřiby, Hostýnské a Vizovické vrchy, Beskydy a údajne aj na Jeseníky.

Rozhľadňa Veľký Lopeník

História hranice a Moravské Kopanice

Okrem rozhľadne je na vrchole Veľkého Lopeníka aj hromadný hrob s pamätníkom na 22 vojakov Červenej armády, ktorí tu padli 27. apríla 1945 pri oslobodzovaní obce Lopeník, okrajom ktorej vedie okružná trasa späť na Mikulčin vrch.

Mužov vrátane tých z Lopeníka padlo v miestnych lesoch desaťnásobne viac a v delostreleckej paľbe sa zrútilo v dedine až 21 domov.

Život na Moravských Kopaniciach nikdy nebol ľahký.

Prví obyvatelia tam prišli až v 13. storočí a ich úlohou bolo strážiť nepokojnú hranicu s Uhorskom.

V hlbokých lesoch Bielych Karpát vraj nachádzali útočisko odpadlíci spoločnosti, zbojníci i početní utečenci z Uhorska, po ktorých tu zostala špecifická kultúra i nárečie bližšie Slovákom než Čechom.

V dobe nacistickej okupácie viedla cez Veľký Lopeník hranica medzi Ríšou a Slovenským štátom a dnes je tam opäť.

Ale len geografická.

Za Lopeníkom sa zelená trasa pripája na červenú SNP-čku, ktorá sem pre krušnú spoločnú históriu zachádza zo Slovenska.

Pohodlná asfaltka stúpa na Mikulčin vrch, kadiaľ sa vracia na Slovensko.

Považský Inovec

Výstup na Inovec a turistické možnosti

Doteraz som nemal príliš pochodený Považský Inovec. Okrem Marhátu a hradu Tematín, aj keď celý hlavný hrebeň mám ako na dlani a vidím ho priamo z okna.

Po prechode turistických magistrál konečne prišiel čas aj na "turistické chuťovky", ktorými sú hrebeňovky môjmu srdcu blízkych pohorí.

Prechádzka z Beckova na Inovec a späť je dlhá. Napriek tomu ma lákala, pretože je na jej trase veľa atrakcií.

Počas výjazdu som chcel spoznať oblasť juhovýchodne od Považského Inovca a následne sa dostať na jeho najvyšší bod, Inovec, 1042 m.

Tak vznikla trasa po cestách, asfaltkách a cez les.

V tretej časti seriálu zablúdim na vrcholy Veľký Kriváň, Strážov, Plešivec (pohorie Burda) a Inovec. Každý z vrchov je úplne iný.

Chránený areál Sedliská

Na okraji Považského Inovca nad Hlohovcom sa nachádza Chránený areál Sedliská.

Miestni ho poznajú aj ako poniklecovú lúčku.

Lokalita je síce neveľká, ale zaujímavá.

Chránený areál Sedliská poniklecová lúčka

Beckov a okolie Považského Inovca

Hrad Beckov pozná asi každý z Vás.

Pokiaľ ste cestovali autom či vlakom cez Považie, jeho majestátne hradby na skalnom brale ste mohli vidieť aj spoza okna.

V údolí rieky Váh a na okolitých vrcholoch je hradov viac než dosť, jeden z nich Vám predstavíme aj teraz.

Hrad Beckov leží v blízkosti hlavného dopravného ťahu vedúceho z Bratislavy do Žiliny.

Vďaka skvelej polohe je mimoriadne vyhľadávaný.

Tomu prispieva aj neprehliadnuteľné hradné bralo, hrdo sa týčiace široko ďaleko.

Stačí odbočiť pri Novom Meste nad Váhom, prejsť pár kilometrov a ste na mieste.

Historická verzia prichádza s iným sledom udalostí.

Hradné bralo malo mimoriadne výhodnú strategickú pozíciu.

Popri Váhu viedla dôležitá obchodná cesta a navyše priamo cez Váh viedol aj brod, spájajúci oba brehy.

Prvýkrát sa o hrade píše v roku 1208.

O niečo viac ako 100 rokov sa dočkal svojej kamennej podoby.

Takto vynovený hrad bol veľmi dôležitým obranným bodom, ktorý nezlomili ani Tatári v roku 1241.

Jedným z významných vládcov hradu bol predovšetkým Matúš Čák Trenčiansky.

Vtedy dostal hrad nový systém opevnenia.

Kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1388 daroval hrad svojmu vernému služobníkovi Stiborovi zo Stiboríc.

Stibor dal hradu romantickejší nádych.

Učinil gotickú prestavbu a pristavil aj kaplnku.

Hrad prešiel rukami mnohých majiteľov.

Odolal zdrvujúcemu útoku Turkov a Tatárov v roku 1599, no zničil ho iný živel.

Oheň.

Od požiaru v roku 1729 hrad chátral a stali sa z neho ruiny.

Beckov je dodnes jednou z najzachovalejších zrúcanín na Slovensku.

Bol citlivo a dôkladne zreštaurovaný, pričom múry sú na mnohých miestach zakonzervované.

Hrad dýcha starobylou atmosférou.

Na hradnom brale si môžete skúsiť zaliezť alebo sa okúpať v blízkom jazere Zelená voda.

Hrad Beckov na skalnom brale

Rozhľadňa Hájnica a Haluzická tiesňava

V menej známej dedinke Haluzice, v okrese nové Mesto nad Váhom, stojí nenápadná rozhľadňa.

Z výšky 7 m Vám ponúkne výhľady na krásy pohoria Biele Karpaty a Považský Inovec.

K vyhliadkovej veži sa dostanete približne 500 m dlhou cestičkou.

Nenáročná prechádzka je vhodná aj pre rodiny s deťmi.

Rozhľadňa Hájnica, ktorá stojí na rovnomennom kopci vo výške 341 m n. m. pozostáva z jedného krytého poschodia.

Nenechajte sa odradiť nízkou výškou rozhľadne.

Aj napriek tomu dovidíte na Veľkú Javorinu a kopaničiarske políčka uložené na jej svahoch.

Tiché a pokojné miesto ponúka relax, oddych a priestor na zamyslenie sa.

Využite blízke okolie rozhľadne na piknik či opekanie pri západe slnka.

Len pár krokov od rozhľadne leží zrúcanina románskeho kostolíka v Haluziciach, ktorý pochádza zo začiatku 13. storočia.

Atraktivitu okolitej prírody zvyšuje Haluzická tiesňava.

Kaňon s dĺžkou 1 km, ktorého stromy sú husto obrastené brečtanom, sa každoročne eróziou potoka zväčšuje.

Nevynechajte návštevu tohto úžasného miesta.

Pozor na dážď či prehánky, kedy sú cestičky z dôvodu vysokej vlhkosti klzké a nebezpečné.

Návštevu počas daždivého obdobia neodporúčame.

Rozhľadňa Hájnica a Haluzická tiesňava

Vážska cyklomagistrála

Najstaršia a najdlhšia cyklotrasa spája mesto Hlohovec s mestom Žilina.

Počas svojej jazdy prejdete 4 kraje, Nitriansky kraj, Trnavský kraj, Trenčiansky kraj a Žilinský kraj.

Trúfate si vydať sa na trasu, ktorej úseky sú v dĺžke takmer 249 km?

Pokiaľ Vašu jazdu začínate na juhu, miestom Vášho štartu bude Šulekovo, mestská časť Hlohovca.

Popri Vážskom kanáli a neskôr okolo vodnej nádrže Sĺňava Vás cyklomagistrála prevedie mestom Piešťany až do Hornej Stredy.

Cyklovýlet pokračuje Trenčianskym krajom popri Biskupickom kanáli.

Vašou zastávkou môže byť Nové Mesto nad Váhom.

V rekreačnom stredisku pri vodnej nádrži Zelená Voda nájdete osvieženie, občerstvenie aj miesto na relax.

Sily na nový deň do ďalších kilometrov môžete nazbierať v kempe.

Z Nového Mesta nad Váhom pokračujeme až do krajského mesta Trenčín.

Láka Vás doba minulá?

Poďte s nami zavítať do bývalého kráľovského mestečka, obce Beckov.

Hrad Beckov a jeho majestátne hradby v regióne Považie sú neprehliadnuteľné.

Vážska cyklomagistrála Vás prevedie na druhý breh rieky Váh a cez miestnu časť Zamarovce sa dostanete stúpaním až ku kostolu a kalvárii na Skalke.

Pokračovať môžete cez obce Bolešov, Kameničany, Pruské Priamo až do obce Lednické Rovne.

Miesto na relax Vám ponúka Botanický park - Lednické Rovne.

S vetrom vo vlasoch pokračujete mimo mesta, popri kúpeľoch Nimnica s ich liečivým minerálnym prameňom až okolo vodnej nádrže Nosice.

Známa nádrž pod pseudonymom Priehrada mládeže ponúka nádhernú scenériu.

Trasu v Trenčianskom kraji ukončíme prechodom cez Považskú Bystricu a Považské Podhradie.

Jazdu Vám spríjemnia pohľady na zrúcaninu Považský hrad, ktorá pochádza zo začiatku 12. storočia.

Vodná nádrž Zelená voda

Vodná nádrž Zelená voda sa nachádza na Západnom Slovensku, v blízkosti Nového Mesta nad Váhom.

Dobrá prístupnosť autom z diaľnice D1, ale aj pešo či na bicykli, robí z tohto jazera obľúbenú destináciu najmä v lete.

Ľudia sa sem chodia kúpať, relaxovať, chytať ryby či športovať.

Jazero Zelená voda vzniklo bagrovaním štrku a názov dostalo pre jeho typicky zelenú vodu.

Tá je mimochodom nezávadná a pravidelne hygienikmi kontrolovaná.

Dobrú prístupnosť z brehu a pozvoľný vstup do vody ocenia najmä pre rodiny s deťmi.

Zelená voda je ideálnym miestom na vodné športy.

Člnkovanie, windsurfovanie či plávanie si tu naplno vychutnáte.

V prevádzke je aj požičovňa vodných bicyklov.

Ak budete mať vody dosť, môžete si zahrať plážový volejbal, tenis, futbal alebo minigolf.

V areáli rekreačného strediska Zelená voda nájdete aj sociálne zariadenia, sprchy a prezliekarne.

Miestne bufety a reštaurácie ponúkajú rozmanité jedlá a malí maškrtníci isto ocenia aj zmrzlinu.

Jazero Zelená voda je vyhľadávané i rybármi.

Keďže vodná plocha disponuje rozlohou 1,1 km², určite si každý rybár nájde pokojné a tiché miesto v tieni stromov, ďalej od hluku turistov.

Bikepark Kálnica

Športový komplex Bikepark Kálnica ročne navštívi množstvo cyklistov.

Nachádza sa v Kálnici pri Novom Meste nad Váhom.

Na svoje si tu prídu hlavne milovníci adrenalínu a zjazdovej cyklistiky označovanej ako downhill.

Od marca do októbra sa v prípade priaznivého počasia môžete vydať v ústrety cyklodobrodružstvu.

Park je aj vďaka týmto otváracím hodinám najdlhšie otvoreným bikeparkom počas roka na Slovensku.

Areál tvorí celkovo 18 tratí, z ktorých si môžete na základe Vašich skúseností a schopností vybrať tú najlepšiu.

Oplatí sa začať na testovacom okruhu, prípadne ľahkej trati.

Pokojne si ako profi cyklisti rozhýbte telá na jednej zo 4 stredne ťažkých tratiach.

Až 6 tratí je tu zaradených do ťažkých, 5 tratí do veľmi ťažkých a 3 trate do extrémne ťažkých bez obchádzok.

Výhodou areálu je aj to, že časť jeho tratí je osvetlená a tak sa tu dá jazdiť aj vo večerných hodinách.

Ak nemáte skúsenosť s týmto typom jazdenia, doprajte si jazdu pod dohľadom ostrieľaného inštruktora.

Aj pre deti je pripravená škôlka, škola alebo kemp.

Na mieste si môžete zapožičať bicykle rôznych kategórií, alebo si tu dať skontrolovať Váš vlastný priamo v servise.

Malé Karpaty v Trnavskom kraji

Územie kraja sa nachádza najmä v Podunajskej nížine, ktorá je od Záhorskej nížiny oddelená Malými Karpatmi.

Najvyšší bod územia, 768 m. n. m., sú Záruby, ktoré sú zároveň najvyšším vrcholom Malých Kartpát.

Zaujímavé informácie o území CHKO Malé Karpaty získame na náučnom chodníku Smolenický kras, súčasťou ktorého je aj špeciálna archeologická časť Molpír.

Smolenický kras, Molpír a jaskyňa Driny

Smolenice ležia na okraji trnavskej nížiny pod Malými Karpatmi.

Turistický chodník Smolenický kras prechádza územím národnej kultúrnej pamiatky hradiska Molpír /400 m n.m./, kde bolo objavené praveké sídlisko, trácko - skýtske hradisko, keltské sídlisko a veľkomoravská osada a Národnou prírodnou rezerváciou Dolinou Hlboče o výmere 123 ha.

V dolnej časti Doliny Hlboče je jediný vodopád v Malých Karpatoch o výške asi 9 m.

Súčasťou prírodnej rezervácie je Národná prírodná pamiatka jaskyňa Driny, jediná sprístupnená v Malých Karpatoch.

Je to puklinová jaskyňa o dĺžke 680m, sprístupnených je 410 m.

Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výplňou.

Objavená bola v roku 1929 J. Baničom a J.Vajsáblom.

Je prevádzkovaná v čase od 1.4. do 31.10.

Vstup do jaskyne je v hodinových intervaloch od 9.00 do 16.00 a prechod trvá cca 35 min.

Nástup na turistický chodník je možný pri kostole v Smoleniciach, alebo na Jahodníku pri ceste do jaskyne Driny.

Trasa je terénne nenáročná o dĺžke 7,5 km.

Zo Smoleníc je možnosť výstupov na blízke kopce Čiernu skalu, Veterlín, Havranicu a najvyšší vrch Malých Karpát Záruby.

Objavením jaskyne Driny sa položil základ pre vznik rekreačného strediska Jahodník, kde je možnosť ubytovania v chatovej osade a stravovania v štýlovej reštaurácii.

Rekreantom je k dispozícii kúpalisko, táborisko i jazda na koni.

Jaskyňa Driny v Malých Karpatoch

Smolenický zámok a múzeum Molpír

Na nevysokom návrší nad Smolenicami stojí Smolenický zámok.

Bol to pôvodne strážny hrad postavený pravdepodobne v 14. storočí na ochranu malokarpatských priesmykov a obchodnej Českej cesty.

Patril rôznym šľachtickým rodom, od roku 1777 Pálfiovcom.

Za Rákociho povstania bol poškodený, sídlo panstva sa prenieslo do kaštieľa v obci a hrad postupne pustol.

Začiatkom 20. storočia začali Pálfiovci na jeho mieste stavať novodobé rodinné sídlo podľa projektov architekta J. Huberta.

Z pôvodného hradu zostali len bašty.

Architektúra zámku je urobená podľa stredofrancúzskych zámkov.

Dnes je domovom vedeckých pracovníkov SAV a je využívaný na rôzne zasadania, vedecké sympóziá, konferencie.

V zámku je možnosť ubytovania.

Romantický vzhľad zámku zvýrazňuje rozsiahly okolitý park s lúkami, voľne prechádzajúci do malokarpatských lesov.

Múzeum Molpír sa nachádza sa v Smoleniciach, súčasťou expozícií sú vykopávky z hradiska Molpír, ukážky z flóry a fauny Malých Karpát.

Ďalšie malokarpatské výlety

Na jej trase je veľa atrakcií.

Na konci na turistov čakajú zrúcaniny hradu Pajštún z 13. storočia.

Tento častý turistický cieľ ponúka pekné výhľady na okolie.

Od tejto pomerne zachovalej zrúcaniny vedie žltá značka k ďalšej zaujímavej lokalite.

Nenáročný lesný chodník vás po hodine dovedie k Dračiemu hrádku, zrúcanine hradnej veže.

Vedie odtiaľ červeno značený turistický chodník, ktorý vás na prvom rázcestí privedie k Tisovým skalám.

Ďalej pokračuje popri observatóriu až k vrcholu Veľkej Homole.

Tu sa nachádza rozhľadňa Alexandra Filípka, ktorá je vysoká 20,4 m a na jej vrchol vedie 120 schodov.

Ponúka panoramatické výhľady na Malé i Biele Karpaty, Podunajskú nížinu, Tribeč či Považský Inovec.

Ak by ste pokračovali po červenej ešte 10 minút od rozhľadne, objavíte zaujímavé skalné útvary Traja jazdci, ktoré využívajú najmä horolezci.

Vydajte sa z Podhradia po modrej značke k Plaveckému hradu.

Odtiaľ pokračujte k Amonovej lúke, kde sa nachádza turistický prístrešok a môžete si tam oddýchnuť.

Červeno značený chodník vás cez sedlo Uhliská privedie k Vápennej.

Tu si môžete užiť výhľady aj z betónovej rozhľadne, ktorá je umiestnená na vrchole.

Na výstup si môžete zvoliť aj náučný chodník s 11 informačnými tabuľami, ktorý je o ničo dlhší.

Plavecký Mikuláš - Kršlenica - Deravá skala.

Táto trasa vedie zaujímavými krasovými skalnými masívmi.

Z Mikuláša sa vydajte po žltej turistickej značke, ktorá vás privedie na Kršlenicu.

Zo skál vidíte Plavecký hrad, Mikuláš i Mokrú dolinu.

Pokračujte k rázcestiu pod Čiernou skalou, kde sa napojíte na červenú magistrálu vedúcu k Mon Repos, bývalému poľovníckemu kaštieľu.

Odtiaľ vedie zeleno značený chodník Mokrou dolinou späť do obce.

Po ceste však môžete objavovať zákutia jaskyne Deravá skala, ktorá je voľne prístupná.

Našiel sa tu napríklad hrot mamutieho kla a jej návšteva môže byť zaujímavým spestrením pre deti i dospelých.

Dĺžka trasy: 8,3 km ↑↓

Celkový čas: 2:30 h ↑↓

Samotná obec Kuchyňa ponúka niekoľko zaujímavých miest.

Ak si však chcete pozrieť aj jej okolie, vydajte sa po modrej turistickej značke.

Chodník vás najskôr povedie lúkou a neskôr vstúpite do lesa, kde sa nachádzajú aj zvyšky lesnej železničky.

Od Vývratu začína chodník prudšie stúpať a k vrcholu Vysokej je to odtiaľ niečo vyše hodiny.

Výhľady na okolie si môžete užiť z tohto druhého najvyššieho vrcholu Malých Karpát.

Čachtický hrad a Veľký Plešivec

Hrad, ktorý sa stal známym aj vďaka grófke Báthory, je po čiastočnej rekonštrukcii prístupný aj pre turistov, no je potrebné si zaplatiť vstupné.

Od hradu vás povedie modrá značka nenáročným lesným chodníkom až k vrcholu Veľkého Plešivca.

Ten ponúka výhľady na Čachtický hrad, okolité obce, vodnú nádrž či Považský Inovec.

Ak ste prišli autom a potrebujte sa vrátiť späť do Čachtíc, trasa vedie rovnakou cestou.

Dĺžka trasy: 14,5 km ↑↓

Celkový čas: 4:20 h ↑↓

Parkovanie: parkovisko pod Čachtickým hradom

Mohyla M. R. Štefánika

Zaparkovať môžete na parkovisku neďaleko samotnej Mohyly Milana Rastislava Štefánika.

Odtiaľ po zelenej značke, z ktorej vedie krátka odbočka k vyhliadke Hrombaba, pokračujte až k rázcestiu Chrbát Brala.

Následne vás žltá značka privedie do obce Košariská.

V rodisku tohto významného Slováka môžete navštíviť múzeum, ktoré mapuje jeho život.

Praktické podmienky a charakter regiónu

Územie Trnavského kraja patrí k najteplejším na Slovensku.

Na nížinách dosahuje priemerná teplota v júli + 20° C a v januári - 2°C.

V horských oblastiach sa však podmienky menia podľa nadmorskej výšky, orientácie svahov a aktuálneho počasia.

V zime môže chodník na Chmeľovú pokrývať ľad, takže mačky prídu vhod.

Pozor na dážď či prehánky, kedy sú cestičky Haluzickej tiesňavy z dôvodu vysokej vlhkosti klzké a nebezpečné.

Návštevu počas daždivého obdobia neodporúčame.

Na výlety do pohorí si treba zvoliť trasu podľa prevýšenia, dĺžky, povrchu a dostupnosti občerstvenia.

Veľká Javorina je vďaka asfaltke ľahko dostupná, no najmä cez pekné víkendy a sviatky býva na vrchole veľa ľudí a chata v čase obeda natrieskaná.

Na Veľkom Lopeníku je rozhľadňa otvorená celoročne, avšak v sezóne za symbolický poplatok 50 Kč na jej údržbu.

Pri návšteve Jelenca treba rešpektovať stav opustenej retranslačnej stanice, pretože lezenie na stožiar je riskantné a podzemný bunker pôsobí zdevastovane a prehnito.

TOP 10 - Tipy na výlet - Malé Karpaty

tags: #male #karpaty #biele #karpaty #a #povazsky