Fotografie parku Anička z roku 1980: spomienky na rekreáciu pri Košiciach

Park Anička je miesto, kde Košičania trávia svoje voľné dni, športujú, prechádzajú sa alebo len tak pozorujú okolie.

Fotografie parku Anička z roku 1980 pripomínajú obdobie, keď areál patril medzi vyhľadávané rekreačné miesta obyvateľov Košíc. Historický kontext parku Anička súvisí s prírodným bohatstvom minerálnych prameňov, kúpeľnou tradíciou a postupným rozvojom mestského oddychového zázemia.

Park Anička Košice historická fotografia 1980

Čo zobrazujú fotografie parku Anička z roku 1980

Rok 1980 bol významný aj pre samotný minerálny prameň v areáli. S využitím sa opäť začalo v roku 1980 vyhĺbením 13-metrovej studne, no aj tento zdroj zrušili pre problémy s hygienou.

Park Anička bol v tom čase súčasťou širšieho rekreačného priestoru, ktorý nadväzoval na staršiu kúpeľnú a kúpaliskovú tradíciu. Návštevníci sem prichádzali za oddychom, prechádzkami, športom aj minerálnou vodou.

Historické fotografie z tohto obdobia môžu zachytávať najmä atmosféru verejného priestoru, podobu komunikácií, okolitej zelene, rekreačných objektov a návštevníkov. Park Anička je aj dnes zázemím pre rekreáciu obyvateľov.

Minerálny prameň Anička a jeho názvy

V roku 1863 bol na pravej strane Hornádu objavený mineralizovaný prameň. Pomenovali ho podľa maďarského revolucionára Lajosa Kossutha, dnes známy aj ako Ľudovítov, Gajdov alebo Aničkin prameň.

Voda z Aničky je medzi Košičanmi veľmi obľúbená. Podľa lekárov pomáha najmä pri tráviacich problémoch.

Neskôr sa táto minerálka zvaná vajcovka používala aj na pitné účely. Postupom času bol z hygienických dôvodov zdroj zlikvidovaný.

ObdobieUdalosť
14. storočieArchívne záznamy spomínajú výskyt minerálnych prameňov v tejto oblasti.
1863Bol objavený prameň pri ceste do Ťahanoviec v severnej časti intravilánu mesta Košice.
Po prvej svetovej vojneV území boli zriadené kúpele.
1980Bol vyhĺbený 13-metrový zdroj.
1995Bol vybudovaný nový zdroj hlboký 30 metrov.
12. september 2016Prameň bol vylúčený z prevádzky kvôli plánovanej rekonštrukcii.

Park Anička ako bývalé kúpeľné miesto

Atmosféra miesta sa v odbornej architektonicko-urbanistickej obci nazýva aj genius loci. Genius loci bol v starorímskej mytológii duch, ktorý svojou mocou ochraňoval nejaké miesto.

Novodobá architektonická a urbanistická teória si tento pojem osvojila. Keď sa bavíme o genius loci v prípade parku Anička, tak sa bavíme o kontexte miesta, ktoré sa tu nachádza. A to je práve jeho spojenie s kúpeľnou tradíciou.

Pôvodnú atmosféru historických kúpeľov nie je možné oživiť, tá sa stratila spolu s pôvodnou infraštruktúrou. V území sa zmenila topografia. Časť pôvodných kúpeľov ležala v miestach súčasného zregulovaného koryta rieky Hornád. V tom čase to boli brehy ešte neupraveného toku.

V apríli roku 1923 získalo vojsko toto územie do prenájmu. Vo velení bol vtedy generál Radol Gajda. Jeho zásluhou boli kúpele prebudované.

V roku 1936 bol názov kúpeľov zmenený z Gajdových na Košické kúpele. Kúpele boli predstavené verejnosti nanovo ako moderné mestské kúpalisko.

Cieľom bolo vybudovať v hustnúcej spoločenskej situácii novú identitu kúpaliska bez súvisu s armádou. O rok neskôr padlo rozhodnutie kúpalisko zrušiť.

Mestské kúpele sa podarilo čiastočne zrekonštruovať až v roku 1947. Začiatkom sedemdesiatych rokov, v roku 1974, bolo verejnosti sprístupnené aj nové kúpalisko Ryba.

Historická mapa parku Anička a kúpeľov Košice

Rekreácia v období okolo roku 1980

Potreba rekreácie ale na svojom význame nestratila. Park Anička bol aj v roku 1980 miestom, kam ľudia prichádzali tráviť voľný čas.

Fotografie z roku 1980 sú cenné najmä preto, že zachytávajú konkrétnu podobu areálu v období pred neskoršími zmenami, opravami a úpravami. Pomáhajú vnímať park nielen ako zelenú plochu, ale aj ako priestor spätý s každodenným životom Košičanov.

Infraštruktúra kúpaliska je už dnes opotrebovaná a v celom areáli parku sú viditeľné stopy času. Porovnanie historických fotografií s dnešným stavom preto umožňuje sledovať, ako sa menili rekreačné objekty, verejné priestranstvá a vzťah obyvateľov k tomuto miestu.

Vývoj zdroja minerálnej vody

V roku 1980 sa využívanie minerálneho prameňa obnovilo vyhĺbením 13-metrovej studne. Aj tento zdroj však neskôr zrušili pre problémy s hygienou.

V roku 1995 bol vybudovaný nový zdroj hlboký 30 metrov. Ten slúži svojmu účelu doteraz.

Minerálny prameň na Aničke je najväčším turistickým lákadlom tohto rekreačného areálu. Jeho voda má vďaka svojej mineralizácii pozitívny vplyv na trávenie.

Košičania i ľudia z okolia chodia k prameňu veľmi často. Minerálna voda má vynikajúce účinky na trávenie a zažívanie. Ako s každou minerálkou, ani s touto to netreba preháňať.

Rekonštrukcia prameňa a zachovanie tradície

Prameň bol od 12. septembra 2016 vylúčený z prevádzky kvôli plánovanej rekonštrukcii. Správca, ktorým je Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ), vtedy tvrdil, že jeho rekonštrukcia je nevyhnutná, pretože naposledy sa odberné miesto opravovalo pred dvadsiatimi rokmi.

V zlom stave bola už nosná konštrukcia, ktorá niesla kamenné obklady. V nevyhovujúcom stave bol aj prívod vody a elektroinštalácia. Tento stav ovplyvnilo agresívne pôsobenie minerálnej vody.

Celkový rozpočet na rekonštrukciu odberného miesta bol 32 723 eur.

Rozhodli sme sa ho po dlhých rokoch kompletne zrekonštruovať, aby slúžil Košičanom, turistom i návštevníkom, pretože jeho voda má vďaka svojej mineralizácii pozitívny vplyv na trávenie.

Ľudia si ju chodia naberať a to je dôvod, prečo by sa mala podporiť táto tradícia. Aby sem ľudia chodili a užívali tú vodu.

Historické fotografie ako dokument minulosti

Historické fotografie mesta a verejných priestorov zachytávajú nielen architektúru, ale aj spôsob života. V prípade parku Anička môžu fotografie z roku 1980 ukázať, ako vyzeralo miesto v období, keď bolo prirodzenou súčasťou voľnočasového života Košičanov.

Fotografický záznam umožňuje sledovať rozdiel medzi pôvodnou a súčasnou podobou areálu. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú detaily: stav chodníkov, usporiadanie zelene, podoba mobiliáru, rekreačné zariadenia, vodné prvky a celková návštevnícka atmosféra.

Takéto zábery majú hodnotu aj pre architektonické a urbanistické uvažovanie o budúcnosti územia. Je otázkou času, kedy bude potrebné zarámcovať názor na budúci rozvoj parku a jeho priľahlých pozemkov.

Budúcnosť parku a jeho urbanistický kontext

Väčšina parku Anička je v Územnom pláne mesta Košice (ÚPN) zaregulovaná ako verejná zeleň.

Plochy západne od parku Anička sú v súčasnom ÚPN určené ako navrhované plochy obytnej viacpodlažnej zástavby, navrhované plochy mestského a nadmestského občianskeho vybavenia, navrhované plochy športovorekreačného vyššieho vybavenia a navrhované plochy verejnej zelene.

Na témy klíma, inklúzia a historické dedičstvo diskutovali experti Viktória Mravčáková (SPOLKA), Andrej Šteiner (Karpatský rozvojový inštitút), Martin Zaiček (Spoločnosť Jaromíra Krejcara, Slovenská komora architektov) a hlavný architekt mesta Košice Petr Kropp (UHA MMK).

Rekreácia by mala byť prístupná pre všetkých. S tým súvisí aj potreba vnímať park ako verejný priestor, ktorý má slúžiť rôznym skupinám obyvateľov.

Prírodný zdroj je jedným z tých pilierov kúpeľného miesta. Voda je médium kúpeľnej starostlivosti. Kúpeľná starostlivosť sa tu už nebude realizovať, lebo tá voda nemá tú kvalitu, ktorá by mohla poskytnúť terapiu. Je však vhodná na pitie.

Prečo sú fotografie z roku 1980 dôležité

  • zachytávajú podobu parku Anička pred neskoršími zmenami;
  • pripomínajú význam areálu pre voľný čas obyvateľov Košíc;
  • dokladajú pokračovanie rekreačnej tradície spojenej s kúpeľmi a minerálnym prameňom;
  • umožňujú porovnanie historického a súčasného stavu územia;
  • pomáhajú vnímať park ako súčasť historického dedičstva mesta;
  • môžu byť podkladom pri úvahách o ďalšom rozvoji verejnej zelene a rekreačnej infraštruktúry.

Fotky parku Anička z roku 1980 tak nie sú iba obrazovou spomienkou. Zachytávajú miesto, ktorého význam sa menil spolu s kúpeľmi, kúpaliskami, minerálnymi prameňmi a potrebami obyvateľov mesta.

tags: #fotky #park #anicka #1980 #rok