Na Slovensku sú kategórie vozidiel delené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 a podľa zákona 106/2018 Z. z.
Kategóriou vozidla je skupina vozidiel, ktoré majú rovnaké konštrukčné znaky.
Kategórie vozidiel zároveň určujú, aké vodičské oprávnenie je potrebné na ich riadenie a aké technické normy musia spĺňať.
Kategórie cestných nákladných vozidiel
Podľa § 4 zákona č. 106/2018 Z. z. kategória N1 - vozidlá tejto kategórie sú vyrábané na prevoz tovaru.
kategória N2 - vozidlá tejto kategórie sú vyrábané na prevoz tovaru.
kategória N3 - vozidlá tejto kategórie sú vyrábané na prevoz tovaru.
| Kategória | Určenie |
|---|---|
| N1 | vozidlá tejto kategórie sú vyrábané na prevoz tovaru. |
| N2 | vozidlá tejto kategórie sú vyrábané na prevoz tovaru. |
| N3 | vozidlá tejto kategórie sú vyrábané na prevoz tovaru. |
Terénne vozidlá na Slovensku nie sú samostatnou kategóriou, ale môžu patriť do rôznych kategórií podľa ich konštrukcie a použitia.
snežné skútre - zvláštne motorové vozidlá, ktoré sa riadia pomocou lyže alebo lyží v kontakte so snehom alebo ľadom a pohybujú sa pomocou pásu alebo pásov tvoriacich uzavretý prstenec, ktoré sú v kontakte so snehom alebo ľadom.
Vstupné a výstupné miesto vo vozidle
Vstupné zariadenia sú tie zariadenia, ktorými do počítača vstupujú informácie.
Vstupné zariadenie je hardvér, pomocou ktorého počítač prijíma dáta (typicky od používateľa alebo z prostredia).
Vstupné zariadenie spracuje informácie z reálneho sveta, zmení ich na digitálne údaje a prenesie do počítača.
Výstupné zariadenie je hardvér, do ktorého počítač zapisuje alebo zobrazuje dáta (typicky ich sprístupňuje používateľovi).
Výstupné zariadenie prenáša digitálne údaje z počítača do nášho sveta
Niektoré zariadenia môžu byť vstupno- výstupné.
V prípade cestných nákladných vozidiel možno vstupné a výstupné miesto chápať ako miesto alebo prvok, cez ktorý vozidlo prijíma údaje, pokyny a signály alebo odovzdáva informácie vodičovi, prevádzkovateľovi, riadiacemu systému či okoliu.
Vstupné zariadenia a prvky
Vstupné zariadenie alebo vstupná jednotka je periférne zariadenie (hardvér) počítača, ktorá umožňuje vstup údajov alebo signálov do počítača za účelom ich ďalšieho spracovania alebo ich využitia pre riadenie počítača a k nemu pripojených zariadení.
Vstupné zariadenie transformuje informácie z “vonkajšieho” sveta do formy použiteľnej pre počítač.
Vstupné zariadenia často slúžia užívateľovi - človeku ktorý ich používa pre zadanie príkazov, alebo ďalších informácií spracovávaných počítačom.
Informácie sú buď vo forme dát ( súbory, adresáre ... ) , vo forme zvuku, obrazu alebo videa.
Rozdelenie vstupných zariadení
- podľa ovládania - ovládané človekom - klávesnica
- ovládané počítačom - snímače …
- podľa druhu vstupu - audio, vizuálne
- podľa dĺžky trvania vstupu - diskrétne - ťuknutie - klávesy
- kontinuálne - pohyb - myš
- podľa stupňov voľnosti - 2D, 3D
- podľa ovládania kurzora - priame - svetelné pero
- nepriame - myš
- podľa zadávania súradníc - absolútne - zariadenie udáva presnú hodnotu - touchpad
- relatívne - zariadenie udáva len zmenu polohy - myš
- podľa použitia - textové, herné
- podľa pripojenia - využívajúce štandardné pripojenia - USB, gameport ….
- vyžadujúce zvláštny radič
Príklady vstupných zariadení:
- klávesnica
- myš
- tablet
- webkamera
- skener
- mikrofón
- joystick
- dance pad
- svetelné pero
- volant
- spaceball
- 3D rukavica
Klávesnica
Klávesnica je vstupné zariadenie počítača s viacerými tlačidlami pomocou ktorých je možné zadávať príkazy priamo (počítač reaguje na stlačenie tlačidla), alebo nepriamo (napísaním príkazu, alebo programu).
Počítačová klávesnica je odvodená od klávesnice písacieho stroja.
Je určená na vkladanie znakov a ovládanie počítača.
Klávesnica je najbežnejším vstupným zariadením počítača.
Klávesnice majú bežne na jednotlivých klávesách vytlačené alebo vyryté znaky alebo funkcie, ktoré reprezentujú.
Vo väčšine prípadov stlačenie jednotlivej klávesy korešponduje s vypísaním jedného znaku.
Na vytvorenie niektorých symbolov (resp. znakov) je potrebné stlačiť niekoľko kláves naraz, prípadne v určenom poradí.
Ďalšie klávesy slúžia na vykonanie určitej činnosti a ďalšie možnosti poskytuje stlačenie viacerých takýchto kláves simultánne.
Existuje množstvo rozdielnych rozložení klávesnice; predovšetkým preto, že rôzni ľudia potrebujú prístup k rozdielnym znakom alebo funkciám.
Typickým príkladom sú národné abecedy pozostávajúce z rozdielnych znakov, ale existujú aj špeciálne klávesnice pre matematiku, účtovníctvo a programovanie.
Bežná PC klávesnica má štandardne 101 kláves, ale existujú aj varianty s viacerými klávesmi, dokonca až 130.
Kompaktné klávesnice, ako napr. na prenosných počítačoch, majú často menej ako 90 kláves.
Rozloženie a časti klávesnice
Najčastejšie rozloženie kláves je tzv. QWERTY (rozloženie znakov zľava doprava q-w-e-r-t-y, atď), ktoré vychádza zo štandardnej anglickej klávesnice a používa sa často i v krajinách, ktoré pôvodne používali iné rozloženie.
Napr. väčšina operačných systémov obsahuje rozloženie slovenskej klávesnice qwerty i qwertz, ktoré je typické pre písacie stroje na Slovensku.
Užívateľ tak má možnosť vybrať si, ktoré rozloženie mu vyhovuje viac.
Keď sa pozrieme na klávesnicu zhora, môžeme ju rozdeliť na niekoľko častí:
- alfanumerická časť - základ klávesnice
- numerická časť - slúži na zadávanie čísel a operátorov
- časť funkčných kľúčov - označené ako F1 až F10
- Navigačné klávesy- klávesy so šípkami a klávesy HOME, END, PAGE UP, PAGE DOWN, DELETE a INSERT
- indikačná časť - kontrolky (LED-diódy)
- ovládacie klávesy- používajú sa samostatne alebo spolu s inými klávesmi na vykonávanie určitých akcií (CTRL, ALT, kláves s logom systému Windowsa kláves ESC)
Na klávesnici rozlišujeme klávesy:
- aktívne - ich stlačenie vyvolá na obrazovke odozvu, napr.vypíše sa znak alebo spôsobí pohyb kurzora
- pasívne - ich samostatné stlačenie nevyvolá odozvu, ale používajú sa najmä pri dvoj- a trojhmatoch (Ctrl, Shift, Alt)
Okrem iných štandardných klávesov obsahuje klávesnica tieto typy preraďovačov:
- patria sem preraďovače: NumLock, CapsLock, ScrollLock
- dočasné - sú to pasívne klávesy, ktoré sa používajú na dosiahnutie znakov, ktoré nie sú priamo dosiahnuteľné z klávesnice len priamym stlačením: Ctrl, Shift, Alt
Princíp činnosti klávesnice
Klávesnica je obvykle konštruovaná ako sústava spínačov zapojená v matici riadkov a stĺpcov v ktorej každý kláves spína práve jeden riadok so stĺpcom.
Klávesnica vysiela kódy stlačených kláves, ktoré vyhodnocuje jednočípový mikroprocesor - radič klávesnice cez SIO (sériový port) ako 1 Bajt.
Každá klávesa spína v matici riadkov a stĺpcov jeden riadok a stĺpec.
Mikroprocesor ktorý klávesnicu ovláda vysiela na jedno rozhranie postupne kombinácie 1000...., 0100...., 0010.... - nastavuje logickú jednotku postupne na všetkých riadkoch.
Druhé rozhranie sníma informáciu zo vstupov.
Pokiaľ v aktívnom riadku nie je stlačený žiadny kláves, načíta vstupné rozhranie samé nuly.
Ak je stlačený kláves spájajúci aktívny riadok s nejakým stĺpcom načíta vstupné rozhranie v príslušnom bite jednotku.
Zo známej polohy tlačidla potom riadiaci mikrokontrolér (mikropočítač) klávesnice vypočíta kód - SCAN KÓD a tento sa pošle počítaču po sériovej linke ako 1 byte.
Operačný systém využije tento kód ako index do tabuľky preddefinovaných ASCII kódov priradených klávesom.
Typy klávesníc a pripojenie
Podľa spôsobu realizácie spínačov klávesnice poznáme klávesnice:
- mikrospínačové - spínací prvok je mechanický mikrospínač
- membránové - na dvoch fóliách sú vytvorené vodivé dráhy so zväčšenými plôškami v mieste spínačov
- bezkontaktné - pod každým tlačidlom je skrytý integrovaný obvod s tzv. HALLOVOU SONDOU citlivou na magnetické pole.
Samotné klávesy nie sú spojené s fóliami, ale sú uložené v plastovom výlisku vrchnej časti klávesnice tak, že sa môžu voľne pohybovať vo vertikálnom smere a pri svojom pohybe nadol v koncovej polohe zatlačia spodnou časťou na príslušný bod na fóliách.
Návrat klávesy a priebeh sily počas jej stláčania (pre vhodný pocit používateľa) je zabezpečený sústavou kovových pružín a/alebo vhodne vytvarovaných gumených dielov.
Stlačením tlačidla sa priblíži k sonde magnet upevnený v spodnej časti klávesu.
Klávesnica sa historicky k počítaču pripájala cez sériové rozhranie.
Najbežnejším konektorom v minulosti bol tzv. AT konektor, ktorý bol štandardom na základných doskách pred érou Intelu 486.
Neskôr to boli rozhrania PS/2 a USB, dnes je nezriedka klávesnica, podobne ako myš pripojená k počítaču bezdrôtovo, buď krátkovlnným rádiovým spojením alebo prostredníctvom Bluetooth.
V podmienkach cestnej nákladnej dopravy môže klávesnica slúžiť na zadávanie údajov do palubného počítača, navigačného systému, evidencie nákladu alebo komunikačného terminálu.
Myš a ovládanie kurzora
Myš alebo počítačová myš je vstupné zariadenie počítača, periféria počítača slúžiaca na ovládanie polohy kurzora na obrazovke a vykonávanie operácií stlačením tlačidiel.
Myš patrí medzi vstupné zariadenia počítača.
Ide o nástroj pre rýchle ovládanie počítačových programov.
Pomocou nej dokážeme v počítačoch s grafickými operačnými systémami pohodlne ovládať aplikačný softvér.
Počítačová myš je spravidla malý predmet, ktorý sa vojde do dlane a je voľne položený na podložke.
V dolnej časti myši je zariadenie, ktoré detekuje pohyb myši vzhľadom k vodorovnej podložke a následne tento pohyb prenáša na obrazovku počítača.
Myš na rozdiel od joysticku má plynulé ovládanie kurzora.
Súčasťou je jednočípový mikroprocesor, ktorý odpočítava relatívne posunutie v smere osi x a y a vysiela k počítaču po sériovej linke 3 údaje - dx, dy a kombináciu stlačených tlačidiel.
Druhy počítačových myší
- klasická - mechanicko-optická myš, ktorá umožňuje vstup dvojrozmernej informácie pomocou guličky umiestnenej v spodnej časti myši; - rozlišovacia schopnosť: 200 - 2400 dpi
- optická - gulička je nahradená dvojicou svetelného vysielača a prijímača (na báze LED-diód); pohyb je snímaný zmenou odrazu vysielaného lúča od podložky
- ultrazvuková - pracuje na podobnom princípe ako optická; jej výhodou je, že umožňuje aj trojrozmerný vstup; tretia súradnica je definovaná vzdialenosťou myši (jej zdvihnutím od podložky); rozlišovacia schopnosť: okolo 6000 dpi
Kovová gulička pokrytá gumou prenáša posun súradníc valivým pohybom na 2 kolmé valečeky.
Pripojenie myši k počítaču je riešené buď káblom, pôvodne napr. cez sériový port, PS/2, dnes najmä prostredníctvom USB, alebo bezdrôtovo, dnes najmä prostredníctvom bluetooth.
V kabíne nákladného vozidla môže byť myš doplnkovým ovládacím prvkom pre palubný informačný alebo logistický systém, ak jeho konštrukcia umožňuje bezpečné používanie počas státia vozidla.
Skener a digitalizácia dokumentov
Skener je vstupné zariadenie počítača určené na digitalizáciu dokumentov, obrázkov, fotografií alebo iných predlôh obsahujúcich grafické alebo textové informácie.
Skener (z angl. Skenery si môžeme rozdeliť podľa viacerých hľadísk.
Dôležitým parametrom pri skenovaní je hodnota dpi, čo znamená dots per inch (bodov na palec).
Hovorí o tom, s akou presnosťou a podrobnosťou sa obraz prenesie do bodov v počítači.
Rozdelenie skenerov podľa predlohy
- plošné - predloha sa kladie na plochu, obvykle sklenenú platňu
- ručné - snímacím prvkom sa ručne pohybuje po snímanej ploche
- bubnové - predloha sa vkladá do skleneného valca
- fotografické - predloha sa sníma podobne ako fotoaparátom - odfotografuje sa
- bezkontaktné - laserové - sníma sa len modulované laserové svetlo odrazené od predlôh
- prechodové - predloha prechádza štrbinou okolo snímacieho prvku (ako pri faxe)
- filmové - snímanou predlohou sú negatívne filmy a diapozitívne filmy
Rozdelenie skenerov podľa snímača
CCD skenery.
Snímač CCD svetlocitlivý polovodičový čip.
Predloha je osvetlená výbojkou.
Obraz sa odráža od sústavy zrkadiel, prechádza objektívom a dopadá na CCD snímací prvok.
CIS skenery (Contact Image Senzor):
Snímací prvok je tvorený jedným riadkom snímacích senzorov umiestnených čo najbližšie k predlohe.
Zdroj svetla zabezpečujú LED diódy integrované v čítacej hlave.
Laserové CCD :
Snímač sníma iba špecificky modulované monochromatické laserové svetlo odrazené od predlohy.
Používa sa pre snímanie čiarového kódu a detekciu tvaru predmetov.
Plošný obrazový snímač grafických predlôh.
Základ tvorí riadkový snímač CCD (integrovaný obvod s polovodičovými kondenzátormi, ich náboj sa vybíja v závislosti od intenzity osvetlenia).
Pohybom hlavy skenera osvetľujú LED diódy úzke prúžky obrazu, pričom odrazené svetlo je zaostrené na CCD snímač.
Digitalizovaný záznam prúžkov sa cez paralelné V/V porty prenáša do operačnej pamäte.
Komunikačné rozhranie skenera
- USB, pripojenie je vytvorené zbernicou USB (Universal Serial Bus)
- FireWire, málo používané, iba pre špeciálne aplikácie.
V nákladnej doprave môže skener slúžiť na načítanie dokumentov, čiarových kódov, identifikácie zásielok alebo evidencie tovaru.
Webkamera, kamera a obrazové snímače
Webkamera Alebo webová kamera je vstupné zariadenie počítača slúžiace na snímanie pohyblivého obrazu alebo statických obrázkov, a ich prenos do počítača pre ďalšie spracovanie.
Predstavujú konštrukčne jednoduchý spôsob digitalizácie obrazu pre počítačové spracovanie.
Ich hlavným využitím (ako vyplýva z názvu) je internet - online zobrazenie účastníkov videokonferencie, snímanie priestoru a prenos informácii na internetovú stránku, fotografovanie a pod.
Ich využitie je všestrannejšie - umožňujú napr. sledovať priestor ako bezpečnostná kamera, na stráženie detí, na prenos obrazu zo známych miest či turistických destinácií, na cestách a diaľniciach pre zobrazenie dopravnej situácie a pod.
Záleží len od aplikačného softvéru, ktorý webkameru obsluhuje.
Digitálna kamera, web kamera, digitálny fotoaparát - snímače statického resp.
Pre cestné nákladné vozidlá môžu obrazové snímače poskytovať údaje o priestore pred vozidlom, za vozidlom alebo v jeho bezprostrednom okolí.

Mikrofón a snímanie zvuku
Vstupné zariadenia transformujú informácie z vonkajšieho sveta do formy použiteľnej pre počítač.
Medzi vstupné zariadenia patrí napr. klávesnica (sníma stlačenia kláves), myš (sníma pohyb), skener (sníma obraz) alebo mikrofón (zaznamenáva zvuk).
Grafické snímače - scanner - snímač graf.
Snímače fyzikálnych prostredí - zvuk (mikrofón) - iné (svetlo, mag.
V nákladnom vozidle môže mikrofón slúžiť ako vstupný prvok komunikačného alebo hlasového systému.
Ďalšie vstupno-výstupné zariadenia
Optická mechanika je príkladom vstupno-výstupného zariadenia.
Slúži na čítanie údajov z optických médií rovnako ako aj na ich zápis a uloženie.
Z dátového média sa údaje čítajú bezkontaktne, najčastejšie pomocou lasera.
Modem - modulátor a demodulátor - moduluje diginálny signál na analógový a demoduluje analógový signál na digitálna pri prenose dát v MAN, WAN sietiach.
Je pripojený k SIO portu.
Môže byť v prevedení externom (mimo základnej jednotky), alebo internom (pripojený k materskej doske).
Multimediálne V/V zariadenia pre systémy virtuálnej reality - okuliare, helmy, hmatové simulátory (piezoelektrické rukavice) a pod.
Pri cestnej nákladnej doprave môžu vstupno-výstupné zariadenia prijímať údaje a zároveň ich zapisovať, prenášať alebo zobrazovať.
Výstupné zariadenia a výstupné miesto
Výstupné zariadenie alebo výstupná jednotka vo výpočtovej technike je periférne zariadenie (hardvér) počítača, ktoré umožňuje výstup dát alebo signálov z počítača vo forme zrozumiteľnej človekom (napr. obrazová, textová alebo zvuková informácia), alebo v inej forme za účelom ich ďalšieho spracovania alebo využitia pre riadenie k počítaču pripojených zariadení.
Výstupné zariadenia sú tiež hardvér počítača umožňuje výstup dát alebo signálov z počítača vo forme zrozumiteľnej človekom.
Pomocou nich počítač dostáva informácie a príkazy človeka
Príklady výstupných zariadení:
- monitor
- projektor
- tlačiareň
- plotter
- počítačové reproduktory
- slúchadlá
V cestnom nákladnom vozidle môže výstupné miesto predstavovať zobrazovací panel, monitor, kontrolka, zvukový systém, tlačový výstup alebo iný prvok, ktorým systém odovzdáva vodičovi či obsluhe výsledné údaje.
Monitor
Monitor je zariadenie slúžiace na zobrazovanie textových a grafických výstupov z činnosti počítača.
Na spodnej časti prednej strany monitora sú väčšinou umiestnené regulátory jasu a kontrastu, pomocou ktorých môžete korigovať výsledný obraz.
Vo väčšine programov sa na obrazovke nachádza kurzor.
Je to blikajúci štvorec (príp. obdĺžnik) veľkosti znaku, alebo podčiarnik.
Dôležitou charakteristikou monitora je rozlišovacia schopnosť.
Rozlišovacia schopnosť závisí od počtu izolovaných bodov, z ktorých sa skladá obraz.
Čím je ich viac, tým je obraz presnejší.
S presnosťou zobrazenia však rastie cena počítača (lebo musí mať primerane veľkú pamäť) i monitora (lebo kvalitnejší monitor je drahší).
Podľa farebnosti rozoznávame monitory:
- monochromatické - jednofarebné (čierno-zelené, čierno-biele, čierno-oranžové)
- farebné - farba síce zvyšuje príťažlivosť a estetickú úroveň výstupu, ale zároveň zvyšuje nároky na pamäť, a tým aj na cenu.
Podľa veľkosti obrazovky: veľkosť monitora udáva uhlopriečka meraná v palcoch.
Väčšie veľkosti monitorov sa využívajú najmä pri grafických programoch, pri konštruovaní pomocou PC,..
Podľa zobrazovanej informácie monitory delíme na:
- alfanumerické - na obrazovke alfanumerického displeja vieme zobraziť iba písmená, číslice a ďalšie znaky kódu ASCII.
- grafické - ak má byť výstupom z počítača obrázok, potrebujeme grafický monitor.
To je bežné vo výpoč- tových strediskách výrobných podnikov a organizácií, preto väčšina veľkých počítačov má iba alfanumerické monitory.
To je veľmi časté pri práci s mikropočítačmi, preto ich výstupom býva grafický monitor.
Kým výstup textu spravidla stačí zobraziť ako "čierne na bielom", grafické aplikácie si vyžadujú farbu.
Režimy práce monitora
Podľa režimu práce je monitor schopný pracovať v dvoch základných režimoch:
- v textovom režime umožňuje zobraziť niektorý z počítačových kódov (ASCII, EBCDIC).
- grafický režim umožnuje zobrazovať jednotlivé body (pixely),z ktorých sa skladá grafická informácia na obrazovke.
V tomto režime sa zobrazujú priamo celé znaky.
Štandardným formátom zobrazenia je 25 riadkov po 80 znakov.
Aby ste dosiahli maximálnu rozlišovaciu schopnosť displeja (maximálny počet samostatne ovládaných bodov, na ktoré možno displej rozdeliť), musíte mať i príslušnú grafickú kartu.
Grafická karta si musí pamätať jas resp. farbu každého zobrazovacieho bodu.
Počet bodov v jednotlivých smeroch určuje tzv. rozlišovaciu schopnosť monitora.
Každá grafická karta ponúka v závislosti od veľkosti video pamäte viac režimov s rôznym rozlíšením a počtom farieb zobrazovaných bodov (napr. pre 1MB pamäte - 640x480 bodov a 16 mil. farieb, resp. 1024x768 bodov a 256 farieb, resp. 1280x1024 bodov a 16 farieb).
Farby sa vytvárajú z troch základných farieb RGB (red, green, blue) - skladaním rôznych kombinácií intenzity základných farieb môžeme vygenerovať viac ako 16 miliónov farieb.
Tzv. "tru color" typ je 24 bitový režim , kde farba jedného bodu je popísaná 3 8-bitovými číslami, udávajúcimi jas R,G,B zložiek, pričom každá zložka môže mať až 256 úrovní.
Typy monitorov
- klasické (CRT)- sú to elektrónkové obrazovky (podobne ako v TV)
- plazmové - ploché displeje používané pri prenosných počítačoch tzv. laptop či notebook.
- LCD - liquid crystal display pracuje na úplne odlišnom princípe - využíva polarizáciu odrazeného resp. prejdeného svetla vrstvou tekutých kryštálov.
Vákuová obrazovková elektrónka.
Katódové delo (delta resp. in-line) vysiela elektrónový lúč, modulovaný riadiacimi signálmi z procesora grafickej karty.
Elektróny sú urýchľované napätím 25000V, vychyľované magnetickým poľom s pílovitým napätím (200V a 800V), pričom dopadajú na luminofór, kde spôsobia svetielkovanie zobrazovacieho bodu s danou farbou a intenzitou (kovová maska pred luminofórom s otvormi lomí lúč pod určitým uhlom).
Monitor CRT zobrazuje informácie podobne ako televízor.
Obrazovka funguje na princípe vychyľovania lúča elektrónov a ich zafarbenia pomocou luminoforu (chemická látka, ktorá premieňa energiu na farbu).
K výhodám týchto obrazoviek patrí etše stále ich nižšia cena, presnosť zobrazenia jednotlivých farebných odtieňov a možnosť rôznych orzlíšení obrazu.
Monitor LCD je v súčasnosti asi najpoužívanejším typom.
Je postavený na báze tekutých kryštálov podobne ako displej digitálnych hodiniek.
Informácia určuje farbu jednotlivých bodov monitora.
Nevýhodou je, že pri inom rozlíšení sa nám potom môže obraz javiť ako neostrý.
Ak na plôšku tekutých kryštálov pôsobí el. pole, kryštály sa dočasne usporiadajú a natočia rovinu polarizácie, teda polarizujú svetlo, pričom prejdené svetlo cez polarizačnú fóliu sa javí ako svetlé, neprejdené svetlo sa javí ako tmavé, farba sa vytvára pomocou farebných filtrov.
V kabíne nákladného vozidla slúži monitor ako výstupné miesto pre zobrazovanie navigačných pokynov, údajov o trase, stave vozidla, náklade alebo výstrahách.

Tlačiareň
Tlačiareň je výstupné zariadenie, ktoré tlačí text alebo obrázky na papier (v špeciálnych prípadoch aj na iný materiál).
Rozlišujeme čiernobiele a farebné tlačiarne.
Existuje niekoľko druhov používaných tlačiarní.
Rozlišovacia schopnosť tlače sa udáva v jednotkách dpi (dot per inch) - počet zobraz.
Ihličková tlačiareň
Ihličková tlačiareň na tlač používa tlačovú hlavu s malými ihličkami, ktoré cez farbiacu pásku otláča na papier.
Je lacná na obstaranie aj na prevádzku, ale tlačí pomaly a nekvalitne.
Mozaikové (ihličkové, bodové, maticové) - 9, 24, resp. 48 ihličiek vytvára udieraním cez pásku na kovový valec znak z istého počtu stĺpcov.
Môže pracovať v textovom (dostáva ASCII kódy alfanumerických znakov) aj grafickom režime.
Charakteristiky: tlač s rozlíšením 150 dpi, prevádzka - lacná, vysoká hlučnosť, kostrbaté obrysy písma.
V tlačiacej halve má namiesto atramentu radu malých ihličiek, ktoré ťukajú do papiera.
Medzi papierom a ihličkami je páska ako na písacom stroji, ktorá na papier odtláča farbu pri každom údere.
Takáto tlač je lacná, ale nepresná, navyše sú tlačiarne hlučné.
Tepelná tlačiareň
Tepelné - vypaľuje mozaiku na špeciálne tepelne citlivý papier (potiahnutý fóliou, ktorá tmavne pri teplote cca 90 oC), tlačí celý riadok naraz.
Charakteristiky: lacná, rýchla, nehlučná, avšak vysoké náklady na používaný papier.
Atramentová tlačiareň
Atramentová tlačiareň tlačí pomocou vystreľovania miniatúrnych atramentových kvapiek na papier.
Jej obstarávacia cena je nízka a tlačí kvalitne, aj keď nie príliš rýchlo.
Atramentové náplne, nazývané cartridge, sú však pomerne drahé, takže prevádzka tlačiarne môže byť nákladnejšia.
Atramentové tryskové (Ink Jet) - trysky s tekutým atramentom sú umiestnené na piezoelektrických doštičkách.
Privedením elektrického náboja doštička zmení svoj objem a katapultuje mikrokvapku, po jej uvolnení natečie nový atrament.
Charakteristika atramentových tlačiarní: nehlučné, rýchle, rozlíšenie 300 - 1200dpi, potrebný nerozpíjavý papier pre tlač, vhodné na tlač fotografií, menej kvalitná tlač textových predlôh.
Laserová tlačiareň
Laserová tlačiareň kreslí obraz laserom na svetlocitlivý valec.
Na neho sa potom nanesie farba, ktorá zostane iba na laserom ožiarených miestach, a valec sa následne otlačí na papier.
Pracuje tak, že na otáčajúci sa valec sa nanesie farebný prášok, vytvorí tak obraz a ten sa potom odtlačí na papier.
Obraz je kvalitný a stály.
Laserové (Laser Jet) - používajú práškové farbivo - toner - zmes uhlíka, železa a želatínového prášku.
Valec nabitý veľkým statickým nábojom sa vybíja laserovým svetlom, modulovaným signálom z počítača, resp. buffera tlačiarne.
Toner sa prichytí na valec a ten predlohu otlačí na papier, kde sa toner tepelne prilepí.
Charakteristika: nehlučné, rýchle, rozlíšenie 300 - 1200dpi, tlač na bežný papier a fólie, kvalitná tlač textových predlôh.
Je drahá na kúpu, ale prevádzka oproti atramentovej tlačiarni nákladná nie je.
Tlačí veľmi rýchlo a kvalitne, preto je dobre využiteľná na miestach, kde sa tlačia veľké objemy stránok - napríklad v kanceláriách.
Pri farebnej tlači má farebná hlava viacej farebných zásobníkov.
Všetky farby sa vytvárajú skladaním z tzv.
Pre nákladnú dopravu môže tlačiareň slúžiť na výstup prepravných dokladov, potvrdení, štítkov, záznamov alebo servisných údajov.
Plotter a súradnicový výstup
Plotter - súradnicový zapisovač - valcový, alebo stolný s pohyblivým mostom.
Používa sa najmä pri CAD projekcii a dizajnérstve až do formátu A0.
V systémoch súvisiacich s nákladnými vozidlami môže plotter slúžiť na výstup technických výkresov, plánov alebo schém.
Zvukové výstupné zariadenia
Výstupné zariadenie umožňuje výstup dát alebo signálov z počítača vo forme zrozumiteľnej človekom.
Výstup môže mať obrazovú, textovú alebo zvukovú formu.
Medzi výstupné zariadenia patria počítačové reproduktory a slúchadlá.
V cestnom nákladnom vozidle môže zvukový výstup vodiča upozorniť na stav systému, navigačný pokyn alebo výstražný signál.
Komunikačné rozhrania a porty
Vstupné a výstupné zariadenia je možné k počítaču pripojiť cez komunikačné rozhrania, ktorým sa tiež hovorí porty.
USB je teraz pravdepodobne najčastejšie používané komunikačné rozhranie.
Je veľmi univerzálny, je cez neho možné pripojiť napríklad klávesnicu, myš, tlačiareň, fotoaparát alebo pamäťové zariadenie.
USB je skratka pre universal serial bus - jednotnú zbernicu údajov pre rozličné zariadenia pripojené k počítaču.
HDMI vie prenášať digitálny obrazový a zvukový signál.
VGA prenáša obraz, ale oproti HDMI analógovo.
V nákladnom vozidle môžu komunikačné rozhrania prepájať palubný počítač s ovládacími, snímacími, zobrazovacími, tlačovými a komunikačnými prvkami.
Vstupno-výstupné miesto v prevádzke nákladného vozidla
Vstupné a výstupné zariadenia umožňujú výmenu informácií medzi človekom, vozidlom, počítačom a pripojenými zariadeniami.
Aby sme mohli využívať vstupno-výstupné zariadenia, potrebujeme softvér, ktorý s nimi dokáže pracovať a komunikovať.
Vstupné zariadenia môžu prijímať údaje od vodiča alebo zo snímačov.
Výstupné zariadenia môžu tieto údaje zobraziť, vytlačiť, oznámiť zvukom alebo odovzdať ďalšiemu systému.
V predošlej kapitole sme rozobrali komunikáciu procesora s perifériami, tak si ideme niečo povedať o nich.
Hlavne si rozoberieme základné princípy práce, niektoré ich technické parametre, možnosti.
Pri cestných nákladných vozidlách sa preto vstupné miesto spája najmä s ovládacími prvkami a snímačmi, zatiaľ čo výstupné miesto sa spája najmä s displejmi, kontrolkami, zvukovou signalizáciou, tlačou a komunikáciou.