Dubrovník bol založený veľmi dávno

Dubrovník môžeme považovať za mesto s najkoncentrovanejšími architektonickými pamiatkami v Chorvátsku a to už od včasného stredoveku.

Dubrovník je najjužnejšie väčšie chorvátske letovisko a určite jedno z najkrajších európskych miest vôbec.

Mesto na malom ostrovčeku Lave založilo v 7. stor. grécke a romanizované obyvateľstvo, ktoré utekalo z neďalekého Epidaru (Cavtatu) po jeho zničení Slovanmi a Avarmi.

Dubrovník, v tradícii zo starorímskych čias niesol meno Ragusa, Ragusium a gr. Rausion.

Prvá písomná zmienka v tomto alebo v podobnom znení pochádza z 8. stor.

Ostrov od pevniny oddeľoval úzky prieplav.

Súbežne s osadou na ostrove Lave na druhej strane prieplavu budovalo slovanské obyvateľstvo Dubravu.

V 13. stor. Medzi obyvateľstvom na úkor romanizovaného neskôr talianskeho pôvodu a Grékmi postupne dominovali Slovania - Chorváti.

Do roku 1205 patril Dubrovník pod zvrchovanosť Byzantskej ríše.

V rokoch 1205 až 1358 bolo mesto formálne závislé od Benátskej republiky.

V rokoch 1358 - 1526 patrilo pod zvrchovanosť Uhorského kráľa.

Začiatkom 15. stor. sa Dubrovník podobne ako Janov a Benátky stal slobodnou republikou pod formálnou ochranou uhorského kráľa, následne pod formálnou závislosťou osmanského sultána.

Dubrovnícka republika nebola len krátkym obdobím tohto miesta, trvala vyše pol tisícročia a v Európe predstavovala centrum inteligencie, pokroku, slobody a demokracie.

Celou svoji minulost byl Dubrovník součástí Dubrovnické republiky, která pozůstavala z města Dubrovník, Konavle, Cavtatu, Stonu a dalších menších míst společně s Dubrovnickými ostrovy.

Svojí nezávislost Republika Dubrovník získala již ve 14. století.

V 16. století dosáhla svého vrcholu s obchodováním především s Osmanskou říší, ale také s Itálií a Španělskem.

Její rozvoj byl postaven na obchodu a námořnictví.

Dubrovník měl jedno z nejlepších námořnictví v historii.

V 15. století vznikají první dílny na výrobu sukna, skla a mýdla.

Dubrovník bol dlhé storočia nezávislou a hospodársky prosperujúcou republikou.

Systematické osídľovanie dnešného mesta začalo v 7. storočí, keď Slovania a Avari prenikli až k Jadranskému moru.

Vznikla slovanská osada Dubrava.

Mesto bolo pre svoju výhodnú polohu medzi krajinami Stredomoria a Balkánom kvitnúcim strediskom obchodu.

Rozvíjala sa tu veda, umenie, pôsobili tu spisovatelia, filozofi, fyzici a lekári.

Bola tu vlastná maliarska dielňa, taktiež kamenársko-sochárske dielne.

Rozvíjalo sa remeslo zlatníkov ale aj čipkárstvo.

Rozkvet a rozmach však so sebou priniesli aj odvrátenú stránku a v 17. storočí začali spoločnosť trápiť problémy s alkoholom, vznik nevestincov a pokles morálky.

Radikálny úpadok Dubrovníka spôsobilo katastrofálne zemetrasenie v roku 1667.

Počas neho zahynula značná časť jeho obyvateľstva.

V r. 1667 mesto postihlo veľké zemetrasenie.

V roku 1667 bol Dubrovník zničený silným zemetrasením.

V tom istom roku zasáhlo Dubrovník veliké zemětřesení, celé město bylo zničeno a přibližně 3.000 lidí přišlo o život.

Zemetrasenie následoval veľký požiar, ktorý zničil veľké kultúrne dedičstvo, ktoré bolo budované po stáletí.

Nasledne mesto dostalo tvrdú ranu prírody a počas zemetrasenia, ktoré zasiahlo mesto, zahynula väčšina obyvateľstva.

V roku 1806 obsadili Dubrovník francúzske oddiely.

Napoleon Bonaparte zrušil republiku a jej územie pripojil k ilírskym provinciám.

Potom sa stal Dubrovník súčasťou rakúskeho, neskôr Rakúsko-Uhorského cisárstva.

V roku 1808 Republika Dubrovník zanikla a Dubrovník skončil pod nadvládou Rakúska, jako část Dalmátskeho království.

Na začiatku 19. storočí sa na európskej scéne objavuje Napoleon, čo zásadne ovplyvní aj dejiny Dubrovníku.

V máji roku 1806 vstupuje francúzske vojsko do Dubrovníka a mesto okupuje.

V januári roku 1808 maršál Marmont zrušil Dubrovnícku republiku aj napriek odporu vlády republiky.

Keď v roku 1815 oficiálne prestala existovať Dubrovnícka republika, jej územie bolo pripojené k Dalmácii.

Po prvej svetovej vojne bol súčasťou formujúcej sa Juhoslávie.

Počas občianskej vojny v 90. rokoch 20. stor. vypuknutej v súvislosti s rozpadom Juhoslovanskej federácie ho značne poškodili.

V októbri 1991 začali príslušníci JNA (Jugoslávská ľudová armáda) a dobovolníci z radov Černohorcov ozbrojený útok na Dubrovník s cieľom vytvořit Veliké Srbsko.

Město bylo každý den bombardováno a nejhůře bylo 6. prosince 1991.

I keď bolo město pod ochranou UNESCO, bylo napadeno z moře, ze vzduchu i z hor kolem Dubrovníku.

Velmi brzy však prišla pomoc od UNESCA a město bylo opraveno.

Ale všechny škody byli opraveny a dnes už jen někdo těžko pozná, že někdy v Dubrovníku byla válka.

Dubrovnícke hradby a staré mesto

Historické centrum a opevnenie

Okrem množstva iného za zmienku stojí gotický kniežací palác, 15 bášt a obranných veží, zvyšky hradieb, ktorých počiatky siahajú už do 8. stor.

Súčasťou opevňovacieho systému sú aj samostatné pevnosti - napríklad Bokar (11. stor.), Revelin (16. stor.) a Lovrijenac (11. - 12. stor.), baroková katedrála Velika Gospa postavená v rokoch 1673-1713, Kostol sv. Spasiteľa zo 16. stor., Kostol sv. Blažeja zo 14. stor. po zemetrasení prestavaný podľa benátskych vzorov a pôvodne románsko-gotický františkánsky kláštor.

Počas návštevy tohto kláštora pocítite úctu k posvätnému miestu, ktorého význam umocňuje miestna lekáreň.

Vznikla v roku 1317 aj je považovaná za jednu z najstarších v Európe.

Počas návštevy mesta nesmiete obísť Onofriovu fontánu (Onofrijeva česma), ktorá bola súčasťou dubrovníckeho vodovodného systému z polovice 13.

Dubrovník takmer vždy na vás pôsobí ako priesečník kultúr celého Stredomoria.

Preto sa nemôžeme čudovať, že ho v minulosti považovali za nové Atény.

Ak prechádzate jeho ulicami, dýcha na vás talianska gotika a renesancia s primiešaním antických, byzantských, románskych, slovanských a orientálnych štýlov, ktoré dopĺňa architektúra CK monarchie z 19.

Od druhej polovice minulého storočia je dejiskom jedného z najrenomovanejších letných festivalov, ktorý premieňa celé mesto na neprekonateľné javisko s návštevníkmi z celého sveta.

V meste vás takmer v každom ročnom období osvieži neobyčajne príjemná klíma.

Pamätihodnosť Údaj
Mestské hradby 1940 m, 25 m
V meste za hradbami okolo 6000
Prvá lekáreň 1317
Veľká Onofriova fontána 1438
Malá Onofriova fontána 1438
Pevnosť Revelin 1449, 1463

Najdôležitejšie pamiatky starého mesta

Mestské hradby sú súčasťou opevnenia, ktoré ohraničuje starú časť mesta.

Boli stavané od 13. do 17. storočí kvôli obrane.

Jsou dlouhé 1940 m a vysoké jsou 25 m.

Za zdmi městských hradeb žilo v období Dubrovnické republiky 2000 obyvateľov a nejvíce jich zde žilo v 15. století, kolem 6000.

Ve 14. století bylo postaveno 15 věží.

Kvôli ochrane pred Benátskou republikou boli zatvorené všetky otvory na hradbách.

Mestské hradby získali svoj dnešný vzhľad v 15. a 16. storočí.

Pevnosť Minčeta je najsevernejší a nejmonumentálnejší pevnosťou mestských hradieb.

Jméno dostala podľa dubrovnícke šľachtickej rodiny Menčetićů.

Je to veľká kruhová veža, ktorá svojou výškou a objemom dominuje severozápadnej vyvýšené časti mesta a hradieb.

Z Minčeta sa ponúka veľkolepý pohľad na mesto.

Veža Bokar je jednou zo štyroch najdôležitejších veží dubrovníckych mestských hradieb.

Nachádza sa na západnom konci hradieb, v bezprostrední blízkosti pevnosti Lovrijenac.

Pevnosť bola postavená podľa návrhu renesančného architekta Michelozza.

Stavba bola zahájená v roku 1461.

Stavba je zaujímavá svojimi vnútornými priestormi a terasami.

Má tvar podkovy a vďaka svojej polohe pri mori bola vhodná k cvičeniu dělosřelectva.

Sv. Ján je pevnosť, ktorá sa nachádza na južnej strane a jej hlavnou funkciou bola obrana mestského prístaviska.

Pevnosť bola postavená v roku 1346.

V jej blízkosti bola postavená Gundulićova pevnosť podľa návrhu dubrovníckeho architekta Paskoja Miličeviće.

Obe pevnosti boli v roku 1522 spojené vežami a od roku 1557 tvorí celok, ktorý poznáme dnes.

Terasy slúži ako letné javisko pre potreby Dubrovníckych letných hier.

Pevnosť Revelin sa nachádza v severovýchodnej časti a od mestských hradieb je oddelená hlbokým priekopom a spojená mostom.

Mala slúžiť ako obrana pred Turkami.

Prvé zmienky o pevnosti sa datujú do roku 1449 a savba bola zahájená v roku 1463.

Dnešnú podobu má podľa architekta Antonia Ferramolina.

Po zemetrasení v roku 1667 sa stáva správnym centrom Dubrovníckej republiky a je do nej premiestnená štátna pokladnica.

Dnes sa na terasách odohrávajú predstavenia Dubrovníckych letných hier a vo vnútri pevnosti sa organizujú rôzne koncerty.

Brána Ploče je východný vstup do starého mesta Dubrovníka.

Nachádza sa v časti Ploče, po ktorej bola pomenovaná.

Mala vonkajší a vnútornou bránu, s kamenným mostom cez príkop a zdvíhacím dreveným mostom.

Vonkajšia brána bola postavená v roku 1450 a most s jedným oblúkom bol postavený o rok skôr.

Vnútorná brána bola postavená v románskom štýle.

Počas rakúskej okupácie v 19. storočí bola do vnútornej brány zabudovaná široká brána.

Brána Pile je západný vstup do starého mesta a nachádza sa v časti zvanej Pile, podľa ktorej bola pomenovaná.

Brána Pile sa nachádza na mieste predchádzajúcej pevnosti, ktorá existovala už v roku 972 a bola zbúraná v roku 1818.

Ale i dnes môžeme vidieť zvyšky pevnosti medzi vnútornou a vonkajšou bránou.

Vonkajšie brána bola postavená v roku 1573 v štýle renesančnom.

Nad ňou sa nachádza socha sv. Blažeja, patróna mesta.

Do brány sa ide cez kamenný most s troma oblúkmi.

Most bol postavený v roku 1471.

Most je zakončený druhým pohyblivým mostem, který se v období Dubrovnické republiky v nočních hodinách zvedal a v raních hodinách spouštěl pro obyvatelstvo a obchodníky.

Vnútorná brána bola postavená v hlavních hradbách.

Bola postavená v gotickom štýle v roku 1460, v mieste starej brány zo 13. storočí.

Autorom sochy sv. Blažeja je najlepší chorvátsky sochár 20. storočí, Ivan Meštrović.

Dubrovnická katedrála bola zasvätená Nanebovzatie Panny Márie a je centrom dubrovníckeho biskupsví.

Bola postavená na mieste byzantskej katedrály, zničené veľkým zemetrasením v roku 1667.

Dnešná baroková katedrála bola stavaná v rokoch 1671 - 1713.

Podľa legendy bola postavená vďaka peniazom anglického kráľa Richarda Lví Srdce, ktorý neďaleko stroskotal so svojou loďou, keď sa vracal z krížovej výpravy v roku 1192.

Veľkým prínosom pre katedrálu bol Stjepan Gradić, ktorý našiel architekta Andrea Buffalinia, ktorého návrhy na katedrálu prijal dubrovnícky senát v roku 1671.

Katedrála bola dokončená v barokovom slohu v roku 1713.

Nad hlavným oltárom je obraz Nanebevzetí Panny Marie zo 16. století.

Autorem obrazu je benátský umělec Tiziano Vecelli, zvaný Tizian.

Oltář sv. Jana Nepomuckého je z fialového mramoru.

V klenotnici katedrály se nachází církevní nádoby, kříže, obrazy italských a chorvatských malířů, mezi kterými je i obraz Bohorodičky s dítětem ze 16. století, jehož autorství se připisuje italskému malíři Rafaelovi.

V pokladnici se také nachází relikvie hlavy sv. Blažeje z 11. - 12. století a je zdobena drahými kameny.

Kostol sv. Blažeja bol postavený na mieste románskej katedrály, ktorá ustála veľké zemetrasenie z roku 1667, ale bola zničená počas požiaru v roku 1706.

Nový barokový kostol bol postavený v rokoch 1706 - 1715 podľa návrhu benátskeho architekta Marina Gropellia.

Kostol má veľmi bohato zdobené priečelie s portálom a kupolu.

Na hlavnom oltári je socha sv. Blažeja z pozláteného striebra.

V ruke drží maketu mesta z obdobia pred zemetrasením v roku 1667.

Každý rok 3. februára sa v Dubrovníku slaví sviatok sv. Blažeja.

Pred chrámom stojí socha rytiera Orlanda (Rolanda), ktorá je symbolom slobodného mestského štátu.

Kostol sv. Spasiteľa sa nachádza v starej časti mesta a bol postavený v roku 1520 ako poďakovanie.

Keď v roku 1520 postihlo Dubrovník zemetrasenie, zomrelo asi 20 ľudí a škoda na budovách bola veľká.

Ľudia si mysleli, že hora Srđ spadne na mesto.

Stavbou bol poverený architekt Petar Andrijić z Korčuly, ktorý kostol postavil v renesančnom slohu.

Keď mesto postihlo veľké zemetrasenie v roku 1667, kostol neutrpel žiadne škody.

Knížecí palác tento palác byl postaven jako sídlo vlády a knížete, nejvyšší politické funkce v Dubrovnické republice.

V knížecím paláci měl kníže svůj úřad i byt.

Nacházela se zde také Velká a Malá radnice, státní kanceláře, soud, vězení atd.

První zmínka o budově je ze 13. století, kdy se zde nacházela pevnost.

Během 14. století se po vzoru Římanů a Benátčanů přestavuje na palác.

Projekt vedl architekt Onofrio de la Cava, kterému se přisuzuje reprezentativní průčelí v goticko - renesančním slohu.

V 17. století je stavba dokončena v barokním stylu.

Dnes se zde nachází historické muzeum.

V atriu se během Dubrovnických letních her konají koncerty klasické hudby.

Palác Sponza tento goticko - renesanční palác byl postaven v letech 1516 - 1521.

Autorem je dubrovnický architekt Paskoje Miličević a bratři Andrijićovi z Korčuly.

V období Dubrovnické republiky měl různé funkce, od celnice, státní pokladny, banky po školu a klenotnici.

V 16. století se z paláce stává kulturní centrum Dubrovnické republiky a je zde založena první literární instituce.

Dnes je zde umístěn Státní archív, který opatruje historický materiál Dubrovnické republiky.

Na náměstí před budovou se každý rok odehrává zahájení Dubrovnických letních her.

Stradun, nebo také Placa, je hlavní ulice ve starém Dubrovníku.

Na místě dnešního Stradunu byl bažinatý terén, který odděloval Ragusu od Dubrave.

Zasypáním bažiny v 9. století vzniklo jedno město.

Stradun se táhne od východu k západu a nachází se mezi dvěma městskými branami.

Dnešní podobu získal po zemětřesení v roce 1667, kdy bylo mnoho budov zbořeno.

Dnes se Sradun využívá k průvodu během Svátku sv. Blažeje a oslavy Nového roku na Stradunu patří mezi 10 nejlepších na světě.

Malá Onofriova fontána bola postavená v roku 1438.

Jej architektom bol Onofrio della Cava, podľa ktorého bola pomenovaná.

Autorom sochárskej výzdoby je Petar Martinov.

Veľká Onofriova fontána bola postavená v roku 1438 a bola súčasťou dubrovníckeho vodovodu.

Autorem této kašny v centru Dubrovníka je Onofrio della Cava.

Kašna sa nachádza pred kláštorom klarisiek vedľa brány Pila.

Pro obyvatele Dubrovníku byla voda dostupná na dvou místech.

Rolandov stĺp je najstaršia zachovaná verejná skulptúra v Dubrovníku.

Dlhú dobu bol tiež jediným pomníkom.

Stĺp predstavuje stredovekého rytiera s mečom.

Dubrovníčtí historici spojovali vytvorenie Rolandova sloupu s legendou o hrdinovi, ktorý pomohl městu v boji proti Saracenům.

Nejpravděpodobnější je teorie, že tento sloup byl postaven během pobytu Zikmunda Lucemburského v Dubrovníku v roce 1396.

tags: #dubrovnik #bol #zalozeny #velmi #davno