Hoax o vakcíne a bunkách z potratených detí: čo je pravda

Fotografia bilbordu s textom „Viete, že vakcína proti korone obsahuje bunky z potratených detí? Neverte médiám, hľadajte pravdu sami!“ a logom Kotlebovej ĽSNS sa v posledných dňoch zdieľala na sociálnych sieťach.

Hoci fotka viacerých ľudí zmiatla a považovali ju za výsledok práce šikovného grafika, bilbord je skutočný. Kotlebovci sa k nemu po našich otázkach priznali.

Informácia, ktorú sa ĽSNS prostredníctvom bilbordu snaží dostať medzi ľudí, je však úplne vymyslená. V skutočnosti ide o niekoľko rokov starý hoax.

„Je to bohapustá, sprostá lož, ktorá má očividne za cieľ manipulovať ľuďmi a odrádzať ich od očkovania, veľmi som pre to nahnevaný. Ani jedna z vakcín, ktoré sú na trhu, neobsahuje akúkoľvek časť bunky,“ hovorí pre Aktuality.sk virológ zo Slovenskej akadémie vied Boris Klempa.

Bilbord ĽSNS o vakcínach a potratených deťoch

Čo tvrdil bilbord ĽSNS

„Viete, že vakcína proti korone obsahuje bunky z potratených detí? Neverte médiám, hľadajte pravdu sami!“

Hoci tieto billboardy začali Slováci registrovať iba nedávno, informácia, ktorú obsahujú, nie je žiadnou novinkou.

S vakcínami vzniklo aj mnoho hoaxov. Väčšina hoaxov je pritiahnutá za vlasy, no aj napriek tomu im verí množstvo ľudí. Príkladom je Ľudová strana naše Slovensko, ktorej najnovší billboard obletel celé Slovensko.

O billboarde ako prvá informovala instagramová stránka cecove meme.

Reakcia odborníkov a zdravotníckych inštitúcií

To isté potvrdzujú rezort zdravotníctva, Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a dokonca - keďže pre mnoho ľudí by mohlo ísť o vážny etický problém - aj Vatikán a Konferencia biskupov Slovenska.

„Bohužiaľ, už sme si zvykli, že isté politické zoskupenia si namiesto faktov ctia nezmysly a klamstvá - je to aj v tomto prípade,“ reaguje ministerstvo zdravotníctva na kampaň kotlebovcov.

ĽSNS sme sa preto pýtali, z akých informácií vychádzali. Podpredseda strany Martin Beluský nám len vágne odpísal, že hľadali „na internete“.

„Ku konkrétnemu zdroju som sa nedostal, na internete ich však je viacero,“ odpovedal nám Beluský.

Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť vyvracala hoax o bunkách z potratených detí vo vakcínach už pred desiatimi rokmi, teda dávno predtým, než svet čelil pandémii covidu-19.

Ako hoax vznikol

Aby mohli virológovia vírusy skúmať a vyrábať proti nim očkovaciu látku, potrebujú živé vírusy.

Tie zasa pre svoju existenciu a množenie potrebujú živú bunku.

Tu sa už blížime k vysvetleniu, ako hoax vznikol.

V niektorých prípadoch vedci nemajú na výber a musia pracovať s bunkovými líniami ľudských embryonálnych buniek.

Tie boli odobraté z potrateného ľudského embrya pred desiatkami rokov a odvtedy sa len umelo množia.

Humánne bunkové línie sa využívajú na výskum a množenie vírusov rubeoly, varicelly či vírusu hepatitídy A.

A tak vznikli aj vektorové vakcíny proti covidu AstraZeneca alebo Sputnik.

„Musíme zdôrazniť, že potraty neboli vykonané za účelom získania týchto bunkových línií pre potreby vývoja vakcín. Takisto v súčasnej dobe nedochádza k žiadnemu odoberaniu buniek z potratených plodov, ale využívajú sa laboratórne namnožené bunkové línie ešte zo 60. - 80. rokov. Spojitosť je teda len veľmi vzdialená,“ vysvetľuje hovorkyňa ŠÚKL-u Magdaléna Jurkemíková.

Čo znamená bunková línia

V niektorých prípadoch vedci nemajú na výber a musia pracovať s bunkovými líniami ľudských embryonálnych buniek.

Tie boli odobraté z potrateného ľudského embrya pred desiatkami rokov a odvtedy sa len umelo množia.

Takéto laboratórne namnožené bunkové línie nie sú totožné s tým, že by sa do vakcíny pridávali bunky z potratených plodov.

TvrdenieVysvetlenie
Vakcína obsahuje bunky z potratených detíV konečných vakcínach sa takéto bunky nenachádzajú.
V minulosti sa používali ľudské embryonálne bunkové línieBoli odobraté pred desiatkami rokov a odvtedy sa len umelo množia.
V súčasnosti sa odoberajú bunky z potratených plodovV súčasnej dobe k žiadnemu takémuto odoberaniu nedochádza.
Vektorové vakcíny proti coviduAstraZeneca alebo Sputnik.

Prečo sa pri výskume používajú bunky

Aby mohli virológovia vírusy skúmať a vyrábať proti nim očkovaciu látku, potrebujú živé vírusy.

Tie zasa pre svoju existenciu a množenie potrebujú živú bunku.

Kým sa vedec nedostal k potratenému plodu, využívali sa bunky obličiek z opíc.

Tie boli využité napríklad na výrobu vakcín proti osýpkam.

Spôsobené to bolo opičím vírusom SV40, ktorým mohli byť opičie bunky infikované.

„Prísť preto s čistými, ľudskými bunkami bola priorita pre zvýšenie bezpečnosti vakcín,“ opisuje plány vedcov Vaxinátor.

To sa podarilo práve Heyflickovi.

Príbeh bunkových línií z minulosti

Príbeh začal v roku 1962, keď sa k vedcovi Leonardovi Hayflickovi dostal potratený plod jednej Švédky.

„Môže to znieť nechutne a zvrátene, no Heyflick mal pre svoje snaženie veľmi dobrý dôvod.

Kým sa vedec nedostal k potratenému plodu, využívali sa bunky obličiek z opíc.

Podľa ŠÚKL-u boli bunkové línie odobraté z potrateného ľudského embrya pred desiatkami rokov a odvtedy sa len umelo množia.

„Musíme zdôrazniť, že potraty neboli vykonané za účelom získania týchto bunkových línií pre potreby vývoja vakcín,“ vysvetľuje hovorkyňa ŠÚKL-u Magdaléna Jurkemíková.

„Takisto v súčasnej dobe nedochádza k žiadnemu odoberaniu buniek z potratených plodov, ale využívajú sa laboratórne namnožené bunkové línie ešte zo 60. - 80. rokov. Spojitosť je teda len veľmi vzdialená,“ dodáva.

Prečo sa bunky nenachádzajú v konečnej vakcíne

V konečných vakcínach sa istotne žiadne takéto bunky nenachádzajú, keďže vakcíny prechádzajú niekoľkostupňovým procesom tzv. čistenia.

„Obávať sa, že vakcíny obsahujú zvyšky tiel umelo potratených detí, je úplne bezdôvodné a zvrátené,“ písala Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť ešte v roku 2011.

„Ani jedna z vakcín, ktoré sú na trhu, neobsahuje akúkoľvek časť bunky,“ hovorí virológ zo Slovenskej akadémie vied Boris Klempa.

To znamená, že treba rozlišovať medzi použitím bunkovej línie v určitých etapách vývoja alebo výroby a zložením konečnej vakcíny.

Etické otázky a stanovisko cirkvi

Na pochybnosti o etickosti vývoja vakcín reagovala aj katolícka cirkev.

Pápež František je zástancom očkovania a vyzýval, aby k vakcínam mali prístup aj tí najchudobnejší.

To isté potvrdzujú rezort zdravotníctva, Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a dokonca - keďže pre mnoho ľudí by mohlo ísť o vážny etický problém - aj Vatikán a Konferencia biskupov Slovenska.

Etická otázka sa teda týka historického pôvodu niektorých bunkových línií, nie tvrdenia, že by konečné vakcíny obsahovali bunky alebo časti tiel potratených detí.

Podobný príbeh z oblasti medicíny

Podobný príbeh je známy aj z oblasti onkológie.

Spája sa s Hentriettou Lacksovou, ktorá v roku 1951 prišla do nemocnice s tým, že ju trápi krvácanie.

Počas biopsie boli žene odobraté bunky, ktoré boli bez jej súhlasu odoslané do laboratória doktora Georga Geya.

Hoci išlo o dosť neetický krok, v konečnom dôsledku môžeme rozhodnutiu lekárov ďakovať.

Bunky ženy spôsobili vo vede a modernej medicíne prelom.

Lacksová nebola prvou a ani jedinou ženou, ktorej boli bunky pri skúmaní malígneho tumoru odobraté.

Na bunkách ženy sa testovali napríklad účinky žiarenia a jedov.

Historické prípady odoberania buniek však nemožno zamieňať s tvrdením, že konečné vakcíny obsahujú bunky z potratených detí.

Pracovný postup výroby vakcín

Čo z tvrdenia vyplýva

Informácia na bilborde ĽSNS spája historické bunkové línie, laboratórny výskum a zloženie konečných vakcín do jedného zavádzajúceho tvrdenia.

V skutočnosti ide o niekoľko rokov starý hoax.

V súčasnej dobe nedochádza k žiadnemu odoberaniu buniek z potratených plodov.

Využívajú sa laboratórne namnožené bunkové línie ešte zo 60. - 80. rokov.

V konečných vakcínach sa takéto bunky nenachádzajú, keďže vakcíny prechádzajú niekoľkostupňovým procesom tzv. čistenia.

tags: #lsns #vlak #vtip #potrati