Dovolenka pri skrátenom pracovnom čase

Pracovný pomer je základným pracovnoprávnym vzťahom, ktorého právna úprava predstavuje jadro pracovného práva.

Jedná sa o najtypickejší a najčastejší pracovnoprávny vzťah, prostredníctvom ktorého prevažná časť občanov realizuje ústavné právo na prácu.

Pracovný pomer vzniká na základe pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Zákonník práce stanovuje, že pracovná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme.

Pracovný pomer môže byť na dobu určitú alebo neurčitú.

Základné pravidlá pracovného času a odpočinku

Štandardná týždenná pracovná doba je stanovená na maximálne 40 hodín.

Ak zamestnávateľ potrebuje aby zamestnanec pracoval viac než je štandardná pracovná doba, musí to byť vopred dohodnuté a zamestnanec má nárok na nadčasový príplatok.

Práca vykonávaná od 22:00 do 06:00 ráno sa považuje za nočnú prácu.

Práca počas štátnych sviatkov a nedieľ je špeciálne regulovaná a obyčajne podlieha vyšším príplatkom.

Zamestnanci majú právo na prestávky, ktorých dĺžka závisí od dĺžky zmeny.

Pri pracovnej dobe dlhšej ako šesť hodín musí zamestnanec dostať minimálne 30 minút prestávky.

Zamestnanci majú nárok na 12 hodín nepretržitého denného odpočinku v priebehu 24 hodín.

Zamestnanec, ktorý ešte nedovŕšil vek 18 rokov má nárok na 14 hodín nepretržitého denného odpočinku.

Odpočinok možno skrátiť na 8 hodín pre dospelých zamestnancov v určitých prípadoch ako sú nepretržité prevádzky, poľnohospodárstvo, verejné stravovanie, naliehavé opravy, mimoriadne udalosti, a niektoré oblasti dopravy a telekomunikácií, najviac dvakrát za týždeň.

Ak sa odpočinok skráti, musí byť následne predĺžený v nasledujúci deň.

Pre ženy v nepretržitých prevádzkach môže byť odpočinok skrátený len na 11 hodín.

Zamestnanci majú nárok na dva po sebe nasledujúce dni odpočinku týždenne, typicky sobota a nedeľa, alebo nedeľa a pondelok.

Ak povaha práce alebo prevádzkové podmienky neumožňujú bežný rozvrh, môžu byť dva dni odpočinku poskytnuté inak, a to aj v iných dňoch.

Dni pracovného pokoja zahŕňajú dni týždenného odpočinku a štátne sviatky.

Práca počas týchto dní môže byť nariadená len výnimočne a po prerokovaní s odbormi.

Dovolenka ako základné právo zamestnanca

Dovolenka, známa aj ako ročná dovolenka, je základné právo zamestnancov.

Každý zamestnanec má právo na platenú ročnú dovolenku.

Dĺžka dovolenky sa môže líšiť na základe dĺžky pracovného pomeru, veku zamestnanca a špecifických zákonných alebo kolektívnych dohôd.

Dovolenka by mala byť čerpaná v roku, v ktorom na ňu zamestnanec nadobudol nárok, alebo v prípade dohody s zamestnávateľom môže byť prenesená do nasledujúceho kalendárneho roka.

Počas dovolenky má zamestnanec nárok na zachovanie priemerného zárobku.

Výška platu počas dovolenky sa vypočíta na základe priemernej mzdy zamestnanca.

Ak zamestnanec nemôže z dôvodu dlhodobej choroby alebo iných prekážok v práci čerpať dovolenku, môže si nárok na dovolenku preniesť do ďalšieho roka.

Skrátený pracovný čas a jeho vplyv na dovolenku

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa, príp. dohodnúť so zamestnancom zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a opačne.

Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky.

Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci.

Po splnení podmienok, ktoré upravuje súčasná právna úprava, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku v rozsahu 4, resp. 5 kalendárnych týždňov, príp. nárok na pomernú časť dovolenky, alebo nárok na dovolenku za odpracované dni, a to bez ohľadu na dĺžku jeho pracovného úväzku.

Ak bude mať zamestnanec rozvrhnutý kratší pracovný čas rovnomerne na 5 dní v týždni (napr. bude pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny), potom jeho týždňom dovolenky bude presne 5 dní a ročná štvortýždňová (resp. päťtýždňová) dovolenka bude predstavovať 20 dní (resp.

Rozdiel oproti ostatným zamestnancom spočíva len v tom, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, jeden deň jeho riadnej dovolenky bude predstavovať menší počet hodín, za ktoré mu zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku (napr. ak bude zamestnanec pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny, za jeden deň dovolenky mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za 3 hodiny).

Týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni pracuje, t. j. týždňom dovolenky zamestnanca je len 1 deň.

Ak poznáme dĺžku týždennej dovolenky, vieme určiť ročnú výmeru dovolenky.

Vzhľadom na to, že zamestnanec ešte nedosiahol vek 33 rokov, má nárok na štvortýždňovú dovolenku, t. j.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi vznikne za rok nárok na dovolenku vo výmere 4 dni.

V prípade, že bude čerpať jeden deň dovolenky, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 8 hodín, t. j.

Nárok na dovolenku pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase

Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci.

Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň.

Je to preto, že zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom môže mať rozvrhnutý pracovný čas tak, že počet pracovných dní v jednotlivých týždňoch bude rozdielny.

V jeden týždeň môže mať naplánované 3 pracovné zmeny, v iný týždeň 4 pracovné zmeny.

Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje.

Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca. 52 týždňov).

Výsledok predstavuje, koľko pracovných dní má týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.

Keď sa tento počet dní vynásobí počtom týždňov dovolenky (4, resp.

V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky.

Pri prvom z nich sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov.

Naopak, pri druhom spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“.

Bez ohľadu na to, ktorý zo spôsobov zamestnávateľ použije, zamestnanec má v oboch prípadoch nárok na základnú výmeru dovolenky (ktorú ustanovuje Zákonník práce) zachovaný.

Pri určení „neprepočítanej“ výmery dovolenky postupuje zamestnávateľ rovnako ako u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.

Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň.

Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.

Príklad pri neprepočítanej dovolenke

Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke.

Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne.

V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5 hodinovú pracovnú zmenu.

Na akú ročnú výmeru dovolenky má nárok?

Aký bude zostatok jeho dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky?

Vzhľadom na vek má zamestnanec nárok na ročnú výmeru dovolenky najmenej 4 týždne (20 dní).

Dĺžka pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, je pri 5-dňovom pracovnom týždni 7,5 hodiny (37,5 : 5), ale skutočná dĺžka pracovnej zmeny, ktorú zamestnanec z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval, bola 11,5 hodiny.

Ak si zamestnanec bude čerpať dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 20 dní sa mu odpočíta 1,53 dňa čerpanej dovolenky (11,50 : 7,5).

Zostatok dovolenky bude 18,47 dňa (20 - 1,53).

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny, t. j.

Príklad pri prepočítanej dovolenke

Pri určení výmery „prepočítanej“ dovolenky vychádza zamestnávateľ z priemerného počtu pracovných dní pripadajúcich na jeden pracovný týždeň zamestnanca.

Zistený priemerný počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca.

Celkovú ročnú výmeru dovolenky zistíme tak, že priemerný počet dní pripadajúcich na jeden týždeň sa vynásobí počtom týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce (podľa veku zamestnanca).

Zamestnancovi v takomto prípade nevznikne nárok na dovolenku v rozsahu 20, resp. 25 dní, ale menej; nepôjde však ku kráteniu dovolenky - ide len o iný spôsob určenia ročnej výmery dovolenky, pretože zamestnanec nemá na každý týždeň naplánovaný rovnaký počet pracovných dní (pracovných zmien): v jednom týždni má odpracovať 3 pracovné zmeny, v inom týždni 4 pracovné zmeny.

K tomu, aby zamestnávateľ určil, koľko dní dovolenky predstavuje týždeň tohto zamestnanca, musí určiť koľko dní (pracovných zmien) zamestnanec v priemere odpracuje za týždeň.

Je totiž rozdiel, ak jeden zamestnanec pravidelne odpracuje päť dní v týždni (jeho týždeň dovolenky má 5 dní, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 20 dní, príp. 25 dní) a iný zamestnanec odpracuje v priemere 3,5 dňa v týždni (jeho týždeň dovolenky má 3,5 dňa, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 14 dní, príp. 17,5 dňa).

určíme koľko dní dovolenky pripadá na jeden pracovný týždeň, t. j. určíme základnú výmeru dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok podľa dosiahnutého veku, t. j. 4 týždne, ak ešte nedosiahol 33 rokov veku, príp. určíme ročnú prepočítanú výmeru dovolenky, t. j.

Jeden deň (prepočítanej) dovolenky predstavuje dobu, ktorá predstavuje dĺžku pracovnej zmeny zamestnanca, ktorú mal zamestnanec v konkrétny deň odpracovať (prípadne doba, ktorá zodpovedá priemernej hodinovej dĺžke pracovnej zmeny, ak majú zamestnanci vymedzené rôzne dĺžky pracovných zmien).

Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke.

Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne.

V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5-hodinovú pracovnú zmenu.

Na akú ročnú „prepočítanú“ výmeru dovolenky má zamestnanec nárok?

Aký bude zostatok dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky?

Podľa rozvrhu pracovných zmien má zamestnanec v príslušnom roku odpracovať 171 pracovných zmien.

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, kde je pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne, t. j. počet pracovných dní (pracovných zmien) je v jednotlivých týždňoch rozdielny.

Postup výpočtu prepočítanej dovolenky

Pri určení ročnej výmery dovolenky je potrebné postupovať nasledujúco:

1. Určíme, koľko dní dovolenky pripadá na jeden pracovný týždeň

Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky, je potrebné zistiť, koľko pracovných dní pripadá podľa rozvrhu pracovných zmien na jeden pracovný týždeň zamestnanca.

Priemerný počet pracovných dní (pracovných zmien) vypočítame ako podiel počtu pracovných zmien (bez nadčasov), ktoré má zamestnanec naplánované v kalendárnom roku podľa rozpisu pracovných zmien, a priemerného počtu týždňov pripadajúcich na kalendárny rok, t. j. podľa vzorca:

Z = X : Y

Z = priemerný počet pracovných zmien na jeden týždeň

X = počet pracovných zmien,ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú v kalendárnom roku (príp. počet pracovných zmien,ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú na časť roka, ak pracovný pomer netrvá celý kalendárny rok)

Y = počet týždňov v kalendárnom roku; ide o konštantu, ktorá má hodnotu 52,1785 a predstavuje priemerný počet týždňov pripadajúcich na príslušný kalendárny rok; vypočíta sa ako podiel priemerného počtu kalendárnych dní v roku a počtu kalendárnych dní v týždni (365,25 : 7)

Podľa zadania údajov v príklade má zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien odpracovať v príslušnom roku 171 pracovných zmien.

Počet pracovných zmien, ktoré v priemere pripadnú na jeden týždeň sa vypočíta takto: 171 : 52,1785 = 3,277 dňa ~ zamestnanec odpracuje v priemere za týždeň 3,3 pracovnej zmeny (Poznámka: súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodné upraviť zaokrúhľovanie v internom predpise zamestnávateľa).

2. Určíme výmeru „prepočítanej dovolenky“, na ktorú má zamestnanec nárok

Počet dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok v príslušnom kalendárnom roku, vypočítame ako súčin priemerného počtu pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň a počtu týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce, na ktorú má zamestnanec nárok v závislosti od dosiahnutého veku.

Počet dní dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok, sa určí podľa vzorca:

N = Z . V

N = počet dní prepočítanej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok za kalendárny rok

V = základná výmera dovolenky podľa Zákonníka práce (4, resp. 5 týždňov podľa veku zamestnanca)

Keďže zamestnanec ešte nedosiahol vekovú hranicu 33 rokov a týždeň dovolenky predstavuje 3,3 pracovného dňa, ročná výmera dovolenky sa vypočíta nasledujúco: 3,3 x 4 = 13,2 ~ 13,5 dňa (Poznámka: V príklade bolo uplatnené zaokrúhľovanie nahor, avšak pre úplnosť treba uviesť, že ani v tomto prípade súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodne upraviť tento postup v internom predpise zamestnávateľa).

3. Záver

Keďže zamestnanec si čerpal dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 13,5 dňa sa mu odpočíta 1 deň čerpanej dovolenky.

Zostatok dovolenky bude 12,5 dňa (13,5 - 1).

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny, t. j.

Čerpanie dovolenky počas celého týždňa

V prípade, že zamestnanec bude čerpať dovolenku celý týždeň, je vhodné požiadať o schválenie dovolenky nielen na tie dni, ktoré sú jeho pracovnými dňami, t.j. dni, kedy má naplánované pracovné zmeny, ale aj na nepracovné dni, t. j. dni, kedy pracovné zmeny naplánované nemá.

Ak by zamestnanec požiadal o schválenie dovolenky len na pracovné dni, zamestnávateľ by mu mohol (výnimočne) nariadiť výkon práce nadčas (ktoré by mohli pripadnúť na nepracovné dni dovolenky, príp. na nepretržitý odpočinok v týždni).

Súčasná právna úprava spôsob a formu schvaľovania dovolenky neupravuje.

Ak má teda zamestnanec podľa rozpisu zmien naplánovanú pracovnú zmenu na pondelok (denná zmena), na utorok (nočná zmena), v stredu a vo štvrtok má voľno, na piatok (denná zmena), na sobotu (nočná zmena), v nedeľu má voľno, a chce čerpať dovolenku celý kalendárny týždeň, je vhodné vypísať si dovolenkový lístok na všetky dni od pondelka do nedele.

Zamestnávateľ mu však za dobu čerpania dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku len za pracovné dni dovolenky, t. j.

Tabuľka: Týždeň dovolenky pri skrátenom úväzku

Pracovný čas zamestnancaTýždeň dovolenky
5 dní v týždni5 pracovných dní
3 dni v týždni3 pracovné dni
2 dni v týždni2 pracovné dni
1 deň v týždni1 pracovný deň

Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.

Zákonník práce umožňuje uzatvárať pracovné pomery na kratší pracovný čas, pričom ide o formu zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku.

noimgs

tags: #dovolenka #skrateny #prac #cas