Drevený vyhliadkový chodník Pramenisko pri Tatranskej Lomnici

Náučný chodník Pramenisko je náučnou trasou naprieč horským typom lužného lesa a rašelinísk prírodnej rezervácie Pramenište, na okraji vysokotatranskej obce Tatranská Lomnica.

Ide o nenáročnú trasu, kde sa môžete poprechádzať a zároveň sa pritom o Tatrách niečo nové dozvedieť. O chodníku vie málokto a pritom je to výborná možnosť ako stráviť čas s rodinou na neobvyklej prechádzke.

Základné údaje o trase

ÚdajHodnota
Obtiažnosťľahká
Najvyšší bod890 m n.
Najnižší bod812 m n.
Dĺžka samotného chodníka0,8 km
Dĺžka prechádzkového okruhu4,2 km
Počet vyhliadkových vežídve
Počet informačných tabúľpäť
Prístupnosťceloročne
Vstupnévstup nie je spoplatnený

Trasa je priechodná obojsmerne.

Kde sa chodník nachádza

Náučný chodník Pramenisko prechádza prírodnou rezerváciou Pramenište. Úsmevná je nezrovnalosť v týchto názvoch. Oficiálny názov prírodnej rezervácie je Pramenište, no rázcestníky udávajú názov Pramenisko.

Názov Pramenisko sa očividne viac udomácnil aj na vševedúcom Googli a pri písaní názvu „Náučný chodník Pramenište“ sa nás spýta, či sme nepomýlili a navyše dodáva „Zobrazujú sa výsledky pre: Náučný chodník Pramenisko“.

My budeme prezatiaľ hovoriť náučnému chodníku Pramenisko a prírodnej rezervácii Pramenište.

Prírodná rezervácia Pramenište

Chránené územie vyhlásené v roku 1991 severovýchodne od Tatranskej Lomnice v Popradskej kotline na ochranu rašelinísk a reliktného borovicovo-brezového porastu, najstaršieho a najzachovalejšieho na fluvioglaciálnych akumuláciách v podhorí Vysokých Tatier.

Jedna z niekoľkých lokalít kriticky ohrozeného všivca žezlovitého (Pedicularis sceptrum-carolinum), ktorý má v Tatrách južnú hranicu svojho areálu.

Ráz tohto územia určuje najmä voda v podobe jarčekov, potokov i stojacich vôd. Časť tohto vzácneho územia vidno z dvoch vyhliadkových plošín.

Pramenisko vo svojej plnej verzii predstavuje prechod špecifickým typom lesa. Ide totiž o jedinečný horský lužný les, v ktorom podstatnú úlohu zohráva vplyv vody.

Prírodná rezervácia Pramenište zhora

Ako vznikla mokraď

Nachádzame sa v podmáčanom území porastenom jelšovým lesom, ide o najstarší a najzachovalejší lesný porast tohto typu v Tatrách.

Na pevné podložie z treťohorných ílov sa dostala moréna a štrk z ľadovca. Táto vrstva je priepustná a siaha do hĺbky 5 až 33 metrov, kde už voda narazí na íl a ďalej neodtečie.

Mokraď funguje ako špongia, zadržiava zrážkovú vodu a len pomaly ju púšťa do okolia. Tak znižuje riziko povodní.

Okolo nás rastú tiež brezy a množstvo ihličnanov, míňame vývraty veľkých stromov. Chodník Pramenisko sa vinie mokraďou s črtami pralesa.

Drevená lávka cez mokraď

Väčšinu trasy budeme kráčať na drevenej lávke nad mokraďou. Chodníky sú tu tvorené z drevených dosák, aby sa pohodlne chodilo po inak ťažko priechodnom mokrom prostredí.

Samotný chodníček prechádzajúci mokraďou je veľmi fotogenický. Je vybudovaný z drevených dosiek a umožňuje prechod najviac zavodnených častí močariska. Miestami vedie popri potôčiku.

Okolité prostredie je veľmi príjemné. Poskytuje jedinečnú klímu. Vďaka nemu by chodníček mohol byť vhodným cieľom na prechádzku i za horúceho leta.

Drevený chodník nás vyvedie na Barčovu lúku. Bránička jasnou rečou hovorí, že končí najatraktívnejšia časť chodníka.

Vyhliadkové plošiny a výhľady

Na trase náučného chodníka sú dve vyhliadkové veže. Súčasťou chodníka sú dve vyhliadkové plošiny, ktoré návštevníkom umožnia pozorovať okolie takmer z vtáčej perspektívy.

Chodník Pramenisko mierne pripomína prechod akéhosi druhu pralesa, výhľady tu veľmi neočakávajte.

Autori projektu sa pokúsili tento menší hendikep vyriešiť prostredníctvom vybudovania dvoch drevených rozhľadní, ktoré sa nachádzajú priamo nad dreveným chodníkom v mokradiach.

Výhľady z nich sú však skôr symbolické a uvidíte najmä samotný les a mokraď.

Teraz v zime, keď sú stromy bez listov, sa z nich dá pekne obdivovať prírodný chaos rašeliniska.

Drevená vyhliadková plošina nad mokraďou

Informačné tabule a náučný obsah

Po ceste máme niekoľko pekne spracovaných náučných tabúľ. Venujú sa miestnej flóre, faune či tomu, ako podhorská mokraď vznikla.

Samotný chodník je vybavený piatimi infotabuľami, ktoré informujú o prírode tohto typu lesa, spôsobe jeho vzniku, rastlinstve a živočíšstve.

Náučný chodník vhodne dopĺňajú infotabule. Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

Na začiatku a konci chodníka je drevená schránka s informačnými materiálmi pre nemecky a anglicky hovoriacich turistov, ktoré si môžu požičať.

Prístup z Tatranskej Lomnice

Chodník na Pramenisko začína pri Botanickej záhrade v Tatranskej Lomnici, pred ktorou nájdeme smerovník so šípkou, ktorá nám pomáha s orientáciou počas celej trasy.

Pokračujeme po zelenej značke, obídeme z ľavej strany hotel Titris, po chvíli chôdze po chodníku na lúke stále nasledujeme značku a odbočíme doľava do kopca k cintorínu.

Pri cintoríne zabočíme sledujúc zelenú značku doprava, po chvíli prídeme k ceste, ktorú prejdeme a pokračujeme cca 100 metrov rovno k začiatku samotného náučného chodníka Pramenisko, ktoré nás víta drevenou bránou.

Ak by ste sa chceli k náučnému chodníku vybrať z Tatranskej Lomnice, ideálne je to od miestnej botanickej záhrady (zväčša uvádzanej ako Expozícia tatranskej prírody), prípadne od múzea TANAPU.

Botanická záhrada je o niečo praktickejšia, keďže je bližšie, je tu však problém s parkovaním.

Trasa k Pramenisku z týchto miest je značená. Bohužiaľ nenájdete ju na mapách (2019) a tak sa budete musieť spoliehať na značenie, ktoré je uvádzané ako náučný chodník. Teda šikmá bielo-zelená značka.

Do rezervácie Pramenište môžete vstúpiť i touto asfaltkou.

Trasa Tatranská Lomnica - Tatranské Matliare - Zubry - Barčova lúka - Tatranská Lomnica

Vystupujeme na konečnej v Tatranskej Lomnici. Prejdeme k hlavnej ceste a popri nej po širokom asfaltovom chodníku prejdeme do Tatranských Matliarov.

Na konci Tatranských Matliarov sa hlavná cesta stáča doľava, my ju prejdeme a odbočíme na lesnú asfaltovú cestu.

Cesta klesá, takže striedavo pomerne bezpracne bežím, ťahajúc Maťka na boboch, pomedzi to ale musí kráčať, aby mi nezmrzol.

Prichádzame k areálu Medvedia lúka, kde som malému sľúbila čaj. Na moje prekvapenie je areál ohradený s početnými upozorneniami o nevstupovaní.

Onedlho prichádzame na križovatku, kde odbočíme doprava popri rybníku. Onedlho sme pri rázcestníku Zubry, kde začína, resp. končí náučný chodník, podľa toho, akým smerom sa vyberiete.

Chodník vybudovali Štátne lesy TANAP-u a je prístupný celoročne. Väčšinu trasy budeme kráčať na drevenej lávke nad mokraďou.

Malý sa teší z dreveného mloka a dvoch rozhľadní.

Drevený chodník nás vyvedie na Barčovu lúku. Bránička jasnou rečou hovorí, že končí najatraktívnejšia časť chodníka.

Náučná trasa ďalej pokračuje do Tatranskej Lomnice.

Prechádzame cez štátnu cestu a hustejší lesík. Vyjdeme na lúku s výhľadmi na Skalnaté pleso a okolité štíty.

Prebehneme cez lávku, okolo hotela a pri botanickej záhrade TANAP-u odbáčame doľava. Ešte ďalší rýchly pochod cez Tatranskú Lomnicu a onedlho pohodlne sedíme vo vlaku, spokojní s výletom.

Okruh cez Tatranskú Lomnicu

Trasa vlastného náučného chodníka je súčasťou 4,2 km dlhého prechádzkového okruhu značeného symbolom náučného chodníka.

Ten vedie od Expozície tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici poza hotel Sorea mierne zvlneným terénom popod cintorín lesíkom k východisku náučného chodníka na Barčovej lúke pri štátnej ceste Veľká Lomnica - Tatranské Matliare (0,9 km).

Z konca náučného chodníka (0,6 km) v lokalite Zubry sa okruh okolo kempu Tatranec a sídla Štátnych lesov TANAPu v Tatranskej Lomnici vráti k Expozícii tatranskej prírody (2,7 km).

Ak by ste zároveň rozhodli pozrieť si i múzeum TANAPu, môžete tu stráviť príjemný poldeň.

Trase chodníka charakterizujú hlavné body ako Expozícia Tatranskej prírody, cintorín v Tatranskej Lomnici, Barčova Lúka, mokrade Prameniska a autokemping Tatranec.

Z autokempingu trasa vedie naspäť do obce. Dá sa zvládnuť pešo behom dvoch hodín.

Pokiaľ máte času nazvyš a chceli by ste si prejsť veľký, približne dvojhodinový poznávací okruh Tatranskou Lomnicou, ktorého súčasťou je i náučný chodník Pramenisko, vyplatí sa začať od botanickej záhrady - expozície Tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici.

Okruh náučného chodníka potom môžete zavŕšiť pri múzeu TANAPU. Múzeum aj botanickú záhradu určite navštívte.

Trasa sčasti vedie popri príjazdových cestách do Tatranskej Lomnice, našťastie prostredníctvom priľahlých chodníkov, či už asfaltových, alebo vyšľapaných.

Prístup z hlavnej cesty a možnosti parkovania

V tomto prípade sú prístupové možnosti dve. Jedna možnosť (kratšia) je zaparkovať neďaleko Prameniska pri hlavnej ceste a odtiaľ ísť pešo.

Tá kratšia zaberie do 10 minút času, kým nezbadáte vstup na náučný chodník.

Druhou možnosťou je prejsť sa vychádzkovou trasou z Tatranskej Lomnice. V závislosti od toho koľko máte času, zvoľte potrebnú variantu.

Pri poslednej návšteve sme volili najkratšiu možnosť prístupu na miesto Prameniska. Začali sme od „núdzového parkoviska“, ktoré je v mieste kde sa od cesty smerujúcej z Veľkej Lomnice do Tatranskej Lomnice, oddeľuje cesta vedúca na Tatranské Matliare.

Nájdete tu aj rázcestník, podľa ktorého budete vedieť, že ste tu správne. Najskôr sme šli pešo po asfaltke, ktorá nás zakrátko priviedla k lokalite Prameniska.

Orientačne to nebolo nič náročné, pretože vstup bol dobre označený a viditeľný naľavo priamo pri asfaltke.

Ideálne východiskové miesto s parkovaním leží južne za centrom Tatranskej Lomnice, smerom na Veľkú Lomnicu.

Ide o križovatku ciest 540 a 3083 kúsok za autokempom Tatranec. Tu sa od cesty smerujúcej z Veľkej Lomnice do Tatranskej Lomnice, oddeľuje cesta vedúca na Tatranské Matliare.

Priamo pri tejto križovatke je ďalšia asfaltová cesta, osadená závorou, ktorá odbáča smerom k trase náučného chodníka.

Vjazd je tam síce zakázaný, no auto tu môžete pred závorou odstaviť bezplatne. Počet áut je však výrazne limitovaný priestorom, ktorý je k dispozícii. Je to len núdzová možnosť parkovania.

V prípade, že sem chcete ísť z Tatranskej Lomnice, je možnosť využiť platené parkovisko pri Múzeu TANAPU.

Veľké bezplatné parkovisko (2020) je potom pri budove lanovky, ktorá vedie na Skalnaté pleso. My sme vždy pri návšteve Tatranskej Lomnice parkovali tu.

Jedinou nevýhodou je, že je to viac od ruky od náučného chodníka Pramenisko.

Pre koho je trasa vhodná

Náučný chodník Pramenisko je absolútne pohodovou trasou, vhodnou na aktívne poznávanie a prechádzky.

Zvládnu ju seniori i celkom malé deti. Dá sa tu bez ťažkostí prejsť i s kočiarom.

Navyše, stále je čo objavovať a tak sa deti zabavia. No nenudili sme sa tu ani my, dospelí.

Je to naozaj príjemný, technicky absolútne bezproblémový chodníček. Mohol by sa hodiť aj na behanie.

So psom na vôdzke by mal byť prechod taktiež možný.

Istiť túto trasu môžete s nosičom, alebo kočiarom, ktorým by ste mali prejsť viac-menej všade.

Hoci niektoré úseky budú trocha nepríjemnejšie, napr. za botanickou záhradou, keď pôjdete pár minút do kopca a potom cez les.

Chodník v jednotlivých ročných obdobiach

Návšteva chodníka Pramenisko je možná celoročne a vstup nie je spoplatnený.

Chodník je síce prístupný celoročne, ale počas zimných mesiacov sú spravidla tabule zasnežené, preto sa k informáciám na nich nemusíte dostať, taktiež je lepšie navštíviť chodník počas vegetačného obdobia rastlín, ktoré nám umocnia zážitok z návštevy chodníka.

Náučný chodník Pramenisko sa nám javil ako miesto vhodné na celoročnú návštevu. Vždy má čo ponúknuť.

V lete vás miesto príjemne schladí pod korunami stromov. Horúčavy posledné roky bývajú aj pod Tatrami, preto je návšteva tohto miesta dobrý nápad.

Presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži, keď sme počas horúceho leta vyslovene privítali prejsť sa touto lokalitou.

Na jeseň tu zas môžete byť svedkom pestrofarebného divadla, najmä briez. Treba však prísť najlepšie v októbri, pokiaľ možno v prvej polovici.

V lete bola vyslovene húština a množstvo kvetov, v zime je miesto prehľadnejšie a zaujímavé iným spôsobom.

Praktické pravidlá návštevy

V Tatranskej Lomnici, ako jednom z hlavných centier Vysokých Tatier, je k dispozícii veľké množstvo ubytovania, rôznej úrovne.

Prespávanie vo voľnej prírode tu však dovolené nie je. Rovnako tak ani opekanie.

V oblasti Prameniska sme si nevšimli oficiálne ohniská na kladenie ohňa.

Ak by ste mali záujem o viac informácií o Pramenisku, existuje možnosť si pri vstupe vziať zo schránky vytlačené materiály, ktoré sú dostupné i v nemčine a angličtine.

Tatranská Lomnica ako východisko

Tatranská Lomnica je jednou z troch častí (katastrálnych území) mesta Vysoké Tatry a zároveň jednou z jej osád.

Leží na kontakte Tatranského podhoria a Popradskej kotliny severne od Popradu. Je významným turisticko-rekreačným strediskom pri Ceste slobody a východiskom do centrálnej a východnej časti Vysokých Tatier.

Na úpätí Lomnického štítu ju v roku 1892 v chotári Veľkej Lomnice založil uhorský lesný erár ako prvé štátne klimatické miesto vo Vysokých Tatrách.

Prvé väčšie budovy vyrástli v roku 1893 - terajší hotel Lomnica - a v roku 1905 - Grandhotel Praha.

V medzivojnovom období pribudli početné moderné penzióny. Najväčší z nich, hotel Morava, v roku 1933 postavila Moravská zemská poisťovňa v Brne podľa projektu architekta Bohuslava Fuchsa.

Atrakciou osady sa koncom 30. rokov 20. storočia stala visutá lanovka na Lomnický štít naprojektovaná Dušanom S. Jurkovičom.

Vo svojej dobe predstavovala svetový unikát - držala niekoľko svetových rekordov.

Jej výstavba umožnila aj výstavbu astronomických a meteorologických pracovísk pri Skalnatom plese a na Lomnickom štíte (1943), z ktorých sa vyvinul Astronomický ústav SAV.

Nachádza sa tu neskorogotický evanjelický kostol z roku 1902 a tudorovský Széchenyiho letohrádok z roku 1913 známy ako „staré múzeum“ (v rokoch 1959 - 1968 bolo v ňom múzeum TANAPu).

Osada je sídlom Štátnych lesov TANAPu. Ich výskumná stanica a múzeum sú umiestnené od roku 1968 v budove, za ktorú získal architekt Pavol Merjavý Cenu Dušana Jurkoviča.

Čo ešte navštíviť v okolí

Botanická záhrada - Expozícia tatranskej prírody

Botanická záhrada - expozícia tatranskej prírody sa nachádza na severovýchodnom okraji Tatranskej Lomnice pri Hoteli SOREA Titris.

Rozprestiera sa na ploche 3,2 hektára. Návštevník tu môže vidieť 270 druhov tatranských rastlín osídľujúcich rôzne biotopy, niektoré si môže kúpiť v podobe sadeníc alebo semien.

Múzeum TANAP-u

Múzeum TANAPu nadväzuje na tradície siahajúce až do roku 1883, keď Uhorský karpatský spolok založil v Poprade Karpatské múzeum.

V roku 1949 bol prijatý zákon o Tatranskom národnom parku. Jednou z úloh správy parku bolo vytvoriť Výskumnú stanicu a Múzeum.

Múzeum je celoročne prístupné.

Mestský park Tatranská Lomnica

Mestský park v Tatranskej Lomnici je najstarším parkom vo Vysokých Tatrách a širokom okolí.

Jeho história sa datuje od roku 1892. Nachádza sa v srdci malebnej horskej osady Tatranská Lomnica.

Nachádzajú sa v ňom typické tatranské rastlinné druhy. Je vyhľadávaným miestom na každodenné prechádzky s nádherným výhľadom na tatranské končiare s dominantou Lomnickým štítom.

Ski Museum Tatranská Lomnica

Súkromné lyžiarske múzeum situované vo Vysokých Tatrách, v srdci Tatranskej Lomnice, doplnené o originálny obchodík s tematickými, ručne vyrábanými suvenírmi.

Astronomický náučný chodník

V súčasnosti náučný chodník obsahuje 13 panelov s najdôležitejšími informáciami nielen o prístrojovej technike astronomického ústavu, ale aj o vesmírnych telesách.

Chodník začína pri hlavnej budove ústavu v Starej Lesnej a končí pri poslednej kupole s ďalekohľadmi.

Z Tatranskej Lomnice k nemu vedie chodník buď pre peších, ale slúži tiež ako cyklochodník.

Prírodné pomery v okolí

Popradská kotlina

Jeden z troch geomorfologických podcelkov Podtatranskej kotliny, vyhraničený zhruba medzi Štrbským sedlom, Šuňavou, Hôrkou, Kežmarkom, Podolíncom, Lendakom a osadami mesta Vysoké Tatry.

Na severozápade susedí s Tatranským podhorím, Liptovskou kotlinou (s nimi tvorí Podtatranskú kotlinu), na juhu s Kozími chrbtami, východe Levočskými vrchmi a severe Spišskou Magurou.

Predstavuje mohutnú tektonickú depresiu ležiacu v zrážkovom tieni Tatier vo výškach zhruba 590 - 900 m n. m.

Je vyplnená mohutnými kvartérnymi glacifluviálnymi sedimentmi vo forme terasovaných kužeľov pod vysokotatranským úpätím (štrky, štrkopiesky, balvany) a terasovými a nivnými sedimentmi riek a potokov (hliny, štrkopiesky), prikrývajúcimi podložné paleogénne horniny (flyš: pieskovce a ílovce).

Tatranské podhorie

Jeden z troch geomorfologických podcelkov Podtatranskej kotliny, lemujúci západnú polovicu južného úpätia Západných Tatier a celé južné a juhovýchodné úpätie Vysokých Tatier.

Ide o hladko modelové výškovo rozčlenené pretiahle územie vo výškach 900 - 1 450 m n. m. zhruba medzi ústím Račkovej doliny a Tatranskými Matliarmi budované balvanitým materiálom (čelných a čelno-bočných) morén ľadovcov, ktoré počas pleistocénu v časoch maximálnych zaľadnení vytekali z tatranských dolín do ich predpolia - dnešných kotlín, Liptovskej a Popradskej.

Mapa trasy Pramenisko Tatranská Lomnica

tags: #tatry #dreveny #vyhliadkovy #chodnik