Chránené rastliny v Nízkych Tatrách

Národný park Nízke Tatry patrí k oblastiam s najvyšším počtom rastlinných druhov na Slovensku. Jeho veľká rozloha, poloha v strede stredného Slovenska, predchádzajúce zaľadnenie, značná nadmorská výška, rôznorodý substrát a pestré formy reliéfu vytvárajú podmienky pre horské, vysokohorské, alpínske, lesné, lúčne aj skalné rastliny.

Ľudia zásahom do prírodného prostredia menia prírodné územia, čím pripravujú rastliny, huby a živočíchy o ich vhodné životné prostredie. Na záchranu ohrozených rastlín, húb a živočíchov boli na niektorých miestach Slovenska zriadené chránené územia. Najrozsiahlejšie chránené územia sa volajú národné parky. V súčasnosti sa ich na Slovensku nachádza deväť.

Národný park Nízke Tatry a jeho prírodné podmienky

Národný park Nízke Tatry založený v roku 1978 a rozprestierajúci sa medzi údoliami riek Váh a Hron má rozlohu 728 km štvorcových a jeho ochranné pásmo až 1102 km štvorcových. Svojou rozlohou je najväčším národným parkom na Slovensku.

Leží v strede stredného Slovenska. Sú samostatným geomorfologickým celkom, ktorý patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Vnútorných Západných Karpát. Nízke Tatry tvoria rozvodie medzi riekami Váh a Hron. Iba malá časť spadá do povodia Hornádu.

Hrebeň Ďumbierskych Tatier neklesá pod hranicu 1.500 m.n.m., až na jednu výnimku - Sedlo pod Skalkou (1.476 m.n.m.). Kulminačným bodom je Veľká Chochuľa (1.753 m.n.m.). Najvyšším vrchom Ďumbierskych Tatier je Ďumbier s výškou 2.043 m.n.m.

Kráľovohoľské Tatry majú pomerne nízky hlavný hrebeň, ktorý väčšinou klesá pod hornú hranicu lesa. Patria do drsného horského podnebia. Na hôľnych hrebeňoch je úpriemerná januárová teplota -9 °C a v júli nepresahuje teplotu 9°C. Na Chopku sa snehová pokrývka drží až 130 dní v roku.

V útrobách vápencovo-dolomitových masívov sú stovky jaskýň. Len v Demänovskej doline ich jaskyniari objavili vyše 170. Na tomto území sa nachádza veľa podzemných riečísk, ktoré pretekajú krasovou oblasťou Demänovských vrchov.

Na území NAPANTu sa môžeme stretnúť s 3 krajinnými typmi - lesným, hôľnym a bralnatým. Najväčšie územie zaberajú lesné, až 90% rozlohy pohoria.

Mapa Národného parku Nízke Tatry

Rozmanitosť rastlinstva Nízkych Tatier

Vzhľadom na veľkú rozlohu, svoju polohu v rámci Slovenska, predchádzajúce zaľadnenie, značnú nadmorskú výšku, rôznorodý substrát a pestré formy reliéfu patrí NP Nízke Tatry k oblastiam s najvyšším počtom rastlinných druhov na Slovensku.

Vo flóre národného parku Nízke Tatry prevažujú horské druhy, ale významné zastúpenie majú aj vysokohorské (alpínske) rastliny. Dominujúcim rastlinným spoločenstvom v NP Nízke Tatry je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy.

Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. Pásmo kosodreviny je iba jedným z piatich vegetačných stupňov. Najvyššie polohy Nízkych Tatier zasahujú do alpínskeho pásma.

VegetáciaCharakteristika
Lesné pásmoLes pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy.
Smrekové lesyVo vyšších polohách rastú smrekové lesy.
KosodrevinaPribližne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny.
Alpínske pásmoNajvyššie polohy Nízkych Tatier zasahujú do alpínskeho pásma.
Hôľne a lúčne stanovištiaPestré rastlinstvo stretneme aj tam, kde bol les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami.
Vápencové bralá a sutinyVeľmi hodnotná a zaujímavá flóra je na vápencových bralách a sutinách.

Lesné spoločenstvá a chránené druhy

Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba), smrekom obyčajným (Picea abies), javorom horským (Acer pseudoplatanus), javorom mliečnym (Acer platanoides) a jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior), ktoré prevládajú v západnej a južnej časti národného parku.

Najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným, smrekom obyčajným, jedľou bielou a štyrmi druhmi javorov, ktoré prevládajú v západnej a južnej časti. Častými druhmi v nich sú kopytník európsky (Asarum europaeum), fialka lesná i Rivinova (Viola reichenbachiana, V.

Bukové lesy rastú v súčasnosti hlavne v juhozápadnej časti územia patriacej orograficky ku Starohorským vrchom. V závislosti od typu podložia v ich bylinnom podraste nájdeme napríklad bodliak sivastý (Carduus glaucinus), pichliač lepkavý (Cirsium erisithales), ostricu bielu i chlpatú (Carex alba, C. pilosa), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus).

Črievičník papučkový patrí medzi nápadné a vzácne rastliny bukových lesov. Jeho výskyt súvisí s vhodným typom podložia a zachovanými lesnými stanovišťami.

V oblasti Donovalov a Kozieho chrbátu hojne pribúdajú ešte aj cesnak medvedí (Allium ursinum) a snežienka jarná (Galanthus nivalis).

Vo vyšších polohách rastú smrekové lesy. Na nevápenatých horninách v severnej a východnej časti Nízkych Tatier dominujú smrečiny už od úpätia horstva.

Z drevín okrem smreka obyčajného (Picea abies) je v nenarušených prirodzených porastoch zastúpená ešte jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), zemolez čierny (Lonicera nigra), baza červená (Sambucus racemosa).

Veľmi obmedzene, ostrovčekovite, sú v juhozápadnej časti územia prítomné aj teplomilné lesy s hrabom obyčajným (Carpinus betulus), dubom zimným (Quercus petraea), či dokonca aj s dubom cerovým (Quercus cerris).

Kosodrevina a vysokohorské rastliny

Zhruba od nadmorskej výšky 1500 metrov nad morom začína porast lišajníkov a kosodreviny. Vďaka hustým a vzájomne poprepletaným konárom kosodreviny v tejto zóne môžeme vidieť len málo vzrastom vyšších druhov, najčastejšie sú brusnica čučoriedková i obyčajná (Vaccinium myrtillus, V.

Ak sa pozrieme vyššie, nad 1800 metrov je alpínske pásmo s charakteristickými rastlinami ako brusnica či zvonček alpínsky.

Najvyššie polohy Nízkych Tatier zasahujú do alpínskeho pásma, kde na vhodných miestach nachádzame bylinné spoločenstvá sitiny trojklanej (Juncus trifidus) odolávajúcej silným vetrom, vŕby bylinnej (Salix herbacea) vyhľadávajúcej dlhodobo zasnežené stanovištia i kríčkovité spoločenstvá brusnice drobnolistej (Vaccinium gaultherioides).

Spolu s nimi v lete kvitnú hôľnička dvojradová (Oreochloa disticha), kostrava nízka (Festuca supina), psinček pyrenejský (Agrostis pyrenaica), zvonček alpínsky (Campanula alpina), starček abrotanolistý karpatský (Senecio abrotanifolius subsp. carpathicus), jastrabník alpínsky (Hieracium alpinum), chlpaňa gaštanová (Luzula alpinopilosa).

Bohatou a vzácnou vysokohorskou flórou vynikajú najmä ľadovcové kotly - glaciálne kary.

Alpínske rastliny v Nízkych Tatrách

Rastliny horských lúk, pasienkov a rašelinísk

Pestré rastlinstvo stretneme aj tam, kde bol les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami. Charakter vegetácie na týchto stanovištiach závisí od mnohých faktorov, ale k najdôležitejším patrí spôsob ich využívania (pasenie, kosenie), typ podložia, množstvo vody v pôde a klimatické pomery.

Na vlhších pôdach rastie produkčne výkonné lúčne spoločenstvo dominujúceho ovsíku vyvýšeného (Arrhenatherum elatius), pasienkové spoločenstvo tomky voňavej (Anthoxanthum odoratum) a psinčeka tenučkého (Agrostis capillaris), predovšetkým na nevápenatom podloží je časté spoločenstvo psice tuhej (Nardus stricta).

Veľmi vlhké až zamokrené nelesné stanovištia pokrývajú rašeliniskové spoločenstvá ostrice čiernej (Carex nigra), ostrice Davallovej (Carex davalliana) a páperníka pošvatého (Eriophorum vaginatum) s významným zastúpením machorastov, ktoré plnia dôležitú úlohu pri regulácii vodného režimu krajiny.

Na holiach po odstránení časti smrečín a kosodreviny v období valašskej kolonizácie pokrylo rozsiahle plochy nevápenatých častí národného parku spoločenstvo smlzu chĺpkatého (Calamagrostis villosa), alebo metlušky krivoľakej (Avenella flexuosa).

Tieto miesta farebne oživujú len kvety ponikleca bieleho (Pulsatilla alba), iskerníka pahorského (Ranunculus pseudomontanus), nátržníka zlatého (Potentilla aurea), fialky žltej sudetskej (Viola lutea subsp. sudetica), kuklice horskej (Oreogeum montanum), alebo horca bodkovaného (Gentiana punctata).

Menšie plochy s vápnitým podložím obsadili druhovo bohaté spoločenstvá ostrice vždyzelenej (Carex sempervirens subsp.

Rastliny vápencových skál a sutín

Veľmi hodnotná a zaujímavá flóra je na vápencových bralách a sutinách. V oblasti Demänovských vrchov a Salatína sú prítomné všetky typické druhy rastlín, ktoré na Slovensku možno vidieť v týchto biotopoch.

Horné okraje skál zaberajú presvetlené reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris) s poniklecom slovenským (Pulsatilla slavica), ranostajom pošvatým (Coronilla vaginalis), dušovkou alpínskou (Acinos alpinus).

Hlbšie, na skalných rímsach a v štrbinách sa uchytáva spoločenstvo ostrevky vápnomilnej (Sesleria varia) s prvosienkou holou (Primula auricula), škardou Jacquinovou (Crepis jacquinii), klinčekom včasným, (Dianthus praecox), zvončekom maličkým (Campanula cochlearifolia), horcom Clusiovým (Gentiana clusii), astrou alpínskou (Aster alpinus), pochybkom mliečnym (Androsace lactea), tučnicou alpínskou (Pinquicula alpina) i plesnivcom alpínskym (Leontopodium alpinum).

V najvyšších nadmorských výškach tieto stanovištia zaberá vankúšovito-trsovité spoločenstvo ostrice pevnej (Carex firma) so sprievodnými druhmi ako napríklad dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), lomikameň sivý (Saxifraga caesia), iskerník alpský (Ranunculus alpestris), ostrica skalná (Carex rupestris), chudôbka vždyzelená (Draba aizoides).

Nespevnené sutiny na úpätí brál sa pokúšajú osídliť pakost smradľavý (Geranium robertianum), štiav štítnatý (Acetosa scutata), žerušničník piesočný (Cardaminopsis arenosa), silenka obyčajná (Silene vulgaris).

Významné endemity a relikty

V NP Nízke Tatry rastie väčší počet endemitov a reliktov nesmierne významných z odborného pohľadu.

Večernica slovenská (Hesperis slovaca) a mach ochyrea tatranská (Ochyraea tatrensis) okrem Nízkych Tatier nerastú inde na svete, sú to nízkotatranské endemity.

Významným endemitom zasahujúcim z Veľkej Fatry do NP Nízke Tatry je aj cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense).

Predpokladaným zvyškom flóry treťohôr (treťohorný relikt) je zvonček karpatský (Campanula carpatica), zvyškom flóry z obdobia ľadových období (glaciálny relikt) je napr. dryádka osemlupienková (Dryas octopetala). Oba vymenované druhy rastú i v Nízkych Tatrách.

Rovnako v tomto území možno nájsť aj také rastliny, ktoré sa na Slovensku inde nevyskytujú, prípadne len veľmi vzácne.

SkupinaPočet taxónov
Chránené rastliny spolu197
Cievnaté rastliny161
Machorasty7
Lišajníky9
Huby20
Taxóny papraďorastov a semenných rastlín v Červenom zozname240

Príklady chránených rastlín na Slovensku

Úlohou nás všetkých je prispievať k ochrane chránených druhov rastlín. K ochrane prispievajú aj zákony, ktoré musíme dodržiavať.

Chránená vodná rastlina

Je to vodná rastlina, ktorá sa vyskytuje u nás zriedkavo. Kvitne od júna do augusta. Má výrazné biele kvety, ktoré sa otvárajú iba cez slnečný deň aj to len dva až sedem dní. Rastie v nížinách južného Slovenska v jazerách, stojatých alebo pokojných vodách. Je to trváca bylina, s prezimujúcou cibuľou.

Rastlina vlhkých pôd a lesných porastov

Vyskytuje sa v nížinách a pahorkatinách, v lesoch a lúčnych porastoch, na podmáčaných alebo vlhkých pôdach. Rastie najčastejšie v skupinkách. Je najstaršou chránenou rastlinou na Slovensku.

Vzácna horská rastlina

Rastie vzácne v horách, častejšie v rakúskych Alpách. Je to vysoká trváca bylina, porastená hustými bielymi chĺpkami. Rastie len na vápencovom podloží na kamenistých pôdach.

Horská rastlina s fialovomodrými kvetmi

Táto rastlina s fialovomodrými kvetmi a so žltým terčom podobná margarétke rastie v našich horách. Obľubuje slnečné skalné steny a kamenitú pôdu. Kvitne od júla do augusta.

Jarná okrasa kamenistých stanovíšť

Túto jarnú okrasu prírody je takmer nemožné si nevšimnúť. Patrí k najskôr kvitnúcim rastlinám (marec - máj). Rastie na strednom a východnom Slovensku, v Českej republike ho však nenájdeme. Obľubuje slnečné kamenisté stráne i pukliny skál.

Nízka rastlina vápencových skál

Tak ako je krásny, je aj vzácny. Vytrvalá bylina s krátkou stonkou, len 5-10 cm vysoká. Rastie na vápencových skalách, v skalných štrbinách a kamenitých holiach, tiež na lúkach, v horách, v Alpách až do výšky 2700 m n.m.

Počet chránených druhov

Na území NP Nízke Tatry je v súčasnosti overený výskyt 197 taxónov chránených rastlín, pričom 161 z nich patrí medzi cievnaté rastliny, 7 medzi machorasty, 9 medzi lišajníky a 20 medzi huby.

V Červenom zozname papraďorastov a semenných rastlín Slovenska je uvedených 240 taxónov, ktoré rastú v NP Nízke Tatry.

História poznávania rastlinstva

O rastlinstvo Nízkych Tatier mali ľudia záujem iste už oddávna. Spočiatku ich motivovali existenčné potreby súvisiace s hľadaním obživy, neskôr prerástli do zámerného vyhľadávania určitých druhov využiteľných v ľudovom liečiteľstve.

Predpokladáme, že spoznávanie rastlín súviselo aj s prácou ľudí na horských kosienkoch a pastvinách, počas cesty do práce v lesoch a početných baniach.

Písomne dokladované správy o rastlinstve Nízkych Tatier sa zachovali až od 19. storočia. Zväčša to boli znalosti učiteľov vyšších škôl o flóre blízkeho okolia ich pôsobiska (napr. Banskej Bystrice), alebo poznámky z ciest prvých botanikov po vtedajšom Hornom Uhorsku, keď prechádzali aj územím Zvolenskej a Liptovskej župy.

Na konci 19. a začiatkom 20. storočia už botanici podnikali zámerné cesty na vybrané známe lokality, ako napr. Ďumbier, Kráľovu hoľu, do Demänovskej doliny, okolia kúpeľov Korytnica.

Prečo treba chránené rastliny chrániť

Chránené rastliny sú súčasťou prirodzených spoločenstiev, ktoré vznikali v konkrétnych podmienkach hornín, pôdy, vody, nadmorskej výšky a klímy. Ich poškodenie môže oslabiť celé stanovište, najmä ak ide o vzácne druhy viazané na malé územie.

Úlohou nás všetkých je prispievať k ochrane chránených druhov rastlín. K ochrane prispievajú aj zákony, ktoré musíme dodržiavať.

  • Chránené rastliny netrháme a nepoškodzujeme.
  • Neničíme ich stanovištia a nevstupujeme zbytočne mimo vyznačených trás.
  • Neodnášame rastliny, semená ani časti rastlín z prírody.
  • Pri návšteve národného parku rešpektujeme platné pravidlá ochrany prírody.
  • Správame sa ohľaduplne k rastlinám, hubám aj živočíchom.

NAPANT sa rozprestiera aj v oblasti lyžiarskeho strediska Jasná - obľúbeného miesta trávenia zimných dovoleniek. Až 70 percent celej rozlohy Národného parku Nízke Tatry pokrýva lesný porast.

Členitý reliéf NAPANTu, jeho rozľahlosť a neprístupnosť určitých častí parku podnecuje druhovú rozmanitosť živočíchov, pre ktorých sú Nízke Tatry domovom. Pri návšteve však nesmieme zabúdať, že práve zvieratá sú tu doma. Buďte preto tolerantní, ohľaduplní a správajte sa tak, aby ste do ich života vstupovali čo najmenej.

NÍZKO TATRANSKY ŽIVOT V HORÁCH A STRÁŽCOVIA PRÍRODY

tags: #chranene #rastliny #nizke #tatry