Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty sa nachádza na juhozápade Slovenska a zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria, ktoré oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu. O Malých Karpatoch sa hovorí, že sú horským premostením medzi Alpami a Karpatmi. Nie sú veľmi vysoké, avšak napriek tomu poriadne vytŕčajú z nížin, ktoré ich obklopujú.

Malé Karpaty sú zeleným ostrovom a najmä Bratislavčania ich s obľubou využívajú na oddych a rekreáciu. Ide o „zelené pľúca“ zväčša odlesneného juhozápadného Slovenska. V roku 1976 na ich území vyhlásili Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty.

Základné údaje o CHKO Malé Karpaty

Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Malé Karpaty vyhlásili 5. mája 1976 na ploche 65 504 ha a jej správa sídli v Modre.

Zriadená bola Vyhláškou MK SSR č. 64/1976 Zb. zo dňa 5. mája 1976 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z., novelizovaná Vyhláškou MzP SR č. 138/2001 Z.z.

Podľa novely zákona z roku 2001 má rozlohu 64 610 ha.

Správa CHKO sídli v Trnave, v Modre má vysunuté pracovisko.

CHKO Malé Karpaty sa rozprestiera na území rovnomenného pohoria, ktoré tvorí horskú prekážku medzi Podunajskou a Záhorskou nížinou. Podľa súčasného územného a správneho členenia Slovenskej republiky sa o CHKO delia tri kraje a deväť okresov.

• Najjužnejšia časť leží v dvoch mestských okresoch Bratislavy (Bratislava III a Bratislava IV) a dvoch bratislavských vidieckych okresoch (Malacky a Pezinok).
• Stredná časť pretína Trnavský kraj a zasahuje do troch okresov (Piešťany, Senica a Trnava).
• Severná časť patrí do dvoch okresov Trenčianskeho kraja (Myjava a Nové Mesto nad Váhom).

Do CHKO zasahujú katastre siedmich miest (Bratislava, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Brezová pod Bradlom a Nové Mesto nad Váhom) a 46 dedín.

V severojužnom smere meria 100 km a v západovýchodnom smere 16 km.

Vznik a geologická stavba pohoria

Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe. Sú jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami.

Z geologickej stránky Malé Karpaty predstavujú pohorie tzv. jadrového typu s kryštalickým jadrom a druhohornými sedimentárnymi jednotkami obalu a príkrovov. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí.

Ich juhovýchodnú časť budujú dva rozsiahle žulové masívy tvorené veľmi rozpukanými hlbinnými vyvrelinami žulového typu. Sporadicky sa v kryštaliniku vyskytujú aj série premenených hornín, ako sú svory, ruly, fylity a amfibolity.

Súvislejší pás miestami zrudnených hornín, ktorý pohorie pretína medzi Pezinkom a Pernekom, bol v minulosti miestom ťažby rúd, najmä striebra, zlata, pyritu a antimónu.

Po západnej strane Malých Karpát sa tiahne pásmo zvrásnených sedimentov pôvodne usadených na dne druhohorného mora (vápence, dolomity, kremence a bridlice). Na juhu je pomerne úzke, avšak smerom na severovýchod sa rozširuje, v severnej časti Malých Karpát až na celú šírku pohoria.

Horniny druhohorného pásma budujú charakteristickú kulisu výrazných vyvýšenín vystupujúcich nad záhorskou stranou. Na túto časť sa viaže výskyt krasových útvarov.

V geologickej stavbe Malých Karpát nechýbajú ani mladšie nezvrásnené morské usadeniny treťohorného veku. Sú z obdobia, keď more zasahovalo dovnútra dnešného pohoria. Nepatrné zvyšky pobrežného útesu sa zachovali na Sandbergu pod Devínskou Kobylou.

Reliéf a členenie Malých Karpát

Reliéf CHKO Malé Karpaty je podstatne mladší ako geologická štruktúra. Počas mladších treťohôr a štvrtohôr sa pohorie postupne zdvihlo do dnešnej tektonickej hraste.

Z hľadiska nadmorskej výšky Malé Karpaty nepatria medzi vysoké pohoria Západných Karpát, avšak vďaka susedstvu s nížinami sú morfologicky veľmi výrazné. Najvyšší vrch Záruby dosahuje výšku 767 m. Vyšších ako 700 m je okrem neho ešte ďalších 10 malokarpatských vrcholov.

Malé Karpaty sa členia na štyri pomerne odlišné časti.

Devínske Karpaty

Južnú časť tvoria Devínske Karpaty. Prestupujú ich viaceré priečne zlomy, na ktorých sa sformovali depresie - Devínska brána, cez ktorú preteká Dunaj, a Lamačská brána.

Najvyšší je izolovaný masív Devínskej Kobyly, ktorá je s nadmorskou výškou 514 m najvyšším bodom Bratislavy.

Pezinské Karpaty

Severne ležiace Pezinské Karpaty majú charakter masívneho pohoria s pomerne rozľahlými ústrednými plošinami (rovne), ktoré predstavujú relikty málo členitého reliéfu vytvoreného v mladších treťohorách.

Západnú časť Pezinských Karpát tvorí pásmo miestami skalnatých vyvýšenín, ktoré sú najvyšším vrchmi Malých Karpát (Vysoká, Vápenná a Záruby).

Najvyššie sú Záruby vystupujúce o 460 m nad hlboko zaklesnutú Bukovskú depresiu.

Brezovské Karpaty

Severne od Bukovskej depresie ležia Brezovské Karpaty. Majú podobný charakter reliéfu ako Pezinské Karpaty, ibaže sú nižšie a na ich stavbe sa nepodieľajú horniny kryštalinika.

Sú pomerne masívne a vnútri plošinové. Z treťohorných rovní vyčnievajú dve výrazné vyvýšeniny Klenová (585 m) a Vrátno (576 m).

V strede masívu leží Dobrovodská kotlina. Táto tektonická prepadlina s trojuholníkovým pôdorysom vykazuje najvyššiu seizmickú aktivitu na Slovensku.

Čachtické Karpaty

Severné ukončenie Malých Karpát vytvárajú Čachtické Karpaty. Južne sa nachádza najužšia časť pohoria, v ktorej sa jeho protiľahlé okraje približujú na necelé 2 km.

Kompaktnosť úzkeho chrbta narúšajú dve priečne prielomové doliny, ktoré ho celkom pretínajú. Južnou Prašníckou bránou preteká Holeška, ktorá má veľkú časť povodia na území Myjavskej pahorkatiny.

Severne leží prielom Jablonky obtáčajúci čachtický hradný vrch. V najsevernejšej časti sa Čachtické Karpaty rozširujú a zvyšujú do zalesneného masívu Nedze s najvyšším vrchom Salašky (588 m).

Lesy a rastlinstvo

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty zaberá prevažne zachovalé lesné spoločenstvá s prirodzeným druhovým zložením v nižších vegetačných stupňoch spolu so spoločenstvami na rozhraní karpatského a panónskeho bioregiónu.

Územie z veľkej časti (89%) pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou.

V CHKO Malé Karpaty výrazne dominujú lesné rastlinné spoločenstvá. Rastlinstvo Malých Karpát je druhovo bohaté.

Na najnižšie položených južných svahoch rastú teplomilné a suchšie dubové lesy. Na slnečných miestach sú to zasa rôzne druhy krovín, tráv a bylín.

Nad dúbravami sa nachádza bukový les. Medzi dubové a bukové lesy sa miešajú aj hrabiny. Vo vyšších polohách môžeme vidieť zmiešané lesy s javorom, brestom, jaseňom, hrabom, bukom a dubom.

Predhoria Malých Karpát boli pred odlesnením porastené dubovými lesmi s javorom a lieskou.

Na teplých a suchých lokalitách, akou je napríklad juhozápadný svah Devínskej Kobyly, rastú stepné až lesostepné rastlinné spoločenstvá s početnými vzácnymi a ohrozenými druhmi.

Viaceré teplomilné druhy rastlín a živočíchov tu dosahujú svoju severnú hranicu rozšírenia.

V Malých Karpatoch má v rámci Slovenska jediný prirodzený, ojedinelý výskyt na severnej hranici areálu európsky mediteránno-submediteránny druh podkovka ľúba (Hippocrepis emerus), ktorý tu rastie na dvoch lokalitách.

K ďalším druhom, ktorý sa na Slovensku vyskytuje iba v Malých Karpatoch patria listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum), vika sivá (Vicia incana), nadutec nafúknutý (Myrrhoides nodosa).

Na Devínskej Kobyle sa z druhov, ktoré sú v rámci Slovenska známe len z tejto lokality, sa vyskytujú ihlica nízka (Ononis pusilla) a rešetliak skalný pravý (Rhamnus saxatilis subsp.

K chráneným druhom rastlín patrí napríklad kosatec, poniklec a klinčeky.

Živočíšstvo

Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Vďaka polohe a teplému podnebiu na juhozápade Slovenska je v Malých Karpatoch unikátne a druhovo pomerne pestré aj živočíšstvo.

Vyskytujú sa tu mnohé významné druhy z rôznych skupín hmyzu a bezstavovcov.

Významný je výskyt raka riavového (Austropotamobius torrentium) v tokoch v južnej časti územia, ako aj vážky pásikavca veľkého (Cordulogaster hero).

Bohato zastúpená je vtáčia ríša. Z dravých vtákov je početný výskyt sokola sťahovavého (Falco peregrinus), ojedinele tu hniezdi aj orol kráľovský (Aquila heliaca).

Na skalách a skalných ruinách žije 11 druhov dravcov, medzi nimi aj vzácny sokol rároh.

Z ďalších ochranársky dôležitých druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny (Ciconia nigra), včelár obyčajný (Pernis apivorus), výr skalný (Bubo bubo), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius).

V podzemných priestoroch sa nachádzajú dôležité zimoviská netopierov.

Malé Karpaty sú bohaté na lesnú zver. Stretnutia turistov s jeleňou či so srnčou zverou nie sú nijakou zvláštnosťou. Početné stavy dosahuje aj diviačia, muflonia a danielia zver.

V ostatných rokoch sa v malokarpatských lesoch okrem bežných predátorov (líška alebo jazvec) objavujú aj vlčie svorky.

Hojne zastúpené sú tu rôzne druhy chrobákov ako roháče, fuzáče a bystrušky, z motýľov babôčky, perleťovce, očkáne a iné, z plazov jašterice a užovky.

Z plazov sa v Malých Karpatoch vyskytujú všetky bežne rozšírené druhy.

K chráneným živočíšnym druhom zasa bocian, motýle a niektoré druhy chrobákov.

Kras a jaskyne

V území sa nachádza 8 krasových celkov a približne 320 nesprístupnených jaskýň.

Kras je v Malých Karpatoch rozdrobený do niekoľkých častí. Nachádza sa tu Borinský, Plavecký, Smolenický, Dobrovodský a Čachtický kras.

Jediná sprístupnená jaskyňa v CHKO je jaskyňa Driny (dlhá 680 m) v Smolenickom krase, zaujímavá svojou genézou a bohatou sintrovou výzdobou.

Z mnohých jaskýň je jedinou sprístupnenou jaskyňa Driny v smolenickom krase.

Z podzemných krasových javov je v CHKO Malé Karpaty známy najmä Smolenický kras, a to hlavne jaskyňou Driny, ktorá je jedinou verejnosti prístupnou jaskyňou na západnom Slovensku.

Smolenický kras

Smolenický kras je pozoruhodným krasovým územím nachádzajúcim sa v juhovýchodnej časti pohoria. Rozprestiera sa na ploche 7 km2 a zaberá skupinu vápencových chrbtov okolo vrchu Driny (483 m).

Budujú ho tmavosivé vápence, ktoré sú popretkávané množstvom puklín umožňujúcimi podzemné odvodňovanie územia.

Povrchovými krasovými formami sú škrapy, ktoré možno nájsť na plošine vrchu Driny a Molpír a na svahu vrchu Cejtach.

Kaňonovitý charakter má dolina Hlboča.

Dobrovodský kras

Pozoruhodné je aj územie Dobrovodského krasu, ktoré má rozlohu asi 6 000 ha.

Z krasových útvarov sa tu nachádzajú Dobrovodské údolie, vyvieračky Blava, Mariáš a Výtok, závrty, ponory a závrtové jazierka.

Vyvieračky sa využívajú aj ako zdroje pitnej vody.

Sandberg

Súčasťou rezervácie Devínska Kobyla je svetoznáma paleontologická lokalita Sandberg s pozostatkami morských pieskov.

More sa tu rozprestieralo v období treťohôr pred 14 až 16 miliónmi rokov.

Našli sa tu zvyšky vyše 300 druhov morských a suchozemských živočíchov (ulitníky, ježovky, žraloky, veľryby, tulene, mastodonty, nosorožce, antilopy, antropoidné opice).

Najvyššie chránené územia

Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla

Rozloha: 101,12 ha

Katastrálne územie: Bratislava-Devín a Bratislava-Devínska Nová Ves

Prevažne juhozápadné svahy (150 - 514 m) masívu Devínskej Kobyly, ktorý tvorí najjužnejší výbežok Malých Karpát i celého karpatského oblúka a je najvyšším vrchom Bratislavy.

Na voľných plochách sa rozšírili stepné elementy a lesostepné porasty so zriedkavou a s chránenou flórou (jediný výskyt rešetliaka skalného, hrachora sférického a ihlice nízkej na Slovensku) a faunou (sága stepná, modlivka zelená).

Vyskytuje sa tu asi 600 druhov vyšších rastlín, z toho 22 chránených, a asi 600 druhov motýľov.

Vedecky toto územie predstavuje jedno z najcennejších chránených území Slovenska. Rezerváciou vedie náučný chodník.

Národná prírodná rezervácia Hajdúchy

Rozloha: 56,11 ha

Katastrálne územie: Častá

Zachované lesné spoločenstvá bukového vegetačného stupňa s výskytom hrabu a jedle. doline.

Národná prírodná rezervácia Kršlenica

Rozloha: 117,34 ha

Katastrálne územie: Plavecký Mikuláš

Typická krasová dolina so skalnými zrázmi a hrebeňmi, s vyvieračkou, jaskyňami a povrchovými krasovými javmi.

Predmetom ochrany sú zachované lesné spoločenstvá horského vegetačného stupňa s výskytom chránených a iných zriedkavých rastlín a živočíchov.

Národná prírodná rezervácia Pohanská

Rozloha: 128,93 ha

Katastrálne územie: Plavecké Podhradie

Charakteristické vyvýšeniny Plaveckého krasu (200 - 495 m) s archeologickým náleziskom z doby bronzovej, so zvyškami keltského oppida a zrúcaninou Plaveckého hradu, s Plaveckou jaskyňou a vápencovými bralami.

Porasty tvoria suchomilné spoločenstvá so zriedkavou flórou (poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá) a faunou (hniezdiská dravcov).

Národná prírodná rezervácia Roštún

Rozloha: 333,31 ha

Katastrálne územie: Plavecké Podhradie a Sološnica

Výrazný bralný hrebeň Vápennej s krasovým reliéfom so zachovanými bučinami a javorinami, stromami značných rozmerov a veku (až 160 rokov) a zriedkavými druhmi rastlín (jediný výskyt iskerníka perovitostrihaného na Slovensku) a živočíchov (sokol sťahovavý).

Prírodné pamiatky

Prírodná pamiatka Devínska lesostep

Rozloha: 5,1 ha

Katastrálne územie: Bratislava-Devín

Teplomilné spoločenstvá na juhozápadných strmých svahoch masívu Devínskej Kobyly s krovinami, menšími lúkami a so spoločenstvami kriticky ohrozených druhov rastlín (napr. konringia rakúska).

Prírodná pamiatka Limbašská vyvieračka

Rozloha: 6,57 ha

Katastrálne územie: Limbach

Atraktívna vyvieračka s občasnou výdatnosťou 120 l/s je výverom podzemného toku prameniaceho pod Tureckým vrchom.

Ďalšie chránené územia a pozoruhodnosti

Na území okresu Trnava zahŕňa národné prírodné rezervácie Hlboča a Záruby a prírodné rezervácie Bolehlav, Buková, Čierna skala, Katarína, Klokoč, Lošonský háj, Skalné okno a Slopy.

Z ďalších chránených oblastí sa tu nachádza národná prírodná pamiatka jaskyňa Driny a prírodné pamiatky Čertov žľab, Ľahký kameň a Vyvieračka pod Bachárkou.

Vinohradníctvo, rekreácia a turistika

CHKO Malé Karpaty je jedinou chránenou krajinnou oblasťou s výrazne rozvinutým vinohradníctvom.

Jej ďalšia špecifickosť spočíva v tom, že zasahuje na územie veľkomesta. Človek ju upravil na lesopark, ktorý je významným rekreačným zázemím Bratislavy.

Rekreačné aktivity sa rozvíjajú vo viacerých turistických centrách - Železná studienka, Kamzík, Zochova chata a Harmónia stáli pri zrode turizmu na Slovensku.

Obľúbená je aj Pezinská Baba a Jahodník. Významným centrom letnej rekreácie je vodná nádrž Buková.

Sú zeleným ostrovom na oddych a rekreáciu.

Ochrana prírody a správanie návštevníkov

V rámci Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty sa ochraňuje podstatná časť Malých Karpát.

Vyhradené miesta v Prírodnej rezervácii Devínska Kobyla

Každý nález a odchyt zraneného chráneného živočícha v kompetenčnom území Správy CHKO Malé Karpaty konzultuje s odborníkmi.

Environmentálna výchova

Envirovýchova

Ponúkame Vám terénne exkurzie, besedy a prednášky zamerané na ochranu prírody a krajiny.

tags: #chranena #oblast #male #karpaty