Cestovanie v čase považujeme najmä za námet sci-fi kníh a filmov, no v skutočnosti sa ním zaoberá aj seriózna veda. Fyzici skúmajú, či matematické rovnice umožňujú pohyb v čase, aké podmienky by si takýto pohyb vyžadoval a či by nevyvolával logické paradoxy.
Cestovanie v čase nás fascinuje už po generácie. To sa premieta do množstva literárnych diel rozprávajúcich príbehy cestovateľov v čase. Zaujímavé je, že pôvodne sa v literatúre objavovali len cesty do budúcnosti. Až v 18. storočí sa po prvý raz objavila kniha popisujúca cestovanie do minulosti. Dnes sa v knihách či iných literárnych a filmových útvaroch cestuje podobne často do minulosti aj budúcnosti.
Čo vlastne znamená čas?
Čas je vec, pomocou ktorej meriame zmeny okolo nás. Tieto zmeny sú podložené tým, že vesmír kedysi vyzeral inak ako dnes.
Čas je ako rieka. Prečo? Do akej miery vieme plávať s prúdom alebo proti prúdu času? A čo robiť, keď nás chytí vír v rieke času?
Na zodpovedanie týchto otázok je dôležité stanoviť, čo vlastne čas je. Od vzniku vesmíru uplynulo 436 117 076 600 000 000 sekúnd, čo predstavuje 13,8 miliardy rokov.
„Podstatným aspektom vesmíru je, že sa momentálne nachádza ešte v premenlivom stave, odborne hovoríme o stave s narastajúcou entropiou.
Raz vesmír dôjde do štádia, keď bude vyzerať rovnako, ustane, nastane akýsi šum.
Omnoho zaujímavejšia je pre niektorých otázka: Koľko času ostáva do konca vesmíru? Výsledkom je googolplex, číslo, ktoré možno zapísať ako jednotku a sto núl.
Čo sa však myslí pod pojmom koniec vesmíru? Keby sme sa pozreli na naše Slnko v zrýchlenom tempe, postupom času by sa nafúklo, vyvrhlo by svoje vrchné vrstvy a ostalo by len odhalené jadro, ktoré by postupne chladlo.
Z bieleho trpaslíka by sa stal čierny, vytvoril by sa nový hviezdny systém, až by sme sa dostali do chladného rozptyľujúceho stavu.
Najteplejšie vo vesmíre je jadro supernovy.
Hérakleitos z Efezu vyslovil známy výrok: „Nikdy nestupíš dvakrát do tej istej rieky.“ Jeho pokračovanie mnohí z nás nepoznajú. Citát ďalej znie: „Už to nebude tá istá rieka a ty nebudeš ten istý človek.
Mentálne cestovanie v čase
I keď si to neuvedomujeme, každý z nás cestuje v čase prostredníctvom svojich myšlienok.
Náš mozog využíva mentálne cestovanie na dennej báze, keď sa snaží vyhodnotiť jednotlivé situácie a správne na ne zareagovať.
Takéto cestovanie však neznamená fyzický presun do iného okamihu. Ide o schopnosť predstavovať si minulé udalosti, predvídať budúcnosť a porovnávať možné následky rozhodnutí.
Cestovanie do budúcnosti podľa relativity
Cestovanie v čase je niečo, s čím sa stretávame hlavne v sci-fi, no Einstein dokázal, že plynutie času sa pre nás líši vzhľadom na to, kde sa nachádzame alebo ako rýchlo sa pohybujeme.
Vo svojej práci spojil jeden z najväčších géniov sveta čas a priestor do jednej entity, ktorú označujeme ako časopriestor.
Ako funguje, vysvetlil tak dokonale, že sa to zatiaľ nepodarilo prekonať žiadnej modernej teórii.
Vďaka nej vieme, že priestor a čas sú navzájom prepletené.
Pre telesá s rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla vo vákuu alebo pre okolie veľmi hmotných telies uväznených v malom objeme už nemôžeme použiť euklidovskú geometriu, ale inú, ktorá vie popísať priestorovo-časové deformácie.
Pri pohybe rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla plynie čas pre pohybujúce sa teleso pomalšie v porovnaní s hodinami pozorovateľa, ktorý sa pohybuje inou rýchlosťou.
Dalo by sa cestovať v čase pomalšie, napríklad rýchlosťou pol sekundy za sekundu? Odpoveď je kladná. Dokonca poznáme pár prípadov.
Jednou z možností je dosiahnuť rýchlosť blízku rýchlosti svetla, vtedy by naše hodinky napríklad vedeli tikať pomalšie.
Príkladom môže byť i elementárna častica, ktorá sa rozpadne napríklad za tisícinu sekundy.
Takýto jav predstavuje cestovanie do budúcnosti v zmysle rozdielneho plynutia času: cestovateľ môže zažiť kratší vlastný čas, zatiaľ čo v okolí uplynie dlhší časový interval.
Časopriestor a matematický opis reality
V euklidovskej geometrii sú priamky rovné, štvorce pravouhlé, kocka hranatá a súčet uhlov v trojuholníku je presne 180 stupňov.
Už viac ako sto rokov však vieme, že aj keď v každodennom živote platí euklidovská geometria, príroda je v skutočnosti popisovaná iným typom geometrie.
Všetko to začal Albert Einstein, keď publikoval svoju teóriu relativity.
Priestoročas je 4-rozmerný priestor, kde štvrtú dimenziu predstavuje čas.
Geometrie popisujúce extrémne fyzikálne podmienky môžu byť naozaj veľmi komplikované. Našťastie, existujú spôsoby, ako si uľahčiť výpočty.
Jedným zo spôsobov je zavedenie (matematického) priestoru s názvom manifold.
Manifold je typ priestoru, ktorý na najmenších vzdialenostiach pripomína euklidovský priestor.
Môžeme si to predstaviť ako kružnicu či guľu, ktorá nie je vôbec pravidelná, no zblízka by sme mohli jej krátke útržky aproximovať rovnou úsečkou a neboli by sme ďaleko od reality.
Manifold by sme si potom mohli predstaviť ako atlas, v ktorom guľovú plochu alebo zakrivený zemský povrch aproximujeme rovinou (stranami), kde je zakrivenie nulové.
Na malých mierkach to však vôbec neprekáža.
Manifold je teda veľmi vďačný typ matematického topologického priestoru, ktorý sa dá využiť aj pri popise fyzikálneho sveta.

PNDP manifold a virtuálne dimenzie
Jedným druhom einsteinovsky zakrivených manifoldov je aj tzv. PNDP (Partially Negative Dimensional Product) manifold, ktorý v sebe obsahuje okrem klasických dimenzií aj tzv. PNDP manifold bol matematicky definovaný a objavený autorom tohto príspevku a jeho kolegami len nedávno.
Kým pri fraktáloch sme si ako-tak zvykli na predstavu neceločíselných dimenzií, záporné dimenzie sa úplne vymykajú akýmkoľvek predstavám.
Náš trojdimenzionálny (3D) mozog si dokáže ľahko predstaviť 3D objekty, resp. 3D priestor (t. j. počet kladných dimenzií sa rovná 3).
2D priestor v podobe roviny alebo guľovej plochy je tiež celkom ľahko predstaviteľný a pomáha aj pri vytvorení predstavy takých objektov, ako je napr. červia diera.
Jednorozmerný priestor už neposkytuje veľa priestoru fantázii (úsečka, krivka).
0D priestor je reprezentovaný bezrozmerným bodom.
A kým s viac ako tromi rozmermi ešte vieme fungovať pomocou času a paralelných vesmírov, záporné dimenzie unikajú akejkoľvek rozumnej predstave.
Na druhej strane, fyzici si už zvykli pracovať s teóriami, kde sa matematický aparát úplne vymyká zažitým predstavám, alebo im protirečí.
Podstatné je, že výpočty súhlasia s experimentom.
Príroda nemusí nutne stáť na takých základoch, ako sa nám javí.
V tomto zmysle môže byť PNDP manifold použitý ako nástroj na vynárajúci sa dimenzionálny aspekt prírody, t. j. vynárajúci sa priestor.
V tejto interpretácii sa náš viditeľný priestor vynára z multiverza ako dôsledok interakcie skrytých priestorov.
Negatívna dimenzia možno súvisí s matematickým opisom dimenzie.
Záporné dimenzie sú niečím, čo v prírode samotnej nemôžeme vidieť, pretože automaticky interagujú s pozitívnymi dimenziami.
Skryté dimenzie sú matematicky rigorózne definované ako okraj bodu.
Z nášho výskumu vyplýva, že priestor nemusí predstavovať základnú vlastnosť rozmerov, teda dimenzií.
Priestor je namiesto toho sekundárna charakteristika vytvorená inými - fundamentálnejšími - silami a v tomto zmysle by sa rozmery mohli tiež rozplynúť.
O tomto type manifoldu a jeho užitočnosti pre vysvetlenie aktuálnych problémov modernej fyziky autor publikoval článok v spolupráci s kolegami z Talianska, Dánska a Saudskej Arábie v prestížnom zahraničnom vedeckom časopise Universe (R. Pincak et al. Universe 2021 7(3), 75).
V článku bolo ukázané, že realita, ako sa nám javí, môže byť objavujúcou sa alebo vynárajúcou sa časťou oveľa komplikovanejšej skrytej štruktúry.
Matematický vzorec PNDP manifoldu
PNDP manifold je súčinom base-manifoldu (B), ktorý je definovaný ako riemannovský produkt s presnými charakteristikami a kladnými dimenziami, a fiber-manifoldu (F), ktorý je odvodený a obsahuje aj virtuálne dimenzie.
Výsledná dimenzia PNDP: dim(M) = dim(B) + dim(F) môže byť nielen kladná, ale aj nulová alebo záporná.
Napríklad pre dim(M) < dim(B) to môže znamenať, že virtuálne záporné rozmery F interagovali (spojili sa) s rozmermi B, zjavujúc (cez špeciálne matematické projekcie) virtuálny M ako výsledný manifold s počtom rozmerov menším, ako má B.
Fiber-manifold (F) je odvodený hladký manifold, ktorý povoľuje koncept virtuálnych dimenzií.
Keď si vyberieme manifold a definujeme si na ňom algebru, PNDP manifold vzhľadom na danú algebru pripustí konkrétny rozmer, ktorý voláme virtuálny.
Pretože ak nepozeráme na algebru, ale len na manifold, tak hodnota jeho dimenzie môže byť rozdielna.
Čiže v PNDP manifolde v závislosti od toho, čo uvažujeme, dostaneme rôzne dimenzionálne výsledky.
Červie diery a zmena geometrie
Predstava cestovania červou dierou zatiaľ patrí do ríše umenia či fantázie.
Möbiova páska je špeciálny typ pásky, ktorý má len jednu stenu a jednu hranu.
Pre tých, ktorí sa s daným pojmom ešte nestretli: predstavte si, že z papiera vystrihnete úzky pásik.
Keby ste boli mravec, ako by ste sa dostali z jednej strany pásika na druhú stranu presne v tom istom bode?
Máte dve možnosti: pôjdete na koniec pásika a preleziete hranou pásika na druhú stranu, t. j. využijete tretí rozmer.
Ten však môžete využiť aj tak, že v mieste štartu urobíte v papieri dierku, cez ktorú sa prepcháte na opačnú stranu.
Gratulujem, práve ste vytvorili tzv. červiu dieru.
Čo ak však nechcem alebo nemôžem využiť vyšší rozmer?
V priestore popísanom euklidovskou geometriou som skončil.
Ak však zmením geometriu (tzn. v našom prípade zmením vlastnosti priestoru), tak by to možno šlo.
Geometriu môžem zmeniť jednoducho: vezmem jeden koniec pásika, otočím ho o 180 stupňov a priložím k druhému koncu pásika.
Náš mravec teraz bez toho, aby využíval tretí rozmer, môže prejsť priamočiarym pohybom (v rámci danej plochy/geometrie) na druhú stranu plochy a keď prejde vzdialenosť rovnajúcu sa dvojnásobnej dĺžke pásika, vráti sa presne na to isté miesto, odkiaľ vyšiel.
To isté platí aj pre hranu pásika (mravec je vďačný objekt pre 2D pokusy, lebo nemá krídla).
Mimochodom, toto nie je chemický pokus, čiže doma si to pokojne vyskúšajte.
Matematické rovnice návratu do minulosti
Ak by sme sa mohli vrátiť do minulosti, dokázali by sme napraviť naše najväčšie chyby, no zároveň by sme žili v svete bez istoty.
Je také niečo skutočne možné, alebo je to len výplod našej fantázie?
Po celé desaťročia sa fyzici pokúšali použiť všeobecnú teóriu relativity, aby zistili, či je vôbec cestovanie v čase možné.
Všeobecnú relativitu však vedci používajú aj na to, aby zistili, či je možné cestovanie v čase.
Ukazuje sa, že matematické podklady pre návrat do minulosti je možné napísať a celkom dobre ladia s tým, ako relativita funguje v praxi.
Naše moderné chápanie času a kauzality pochádza zo všeobecnej teórie relativity.
Ukázalo sa, že môžeme zapísať rovnice, ktoré popisujú cestovanie v čase a sú plne kompatibilné a konzistentné s relativitou.
Rovnice pre cestovanie v čase sa považujú za nerealistické z dvoch hlavných dôvodov.
Exotická hmota a negatívna energia
Prvým je ten, že postavenie prístroja, ktorý by nám to umožnil, si vyžaduje exotickú hmotu, teda hmotu, ktorá má negatívnu energiu.
Prvý problém je praktický: stavba stroja času si zrejme vyžaduje exotickú hmotu, ktorá je hmotou s negatívnou energiou.
Všetka hmota, ktorú vidíme v našom každodennom živote, má pozitívnu energiu.
Tá vo vesmíre neexistuje, no teoreticky ju môžeme vytvoriť, bohužiaľ len na krátky čas a v malom množstve.
Neexistuje však dôkaz, že je nemožné vytvoriť exotickú hmotu v dostatočnom množstve.
Zatiaľ neexistuje nič, čo by vedcom dalo čo i len najmenšiu nádej na to, že túto exotickú hmotu vytvoria v dostatočnom množstve.
Možno však existuje aj ďalší spôsob.
Okrem toho možno neskôr objavíme iné rovnice, ktoré umožnia cestovanie v čase bez potreby exotickej hmoty.
Paradoxy cestovania v čase
Tak či onak, žiadny spôsob možno nebude fungovať, pretože cestovanie v čase do minulosti komplikujú aj rôzne paradoxy, ktoré popritom vznikajú.
Ďalší hlavný problém je menej praktický, ale dôležitejší: ide o pozorovanie, že cestovanie v čase sa zdá byť v rozpore s logikou vo forme paradoxov cestovania v čase.
Predstavte si, že by ste cestovali v čase do minulosti päť minút, aby ste zničili stroj, ktorým ste tam prišli.
Potom by ste sa do minulosti nemohli vrátiť.
Inými slovami, stroj času je zničený vtedy a len vtedy, ak nie je zničený.
Vstúpiš do stroja času, použiješ ho na návrat v čase o päť minút späť a stroj hneď zničíš.
Teraz by už bolo pre teba nemožné použiť ho o päť minút neskôr.
Preto nie je stroj zničený, takže sa môžem vrátiť v čase a zničiť ho.
Fyzika neľúbi paradoxy, preto teoretickí vedci hľadajú spôsoby, ako ich obísť.
Všetky pokusy však skôr či neskôr narazia na problém, ktorý nevedia vyriešiť, až na jednu teóriu.
Selfkonzistentné cestovanie v čase
Existuje možnosť, že cestovať v čase sa nedá alebo sú dva varianty, ktoré sa vyskytujú aj v príbehoch.
Druhá možnosť cestovania v čase do minulosti, ktorá je prípustná podľa fyziky, sa označuje ako selfkonzistentné cestovanie v čase.
Podľa nej sa síce môžeme vrátiť v čase, ale nič nedokážeme zmeniť.
V sci-fi žánri existuje všeobecná mylná predstava, že paradoxy možno „vytvárať“.
Cestovatelia v čase sú zvyčajne varovaní, aby nerobili významné zmeny v minulosti a vyhýbali sa stretnutiu so svojím minulým ja.
Inými slovami, paradoxy konzistencie neznamenajú len to, že cestovanie v čase je nebezpečné úsilie, ale naznačujú, že to jednoducho nie je možné.
Táto domnienka však zatiaľ zostáva nepreukázaná.
Podobný dej sa dá docieliť v kvantovej mechanike.
Odborníci rozmýšľajú, či vesmír nemohol byť na svojom počiatku v takejto časovej slučke uzavretý.
Viaceré časové línie a alternatívne histórie
Jedným z nich je existencia viacerých časových línií.
„Čiže keď sa vrátime do minulosti, vrátime sa do inej časovej linky reality.
Podľa tejto teórie cestovateľ v čase vstúpi do novej časovej osi v momente, keď použije stroj času.
Nachádza sa v alternatívnej histórii, v ktorej si môže robiť čo chce bez paradoxov.
Pôvodná línia sa pritom nezmení.
Keď ho použiješ, vstúpiš do inej časovej osi.
V nej si môžeš robiť čo chceš (vrátane zničenia stroja), pretože nemeníš nič na pôvodnej časovej osi, z ktorej si prišiel.
Existenciu alternatívnych histórii naznačujú aj zákony kvantovej mechaniky, napríklad kvantová superpozícia.
Samozrejme v tomto prípade nejde o teóriu, ktorá by sa mohla uplatniť v praxi.
Fyzik však dodáva, že všetko sú to zatiaľ len špekulácie.
Vedci stále hľadajú spôsob, akým sformulovať jasné zákony, ktoré by pomohli dokázať existenciu cestovania v čase.
Moji študenti a ja v súčasnosti pracujeme na nájdení konkrétnej teórie cestovania v čase s viacerými históriami, ktorá je plne kompatibilná so všeobecnou teóriou relativity.
Cestovanie v čase a paralelné časové línie idú takmer vždy ruka v ruke s vedeckou fantastikou, no teraz máme dôkaz, že musia ísť ruka v ruke aj v skutočnej vede.
Hľadanie dôkazov o cestovateľoch z budúcnosti
Jednoduchší dôkaz o svojom cestovaní v čase by mohol poskytnúť návštevník z budúcnosti, ktorý cestoval späť v čase, prezentovaním informácie v súčasnosti, či v momente prezentovania ešte neznámej.
Jasnovidecká informácia, ktorá by sa potvrdila, by bola dôkazom cestovania v čase.
Robert Nemiroff a Teresa Wilson z Michigan Technological University sa pokúsili nájsť podobný dôkaz o cestovateľoch v čase na internete a zverejnili výsledky svojho výskumu na arxiv.org.
Autori výskumu hovoria, že ich výskum je najobsiahlejším výskumom tohto typu doposiaľ.
Skúmali záznamy pochádzajúce z januára 2006 až septembra 2013.
Pri hľadaní sa najskôr sústredili na malý počet výrazov, ktorých nájdenie by jasne indikovalo autorstvo cestovateľom z budúcnosti.
Výrazov, ktoré budú historicky známe v budúcnosti a o ktorých nik pred časom udalosti s nimi spätej nevedel.
Ako príklad uveďme vybrané slovné spojenia „kométa ISON“ (objav v septembri 2012) a „pápež František“ (zvolenie 16. marca 2013).
Ich výskyt pred septembrom 2012, respektíve marcom 2013, bol kontrolovaný spätne do januára 2006.
Hľadalo sa ich spojenie s takzvaným hash tagom # vo tvare #cometison a #popefrancis.
Hash tag používajú autori textov na zvýraznenie výrazu pre vyhľadávače.
To zjednodušilo prehľadávanie rozsiahlych dátových celkov.
Zadanie výrazu pred udalosťou, s ktorou je spájané, mohlo vzniknúť z viacerých dôvodov, napríklad preto, že si cestovateľ v čase zadávajúci ho do vyhľadávača chybne myslel, že sa už udialo.
S pomocou služby Google Trends tak skúmali výskyt spojení „kométa ISON“ a „pápež František“.
Výsledkom bol nulový výskyt výrazov pred dátumom s nimi spätým.
Avšak Google Trends a podobné systémy pre vyhľadávače Bing a Yahoo ukazujú len najvyhľadávanejšie výrazy, neukážu výraz zadaný menej krát než niekoľko desatín percenta z celkového počtu vyhľadávaní a už vôbec nie výraz zadaný raz.
Robert Nemiroff je editor na populárnej NASA stránke Astronomy Picture of the Day (APOD) a mal tak prístup k logom vyhľadávaní na stránke.
Logy neobsahujú záznamy, kto hľadal, len informáciu - výraz, ktorý hľadal.
Žiadne jasnovidecké vyhľadávanie výrazov ISON, Ison či ison nebolo nájdené medzi januárom 2006 až aprílom 2009.
Okrem analýzy dát spravili autori článku aj jeden experiment.
Použitá metodika mala indikovať aj to, či cestovateľ v čase môže alebo nemôže meniť minulosť.
Od fyzikálnej nemožnosti cestovania do minulosti, cez neochotu a opatrnosť cestovateľov v čase zanechať po sebe nejaký záznam či nekompletnosti ich vyhľadávania.
Napriek tomu považujú svoj výskum za najpresnejší a najkompletnejší doteraz.
Dodajme, že ich výskum môže byť inšpiráciou či prínosom z hľadiska vývoja metodiky skúmania pre nasledujúce podobné hľadania.
Prednáška Samuela Kováčika o cestovaní v čase
Dňa 10. októbra 2023 mal v rámci cyklu Vedecká cukráreň v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) v Bratislave prednášku teoretický fyzik Samuel Kováčik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, ktorý pôsobí zároveň aj na Masarykovej univerzite v Brne.
Vo výskume sa zaoberá modifikáciami kvantovej mechaniky, numerickými simuláciami a maticovými modelmi.
Ide o pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky.
Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave oslovuje vedcov odborníkov, ktorí vedia študentom populárnou formou a jednoduchým spôsobom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu.
Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a v technike.
Vo Vedeckej cukrárni sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch a svoje zohráva aj mimoškolské prostredie.
Témy Vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti.
Stephen Hawking usporiadal v júli 2012 párty pre cestovateľov časom.
Pozvánky na ňu rozoslal až po párty.
Na párty nik neprišiel.
Cestovanie v čase nie je len sci-fi. Čo na to hovorí fyzika? (Samuel Kováčik)
Časové paradoxy v kultúre a vede
Nie je vôbec jednoduché vymyslieť a premyslieť, ako bude všetko fungovať.
Aký má zmysel vracať sa v čase, ak nemôžete zmeniť minulosť?
Moja nedávna práca spolu so študentmi Jacobom Hauserom a Jaredom Woganom ukazuje, že existujú paradoxy cestovania v čase, ktoré Novikovov dohad nedokážu vyriešiť.
Je tu však jedno ale, ktoré dokáže tieto paradoxy vyriešiť.
Vedci stále hľadajú spôsob, akým sformulovať jasné zákony, ktoré by pomohli dokázať existenciu cestovania v čase.
Cestovanie v čase nás fascinuje už po generácie.
Po prvýkrát sa s takým niečím stretneme v 19. storočí v knihe The time machine od H. G. Wellsa, ktorý opisuje cestovanie v čase dozadu.
VIDEO: Takýto zápas neuvidíš ani v Mortal Kombat.
tags: #cestovanie #v #case #matematicke #vzorce