Bielovodská dolina v zime: trasa k Litvorovému plesu a zimné pravidlá

Bielovodská dolina patrí medzi najkrajšie doliny vo Vysokých Tatrách. Hovorí sa o nej ako o najväčšej, najmohutnejšej a najfotogenickejšej doline nielen Tatier, ale i Slovenska.

V zime si však treba dobre všímať a vopred pozrieť, ktoré chodníky v Tatrách sú sprístupnené. Prekrásne túry, obzvlášť v zimných mesiacoch, keď sú viaceré horské vrcholky uzavreté, sa dajú absolvovať aj v samotných dolinách.

Bielovodská dolina v zimnej krajine

Zimná uzávera vo Vysokých Tatrách

Netreba zabúdať, že tatranská príroda je jedinečná a treba ju chrániť. V záujme ochrany fauny, ako sú svište či kamzíky, a flóry, ktorú tvorí kosodrevina a lesný porast, platí v zime uzávierka turistických vysokohorských trás.

Sezónna uzávera vybraných turistických chodníkov vo Vysokých Tatrách trvá od 1. novembra do 31. mája, respektíve v prípade Symbolického cintorína od 15. decembra do 30. apríla. Uzávera chráni rastliny a pôdny kryt, ktoré sú na jar pri topení snehu najcitlivejšie na zašliapavanie.

V tomto čase si príroda a zvieratá užívajú zimný odpočinok. Uzavreté sú najmä vyššie položené chodníky, sedlá a štíty. Všetky chodníky vedúce k vysokohorským chatám sú však otvorené celoročne s výnimkou Chaty pod Rysmi.

Bielovodská dolina od poľany Biela voda po modrej značke patrí medzi trasy, ktoré sú v zimnej uzávere neprístupné. To znamená, že zimná túra Bielovodskou dolinou musí rešpektovať aktuálny návštevný poriadok TANAP-u a platné označenie chodníkov.

Kde sa Bielovodská dolina nachádza

Trasa vedie z Lysej Poľany cez Bielovodskú dolinu k Litvorovému plesu. Pokračovať možno smerom na Poľský hrebeň, Východnú Vysokú, Kvetnicu a ďalej do Starého Smokovca, no vyššie úseky a sedlá podliehajú sezónnej uzávere alebo si v zimných podmienkach vyžadujú osobitnú opatrnosť.

Pri prechode dolinou sa turista môže tešiť na krásny vrch Mlynár, nedostupný Ťažký vodopád, Hviezdoslavov vodopád a vo vyšších polohách na výhľady na Gánok, vzdialenejšie Rysy a pyramídu Východnej Vysokej. Klenotom celej doliny je nádherné Litvorové pleso.

Trasa z Lysej Poľany k Litvorovému plesu

Trasa Lysá Poľana - Bielovodská dolina - Litvorové pleso - Poľský hrebeň - Východná Vysoká - Kvetnica - Starý Smokovec predstavuje náročný vysokohorský prechod, ktorého jednotlivé časti treba posudzovať podľa sezónnej uzávery, počasia a aktuálnych snehových podmienok.

Začiatok túry v Lysej Poľane

Tak ako pri prechode z Tatranskej Javoriny cez Sedielko, aj dnes štartujem na autobusovej stanici v Starom Smokovci a presúvam sa autobusom do Lysej Poľany, kde bude začiatok mojej túry.

Ešte som tu nikdy nebol, a preto som prekvapený množstvom áut na parkovisku. Keďže sme na konečnej a za malým mostíkom je Poľsko, autobus sa na tri razy točí na parkovisku.

Konečne aj s ostatnými zostávajúcimi turistami vystupujeme a rozpŕchneme sa za svojimi cieľmi. Najprv zablúdim na kávu do poľského obchodu so slovenskými výrobkami na slovenskom území, v ktorom predáva mladá Poľka a platí sa eurami aj zlotými. Čaro pohraničia.

Konečne vyrážam na cestu, dnes ma celý deň mala sprevádzať modrá značka až na rázcestie nad Hrebienkom. Zatiaľ netuším, že nastane zmena, na prechod zaisteným sedlom Prielom sa teším.

Od Bielej vody k horárni

Nenáročnou asfaltovou cestou idem popri potoku Biela voda (Białka), stúpanie nie je zatiaľ takmer žiadne, preto nasadím rýchlejšie tempo.

Po asi 3 kilometroch prichádzam k horárni Biela voda, pri ktorej je výdatný prameň vody. Osviežim sa a ďalej pokračujem širokou štrkovou cestou.

Na chvíľu sa pristavím pri pasúcich sa koníkoch, ktorým závidím ich výhľad pri paši. Les sa totiž otvoril a mne sa ukazuje scenéria štítov uzatvárajúca Bielovodskú dolinu.

Trasa ďalej pokračuje cestou popri Bielej vode a začína pomaly stúpať. Predbieha ma pár cyklistov, keďže až po horolezecké táborisko pod Vysokou modrá značka vedie súbežne s cyklotrasou.

Zimná cesta popri potoku Biela voda

Horolezecké táborisko pod Vysokou

Cesta sa zužuje na chodník, z ktorého sa pomedzi stromy otvárajú výhľady na dominantný a krásny vrch Mlynár. Jeho kolmé steny padajúce do hĺbky sú cieľom mnohých horolezcov.

Táborisko je zhruba 9 km od parkoviska na Lysej Poľane, dávam si tu prvú pauzu. Sledujem prichádzajúcich cyklistov, ktorí tu nechávajú bicykle a pešo pokračujú k Litvorovému plesu či až na Východnú Vysokú.

Ťažký vodopád a Zelené Kačacie pleso

Po odpočinku pokračujem smerom k Zelenému Kačaciemu plesu, ktoré vodou napája potok Biela voda.

Chodník sa začína zužovať a prudšie stúpať, pomedzi stromy zazriem desať metrov vysoký Ťažký vodopád padajúci cez výrazný skalný prah.

Potok Biela voda, hučiaci popri chodníku, je napájaný vodou pritekajúcou z Litvorového plesa a dodáva mu na mohutnosti a sile.

Chodník naďalej stúpa, stromy ustupujú kosodrevine a výhľady sú čoraz častejšie. Zrazu zazriem mohutný, dvadsať metrov vysoký Hviezdoslavov vodopád, vytekajúci zo Zeleného Kačacieho plesa.

Značka križuje potok zurčiaci od Litvorového plesa, prekračujem ho a neviem sa vynadívať na okolitú panorámu.

Naľavo Velický a Litvorový štít, napravo Zelené Kačacie pleso a v opare skrytá hradba štítov, ktorú uzatvárajú Rumanov štít a Gánok.

Chvíľu nasávam atmosféru miesta, potom sa vydám chodníkom ďalej.

Až po chvíli, keď chodník vedúci hustou kosodrevinou začne klesať, si uvedomujem, že idem vlastne zle. Značku som v kosodrevine po predchádzajúcich skúsenostiach ani nehľadal, preto mi nenapadlo, že zostupujem k Zelenému Kačaciemu plesu.

Vystrčím hlavu čo najvyššie a pred sebou uvidím, že kosodrevina o chvíľu končí. Rozhodnem sa, že keď som už tu, zostúpim ešte kúsok a pokochám sa krásnym prostredím.

Výrazná tyrkysová farba plesa kontrastuje so sviežou zeleňou kosodreviny a tráv popri plese, šeďou žulových vrchov a belosťou posledných snehových polí pod Gánkom.

Je tu naozaj nádherne, nezdržujem sa však a vraciam sa na modro značený chodník.

Litvorové pleso v zimnej krajine

Ako to už v Tatrách na konci dolín býva, chodník na krátkom úseku prekonáva skalný prah, aby ma priviedol k ďalšiemu plesu.

Neveril som, že v rovnakej doline môže byť ešte krajšie pleso ako Zelené Kačacie. Litvorové pleso ma však nadchlo.

Možno polohou, možno pokojnou hladinou, možno tým, že som pri ňom úplne sám. Neodolám a urobím si na skalách pri brehu prestávku.

Do priezračnej vody si dám vychladiť jedno pivo, ľahnem si na skaly a vyhrievam sa na slnku. Možno som si aj zdriemol, ale prebrali ma približujúce sa hlasy turistov.

Samota sa končí, ale ľudia akoby očarení miestom, sú väčšinou ticho a pridávajú sa k relaxu.

Najradšej by som ostal oveľa dlhšie, ale mám pred sebou ešte kus cesty. Nerád, ale predsa len krásne pleso opúšťam a stúpam k ďalšiemu cieľu.

Aj tak sa cestou otáčam a spätné pohľady stoja za to. Litvorové pleso, Gánok a za ním Rysy. Možno to najkrajšie, čo Tatry ponúkajú.

Litvorové pleso pod tatranskými štítmi

Zamrznutý kotol a Zamrznuté pleso

Pri pohľade dopredu sa však predo mnou vynorila rozoklaná severná stena Východnej Vysokej. Odtiaľto nevyzerá tak pravidelne trojuholníkovo ako z opačnej strany od Guľatého kopca.

Keď sa k scenérii pripojí Zamrznuté pleso, začína ma nahlodávať myšlienka, že si sedlo Prielom nechám na inokedy a vystúpim na Východnú Vysokú.

Zaujímavosťou je, že súčasťou komplexu Bielovodskej doliny je Zamrznutý kotol, v ktorom sa nachádza Zamrznuté pleso.

Na opačnej strane doliny sa nachádza ďalšia súčasť komplexu, a to Ťažká dolina so Zmrzlým plesom. Plesá si nie sú podobné len názvami, ale aj tým, že bývajú do neskorého leta pokryté snehom a ľadom.

Úzkym chodníkom popri plese vystúpim do Rázcestia pod Poľským hrebeňom v Zamrznutom kotle. Na typických žltých tatranských smerovníkoch študujem časy a smery k jednotlivým cieľom.

Poľský hrebeň a Východná Vysoká

Ďalším podnetom na zmenu plánov sú výkriky od sedla Prielom: Pozor skala! či o minútu Pozor kameň! Nie že by som sa bál, ale zostupujúcich ľudí je tam akosi veľa.

A štít nado mnou fakt láka. „Možno je to znamenie a dnes budem mať aj nejaké výhľady,“ hovorím si.

Opúšťam celodennú sprievodkyňu modrú značku a mením ju za zelenú. Ďalší cieľ - Poľský hrebeň.

Ten nie je až tak ďaleko, zhruba za 10 minút som na ňom. Vedie sem drevenými brvnami vystužený chodník.

Čo sa však zmenilo, je počet ľudí. V sedle akoby sa počet niekoľkonásobne znásobil. Pristavím sa pri ikonickom smerovníku, odfotiť bez ľudí sa však nedá.

Pár keksami a vodou si doplním energiu na výstup a vyrazím. Mám veľmi rád posledné úseky stúpania na tatranské štíty.

Chodecké úseky sa striedajú s tými, kde treba použiť aj ruky. V polovici výstupu sa obloha zaťahuje, vrchol zasa mizne v opare.

Výhľad do dolín je však pekný, z výšky hľadím na Zamrznuté pleso či do Velickej doliny. Občas vietor hmlu rozfúka a pred sebou zazriem mravčekov šplhajúcich sa so mnou na vrchol.

Zanedlho stojím pri žltom kruhu označujúcom vrchol. Takže Východná Vysoká opäť a zasa bez výhľadov.

Trochu sklamaný zostupujem dolu. Hmla zahaľuje okolité štíty, veže a hrebene, čo im dodáva na dramatickosti.

Zostup cez Kvetnicu a Velickú dolinu

Okolité scenérie mi vylepšujú náladu a ani sa nenazdám a som opäť na Poľskom hrebeni.

Tu sa nezastavujem a úsekom zabezpečeným kramľami a reťazami sa dávam na zostup.

Chodník pod zaisteným úsekom je dosť rozbitý eróziou, nuž si dávam pozor, aby som neurobil chybný krok a neskotúľal sa dolu.

Nasleduje upravený chodník, ktorým sa zostupuje oveľa pohodlnejšie.

Pred Guľatým kopcom filmujem kamarátom miesta, kde by asi mohol byť nástup k Tatarkovej próbe, chystajú sa ňou vystúpiť na Gerlachovský štít.

Obchádzam Guľatý kopec a sledujem kamzíky, hrajúce a pasúce sa na brehu zanikajúceho Dlhého plesa. To je pomaly zasýpané sutinou z masívu Gerlachovského štítu.

Zostupujem do Kvetnice a obdivujem rozoklaný Kvetnicový žľab a v hmle skryté veže a štíty Bradavice a Granátových veží.

Hukot vody naznačuje, že sa blížim k ďalšiemu skalnému prahu, cez ktorý prepadá Velický vodopád.

Od vodopádu je pekný výhľad do Velickej doliny a na Velické pleso. Mne sa však viac páči Večný dážď - vodný závoj presakujúci cez skaly poniže Velického vodopádu.

Už som si viackrát sľúbil, že si ho prídem pozrieť v zime, želanie sa mi však doteraz nesplnilo.

Chodníkom popri plese sa prejdem k Sliezskemu domu - najvyššie položenému hotelu na Slovensku. Rozmýšľam, že sa zastavím na jedno pivko, ale nakoniec odolám.

K hotelu vedie cyklotrasa a viacero peších chodníkov. Ja si vyberiem zeleno, neskôr na Velickej poľane žlto značený, ktorý ma dovedie priamo do Starého Smokovca, kde som ubytovaný.

Les naokolo je sviežo zelený, ale po predchádzajúcich zážitkoch a scenériách ma už dnes nemá čím nadchnúť, tak len rýchlo klesám do cieľa túry.

Asi za 1,5 hodiny som v Starom Smokovci, kde na terase pri pivku dnešnú krásnu túru ukončujem.

Čo si všímať pred zimnou túrou

  • Sezónna uzávera vybraných turistických chodníkov vo Vysokých Tatrách trvá od 1. novembra do 31. mája.
  • V prípade Symbolického cintorína platí uzávera od 15. decembra do 30. apríla.
  • Uzavreté sú najmä vyššie položené chodníky, sedlá a štíty.
  • Chodníky vedúce k vysokohorským chatám sú otvorené celoročne s výnimkou Chaty pod Rysmi.
  • Bielovodská dolina od poľany Biela voda po modrej značke je v zozname trás neprístupných počas zimnej uzávery.
  • Pred túrou si treba pozrieť aktuálny návštevný poriadok TANAP-u a platné zimné uzávery vo Vysokých Tatrách.

V zime si príroda a zvieratá užívajú zimný odpočinok. Preto treba rešpektovať uzavreté úseky, nepokúšať sa obchádzať značenie a plánovať trasu podľa aktuálne dostupných chodníkov.

Ďalšie zimné doliny a turistické možnosti

Vo Vysokých Tatrách je cez zimu menej možností, kam sa vybrať na túru, no chodníkov do týchto dolín sa zimné zákazy netýkajú, a preto jediné, čo okrem priaznivého počasia potrebuješ, je už len odhodlanie si tých pár hodín poctivo odkráčať.

Vysoké Tatry ponúkajú v zime viacero ďalších doslova rozprávkových dolín. Zároveň ale nimi nechceme zatieniť aj zvyšok krajiny, ktorý určite má čo ukázať.

Na chvíľku si dáme oddych od Vysokých Tatier a pozrieme sa aj do iných pohorí Slovenska. Na zozname určite nemôže chýbať Vrátna dolina pri Terchovej, v Malej Fatre.

Takmer všetky známe vrcholy Malej Fatry tu budú okolo teba. Prechádzať ňou môžeš, či už pôjdeš na jeden z obľúbených vrcholov tohto pohoria, ako sú Ďumbier, Chopok, Kráľova hoľa, Poľana, alebo sa zastavíš cestou na zimnú lyžovačku do strediska Jasná.

Po Jánošikovej Malej Fatre pri Terchovej zavítame aj na Turiec, tentokrát do Veľkej Fatry - výškovo nižšia než Malá, no rozlohovo väčšia.

Možno presnejší výraz by bol kaňon, ktorý miestny potok Blatnica vytvoril vo vápencových skalách. Či ide o jar, leto, jeseň alebo zimu, aj Zádielska dolina ostáva krásnou a zaujímavou v každom období.

Západné Tatry a takzvané Roháče sú samostatným pohorím na okraji Tatier. Samotná dolina ponúka priestor na turistiku, bežky, dá sa tu lyžovať, dokonca v letnom období za vhodných podmienok raftovať.

Nádherné scenérie a doliny rozhodne netreba hľadať len v našich národných parkoch. Kysuce, Orava, Liptov a ďalšie regióny Slovenska ponúkajú taktiež množstvo takýchto miest.

tags: #bielvodska #dolina #zima