Turizmus v regióne Bauer 2010: regionálny rozvoj, destinácia a informačné systémy

Regionálny rozvoj v slovenských podmienkach výrazne súvisí so spájaním obcí do mikroregionálnych združení, ktoré na seba v niektorých prípadoch preberajú funkcie organizácií destinačného manažmentu.

Jednou z ich úloh je aj zabezpečenie spoločnej propagácie, pri ktorej sa uplatňuje koncept distribučného mixu. V súčasnosti je výrazne ovplyvnený rozvojom informačných a komunikačných technológií.

Región ako základná priestorová jednotka

Základnou jednotkou, na ktorú možno členiť priestor, je región.

Región predstavuje priestorový celok so špecifickými vlastnosťami, vyznačuje sa vnútornou podobnosťou a vonkajšou odlišnosťou od iných susedných územných celkov (Ivaničková, 1998, s.

Definícia regiónu je jedným z najzložitejších problémov priestorovej ekonomiky, ktorý súvisí s vymedzením jeho podstaty, kritérií pre geografické ohraničenie, s typológiou a ďalšími kvalitatívnymi vlastnosťami.

Pojem región je pritom používaný v rôznych disciplínach: v histórii, štatistike, sociológii, etnografii, politológii, urbanistike, geografii a iných.

V Charte európskeho regionálneho plánovania Rady Európy predstavuje región všetky územné celky krajín, ktoré sa nachádzajú v hierarchii medzi mestom a národným hospodárstvom.

Geografia vymedzuje región ako geograficky ohraničené územie odlišujúce sa od ostatných súborom prírodných daností, štruktúrou obyvateľstva, štruktúrou ekonomiky a pod.

Pri zohľadnení sociálnych kritérií možno zase región definovať ako územnú jednotku, v ktorej sa odohrávajú základné životné funkcie obyvateľstva ako práca, bývanie, vzdelávanie, zdravotnícke a sociálne zabezpečenie a iné. (Hamalová, 1996, s.

Región je veľké územie krajiny s čiastočne rovnorodými prírodnými podmienkami a charakteristickým zameraním rozvoja výrobných síl a vzniká na základe spájania komplexu prírodných zdrojov s existujúcou i budúcou materiálno-technickou základňou a výrobnou a sociálnou infraštruktúrou (Konečná, 1999, s.

Podľa Perrouxa (Tvrdoň, Hamalová, Žárska, 1995, s. 17) je potrebné rozlišovať geonomický a ekonomický región.

Geonomicky je región vymedzený geonomickými vzťahmi medzi bodmi, čiarami, plochami a objemami a podlieha teda zákonom geografie a fyziky.

Ekonomický región je podsystémom národnej ekonomiky, ktorý rozsahom a charakterom svojej produkčnej činnosti a služieb plní komplex funkcií externého charakteru, voči ostatným regiónom v krajine i mimo jej hraníc (dodávky tovarov a služieb výrobného, obchodného a intelektuálneho charakteru) a interného charakteru, vo vzťahu k podnikateľským subjektom, organizáciám a obyvateľstvu vlastného regiónu.

Región je spravidla precízne štrukturovaný systém vzájomných väzieb medzi podnikateľskými výrobnými aktivitami, výrobnou, sociálno-spoločenskou a finančnou infraštruktúrou, ako aj prírodným a sociálnym potenciálom.

Súlad medzi uvedenými štruktúrnymi prvkami je predpokladom jeho rovnovážneho vývoja a autonómneho rastu.

Absencia niektorých prvkov, respektíve ich nedostatočné kapacity sú zdrojom nerovnováhy, ktorá sa v prípade nedostatku vnútorných zdrojov rieši finančnou alebo fiskálnou politikou štátu, alebo ním vytvorených špeciálnych rozvojových inštitúcií. (Hamalová, 1996, s.

Ekonomické regióny sú konštituované na základe územno-správneho členenia.

Hranice regiónu môžu byť teda totožné s hranicami samosprávneho regiónu, alebo s hranicami štáto-správneho regiónu druhého stupňa.

Najčastejším prípadom je súlad geografických hraníc územných jednotiek štátnej správy, samosprávy aj ekonomického členenia.

Z ekonomického pohľadu sa región vyznačuje viacerými charakteristikami (Tvrdoň, Hamalová, Žárska, 1995, s. 18-19).

  • prírodno-geografické znaky;
  • spoločensko-nadstavbové znaky (história, kultúra);
  • diverzifikovaná územno-hospodárska činnosť podnikateľských a verejných inštitúcií;
  • vysoká intenzita vnútroregionálnych väzieb;
  • optimálne väzby s regiónmi národného hospodárstva.

Priestorovú štruktúru národného hospodárstva vytvárajú sociálno-ekonomické javy a procesy.

Ich skúmanie v rámci celej krajiny môže byť pomerne ťažké a komplikované, preto je potrebné rozdeliť priestor na určité časti.

Na tento účel slúži ekonomická regionalizácia, ktorá používa rôzne metódy, kritériá a ukazovatele zodpovedajúce stanovenému cieľu.

Región cestovného ruchu a destinácia

V cestovnom ruchu sa územie klasifikuje a člení do jednotlivých typov podľa rajonizácie cestovného ruchu.

Tento dokument rozdeľuje jednotlivé oblasti cestovného ruchu do kategórií.

Oblasť cestovného ruchu podľa rajonizácie cestovného ruchu v SR (Aktualizácia rajonizácie cestovného ruchu SSR, 1981, s. 7) je „ prirodzene vyhranený celok, ktorý z hľadiska predpokladov cestovného ruchu a rekreácie vykazuje spoločné charakteristické vlastnosti odlišné od ostatného územia.

Obsahovo užším pojmom ako oblasť cestovného ruchu je región cestovného ruchu.

Oblasť cestovného ruchu zahrňuje aj vybavenosť ubytovacími, stravovacími a športovo-rekreačnými zariadeniami, pričom región musí ponúkať dostatok vhodných území na rozvoj zariadení cestovného ruchu.

Ekvivalentom oblasti cestovného ruchu je destinácia cestovného ruchu.

Podľa výkladového slovníka cestovného ruchu ide o región, krajinu, ľudské sídla a iné oblasti, ktoré sa vyznačujú vysokou koncentráciou atraktivít cestovného ruchu, rozvinutými službami a ďalšou infraštuktúrou cestovného ruchu, spôsobujúcou dlhodobú koncentráciu návštevníkov.

V medzinárodnom cestovnom ruchu predstavuje destinácia určitý región, prípadne celú krajinu (Kiráľová, 2003, s.

Podľa Smitha (Kučerová, 1999, s. 37) je región cestovného ruchu „ucelené územie na zemskom povrchu, ktoré bolo explicitne vymedzené výskumníkom, plánovačom alebo štátnou správou vzhľadom na to, aký vzťah má toto územie k niektorým aspektom plánovania, rozvoja a analýzy cestovného ruchu.“

Takýto región môže podľa neho vzniknúť na základe administratívneho rozhodnutia, kedy je v súlade s administratívno-správnym hranicami územia krajiny či kontinentu, ďalej z geografického hľadiska v dôsledku analýzy určitých podobností vo vývoji jednotlivých lokalít a v charaktere ich prírodného a umelo vytvoreného potenciálu.

Vo svete sa využívajú všetky tri prístupy tvorby regiónov cestovného ruchu.

  • Regióny vytvorené politickým rozhodnutím vlády sú postavené na plnení ekonomických a sociálnych cieľov.
  • Na základe geografického prístupu vznikajú najmä horské, prímorské a nížinné regióny.
  • Vychádzajúc zo systematickej analýzy aktivít cestovného ruchu vznikajú funkčné regióny.

Pri rozvoji cestovného ruchu v týchto regiónoch je dôležitá jeho koncentrácia, ktorá oproti rozptýlenému vývoju vykazuje rad pozitív.

Kým z pohľadu návštevníka regiónu ide o jeho pohodlie, dostupnosť služieb a zariadení cestovného ruchu, z hľadiska riadenia rozvoja je tu možnosť integrovaného plánovania, kontroly životného prostredia, zabezpečenia lepšej dopravnej dostupnosti do regiónu a riadenia sociálno-kultúrneho rozvoja regiónu (Kopásková, 1996, s.

Základnými predpokladmi tvorby regiónu cestovného ruchu sú (Kučerová, 1999, s.

Dôležité je, aby ponuka daného regiónu cestovného ruchu bola vytvorená v súlade s dopytom, ktorý by sa vďaka nej mohol realizovať a ďalej rozvíjať, ako aj v súlade s cieľmi regiónu a to v ekonomickom, sociálnom i ekologickom zmysle (Sniščák, 1995, s.

Destinácia je z pohľadu turistu vnímaná ako produkt, zložený z čiastkových produktov a služieb, ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa dopĺňajú.

Región alebo miesto je v kontexte cestovného ruchu vnímané ako destinácia a z tohto dôvodu sa pre potreby cestovného ruchu zaužíval pojem destinačný marketing (marketing destinácie) (PALATKOVÁ 2011:11).

Regionálny rozvoj a úloha cestovného ruchu

V národnom hospodárstve predstavuje región dynamický prvok, ktorého skutočné rozmery nie sú dané natrvalo a jeho reálna veľkosť je určená intenzitou pôsobenia ekonomických síl, ktoré charakterizujú jeho ďalší rozvoj.

Rozvoj predstavuje neurčitý, viacvýznamový a ťažko definovateľný pojem.

Jeho definovanie je závislé od hodnotovej orientácie.

Opisuje proces orientujúci sa na určitý cieľ a podliehajúci neustálym zmenám.

Dlhšiu dobu bol tento pojem stotožňovaný s hospodárskym rastom.

Hospodársky rast je charakterizovaný súborom národohospodárskych ukazovateľov, ktoré môžu skresľovať realitu a preto rast nemusí znamenať aj skutočný rozvoj, aj keď predstavuje jeden z jeho prvkov (Maier, Todling, 1997, s.

Rozvoj v najširšom slova zmysle znamená rozšírenie ekonomického systému pri zmenených a progresívnych parametroch rastových faktorov.

Ide o dlhodobý rast schopnosti ekonomiky poskytovať obyvateľstvu rozmanité tovary a služby, ktorý je podmienený rozvojom technológií ako aj inštitucionálnymi zmenami (Hamalová, 1996, s.

Na druhej strane rast znamená rozšírenie ekonomických systémov bez zmeny kvality parametrov základných faktorov rastu.

Rozvoj je teda širším pojmom, ktorý zahŕňa aj inovácie vyvolávajúce kvalitatívne zmeny ekonomického systému schopného nepretržite vytvárať zmeny a prispôsobovať sa inovačným zmenám.

Regionálny rozvoj je súčasťou národohospodárskeho rozvoja.

Ide o dlhodobý proces systematického zlepšovania konkurencieschopnosti hospodárskych subjektov a životnej úrovne obyvateľstva na základe potenciálneho rastu regiónov prispievajúcich k sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny ako celku (Ivaničková, 1998, s.

Cestovný ruch sa vďaka svojej dynamickosti a priamemu vplyvu na odvetvia, ktoré najviac prispievajú k rastu, endogénne prejavuje ako činiteľ dopytu po službách, faktor aktivizujúci úroveň celkového ekonomického rozvoja.

Produkt cestovného ruchu je založený na využívaní potenciálu regiónov, vytvára odvetvové aktivity generujúce pracovné príležitosti a pozitívne ekonomické impulzy pre naväzné odvetvia a tým podporuje celkový ekonomický rozvoj.

Podľa Sládeka rozvoj regiónov cestovného ruchu predurčuje ich primárna ponuka a to v čo možno najvýhodnejšej štruktúre a s celoročnou možnosťou využívania (Gúčik, 2000, s. 5).

Rozvoj regiónu závisí nielen od kvality jeho vnútorných podmienok tj. potenciálu určujúceho silné a slabé stránky regiónu, ale aj od externých podmienok, ktoré tvorí vonkajšie prostredie a to sociálne, technologicé, ekonomické, ekologické a politické vplyvy (Švantnerová, 1995, s.

Najvýraznejšie sa vzťah cestovného ruchu a celkového rozvoja určitého územia prejavuje na regionálnom stupni v závislosti od rozlohy regiónu - makro-, mezzo-, mikroregión.

Význam cestovného ruchu sa v regióne odráža svojim vplyvom na zamestnanosť, na využívanie krajinného a urbanizovaného prostredia, prejavuje sa nárokmi na plochy pre vykonávanie činností a zabezpečenie pobytu a pod.

Dostáva sa tak do vzťahu s rôznymi podmienkami územia - spoločensko-demografickými, kultúrnymi, ekonomickými, ekologickými, urbanistickými, územno-technickými ako aj s funkčnými zložkami (bývanie, infraštruktúra, doprava atď.).

Podľa potenciálu daného regiónu a stavu svojho rozvoja môže mať potom cestovný ruch v regióne postavenie doplnkovej až dominantnej zložky rozvoja a môže sa tak stať hnacím odvetvím (Vaníček, 1995, s.

V niektorých regiónoch sa cestovný ruch nejaví len ako faktor ovplyvňujúci štruktúru regionálnej ekonomiky, ale ako dominantný faktor rozvoja.

V jednotlivých regiónoch je teda rozmiestnený v rozličnej miere.

Predovšetkým vo vidieckych regiónoch ponúka cestovný ruch šancu posilniť regionálnu ekonomickú silu.

Na druhej strane regiónom stavajúcim výlučne na cestovnom ruchu hrozí nebezpečenstvo, že sa stanú závislé od vývoja odvetvia cestovného ruchu.

A z pohľadu vysokej konkurenčnej intenzity a rýchlo sa meniacich trendov ide o riziko, ktoré netreba podceňovať (Breidenbach, 2002, s.

Predpoklady rozvoja cestovného ruchu v regióne

Prírodné a kultúrne zdroje

Primárnu ponuku regiónu tvoria prírodné a umelo vytvorené predpoklady.

Príroda je charakterizovaná hydrologickými, klimatickými, geografickými podmienkami, ale ale aj pestrosťou fauny a flóry vyskytujúcej sa v danej oblasti.

Región disponujúci dostatkom kvalitných povrchových vôd, s nenarušenými lesmi, zaujímavým reliéfom, či osobitnou faunou a flórou má lepšie predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu ako ten, ktorý tieto atraktivity nemá.

Limitujúcim faktorom rozvoja môžu byť nevhodné klimatické faktory, nedostatok kvalitnej pitnej vody, ekologická únosnosť územia, či už z hľadiska počtu návštevníkov, alebo výstavby zariadení.

Výskyt určitých prírodných zdrojov podmieňuje aj rekreačné činnosti (napr.

Služby a infraštruktúra

Rozsah a kvalita služieb.

Ide o ubytovacie, stravovacie, ale aj obchodné, zdravotnícke, telekomunikačné, policajné, bankové a zmenárenske služy, nevyhnutné pre uspokojovanie potrieb návštevníkov.

Služby tohoto rozsahu sú koncentrované predovšetkým v mestách nachádzajúcich sa na území daného regiónu.

Dobrá dostupnosť.

Dopravná dostupnosť predstavuje základný faktor rozvoja územia.

Ovplyvňuje nielen trh, ale aj výber území pre výstavbu zariadení cestovného ruchu.

Imidž, obyvatelia a podnikateľské prostredie

Meno v cestovnom ruchu.

Pozitívny imidž rozvoja.

Imidž regiónu je v konečnom dôsledku tvorený postojmi a názormi návštevníkov.

Regióny by sa mali prostredníctvom napr.

Postoj miestneho obyvateľstva k rozvoju cestovného ruchu.

Životaschopnosť a profesionalita podnikateľov a manažérov.

Ľudský potenciál je nevyhnutným predpokladom rozvoja regiónu.

Dostatok pracovných síl.

V cestovnom ruchu nachádza uplatnenie nielen kvalifikovaná, ale aj nekvalifikovaná pracovná sila.

Dostupnosť finančných prostriedkov.

Nakoľko cestovný ruch viaže relatívne vysoké investície, je potrebné jasne vymedziť podmienky investovania na území daného regiónu a to v závislosti od charakteru jeho rozvoja.

Investor sleduje obyčajne iné záujmy ako miestne záujmy a ciele rozvoja cestovného ruchu.

Vplyv verejnej politiky a ekologických limitov

Neobmedzujúca kontrola zo strany štátu.

Cestovný ruch sa môže najlepšie rozvíjať bez množstva legislatívnych obmedzení a kontroly štátom, ktoré by rozvoj cestovného ruchu mohli príliš obmedziť.

Dostatok vhodného ekologicky únosného územia pre rozvoj cestovného ruchu.

Na druhej strane stojí dopyt po cestovnom ruchu.

Jeho zmeny sú ovplyvňované rôznymi sociálnymi, kultúrnymi a ekonomickými trendmi v danej krajine.

Obmedzenia zo strany štátu.

Štátna politika a legislatíva výrazne ovplyvňuje cestovanie.

Dopyt po cestovnom ruchu

  • Možnosti cestovania.
  • Imidž.
  • Predstavuje obraz regiónu z pohľadu jeho návštevníkov.
  • Môže ísť o pozitívny, neutrálny alebo negatívny imidž.
  • Priorita výdavkov na cestovanie.
  • V štruktúre spotreby obyvateľov regiónu s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom by mali výdavky na cestovanie zaujímať prioritné miesto.
  • Mobilita.
  • Možnosť prepraviť sa z miesta trvalého bydliska do cieľového miesta cestovného ruchu ako aj pohyb v rámci regiónu je faktor súvisiaci s politikou daného regiónu.
  • Návštevnosť môže byť napr.
  • Spoločenský hodnotový systém.
  • Zmeny a rôznorodosť dopytu po rekreačných aktivitách ovplyvňujú spôsob využívania území z hľadiska cestovného ruchu.
  • Návštevy príbuzných a známych.
  • Dostupnosť atraktivít.
  • Najzaujímavejšie sú trhy v bezprostrednej blízkosti regiónu.
  • Rast počtu obyvateľstva.
  • Možno predpokladať, že s rastom počtu obyvateľstva rastie aj účasť na cestovnom ruchu.

Regionálny a destinačný marketing

Marketing má v odvetví cestovného ruchu nezastupiteľnú úlohu a stáva sa významným faktorom úspechu organizácií rôzneho zamerania (BOROVSKÝ, SMOLKOVÁ, ŇIŇAJOVÁ 2008:104).

Philip Kotler (2007:39) definuje marketing ako spoločenský a manažérsky proces, prostredníctvom ktorého uspokojujú jednotlivci a skupiny svoje potreby v procese výroby a výmeny produktov a hodnôt.

Marketingová subkoncepcia regionálneho a mestského marketingu sa v súčasnom období neustále vyvíja, čoho dôkazom je aj nejednoznačnosť používanej terminológie.

V odbornej literatúre i v praxi sa súbežne používajú rôzne termíny, napr. marketing miesta, mesta, marketing regiónu, marketing územia, komunálny marketing, marketing krajiny či destinačný marketing.

Marketing miesta je súbor činností, cielených na vytvorenie, udržanie alebo zmenu postojov k určitým lokalitám.

Strategické ciele marketingu miesta sú formulované s akcentom na rozvoj a skvalitnenie služieb, vytváranie pozitívneho obrazu, zvyšovanie atraktivity, prilákanie nových obyvateľov, turistov, investorov a zlepšovanie celkovej pozície medzi konkurujúcimi regiónmi (VIESTOVÁ 2010:39-44).

Úlohou regionálneho marketingu je disponovať vedomosťami o všetkých aspektoch regiónu, ktoré môžu figurovať ako produkt.

Marketing analyzuje aj možnosti a bariéry rozvoja regiónu, definuje jeho silné a slabé stránky.

Regionálny marketing prináša do regiónu inovácie, koordinuje a zodpovedá za úspešnosť vytýčených regionálnych cieľov a opatrení prostredníctvom spojenia síl regiónu do inštitucionálnej formy.

Marketingový mix destinácie

Prvú koncepciu marketingového mixu vytvoril v 60. rokoch 20. storočia Jerome McCarthy a zahŕňala štyri základné zložky - produkt (product), cenu (price), miesto (place) a propagáciu (promotion).

Vývoj v nasledujúcich rokoch si vyžiadal vytvorenie novej koncepcie, na ktorej sa podieľali Kotler a Morrison.

Klasický marketingový mix bol rozšírený o politiku (politics), verejnú mienku (public opinion), programovanie (programming), tvorbu balíkov (packaging), ľudí (people) a partnerstvo (partnership) (PALATKOVÁ 2011:133).

Jednou z najvýznamnejších konkurenčných výhod destinácie je voľba distribučných ciest.

Termínom distribučné cesty sa označujú predajné kanály, ktorými sa produkt dostáva k zákazníkovi a sú úzko späté s propagačným mixom destinácie.

V cestovnom ruchu existujú dva typy distribučných ciest, a to priama (od poskytovateľa produktu k zákazníkovi) a nepriama (cez sprostredkovateľa ku konečnému zákazníkovi).

Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií dochádza k zmenám v koncepcii distribučného mixu.

Tradičné spôsoby distribúcie sa modifikujú, uprednostňujú sa priame distribučné kanály pred nepriamymi, čo znižuje dopyt po sprostredkovateľských službách.

Destinácia nadobúda postavenie distribútora, disponuje databankami služieb, informačnými, rezervačnými a predajnými systémami, ktoré sú prepojené na vertikálne vyššie destinačné systémy.

Informačné a komunikačné technológie v cestovnom ruchu

Informačné a komunikačné technológie umožnili vznik databáz na spracovanie informácií pre návštevníkov, ktoré prispievajú k úspore času a nákladov poskytovateľov služieb (GÚČIK 2010:121 a n.).

Významným zdrojom informácií sú informačno-rezervačné systémy, ktorých úlohou je organizačné a dátové prepojenie subjektov cestovného ruchu (ŠROT, KŘÍŽ 2006).

Z aspektu plošného pokrytia sa informačné systémy diferencujú na lokálne, regionálne, celoštátne informačno-rezervačné systémy, na medzinárodnej úrovni centrálne rezervačné systémy a globálne distribučné systémy.

Typy informačno-rezervačných systémov

Typ systémuCharakteristika
Lokálne rezervačné systémyLokálne rezervačné systémy pracujú najmä na lokálnej počítačovej sieti (intranet) a sú prístupné iba individuálnym subjektom cestovného ruchu (cestovné kancelárie, hotely, turistické informačné centrá), umožňujú rezerváciu a predaj vstupeniek a voucherov.
Centrálne rezervačné systémyCentrálne rezervačné systémy sa uplatňujú najmä vo sfére leteckej prepravy.
Globálne distribučné systémyZ počítačových rezervačných systémov sa vyvinuli globálne distribučné systémy, ktoré rozšírili a skvalitnili ponuku služieb zákazníkom, napr.

Celoštátny informačný systém

Celoštátny informačný systém je systém s otvorenou štruktúrou, v ktorej je zahrnuté všetko, čo vytvára obraz o atraktivitách a službách cestovného ruchu na území štátu a zároveň podporuje poskytovanie služieb cestovného ruchu.

Medzi jeho základné funkcie patrí prezentácia územia štátu, regiónov, miest a významnejších projektov cestovného ruchu; poskytovanie základných a kontaktných informácií pre domáce a zahraničné subjekty a návštevníkov; prezentácia významných atraktivít.

Celoštátny informačný systém umožňuje vyhľadávanie základných služieb cestovného ruchu a zabezpečuje dostatočne hustú sieť pre získavanie informácií a orientáciu v teréne (ZELENKA, KYSELA 2013:160 a n.).

Hlavným cieľom Národného portálu cestovného ruchu Slovenskej republiky - www.slovakia.travel je poskytovanie komplexných informácií o cestovnom ruchu a propagácia Slovenska ako cieľovej destinácie cestovného ruchu.

Informácie sú dostupné v šiestich jazykových mutáciách a zahŕňajú údaje o podujatiach, praktické informácie, články o turistických atraktivitách, novinkách.

Regionálne turistické informačné systémy

Vysoká miera pozornosti je venovaná informačným systémom destinácií.

Uvedené systémy sa diferencujú na fyzické systémy (orientačné tabule, mapy, smerovky, turistické informačné centrá) a informačné systémy s podporou informačných technológií a v cestovnom ruchu sú spájané dohromady (PALATKOVÁ 2006:167-178).

Neoddeliteľnou súčasťou centrálneho informačného systému je kvalitná a vzájomne prepojená sieť regionálnych informačných systémov.

Regionálny informačný systém môže byť využitý organizáciou destinačného manažmentu, podnikateľskými subjektmi, verejnou správou alebo samosprávou (ZELENKA, KYSELA 2013:201).

Optimálna štruktúra regionálneho turistického informačného systému je jedinečná pre každý región a je reflexiou jeho špecifických potrieb.

Regionálny turistický informačný systém je často nesprávne interpretovaný iba ako sieť turistických informačných centier, fungujúca zväčša bez plánovitého a koordinovaného rozvoja jeho ďalších prvkov.

Webové stránky umožňujú spracovanie tematickej ponuky podľa špecifických potrieb turistov, vyhľadávanie informácií a považujú sa za najvhodnejší prostriedok pre komplexnú prezentáciu destinácie.

Vytvorenie a kontinuálne skvalitňovanie regionálneho informačného systému má priaznivý efekt na rozvoj regiónu.

Informačný systém využívajú turisti pred príchodom do vybranej destinácie, umožňuje im navigáciu a orientáciu pri príjazde do regiónu a v mieste pobytu ponúka atraktivity a služby.

Ponuka regiónu je prostredníctvom regionálneho turistického informačného systému prepojená s okolitými regiónmi, čo smeruje aj k vyšším výdavkom turistov za poskytované služby.

Prepojenie regionálnych informačných systémov s centrálnym informačným systémom zvyšuje kvalitu manažmentu regiónu.

Výhodou regionálneho turistického informačného systému je zefektívnenie spolupráce subjektov v regióne, vytváranie spoľahlivého informačného základu pre propagáciu v rôznych médiách a jeho aplikácia vedie k lepšiemu využívaniu služieb v obciach, mestách a regiónoch.

Význam regionálnych turistických informačných systémov v súčasnosti narastá.

Problémom je však dlhodobá fáza realizácie, relatívna finančná náročnosť a časová náročnosť jeho vybudovania.

Regionálny turistický informačný systém mapa

Mikroregión Uhrovská dolina

Uhrovská dolina, lokalizovaná v okrese Bánovce nad Bebravou, zahŕňa katastrálne územia 7 obcí: Miezgovce, Horné Naštice, Uhrovec, Žitná - Radiša, Omastiná, Uhrovské Podhradie a Kšinná.

Územie disponuje prírodným a kultúrno-historickým potenciálom s dostatočným počtom rekreačných zariadení.

Mikroregión v súčasnosti disponuje niekoľkými prvkami informačného systému, ktoré je možné diferencovať na fyzické a elektronické.

Fyzický informačný systém v teréne pozostáva z dopravného značenia, regionálneho značenia turistických cieľov (turistické informačné tabule so smerovníkmi) a pásového turistického značenia, nachádzajúceho sa na kmeňoch stromov.

Turistické informačné centrum

Najvýznamnejšou súčasťou turistického informačného systému je turistické informačné centrum, ktoré je alokované v centrálnej časti obce Uhrovec.

Turistické informačné centrum svoju činnosť vykonáva na druhom podlaží Uhrovského múzea, kde prezentuje atraktivity daného územia a výsledky cezhraničnej spolupráce obce Uhrovec s obcami Modrá a Slavičín.

Printové materiály a monografie

Územie mikroregiónu Uhrovská dolina a jej atraktivity sú prezentované prostredníctvom viacerých printových materiálov.

Obsahovo najrozsiahlejšie sú monografie vybraných obcí - monografia obce Uhrovec z roku 2007, monografia Žitnej - Radiše publikovaná v roku 2011 a monografia obce Horné Naštice.

Dopravné a regionálne značenie

Významnou zložkou fyzického informačného systému je dopravné značenie, ktoré navedie návštevníka na územie Uhrovskej doliny.

Prostredníctvom terénneho výskumu bola zisťovaná úroveň cestného dopravného značenia.

Značenie je dostatočné, na medzinárodnom hlavnom cestnom ťahu medzi Trenčínom a Prievidzou (E572) sa nachádzajú smerové dopravné značky, ktoré informujú návštevníka o dostupnosti obce Uhrovec.

Pozorovaný bol však aj jeden významný nedostatok, a to absencia hnedých informačných tabúľ na hlavnom cestnom ťahu, ktoré upozorňujú na turistické ciele v Uhrovskej doline.

Hnedé informačné tabule sú umiestnené iba v smere z časti Látkovce na Jankov vŕšok.

Regionálne značenie turistických cieľov a ubytovacích zariadení je adekvátne a dostatočné počtom aj umiestnením.

Každé z ubytovacích zariadení disponuje minimálne jednou tabuľou.

Najčastejšie sa vyskytujú tabule, ktoré upozorňujú na lokalitu Jankov vŕšok s hotelom Partizán a Uhrovský hrad.

Turistické trasy a smerovníky

Výrazné kvalitatívne rozdiely boli zaznamenané v pásovom turistickom značení a v umiestení turistických rázcestníkov.

Najfrekventovanejšie turistické trasy, ktoré vedú k najnavštevovanejším turistickým cieľom (Uhrovský hrad, Jankov vŕšok, Rokoš), disponujú novým značením.

Modernizácia turistického značenia v niektorých prípadoch prebiehala v dôsledku zrušenia časti pôvodnej turistickej trasy po prechode lesných pozemkov do súkromného vlastníctva.

Informačné tabule a cezhraničná spolupráca

Najdôležitejším prvkom fyzického informačného systému v predmetnom území sú novovybudované turistické informačné tabule a smerovníky, ktoré oboznamujú návštevníkov s najvýznamnejšími atraktivitami.

Realizácia projektu je výsledkom úspešnej cezhraničnej spolupráce partnerských mikroregiónov Uhrovská dolina a Buchlov, ktorých cieľom bolo zviditeľniť prírodné a kultúrne dedičstvo.

Obojstranné informačné tabule sú lokalizované v centrálnych častiach obcí a majú tak možnosť zaujať majoritnú časť návštevníkov.

Informačné tabule dopĺňajú smerové tabule, ktoré upozorňujú na dominanty mikroregiónov Uhrovská dolina a Buchlov.

Uhrovská dolina je zastúpená Rodným domom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, Uhrovským múzeom, Jankovým vŕškom, Kostolom svätého Kozmu a Damiána a Uhrovským hradom (uvedené atraktivity sú zaznamenané na každej informačnej tabuli).

Mikroregión Buchlov predstavuje na informačných tabuliach Archeoskanzen v obci Modrá, Baziliku vo Velehrade, Zámok Buchlovice, hrad Buchlov a horu svätého Klimenta.

Pravá spodná časť informačnej tabule je vyhradená pre prezentáciu turistických atraktivít jednotlivých obcí.

Druhá strana informačnej tabule, ktorá je v každej obci rovnaká, je venovaná partnerskému mikroregiónu Buchlov.

Turistická informačná tabuľa Uhrovská dolina

Prezentácia obce Uhrovec

Obec Uhrovec prezentuje na informačnej tabuli náučný chodník pri základnej škole a materskej škole, obecný úrad a dom kultúry, rekreačnú oblasť Striebornica s ubytovacím zariadením, prírodný areál Jankov vŕšok s hotelom Partizán a rekreačnú oblasť v miestnej časti Látkovce s kaštieľom.

Prezentácia obce Žitná - Radiša

Informačná tabuľa v obci Žitná - Radiša, umiestnená pred obecným úradom, návštevníkom predstavuje miestnu časť Karolintál s Privátom Hôrky, viacúčelovú budovu obecného úradu a kultúrneho domu, pamätník Slovenského národného povstania, dom Revolučného národného výboru počas Slovenského národného povstania, obecnú zvonicu, barokový zvon a obec z vtáčej perspektívy.

Prezentácia obce Omastiná

Tabuľa v obci Omastiná upozorňuje na centrum obce s ubytovacím zariadením Penzión pri Studničke a tenisovými kurtami, objekty ľudovej architektúry a pamätník Slovenského národného povstania.

Prezentácia obce Uhrovské Podhradie

Na informačnej tabuli v obci Uhrovské Podhradie dominuje panoramatický záber na Strážovské vrchy v popredí s Uhrovským hradom, ďalšie fotografie zachytávajú centrum obce s pomníkom padlých počas Slovenského národného povstania, objekty ľudovej architektúry a obecný úrad.

Prezentácia obce Kšinná

Informačná tabuľa v Kšinnej zobrazuje letecký pohľad na obec, obecný úrad s kultúrnym domom, objekt ľudovej architektúry, Evanjelický kostol augsburského vyznania s pamätníkom padlým vo vojne, rekreačnú oblasť Závada pod Čiernym vrchom, stredisko evanjelickej diakonie a domov sociálnych služieb.

Prezentácia obce Horné Naštice

Obec Horné Naštice formou informačnej tabule propaguje kultúrno-historické pamiatky - kaplnku lurdskej Panny Márie, kamenný Trojičný stĺp, ľudovú architektúru a prvky obecnej infraštruktúry, materskú školu a obecný úrad s kultúrnym domom.

Jednotná forma prezentácie

Spoločnou črtou informačných tabúl v Uhrovskej doline je jednotná forma prezentovania.

Tento spôsob propagácie je pozitívnym príkladom marketingového manažmentu destinácie.

Najfrekventovanejším motívom vybraných fotografií sú letecké alebo celkové pohľady na obec, budovy obecných úradov, ktorý zároveň plní funkciu kultúrneho domu, pamätníky venované padlým počas Slovenského národného povstania a sakrálne stavby.

Internetové portály obcí mikroregiónu

Mikroregión Uhrovská dolina nedisponuje spoločným webovým sídlom, ktorého účelom by bola prezentácia územia a jeho atraktivít.

Internetové stránky obecných samospráv nedisponujú dostatočným množstvom turistických informácií o regióne.

Webové stránky majú z hľadiska funkčnosti, užívateľskej prístupnosti a spôsobu poskytovania informácií priemernú až podpriemernú úroveň.

Sú určené prioritne vlastným občanom, nachádzajú sa nich zákonom stanovené informácie, ale chýbajú podrobnejšie informácie o atraktivitách pre účastníkov cestovného ruchu.

Informácie z oficiálnych internetových stránok obecných samospráv je možné doplniť o turistické údaje, ktorými disponujú vybrané stránky poskytovateľov ubytovacích služieb.

Výskumný a regionálny kontext

The submitted paper deals with the problem of tourism development and the visit rate in the selected region of Eastern Slovakia consisting of six specified tourism regions.

The individual regions are briefly presented from the perspective of their potential for the development of selected tourist activitiesonsequently, based upon basic statistic information, the development and the structure of their accommodation facilities, beds, visitors, earnings, etc. are analysed while at the same time the most significant problems and disparities are pointed to.

Najvýraznejšie sa vzťah cestovného ruchu a celkového rozvoja určitého územia prejavuje na regionálnom stupni v závislosti od rozlohy regiónu - makro-, mezzo-, mikroregión.

Podľa F. Perrouxa sa ekonomický rast uskutočňuje nerovnomerne a vychádza z tzv. ohnísk rozvoja - silových polí, z nich sa potom šíri s rôznou intenzitou rozličnými kanálmi a ovplyvňuje celé národné hospodárstvo (Ivaničková, 1998, s. 33).

Hovorí, že v ekonomickom priestore musí existovať určitý podnik alebo odvetvie, ktoré je nositeľom rozvoja a stáva sa jeho dominujúc...

tags: #bauer #2010 #turizmus #region