Zbojnícky hrad, oficiálne nazývaný Soľnohrad, je zrúcanina stredovekého hradu v Slanských vrchoch, nad obcou Ruská Nová Ves pri Prešove.
Zbojnícky hrad je sympatická hradná ruina nachádzajúca sa len pár kilometrov od Prešova v dedinke Ruská Nová Ves a je častým výletným cieľom hlavne mladých ľudí.
Výstup naň nie je náročný, cesta vedie krásnym lesom, ktorý je štátnou prírodnou rezerváciou s lesnými teplomilnými skalnými spoločenstvami.

Základné informácie o trase
Najčastejší prístup vedie z konca obce Ruská Nová Ves, kde sa nachádza bezplatné parkovisko pri multifunkčnom ihrisku.
Odtiaľ pokračuje červená turistická značka cez les priamo k zrúcanine.
Výstup je nenáročný až stredne náročný, takže je vhodný aj pre rodiny s deťmi.
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Východisko | Ruská Nová Ves |
| Značenie | červená turistická značka |
| Parkovanie | bezplatné parkovisko pri multifunkčnom ihrisku |
| Čas výstupu | približne 25 až 45 minút |
| Nadmorská výška hradu | 660 metrov |
| Najvyšší bod rozšírenej trasy | 937 m n. m. |
| Najnižší bod | 470 m n. m. |
Z parkoviska sa na hrad svižnejším krokom dostanete za pol hodinku až tri štvrte hodiny.
Trasa na hrad začína na konci obce Ruská Nová Ves.
Nájdete tam veľké parkovisko, odtiaľ začína značená cesta až k hradu.
Vydáte sa po červenej značke za prakticky neustáleho stúpania.
Dá sa to však prežiť a asi po 30/40 minútach budete na mieste.
Ako sa dostať k Zbojníckemu hradu
Prístup autom
Ideálne je na hrad vyraziť z obce Ruská Nová Ves, v ktorej pôjdete po hlavnej ceste stále rovno, až prídete na veľké parkovisko na konci obce s informačnou tabuľou Prešovská hradná cesta.
Z Prešova od Autobusovej stanice vyrazíme po Solivarskej a ďalej za Námestím osloboditeľov po Soľnobanskej, z ktorej odbočíme po cca 3km celkovej jazdy doprava na Ruskú Novú Ves.
Dedinu prejdeme až na východný koniec, kde už pokračujeme smerom na Soľnohrad (Zbojnícky hrad).
Nájdeme tu aj smerovky na hrad.
Parkovisko pri tomto hrade patrí medzi tie, kde sa nemusíte pýtať, ako to tam vyzerá, keď prší alebo sneží.
Vybavenie dopĺňa dokonca aj nabíjačka pre 2 elektromobily od spoločnosti eCarUp (2x 22kW).
Prístup verejnou dopravou
Vlak do obce nepremáva a autobusová zastávka je o 100 metrov nižšie od parkoviska (Ruská Nová Ves / Konečná).
K parkovisku sa dostanete aj z Prešova s linkou 46.
Cez víkend a sviatky premáva raz za 2 hodiny a napríklad zo železničnej stanice v Prešove ste v cieli za 15 minút.
Dve možnosti výstupu z parkoviska
Priznám sa, že na mieste som si bol trošku neistý, či mám pokračovať po asfaltke doľava za rampami alebo rovno hore do lesa.
Pravdou je, že obe cesty vedú k rovnakému cieľu - pri ceste naspäť som si to odskúšal.
Asfaltová cesta za rampami
Vodojem budete míňať po vašej pravačke.
Cesta je asfaltka bez náročných výšľapov.
Zvládli by ste to bez problémov aj s detským kočíkom.
Za pár minút prídete na rázcestie, kde treba pokračovať doprava.
Onedlho uvidíte značku doľava hore, tam sa napojíte na červenú trasu.
Odtiaľto je cesta strmšia a trošku náročnejšia.
Za 25 minút som bol pri hrade.
Lesná cesta po červenej značke
Vodojem budete míňať po vašej ľavačke, pokračujete rovno.
Neodbočíte doprava, ale idete stále rovno hore do lesa a tam už nasledujete červenú značku.
Ak ste si vybrali cestu do lesa, prejdete medzi nohami stĺpa s veľmi vysokým napätím, čo môže zaujať deti.
Cestou budú aj informačné tabule, tzv. náučný chodník s 9 zastávkami a drevené lavičky.
Trasa dole mi trvala cca 20 minút.

Priebeh túry
Z konečnej zastávky MHD v Ruskej Novej Vsi sa vyberáme na východ a po krátkom čase opúšťame asfaltovú cestu prechodom na lesnú cestu.
Pokračujeme rovno a onedlho červená turistická značka zmení svoj smer a odbočíme doľava, rovno pokračuje zelená turistická značka vedúca na Sigord.
Prechádzame popod stožiar vysokého napätia a vstupujeme do lesa.
Po tomto chodníku vedie aj tzv. Vodná cesta na Zbojnícky hrad, lemuje červenú turistickú značku.
Zakrátko vychádzame na chvíľu z lesa a dostávame sa na lúku pod hradom, kde sa skoro každoročne koná Hradný deň, ktorý organizuje obec Ruská Nová Ves.
Odbočujeme doprava a následne doľava na hradný kopec.
Odtiaľ začína národná prírodná rezervácia Zbojnícky zámok a ochrana prírody tu platí na celom hradnom kopci.
Pokračujeme stúpaním po širokej ceste hore.
Onedlho sa cesta stáča doprava a stúpa ďalej až k Soľnohradu.
Tesne pred hradom sa nachádza studnička, kde sa dá mimo zimy a obdobia sucha nabrať svieža voda.
Prichádzame k Zbojníckemu hradu v nadmorskej výške 660 metrov.
Posledný úsek a vstup do areálu
Prírodný chodník je miestami kamenistý.
Našťastie som cestou nepostrehol žiadne nebezpečenstvá, jedine miestami stredne strmý výstup.
Ale dá sa to zvládnuť, nakoľko cesta nie je dlhá.
Zbojnícky hrad je dosť zarastený a pri nepozornosti si ho ľahko pomýlite so skalami.
Pri pozornom všímaní si stromov a turistického značenia ho však nájdete, na strome je stará zhrdzavená tabuľka, ktorá kedysi informovala o polohe hradu aj značka hradu so šípkou.
Keď budete v blízkosti hradu, zaujme vás veľký altánok po ľavej strane.
Dažďová voda zo strechy steká do zbernej nádoby a môžete ju použiť na umývanie alebo na uhasenie ohňa po opekaní.
Osloví vás tiež veľký priestor s ohniskom s narúbaným drevom, stolom a lavičkami na sedenie.
K tomuto bodu sa ale musíte dostať.
Na viacerých miestach vás usmernia pásky.
Avšak je to jednoduché.
Stačí, ak len vyjdete hore po pravej alebo ľavej strane.
Ja som si vybral cestu zľava.
Sú tam väčšie kamene, korene, tak sa máte čoho chytiť.
Aj keď, cesta po pravej strane vyzerá byť rovnejšia.
Bezpečnosť pri návšteve
Väčší problém vidím v tom, ako sa vrátiť naspäť.
Trvalo im hodnú chvíľu, kým sa im podarilo zísť dole po pravej strane.
Šmýkali sa na zadku, slimačím krokom a problémom bolo, že sa nemali čoho chytiť.
Ak budete cúvať, po ľavej strane využite prírodné prekážky.
Inak tu chýba akékoľvek zábradlie - deti určite nenechajte bez dozoru.
Výstup na hrad zvládnu aj menej skúsení turisti, avšak pri zostupe je potrebné byť opatrný.
Cesta dolu je dosť strmá, a preto radšej použite turistické palice na zlepšenie stability.
Pri návšteve je možné pozorovať viaceré vyzlečené hadie kože.
Predovšetkým na hradnej skale ich býva dosť, čo značí, že si tam treba dávať pozor na hadov.
Čo sa zachovalo zo stavby
Z pôvodných stavieb sa zachovali iba nepatrné zvyšky kamenného hradu na neveľkej ostrožine s rozmermi 45x35 m, ktorá má na severnej, južnej i západnej strane strmé zrázy.
Jej výrazné klesanie východným smerom vytváralo dve prirodzené a pri stavbe hradu upravované terasy.
Na tejto jedinej schodnej strane, po ktorej viedla i prístupová cesta bol hrad chránený 13 m širokou priekopu, ktorá je dodnes hlboká 2,5-3 m.
Priekopu uzatvárala na severnej strane skalná stena, na juhu ústila do svahu.
Tadiaľ cez ňu viedla prístupová cesta, ktorá bola ešte uprostred priekopy chránená malým predpolím s rozmermi 8x4 m.
Z vonkajšej východnej strany ju chránilo valové opevnenie.
V najvyššej juhozápadnej časti v „hornom hrade“ s rozmermi 45x13 m sa tesne pri okraji plošiny nachádzala štvorcová veža s rozmermi 8x8 m, z ktorej sa zachovala iba polovica.
Horný hrad chránilo na okrajoch skalnej plošiny kamenné obvodové opevnenie, z ktorého sa zachoval 130 cm hrubý fragment na južnej strane.
Značný výškový rozdiel (13 m) a úzky nástupný priestor zrejme dovoľovali iba peší výstup do horného hradu.
Na nižšie položenom „dolnom nádvorí“, ktoré je dlhé iba 10 m, sa na severnej strane zachovala časť murovaného obvodového opevnenia, s hrúbkou muriva 120 cm, časť kruhovej veže s priemerom 5 m.

História Soľnohradu
Pôvodne slúžil na ochranu významných soľných ložísk v neďalekom Solivare.
Hrad bol postavený na ochranu soľných prameňov známych už od rímskych čias.
Starší „castrum Salis”, čiže Soľnohrad, pravdepodobne stál na kopci v mestskej časti Prešova - Solivar.
Nový kamenný Soľnohrad bol vybudovaný na súčasnom mieste na konci 13. storočia.
Pod názvom Soľnohrad kedysi dávno existovali dva hrady vo vzdialenosti šiestich kilometrov od seba.
Prvý hrad stál na vŕšku južne od Solivaru a dnes už po ňom nie sú žiadne viditeľné stopy.
Druhý je na vrchu Zámek (661 m n. m.).
Soľný hrad bol zničený asi pri druhom vpáde Tatárov r. 1285 a nikdy sa neobnovil.
Juraj Bokš dostal Sopotok (Soľnú Baňu) so soľným prameňom a lesy až po Topľu v r. 1288 za vojenské zásluhy proti českému kráľovi Otakarovi a proti Tatárom.
Súčasne Juraj dostal povolenie postaviť si na darovanom území hrad a to namiesto dreveného Soľného hradu, čo stál na Várhedi.
V r. 1289 - 1298 dal hrad postaviť ako kamenný na vrchu Zámek (661 m n. m.).
Hrad vznikol koncom 13. storočia, kedy magister Juraj, Šimonov syn, dostal za vojenské zásluhy od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho obec Solivar spolu s povolením na stavbu hradu.
Tento hrad bol veľakrát dobitý a spustošený, no stále sa ho snažili jeho majitelia opraviť a život v ňom pretrvával.
Hrad bol terčom viacerých útokov a obliehaní.
Poškodený bol napríklad po útoku od šarišského kapitána na pokyn od cisára.
Sósovci sa však spreneverili kráľovi a prešli na stranu jeho protivníka a tak im bol hrad odobratý.
Ako roky plynuli, Sósovci menili kabát, hrad im bol vrátený a zase odobratý za neveru.
Kráľ dal hrad Prešovu do zálohu a Prešovčania ho Sósovcom nechceli vydať.
Za spoluúčasť na Veselényho sprisahaní im definitívne odobrali hrad a ďalší majitelia hradu sa správali ako zbojníci - drancovali okolie, napádali ľud a znásilňovali ženy, preto sa tento hrad nazýva Zbojnícky.
Za spoluúčasť na sprisahaní proti panovníkovi im však hrad neskôr odobrali a ďalší majitelia sa správali ako zbojníci.
Lúpili, prepadali, znásilňovali…
Prispeli tak k premenovaniu Soľnohradu na Zbojnícky hrad.
Hrad pomaly chátral veľmi dlhú dobu preto aj napriek jeho kedysi veľkej rozlohe je z neho vidieť málo.
Kvôli týmto zbojníkom na hrade sa krajinský snem rozhodol hrad zničiť a roku 1715 vydal rozhodnutie zbúrať hrad.
Definitívnou bodkou bol však rok 1715 kedy dal krajinský snem hrad zbúrať.
Dnes je Soľnohrad zrúcanina, názov Zbojnícky hrad asi nebude presný, nie je dokázané, že tam naozaj zbojníci pôsobili, a zaujímavým cieľom na výlet.
Zničenému hradu hrozí, že časom príde aj o svoj názov, ktorý je dnes zaužívaný ako Zbojnícky hrad, a to aj napriek tomu, že o zbojníkoch nie je v jeho histórii, ba ani povestiach žiadna zmienka.
Príroda a okolie trasy
Cesta vedie krásnym lesom, ktorý je štátnou prírodnou rezerváciou s lesnými teplomilnými skalnými spoločenstvami.
Odtiaľ začína národná prírodná rezervácia Zbojnícky zámok a ochrana prírody tu platí na celom hradnom kopci.
Trasa vedie hlavne lesom, čo poteší v letnom období.
Jediné, čo narušilo celkový obraz príjemnej prechádzky boli stĺpy vysokého napätia, kvôli ktorým museli vyrúbať časť lesa.
Cestou na hrad sa vám naskytnú rôzne zaujímavé pohľady.
Je odtiaľ krásny výhľad na mesto Prešov a okolitú krajinu.
Výhľad je skvelý, máte pred sebou aj celý Prešov.
Drevená lavička umožní vychutnať si ho ešte viac.
Niekdajší hrad ponúka v prípade priaznivého počasia krásny panoramatický výhľad na ďalšie dva hrady, a to na severe na Kapušiansky hrad a na severozápade Šarišský hrad.
V prípade veľmi priaznivých podmienok je vidieť tiež štíty Vysokých Tatier.
Výhľad na obec Ruská Nová Ves, mesto Prešov a okolité obce je samozrejmosťou.
Rozšírenie trasy cez chatu Sova a Nad Remetovou
Trasa Ruská Nová Ves - Zbojnícky hrad (Soľnohrad) - chata Sova - Nad Remetovou a späť.
Schádzame z vyhliadky hradu a pokračujeme ďalej na východ prudkým stúpaním po červenej značke.
Cesta sa stáča doprava a následne doľava, až sa dostávame na južný okraj kopca a pokračujeme stále na východ.
Opäť sa točíme doprava a v stúpaní následne doľava až vychádzame z lesa a cesta pokračuje rovno, okolo cesty rastú len nízke stromy alebo kríky.
V snehu je vidieť východený bežkársky pás.
Za krátky čas sa dostávame na križovatku a odbočujeme doľava a hneď doprava.
Držíme sa červenej značky, dobrá pomôcka na zákrute je breza s vyznačenou červenou značkou.
Opäť vchádzame do lesa a nasleduje sporadické stúpanie k chate Sova.
Chata Sova
Po necelom pol kilometri cesty sa objavuje lúčka a prvé, čo si v diaľke všimneme, je smerovník.
Keď prídeme na začiatok lúky, nedá sa prehliadnuť studnička s prameňom vody naľavo.
Ideme trošku ďalej a úplne naľavo sa schováva chata Sova.
Nachádza sa v príjemnom prostredí.
Pred chatou nájdeme lavičky a stôl, ktoré sú po bokoch chránené pred vetrom ihličnanmi.
Medzi lavičkami a stolom sa nachádza malé ohnisko.
Chata ponúka prístrešok, kde sa dá ukryť pred nepriaznivým počasím.
Sporadicky je chata otvorená.
Nestáva sa tak často, ale väčšinou počas víkendu a aj to treba mať šťastie.
Zotrváme tu 10 minút, napijeme sa teplého čaju a môžeme pokračovať ďalej na východ po červenej.
Výstup na Nad Remetovou
Stúpame jemne hore.
Od chaty je stúpanie chvíľu väčšie, ale neskôr je to len jemné stúpanie.
V zime odporúčam návštevu najviac, lebo na trase je najkrajšia námraza na stromoch.
Po zhruba pol kilometri sa dostávame k 90-stupňovej odbočke doľava a naskytá sa nám krásny pohľad na východnej strane na Čiernu horu (1076 m n. m.) a za ňou na Šimonku (1092 m n. m.).
Po odbočení vidíme náš cieľ trasy.
Chodníček sa zužuje a stúpame posledné metre na vrchol kopca Nad Remetovou (937 m n. m.).
Chodníček sa točí doprava, doľava, rovno, až nakoniec je doprava odbočka na vyhliadku.
Vyhliadka nám ponúka výhľad na celú juhovýchodnú časť Slanských vrchov.
Neraz sa stáva, že v týchto miestach nastáva inverzia, čo tiež stojí za výlet.
Na vrchole sa nachádza taktiež návštevná kniha.
Ostávame tu zhruba dvadsať minút a prezeráme si krásne okolie v zapadajúcich lúčoch slnka.

Vybavenie a služby
Areál treba vnímať s ohľadom na to, že zrúcanina je aktuálne stále v rekonštrukcii.
Z jednej strany je lešenie, kvôli prebiehajúcim prácam.
Boli snahy o záchranu Soľnohradu, ale momentálne je to stále v štádiu príprav.
Počas návštevy sa tu pracovalo, čo je veľkým pozitívom.
Informačná tabuľa o hrade tu nie je, nájdete ale panoramatickú fotku s vyznačením vrchov v okolí.
Pri hrade nehľadajte predajňu suvenírov.
Nie je tu ani predajný bufet či reštaurácia, ani nápojové automaty alebo sprievodcovské služby.
Hoci donedávna na hrade WC chýbalo, dnes je už na mieste tzv. latrína.
Nachádza sa neďaleko altánku.
Bufet, stánky ani iné možnosti občerstvenia som cestou nenašiel.
Odporúčam zobrať si so sebou jedlo a nápoje a ak máte, tak aj turistické palice hlavne kvôli zostupu z výhľadu.
Možnosti návratu a cyklistika
Naspäť sa dá vrátiť po tej istej trase, alebo dobrodružnejšie južnejšou lesnou, resp. cez Dulovú Ves, kade vedie hlavná cykomagistrála.
Možeme ísť po lesnej štrkovo asfaltovej ceste vľavo od červenej značky, ktorá je vhodnejšia pre bajky, alebo ďalej po červenej značke.
Posledných úsek je „príjemný stupáčik“, takže vydýchať sa a do toho, alebo ako my „zdatnejší“ - normálne vytlačiť.
Výlet v zime
Zima - január 2020, za polojasného počasia okolo 12-tej hodiny vyrážame s parťákom Timom z Ruskej Novej Vsi a vydávame sa na túru po hlavnej červenej turistickej značke E3 (evid. č. 0915).
V zime treba počítať s tým, že vás v lese môže skôr zastihnúť tma.
V zime odporúčam návštevu najviac, lebo na trase je najkrajšia námraza na stromoch.
Pri zimnom alebo mokrom počasí treba venovať zvýšenú pozornosť najmä zostupu z hradnej vyhliadky, kde sa môže šmýkať.
Čo možno vidieť počas návštevy
- Múry horného hradu.
- Vrchol hradu.
- Strieľne.
- Výhľady z hradu.
- Panoramatický výhľad na Prešov.
- Kapušiansky hrad a Šarišský hrad.
- V prípade veľmi priaznivých podmienok aj štíty Vysokých Tatier.
- Lesné spoločenstvá v národnej prírodnej rezervácii.
Podujatia a možnosti občerstvenia
Na hrade ani v jeho blízkosti sa neorganizujú žiadne pravidelné podujatia.
Skoro každoročne sa však na lúke pod hradom koná Hradný deň, ktorý organizuje obec Ruská Nová Ves.
Pri hrade sa nachádza altánok, ohnisko, stôl a lavičky na sedenie.
Dažďová voda zo strechy altánku steká do zbernej nádoby a môžete ju použiť na umývanie alebo na uhasenie ohňa po opekaní.
Jedlo a nápoje si treba priniesť so sebou.
Tipy na výlety v okolí
Na 20 minút autom je ďalšia zrúcanina s krásnym výhľadom, hrad Šebeš - aj tu je trošku náročnejší prístup k výhľadu.
V Prešove, kam sa dostanete za 15 minút, je krásne námestie, dve veže s výhľadom na mesto, vodárenská veža a veža kostola, niekoľko reštauračných možností.
Ak ste tu neboli, oplatí sa stráviť tu pol dňa.
Kapušiansky hrad je takisto na 20 minút.
Pozitívne hodnotím aj trasu, nie je úplne nudná pre deti - sú tu aspoň info tabule, dve varianty cesty v úvode a aj stožiar, ktorý budete podchádzať.