Západné Tatry sú geomorfologický podcelok Tatier. Zaberajú západnú časť pohoria, od Východných Tatier oddelenú líniou Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do Ľaliového sedla.
Západné Tatry sú súčasťou geomorfologického celku Tatry. Zaberajú plochu okolo 400 km² a ich hlavný hrebeň je dlhý približne 37 km. Od západu sa začínajú vápencovou skupinou Sivého vrchu a na východe končia vápencovými Červenými vrchmi.

Poloha a geomorfologické členenie
Na severozápade susedí Zuberská brázda, ktorá je podcelkom Podtatranskej brázdy, na západe Prosečné, podcelok Chočských vrchov, a na juhu Liptovská kotlina a Tatranské podhorie, podcelky Podtatranskej kotliny.
Západné Tatry sú z juhu ohraničené Liptovskou kotlinou, ktorá je časťou rozsiahlej Podtatranskej kotliny. Zo západu ich od Chočských vrchov oddeľuje Suchá dolina a Hutianske sedlo, z východu ich od Vysokých Tatier oddeľuje Kôprová dolina.
Centrálna časť, ktorú predstavujú Roháče a severné pásmo Liptovských Tatier, má typicky veľhornatinový reliéf, kým okrajové polohy prevažne hornatinový reliéf.
Hlavný hrebeň pohoria prechádza po línii Babky - Sivý vrch - Brestová - Baníkov - Plačlivé - Volovec - Hrubý vrch - Blyšť - Poľská Tomanová - Temniak - Kasprov vrch a ďalej nadväzuje na hrebeň Vysokých Tatier.
Doliny prebiehajú od hlavného hrebeňa prevažne severojužným smerom.
| Charakteristika | Údaj |
|---|---|
| Rozloha | okolo 400 km² |
| Dĺžka hlavného hrebeňa | približne 37 km |
| Najvyšší vrch | Bystrá (2248 m n. m.) |
| Najsevernejší vrch | Osobitá (1687 m) |
| Najvyšší vrch Červených vrchov | Kresanica (2128 m) |
Najvýznamnejšie vrchy a horské skupiny
Bystrá
Najvyšší končiar Západných Tatier je Bystrá (2248 m n. m.).
Osobitá
Osobitá (1687 m) je mohutný vrch na Hornej Orave v Západných Tatrách nad Studenou a Látanou dolinou.
Tvorí zvyšok pôvodného vápencového príkrovu Tatier. Končiar Osobitá tvorí bočnú rázsochu odbočujúcu z hlavného hrebeňa Západných Tatier.
Je to najsevernejší vrch Západných Tatier. Vrchol poskytuje jedinečný výhľad na celú hornú Oravu, na územie Poľska a celé Západné Tatry.
Sivý vrch
Sivý vrch (1805 m) je výrazný vrchol v hlavnej časti hrebeňa Západných Tatier a vytvára horskú skupinu vápencovej časti Západných Tatier.
Sivý vrch je štátna prírodná rezervácia. Geomorfologická časť Sivý vrch je prechodnou zónou medzi rastlinstvom fatranskej a tatranskej oblasti, fatranský ráz však prevažuje.
Červené vrchy
Červené vrchy sú vápencový horský hrebeň Západných Tatier s najvyšším vrcholom Kresanica (2128 m).
Rozprestierajú sa od Tomanovského sedla (1680 m) po Ľaliové sedlo (1947 m).
Pomenované boli podľa hrdzavočerveného sfarbenia trávnatých úbočí porastených sitinou trojzárezovou.
Liptovské kopy
Liptovské kopy sú horská skupina medzi hlavným hrebeňom Západných Tatier a Vysokými Tatrami.
Liptovské kopy sú ohraničené zo západu Tichou dolinou a z východu Kôprovou dolinou.
Ďalšie významné vrchy
- Klín (2173 m n. m.)
- Malolučniak (2105 m n. m.)
- Temniak (2090 m n. m.)
- Smrek (2072 m n. m.)
- Salatín (2047,5 m n. m.)
- Kondratova kopa (2005 m n. m.)
- Brestová (1902,7 m n. m.), pomerne skalnatý vrchol.
Geologický vývoj a stavba pohoria
Vznik Tatier sa datuje do obdobia asi pred 570 miliónmi rokov.
Žulový masív, ktorý je v súčasnosti odhalený a tvorí podstatnú časť horstva, pôvodne ležal hlboko v zemskej kôre, krytý mäkšími horninami.
V priebehu druhohôr a treťohôr bolo územie striedavo zaliate morom alebo vystupovalo ako ostrov.
Formovanie povrchu začína v mladších treťohorách, keď horotvorné sily vydvihli žulové jadro, pričom sa predpokladá výška zdvihu okolo 3500 m, a činnosť vody ho postupne zbavovala mäkkých hornín.
To zaraďuje Tatry medzi geologicky mladé horstvá.
Tatry sú jadrové pohorie. Západné Tatry sú súčasťou systému jadrových pohorí.
Geologická stavba Tatier je tvorená kryštalinickým jadrom, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. Toto územie predstavuje dve tretiny celých Tatier.
Kryštalinické jadro je zložené prevažne z magmatických hornín - granitoidov a kryštalických bridlíc.
Na kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty, takzvaný obal budovaný hlavne z kremencov, vápencov, dolomitov a ílovitých bridlíc. Toto územie predstavuje jednu tretinu Tatier a patrí doň aj časť Západných Tatier - Osobitá, Sivý vrch a Červené vrchy.
Centrálna časť geomorfologického podcelku patrí ku kryštaliniku Vnútorných Západných Karpát a je tvorená hercýnskymi granitmi a granodioritmi z obdobia vrchného devónu až spodného permu.
Južná časť územia, teda Liptovské Tatry, je budovaná pararulami, svormi a migmatizovanými rulami s polohami amfibolitov z obdobia proterozoika až staršieho paleozoika a tiež ortorulami a migmatitmi rovnakého geologického veku.
Územia v najzápadnejšej časti Sivého vrchu a najsevernejšej časti Osobitej a Červených vrchov, na styku s flyšovým pásmom, sú geologicky veľmi pestré.
Objavuje sa tu mezozoikum Vnútorných Západných Karpát s polohami vápencov, slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, potom vápencov, dolomitov, lokálne aj bridlíc a pieskovcov stredného až vrchného triasu.
Ľadovce a vznik reliéfu
Súčasný tvar Západných Tatier je výsledkom zaľadnenia v štvrtohorách.
Hlavným činiteľom konečnej podoby Tatier bola činnosť ľadovcov počas viacnásobného zaľadnenia v dobe ľadovej v štvrtohorách.
Existovalo tu okolo 20 ľadovcov. Najdlhší ľadovec v Tichej doline meral 13 až 15 km.
Objemovo najväčší ľadovec sa nachádzal v Roháčskej doline, bol dlhý 12 km a hrubý 200 m.
Na tvorbe reliéfu sa najvýraznejšou mierou podieľali ľadovce, ktoré vymodelovali dlhé ľadovcové doliny so širokými kotlami, skalné hrebene, štíty a skalné steny.
Pôsobením ľadovca vznikali kotlovité útvary - kary, charakteristické okrúhlym tvarom a strmými stenami.
Po ústupe ľadovca tu zostala voda a vznikli jazerá - plesá.
Eróznou a akumulačnou činnosťou ľadovcov boli vytvorené mohutné morény s hradenými jazerami i plesá.
Tatry sú jedinečným fenoménom z hľadiska formovania svojho povrchu, najmä glaciálnych, glaciofluviálnych a periglaciálnych foriem.
Impozantné sú rozličné formy štítov, brál, sutiny, kamenné moria a osobitné formy pôd.

Jaskyne a krasové javy
Na vápence a dolomity obalovej časti národného parku sú viazané krasové javy, ako sú priepasti, škrapy, kaňony a tiesňavy, jaskyne, vyvieračky a vodopády.
Aj na území Západných Tatier sa vyskytujú prejavy krasovej činnosti.
Ide predovšetkým o oblasť Červených vrchov, kde strmé svahy urýchľujú odtok povrchových aj podzemných vôd.
Vzniklo tu niekoľko prevažne krátkych jaskýň s rútenými a oddrobovanými vnútornými priestormi.
Často prerážajú úzke hrebene a vytvárajú prírodné tunely.
Nakoľko holý povrch hornín zachytáva málo vody, do jaskýň presakuje jej malé množstvo a podzemné priestory majú nedostatok sekundárnych krasových foriem.
Prevládajú evorzné krasové formy nad eróznymi, najčastejšie však vznikajú formy mrazové a rútením.
Najvýznamnejšia jaskyňa pohoria sa nachádza na opačnom konci, v časti Roháče.
Je ňou Brestovská jaskyňa, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou a je typom puklinovoriečnej jaskyne s aktívnym podzemným tokom.
Ďalšie zoskupenie jaskýň sa nachádza v masíve Opálenice v časti Sivý vrch.
Podnebie
Celé územie Západných Tatier patrí do chladnej horskej podnebnej oblasti.
Priemerná teplota vzduchu v júli dosahuje 4 až 8 °C, v okrajových polohách 8 až 12 °C, kým vo vrcholových polohách najvyšších štítov je to menej ako 4 °C.
Priemerné januárové teploty dosahujú v najvyšších polohách −10 °C a menej.
Západné Tatry sú teda jednou z najchladnejších oblastí Slovenska.
V okrajových polohách dosahujú januárové teploty približne −8 až −7 °C, kým v centrálnej časti je to −10 °C až −8 °C.
Priemerný ročný úhrn zrážok je rozvrstvený podľa nadmorskej výšky.
Vodstvo a plesá
Západné Tatry sú súčasťou povodia Váhu a Dunajca.
Južné svahy odvodňuje Váh prostredníctvom svojich prítokov: Belá so zdrojnicami Kôprovský potok a Tichý potok a prítokmi Kamenistý potok, Bystrá, Račková s Jamníckym potokom, ďalej Trnovec, Smrečianka a Jalovčanka.
Najzápadnejšiu časť odvodňuje Kvačianka prostredníctvom Suchého potoka.
Severozápadnú časť Západných Tatier odvodňuje rieka Orava prostredníctvom Oravice a Studeného potoka s prítokmi.
Časť Západných Tatier ležiaca na území Slovenska patrí do úmoria Čierneho mora, pričom hlavnou zbernou riekou je Váh.
Do Váhu ústia toky z južného svahu Západných Tatier, ich severné svahy odvodňuje Váh prostredníctvom prítokov Oravy.
Podzemné vody sú súčasťou hydrogeologického komplexu mezozoických formácií.
Najlepšie podmienky pre obeh a akumuláciu podzemných vôd sú v strednotriasových a vrchnotriasových vápencoch a dolomitoch, kde sa nachádzajú najvýznamnejšie zásoby podzemných vôd.
Krasové vyvieračky dosahujú v celej oblasti výdatnosť rádovo až niekoľko 100 l/s.
Medzi najtypickejšie útvary pozostatkov glaciálnej doby patria plesá, jediné prirodzené jazerá Slovenska.
V Západných Tatrách je ich 20 a priamo vo Vysokých Tatrách 85.
Vo vápencových Belianskych Tatrách sa plesá nenachádzajú.
V Západných Tatrách je polovica jazier v pásme kosodreviny, vo Vysokých Tatrách je väčšina jazier v pásme vysokohorských lúk a skál.
Tatranské plesá sú ľadovcového pôvodu a vznikli vo vyhĺbených glaciálnych kotloch, ktoré postupne zaliala voda z topiacich sa ľadovcov.
| Jazero | Plocha | Najväčšia hĺbka |
|---|---|---|
| Veľké Hincovo pleso | 20,08 ha | 53 m |
| Štrbské pleso | 19,76 ha | 20 m |
| Nižné Temnosmrečianske pleso | 12 ha | 38 metrov |
Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso v nadmorskej výške 1946 m s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53 m.
Väčšina tatranských plies nie je vhodná pre rybiu osádku, pričom plesá ani nikdy neboli prirodzene oživené rybami.
V minulosti však prebehli rôzne pokusy o introdukciu najmä lososovitých druhov.
Pôdy a vegetačné stupne
V Západných Tatrách sa vyskytujú dva odlišné typy pôd: kyslé pôdy na podklade kryštalinika a zásadité pôdy na vápencovom podklade.
Každý z týchto typov pôd podmieňuje výskyt typických rastlinných druhov.
Podnebné pomery zasa určujú rastlinám ich výškové hranice - vegetačné stupne.
Z hľadiska pôdnych typov pokrývajú najvyššie polohy nevyvinuté alpínske surové pôdy, typické kyslé rankre nad 1900 m n. m.
Zo všetkých strán ich obklopuje pásmo typických podzolov do 1800 m n. m., hnedých podzolov vo výške 1300 až 1500 m n. m. a kambizemí podzolovaných vo výške 1000 až 1300 m n. m.
Najnižšie polohy na západe a juhu pokrývajú kambizeme nasýtené.
Podhorský vegetačný stupeň
Podhorský alebo submontánny vegetačný stupeň siaha do nadmorskej výšky 800 m.
Prevládajú v ňom smrekové lesy, borovice a sporadicky smrekovce.
Jedľa sa vyskytuje ojedinele, hlavne na vlhkých miestach na severnej strane.
Z listnatých stromov sa v smrekovom poraste sporadicky objavuje breza, topoľ osika a jarabina.
Vo vápencovej časti sú rozšírené buky a javory, na vlhších miestach jelša a lieska.
Podhôľny vegetačný stupeň
Podhôľny alebo subalpínsky stupeň siaha do nadmorskej výšky 1800 m.
Od výšky 1500 m prechádza les pozvoľna do kosodreviny.
Hôľny vegetačný stupeň
Nad 1800 m sa nachádza hôľny alebo alpínsky stupeň, pričom pôda je chudobná na živiny.
Západné Tatry prináležia do oblasti západokarpatskej flóry, obvodu flóry vysokých, teda centrálnych Karpát, a okresu Tatry.
Z fytogeograficko-vegetačného hľadiska sú súčasťou zóny ihličnatých lesov.
Z endemitov tu rastie napríklad jastrabník roháčsky a poniklec slovenský.

Živočíchy
Na rozhraní polí a lesov sa vyskytuje srnčia zver, zajace, diviaky, líšky, tetrovy, hlucháne a zriedkavejšie kuny.
V blízkosti vodných tokov žije vydra, z vtákov sú to vodnár a rybárik.
V lese môžeme stretnúť divú mačku, rysa aj medveďa.
Podobne ako vo zvyšku Tatier sa tu hojne vyskytujú viaceré druhy cicavcov: medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, vlk dravý, jeleň lesný, srnec lesný a diviak lesný.
Vo vyšších polohách sú zriedkavejšie svišť vrchovský a kamzík vrchovský, v tunajších potokoch žije aj vydra riečna.
Ochrana prírody
Celý geomorfologický podcelok je súčasťou TANAP-u.
V Západných Tatrách sa nachádza alebo sem zasahuje deväť národných prírodných rezervácií, dve prírodné rezervácie a jedna národná prírodná pamiatka.
Tatranský národný park tvorí najvyššiu časť Karpát.
Tatranský národný park sa nachádza v severnej časti Slovenska v katastrálnych územiach 22 obcí, ktoré patria do okresov Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Poprad a Kežmarok, teda do regiónov Orava, Liptov a Spiš.
Na severe je národný park ohraničený štátnou hranicou s Poľskom v dĺžke približne 60 km.
Územie národného parku má pretiahnutý tvar od západu na východ.
Územie národného parku je súčasťou strechy Európy a je charakteristické ako pramenná oblasť mnohých vodných tokov, ktoré prispievajú k vodnosti dvoch úmorí: baltského a čiernomorského.
Pre oblasť Tatranského národného parku je charakteristický vysoký ročný úhrn atmosférických zrážok a nízky klimatický výpar, čo znamená, že odtok má k dispozícii veľké množstvo vody.
Na územie národného parku vrátane ochranného pásma spadne za rok priemerne 1150 mm zrážok, z tohto množstva odtečie riekami 70 % a 30 % sa vyparí.
Turistické možnosti v Západných Tatrách
Vnútri pohoria sa nachádzajú len štyri lokality s koncentráciou cestovného ruchu.
Na severnej strane sú to rekreačné strediská Zverovka, Brestová a okolie Ťatliakovej chaty, kým na južnej strane je to len Žiarska chata.
Západné Tatry, známe aj ako Roháče, ponúkajú vysokohorskú turistiku, plesá i vodopády.
Roháčske plesá
Túra k Roháčskym plesám je stredne náročná okružná trasa, ktorú by ste mali zvládnuť asi za päť hodín.
Začiatok je na parkovisku Roháče-Spálená.
Po ceste prejdete okolo Nižného a Vyšného Roháčskeho vodopádu, štyroch hlavných Roháčskych plies a Ťatliakovej chaty.
Čakajú vás nádherné výhľady na Baníkov a Tri kopy.
Žiarska dolina
Obľúbená Žiarska dolina je vhodným cieľom pre nenáročnú turistiku a cykloturistiku.
Vedie ňou cesta, takže je ideálna aj pre rodiny s deťmi.
Medzi hlavné ciele patrí obľúbená Žiarska chata.
Babky
Z Bobroveckej Vápenice pri obci Jalovec je to na vrch Babky približne 9 kilometrov.
Cestou môžete navštíviť Chatu pod Náružím, známu aj ako Červenec.
Je to stredne náročná túra, vhodná aj pre zdatnejšie deti.
Z vrcholu máte nádherné výhľady na Chočské vrchy, Liptovskú Maru i Nízke Tatry.
Baranec
Baranec patrí medzi najvyššie vrcholy Západných Tatier a preverí vašu kondíciu.
Po žltej značke cez Holý vrch je prístupný aj počas zimnej uzávery, ak to dovoľujú lavínové podmienky.
Ide o fyzicky náročný výstup s veľkým prevýšením, terén však nie je technicky až tak náročný.
Nie sú tu žiadne úseky s reťazami.
Múzeum oravskej dediny a Brestovská jaskyňa
Múzeum oravskej dediny v Zuberci patrí k najznámejším slovenským skanzenom.
Nachádza sa asi tri kilometre od obce Zuberec.
Prenesiete sa do atmosféry typickej starej oravskej dediny.
Vo vnútri takmer každého domu sú vystavené predmety denného používania, posedieť sa dá vo funkčnej ľudovej krčme.
Od februára je otvorená aj Brestovská jaskyňa v Brestovej pri Zuberci.
Na jej dne sa nachádza riečisko s aktívnym vodným tokom.
Prístupná je každý deň okrem pondelka, na vstup sa treba dopredu objednať.
Najdostupnejší okruh v Západných Tatrách - okolo Roháčskych plies
Návštevný poriadok TANAP-u
Okresný úrad v Prešove vydal vyhlášku o Návštevnom poriadku TANAP-u a jeho ochrannom pásme.
Platí od polovice decembra 2023.
Návštevný poriadok upravuje využívanie parku návštevníkmi, teda turistami, horolezcami, skialpinistami, bežkármi a vodákmi.
Neupravuje činnosť takzvaných profesistov, napríklad horských vodcov a sprievodcov.
Hlavné zmeny pravidiel
- Končí turistika so psom vo vysokohorskom prostredí.
- Skracuje sa sezónna uzávera.
- Zatvárajú sa ďalšie trasy.
- Zavádza sa horolezectvo nižšej obťažnosti.
- Zavádzajú sa areály zimnej turistiky.
- Podstatne sa rozširujú možnosti výkonu skialpinizmu.
- Horolezcom pribudli tri mesiace uzávery.
- Predlžujú sa štyri cyklotrasy v dolinách.
- Horolezci a skialpinisti sa majú pred každou túrou zaregistrovať.
- Horolezci, skialpinisti a vodáci musia mať preukaz.
Turistika po značených chodníkoch
Turista sa môže pohybovať len po vyznačených turistických, cykloturistických a náučných chodníkoch.
Pribudli takzvané vyhradené miesta, kde môžete z chodníka zísť: 25 metrov v priestore vrcholu štítu, okolie stanice lanovky, horskej chaty a podobne.
Ide o zlegalizovanie existujúceho stavu, keďže sú to miesta s vyššou koncentráciou ľudí, ktorí na nich relaxujú a nepostávajú len na turistických chodníkoch.
Oproti minulosti sa zmenilo vymedzenie času, kedy môžete byť na túre.
Predtým to bolo hodinu po východe slnka a túru ste museli ukončiť hodinu pred západom slnka, dnes je to „v dennej dobe“.
Tá je definovaná ako doba od východu slnka až po jeho západ na konkrétnej lokalite.
Po práci môžete vyšliapať potme na Brnčalku či inú chatu, ak na nej budete ubytovaní.
Musíte využiť najkratšiu trasu a nerušiť zvieratá.
Sezónna uzávera
Od 1. novembra 2024 platí v Tatranskom národnom parku sezónna uzávera turistických chodníkov.
Väčšina z nich sa opäť otvorí až v júni 2025.
Podľa aktuálneho návštevného poriadku sa sezónna uzávera skracuje o dva týždne a platí od 1. novembra do 31. mája.
Výnimkou je Juráňova dolina v Západných Tatrách, kam môžete ísť od 1. mája, a Symbolický cintorín pod Ostrvou v Mengusovskej doline, ktorý je neprístupný od 15. decembra do 30. apríla.
Aktuálne platný Návštevný poriadok TANAP-u priniesol niekoľko zmien a úprav.
Napríklad lokalita Symbolického cintorína pri Popradskom plese je prístupná pre návštevníkov aj po 1. novembri 2024.
Túto národnú kultúrnu pamiatku je možné si prezrieť po žltej značke až do 15. decembra 2024.
Počas zimnej sezóny sú otvorené chodníky na všetky vysokohorské chaty s výnimkou Chaty pod Rysmi.
V tomto období sú však niektoré vysokohorské trasy vystavené lavínovému nebezpečenstvu a ich návšteva si vyžaduje zimnú výstroj a skúsenosti.
Celoročne otvorené úseky
Tatranská magistrála je otvorená celoročne od rázcestia Tokariny v Západných Tatrách cez Podbanské, Tri Studničky, Štrbské pleso, ďalej cez Trigan na Popradské pleso, sedlo pod Ostrvou, Sliezsky dom, Hrebienok po Skalnaté pleso.
V Západných Tatrách je počas zimnej uzávery po žltej značke cez Holý vrch prístupný aj Baranec, ak to dovoľujú lavínové podmienky.
Zimná turistika
V zime sa môžete vybrať na viacero trás a horských chát, vždy však s ohľadom na aktuálne podmienky, lavínové nebezpečenstvo a vlastnú výbavu.
- Bilíkova chata: veľmi ľahko dostupná aj v zime.
- Skalnatá chata: možnosť vyviezť sa lanovkou z Tatranskej Lomnice alebo ísť pešo po zimnom chodníku.
- Horský hotel Popradské pleso: cesta od vlakovej zastávky Popradské pleso k Popradskému plesu je príjemnou zimnou prechádzkou.
- Sedlo pod Ostrvou: z Popradského plesa možno absolvovať náročnejšiu túru; tento chodník je otvorený celoročne.
- Majláthova chata: pri Popradskom plese sa nachádzajú dve chaty a Majláthova chata ponúka stravu aj ubytovanie.
- Chata Plesnivec: dlhšia zimná turistika vedie k jedinej chate v Belianskych Tatrách.
- Zamkovského chata: z Hrebienka môžete pokračovať na obľúbenú celoročne otvorenú chatu.
- Horský hotel Sliezsky dom: v zime sa možno vybrať aj na Sliezsky dom; ubytovaní hostia môžu využiť transfer snežným skútrom.
- Vodopád Skok: zaujímavým tipom na zimnú turistiku je chodník k zamrznutému Vodopádu Skok.
- Slavkovská vyhliadka: z Hrebienka sa po magistrále dostanete k rázcestiu pod Slavkovským štítom a následne po modrej značke k vyhliadke.
- Predné Solisko: zo štítov vo Vysokých Tatrách je dostupné po červenej značke od Chaty pod Soliskom.
Počas zimnej uzávery je cesta k Symbolickému cintorínu neprístupná.
V tomto čase si príroda a zvieratá užívajú zimný odpočinok a sú najzraniteľnejšie.
Je obdobím kamzičej ruje a obdobím zvýšeného rizika ohrozenia kamzíkov vyrušovaním v exponovaných lavínových terénoch.
Zahŕňa tiež citlivé jarné obdobie hniezdenia dravcov a vyvádzania mláďat viacerých chránených druhov tatranských živočíchov.
Obmedzenia sú dôležité aj pre bezpečnosť turistov, keďže mnohé trasy si vyžadujú veľké skúsenosti a potrebnú zimnú výstroj a mnohé úseky sú lavínové.
Zimné areály a skialpinizmus
Zimná turistika je peší pohyb vykonávaný v chodeckom teréne kombináciou turistických výstupov, turistických zostupov a lyžovania v konkrétnych areáloch.
Pri tomto pohybe môže byť využívaný skialpinistický výstroj, snežnice, stúpacie železá a snowboard, bežecké, backcountry, telemarkové a iné lyže.
Povolená je od 15. decembra do 15. apríla kalendárneho roka v dennej dobe a bez sprievodu psa.
Pri túrach cez Baranie sedlo, Priečne sedlo, Kartárikov žľab a Filmársky žľab musíte mať povinne skialpinistický alebo horolezecký výstroj.
Areálov je niekoľko a optimálne je pozrieť si ich na mapkách v prílohách návštevného poriadku; ich textový opis nájdete v prílohe č. 11.
V Západných Tatrách je areálom Žiarska dolina od chaty po Baníkov, po hrebeni po Plačlivô a Baranec.
Ďalšou lokalitou je doterajší skialpinistický areál Červenec, kde môžete ísť na Babky, Malú a Veľkú kopu, Ostrô až do sedla Priehyba, na Sivý vrch už nie.
Ďalší areál je v závere Salatínskej doliny nad lyžiarskym strediskom po Salatín, Zadný Salatín a hrebeň Brestovej, ako aj od Adamcule po Spálenú, Pachoľa, Baníkov a Hrubú kopu.
Skialpinizmus sa môže vykonávať od 15. decembra do 15. apríla v čase od 5:00 do 19:00 hod., a to na miestach vyhradených pre horolezectvo a v areáloch zimnej turistiky od obťažnosti S4 Traynardovej stupnice.
Skialpinista sa musí vopred zaregistrovať podľa pokynov na webstránke tanap.sk a musí byť členom národného horolezeckého zväzu.
Ide o dôležitú zmenu, ktorá zásadne rozširuje možnosti výkonu skialpinizmu oproti minulosti.
Ak lyžiar na skialpinistických lyžiach smeruje na Téryho chatu či na Brnčalku, činnosť sa nevníma ako skialpinizmus, ale ako pohyb v areáli zimnej turistiky, pre ktorý sú nastavené osobitné podmienky.
Registrácia sa v tomto prípade nevykonáva.
Horolezectvo a horolezectvo nižšej obťažnosti
Organizovaná vysokohorská turistika sa ruší a nahrádza sa takzvaným horolezectvom nižšej obťažnosti.
Na túto činnosť musíte byť členom horolezeckého zväzu, mať potvrdenie o absolvovaní príslušného kurzu a pred túrou sa zaregistrovať online.
Horolezectvo sa môže vykonávať v dennej dobe v období od 1. novembra do 15. apríla v čase od 5:00 do 19:00 hod.
Pribudla však sezónna uzávera a súčasne sa zrušili niektoré lokality, na ktorých predtým mohli horolezci pôsobiť.
Horolezci sa musia preukázať platným preukazom svojho národného horolezeckého zväzu.
Dokument rozlišuje medzi horolezectvom vyššej obťažnosti a nižšej obťažnosti, ktorá je v podstate náhradou vysokohorskej turistiky.
Predtým išlo o aktivitu Klubu slovenských turistov alebo Slovenského vysokohorského turistického spolku a turista musel mať preukaz klubu, absolvovaný kurz vysokohorskej turistiky a na túru mohol ísť iba v sprievode inštruktora.
Podľa aktuálnych podmienok musí mať preukaz horolezeckého zväzu a potvrdenie o absolvovaní základného výcviku od oprávnenej osoby.
Turistika so psom
Turistika so psom sa úplne ruší vo vysokohorskom prostredí.
Oproti doterajšiemu stavu sa výrazne obmedzili lokality, kam môže návštevník vstupovať v sprievode psa alebo iného zvieraťa.
Zoznam 65 lokalít, kam sa so psom nemôže ísť, sa nachádza v prílohe číslo päť.
Dôvodom tohto opatrenia je ochrana svišťa a kamzíka.
Podobný zákaz platí aj na poľskej strane Tatier a v minulosti už platil aj v TANAP-e.
So psom možno ísť napríklad Bielovodskou dolinou po horáreň, Javorovou dolinou po horáreň Pod Muráňom alebo cestou na Chatu pri Zelenom plese po Šalviový prameň.
Z Tatranskej Lomnice možno ísť so psom po Štart a zo Starého Smokovca po Hrebienok.
Na Sliezsky dom z Tatranskej Polianky sa môže ísť po asfaltovej ceste.
Po asfaltovej ceste možno ísť aj od zastávky Popradské pleso, no nie až k plesu, iba po Odbočku zimnej cesty.
Kôprová dolina je prístupná po Kmeťov vodopád a Tichá dolina po Liptovský košiar.
Tatranská magistrála je so psom prístupná len popod Západné Tatry, teda od Štrbského plesa na západ.
V Západných Tatrách môžete ísť napríklad po Ťatliakovu chatu, na Chatu pod Náružím, po asfaltovej ceste na Žiarskej chate či z Oravíc po rázcestie Pod Umrlou.
Cykloturistika
Jazdiť na bicykli sa môže len v dennej dobe, okrem ciest I., II. a III. triedy a miestnych komunikácií.
Bicyklovať môžete po vyhradených miestach uvedených v prílohách návštevného poriadku a po vyznačených cyklotrasách.
V Bielovodskej doline sa cyklotrasa predĺži po horolezecké táborisko.
V Kôprovej doline sa predĺži cyklotrasa od Kmeťovho vodopádu po prístrešok pod Garajovou dolinou.
Prístupná bude aj Javorová dolina, podľa mapky po horáreň Pod Muráňom.
V oravskej časti Tatier sa cyklistom mala sprístupniť takmer celá Bobrovecká dolina, pravdepodobne aj Tichá dolina minimálne po horáreň.
V textovej časti návštevného poriadku sú vo vyhradených miestach v Západných Tatrách uvedené Žiarska dolina, Zuberec - Ťatliakova chata, Látaná dolina a Oravice - Bobrovecká dolina.
V Žiarskej doline, Zubreci, Látanej doline a Oraviciach je potrebné rešpektovať konkrétne hranice vyhradených úsekov podľa aktuálnych máp a značenia.
Ďalšie aktivity
Stanovanie a bivakovanie
Stanovať a bivakovať sa môže len na táborisku pod Vysokou v Bielovodskej doline, a to iba ako súčasť viac dní trvajúceho skialpinistického alebo horolezeckého prechodu.
Geocaching
Návštevný poriadok po prvýkrát upravuje geocaching.
Uvádza, že sa môže vykonávať len v období od 1. júna do 31. októbra.
V období zimnej sezónnej uzávery možno geocaching vykonávať len na takých chodníkoch, ktoré nie sú sezónne uzavreté.
Všetky miesta pre novo zriaďované skrýše musia byť vopred odsúhlasené správou parku.
Bežecké lyžovanie
Bežecké lyžovanie možno vykonávať v areáli bežeckého lyžovania Štrbské Pleso na tratiach pre bežecké lyžovanie a na vyhradených miestach pre bežecké lyžovanie, ktoré sú vymenované v prílohách.
Okrem toho sa môžete na akýchkoľvek lyžiach pohybovať v areáloch zimnej turistiky.
Vodná turistika
Vodná turistika sa vykonáva na rieke Belá a na Studenom potoku a je povolená len vodákom organizovaným v príslušnom zväze.
Splavovať môžete na kajaku K1, kanoe C1 a na raftových člnoch, pričom v raftovom člne musí byť sprievodca.
Na splav musí byť dostatočná výška vodnej hladiny a v celej dĺžke splavovaného úseku nesmie byť bobria hrádza.
História osídlenia a krajiny
Krajina Tatier - to nie sú iba tvary zeme, reliéfne formy a názvy.
To je zjazvená tvár, čo si pamätá.
Pôvodná tvár krajiny Tatier, daná prírodnými procesmi spätými s vývojom a výzdvihom Tatier, ich viacnásobným zaľadnením, riečnou a veternou činnosťou a nástupom vegetácie z čias dávno minulých, mení svoju tvár príchodom človeka.
Človek si prispôsobuje primárne prostredie vytváraním novotvarov, čím zanecháva stopy v krajine.
Región Tatranského národného parku bol v minulosti súčasťou Liptovskej, Oravskej a Spišskej župy.
Špecifiká historického vývoja determinovali rozvoj urbanizácie a architektúry a evidentne sa premietli aj do utvárania a pretvárania krajiny.
Osídlenie tejto oblasti síce nebolo kontinuálne, avšak siaha až do obdobia staršej doby kamennej v paleolite.
Príkladom je lokalita Gánovce, približne 3 km juhovýchodne od Popradu.
Zásadný zvrat vo vývoji osídľovania tohto územia priniesla mladšia doba kamenná - neolit, keď lovcov a zberačov vystriedali roľníci.
Najhustejšia koncentrácia horného Spiša bola v tejto dobe pozdĺž spojnice Stráne pod Tatrami - Matejovce - Poprad - Gánovce.
Prudký vzrast osídlenia nastal v stredoveku od 12. storočia vo väzbe na kolonizačné procesy.
Začali sa formovať už kompaktnejšie a väčšie sídelné štruktúry - mestečká a dediny.
Vo väzbe na takzvanú Veľkú cestu - Magna via - sa rozvíjala komunikačná sieť.
Kolonizačný proces, najmä intenzívny prísun nemeckého etnika, mal výrazný vplyv na vytváranie sídelného systému a štruktúrovanie pôvodných chotárov.
Intenzifikácia osídlenia a podstatné rozšírenie poľnohospodárskej pôdy mali za dôsledok zvýšenú ťažbu dreva a vznik dopravného prepojenia medzi obcami v kotline až do dolín a cez priechody na hlavných hrebeňoch Tatier.
Tento historický proces determinoval aj utváranie katastrov obcí v podhorí až do 50. rokov 20. storočia.
Historický typ katastra mal väčšinou pretiahnutý tvar sledujúci morfológiu územia v smere severozápad - juhovýchod vo výškovom gradiente od hrebeňa Vysokých Tatier až po dno Popradskej a Liptovskej kotliny.
V Západných Tatrách je to orientácia prevažne SZZ - JVV.
Rozvoj turistických osád a architektúry
Typ sídelnej štruktúry v tomto regióne bol determinovaný morfológiou územia.
Vznikli dva typy sídiel: prvotne podhorské obce a následne kúpeľné osady ležiace v optimálnej bioklimatickej zóne vo výškovom gradiente od 850 do 1350 m n. m.
Prvým stavebným činom mimo podhorskej obce na území Tatier bola stavba zrubovej poľovníckej chaty grófa Štefana Csákyho pod Slavkovským štítom v roku 1793.
Následná vlna výstavby ďalších chát vytvorila jadro dnešného Starého Smokovca.
Ich typické architektonické tvaroslovie, teda zrubové steny, šikmá šindľová strecha a malé okenné otvory, prebrala aj novšia výstavba.
Pôvodne malé letovisko sa stalo kúpeľným centrom.
V rokoch 1833 až 1867, keď si Starý Smokovec prenajal Ján Juraj Rainer, sa miesto začalo podobať na známe horské strediská Rakúska a Švajčiarska.
Vila Flóra a Švajčiarsky dom dodnes dokumentujú túto významnú historickú etapu.
Rozvoj sídelnej štruktúry výrazne ovplyvnilo dobudovanie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871.
Starému Smokovcu začala na prelome 19. a 20. storočia výrazne konkurovať Tatranská Lomnica.
K jej konjunktúre prispela nová železničná trať Studený Potok - Tatranská Lomnica z roku 1895.
O rok neskôr, v roku 1896, bola postavená ozubnicová úzkokoľajná železnica zo Štrby na Štrbské Pleso.
Tak bolo Štrbské Pleso prepojené s podhorím v predstihu pred ostatnými kúpeľnými osadami.
Typologicky sa všetky kúpeľné osady vyznačovali rozvoľnenou heterogénnou zástavbou v kúpeľnom lese alebo lesoparku orientovanom pozdĺž transverzálnej komunikácie.
Charakter noblesného prostredia klimatoterapeutických kúpeľov zvýrazňovala nielen kvalitná architektúra kúpeľných domov, ale najmä krajinárska a parková úprava okolitých priestorov s drobnou architektúrou, fontánkami a výtvarnými dielami.
Vysoké Tatry patrili od začiatku svojej rekreačno-liečebnej histórie k medzinárodne najambicióznejším regiónom Slovenska.
Prejavilo sa to aj v ich urbanistickom utváraní a architektúre.
Tá sa v prvej vývojovej etape vyznačovala alpskými motívmi, ako aj technologickými postupmi.
Import z pozície investora alebo stavebníka sprostredkúvali najmä spišskí Nemci, napríklad karpatsko-nemeckí architekti Gedeon Majunke a Guido Hoepfner.
Vysoké Tatry sa v tomto smere stali internacionálnym pojmom už na konci 19. storočia.
Z hľadiska ďalšieho vývoja utvárania krajiny a krajinného obrazu bolo významné postavenie prvého sanatória Dr. Mikuláša Szontágha v Novom Smokovci v roku 1875 architektom M. Harmincom.
V architektúre na prelome storočí až do roku 1920 sa k alpským motívom pridali prvky uhorskej secesie, historizmu a eklektiky.
Veľkolepé investície aj komorné architektúry vždy vznikali v kompozícii a väzbe s okolitou prírodou.
Po vzniku Československa prenikla do urbanizmu, tvorby krajiny a architektúry moderna.
Vznikali veľké liečebné komplexy - sanatórium vo Vyšných Hágoch, Morava v Tatranskej Lomnici a Palace v Novom Smokovci.
V tomto štýle sa postavili aj technické stavby, napríklad kabínková lanovka na Lomnický štít a vysokohorské chaty.
Bezpečnosť v horách
Horská záchranná služba je zriadená zákonom č. 544/2002 Z. z.
Horskú záchrannú službu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister.
Pri plánovaní túry treba zohľadniť počasie, lavínové podmienky, dĺžku trasy, prevýšenie, skúsenosti skupiny a vhodnú výstroj.
V zimnom období sú mnohé úseky lavínové a viaceré trasy si vyžadujú veľké skúsenosti, snežnice, stúpacie železá, prilbu alebo ďalšiu zimnú výbavu podľa charakteru túry.
Pri návšteve územia TANAP-u je potrebné sledovať aktuálny návštevný poriadok, sezónne uzávery a pokyny správy národného parku.