Zákazy cestovania do zahraničia a ich vplyv na cestovný ruch

Zákaz vycestovať do zahraničia s cieľom rekreácie je reakciou na nepriaznivú pandemickú situáciu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Zákazom cestovania do zahraničia s cieľom rekreácie podľa nej štát opäť znemožnil podnikanie cestovným kanceláriám. Cestovný ruch je otvorený a dynamicky sa vyvíjajúci systém, ktorý tvoria dva podsystémy, a to subjekt/návštevník a objekt cestovného ruchu.

Čo znamená cestovný ruch

Cestovný ruch ako odvetvie spoločenskej činnosti sa začal formovať koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Novodobý cestovný ruch vznikol v období priemyselnej revolúcie vo vyspelých štátoch ako dôsledok technického, ekonomického a sociálneho rozvoja.

Cestovný ruch nemohol vzniknúť bez možnosti slobodného pohybu ľudí. Často sa stretávame aj s inými pojmami na označenie cestovného ruchu, napr. zotavenie, rekreácia, turistika a pod. Ak sa aj vykonávajú vo voľnom čase a mimo miesta trvalého bydliska, nepokladáme ich za synonymá cestovného ruchu.

Zotavenie predstavuje všetky činnosti spojené s odstránením únavy človeka. Zahŕňa zdravý spánok, zdravú výživu a všetky činnosti vykonávané vo voľnom čase, ktoré sa spájajú so zmenou každodenného stereotypu, napr. údržba domu, práca v záhradke a pod.

Rekreácia je jedným zo základných druhov cestovného ruchu. Turistika je súčasťou športového cestovného ruchu, napríklad horská turistika, pešia turistika a mototuristika.

Svetová organizácia cestovného ruchu (WTO) jasnejšie vymedzila na medzinárodnej konferencii konanej v Ottawe v roku 1991 aj základné pojmy súvisiace s cestovným ruchom. Unifikácia má zjednotiť používanú terminológiu a zároveň umožniť zjednotenie zberu a spracovania štatistických údajov o cestovnom ruchu.

Aj keď sú definície cestovného ruchu uvádzané rôznymi autormi formálne rozdielne, obsahovo zdôrazňujú všeobecnú podstatu cestovného ruchu, ktorá spočíva v dočasnej zmene pobytu účastníka cestovného ruchu v inom konkrétnom prostredí, často vo voľnom čase, za účelom oddychu, rozvoja poznania alebo kontaktu s ľuďmi.

Subjekt a objekt cestovného ruchu

Návštevník cestovného ruchu je nositeľom dopytu a vystupuje ako spotrebiteľ produktu cestovného ruchu - sú ním voľné statky, verejné statky, služby a tovar.

Objekt cestovného ruchu je nositeľom ponuky produktu, ktorý je predmetom spotreby a tvorí ho cieľové miesto, podniky a inštitúcie cestovného ruchu.

Subjekt cestovného ruchu je označenie pre návštevníka, ktorým je každý, kto uspokojuje svoje potreby počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého bydliska spotrebou statkov cestovného ruchu. V praxi návštevníka často nazývame aj ako turista alebo výletník.

Turista je návštevník, ktorý cestuje po vlastnej krajine alebo zahraničí a uskutoční pritom aspoň jedno prenocovanie. V praxi rozlišujeme medzi jednotlivými kategóriami návštevníkov, ktorí sú zahŕňaní do štatistiky cestovného ruchu.

Cieľovým miestom môže byť stredisko cestovného ruchu, región alebo štát ako cestovný cieľ. Cieľové miesto musí mať vhodný prírodný a kultúrny potenciál pre cestovný ruch.

Druhy a formy cestovného ruchu

V každodennej praxi sa stretávame s rozličnými javovými formami a druhmi cestovného ruchu. Ak za základ posudzovania cestovného ruchu vezmeme motiváciu jeho návštevníkov, k základným druhom cestovného ruchu patrí rekreačný, športový/dobrodružný, kultúrny, kúpeľný/zdravotný a obchodný cestovný ruch.

Druhy cestovného ruchu sa v praxi rozlične kombinujú a vzájomne dopĺňajú, pritom jeden druh je vždy dominantný, napr. rekreačný cestovný ruch sa zvyčajne kombinuje so športovým, zdravotným a kultúrnym cestovným ruchom.

Formy cestovného ruchu umožňujú bližšie určiť podstatu cestovného ruchu z hľadiska potrieb a cieľov návštevníkov. To dovoľuje lepšie pripraviť produkt a ponúkať ho na trhu pre cieľové skupiny návštevníkov.

Prečo zákazy cestovania zasahujú celé odvetvie

Cestovný ruch patrí do terciárneho sektoru hospodárstva, do oblasti služieb. Cestovný ruch ako ekonomický multiplikátor vystupuje v súvislosti s budovaním technickej základne ubytovacích, stravovacích a doplnkových zariadení a s rozvojom dopravy.

Cestovný ruch je medzirezortným odvetvím, ktoré priamo zasahuje do sféry hospodárstva, priemyslu, obchodu a služieb, financií, dopravy, regionálneho rozvoja, kultúry, zdravotníctva, vzdelávania, športu, ochrany životného prostredia, lesného a vodného hospodárstva, pôdohospodárstva, zamestnanosti, vytvárania nových pracovných miest a pôsobnosti samospráv.

Pre cestovný ruch je typické, že kým väčšina iných odvetví sa zaoberá relatívne úzkym segmentom svojej pôsobnosti po vertikálnej osi, charakter cestovného ruchu je taký, že spája aj rôzne odvetvia po horizontálnej osi.

Zahŕňa teda viaceré problémy, ktoré možno riešiť len spoluprácou na medzirezortnej úrovni. Politické prostredie vytvárajú politické rozhodnutia na medzinárodnej, ale aj národnej úrovni. Týkajú sa bezpečnosti cestovania, uvoľnenia, respektíve obmedzenia cestovného styku medzi jednotlivými krajinami, obchodnej politiky, menovej a colnej politiky.

Právne normy definujú pravidlá správania sa oboch zložiek systému. Môžu pôsobiť pozitívne alebo obmedzujúco. Zákaz cestovania do zahraničia s cieľom rekreácie preto neovplyvňuje iba rozhodnutie jednotlivca, ale aj fungovanie cestovných kancelárií, dopravcov, ubytovacích zariadení, stravovacích prevádzok a ďalších dodávateľov.

Ekonomické a technologické podmienky cestovania

Ekonomické prostredie významne ovplyvňuje konanie najmä subjektu v cestovnom ruchu. O účasti na cestovnom ruchu rozhodujú napr. najmä úroveň reálnych príjmov, výška HDP a jeho rozdeľovanie, miera inflácie, miera nezamestnanosti a daňový systém.

Vplyv ekonomického prostredia na obidve zložky môže byť pozitívny a negatívny. Pozitívne pôsobí rast HDP, s ktorým rastie i spotreba v cestovnom ruchu.

V rámci technicko-technologického prostredia pôsobia na obidve zložky systému cestovného ruchu dopravný systém, telekomunikačné siete a rezervačné systémy.

Dobrá dostupnosť cieľového miesta je základnou podmienkou účasti na cestovnom ruchu. Pritom rozhodujúca je rýchlosť, bezpečnosť, pravidelnosť a komfortnosť jednotlivých druhov dopravy.

Pre svoju pohodlnosť a v súčasnosti aj jednoduchosť sa stali obľúbenými rezervačné systémy. Ak zákaz cestovania obmedzí dopravu alebo znemožní využívanie rezervovaných služieb, narúša celý reťazec poskytovania produktu cestovného ruchu.

Vplyv zákazov na cestovné kancelárie

Veľká časť cestovných kancelárií však doteraz, po 12 mesiacoch od začiatku pandémie, nedostala vyplatené ani kompenzácie časti nákladov na prevádzku, na základe kompenzačnej schémy Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR.

Doterajší spôsob kompenzácií je zároveň podľa jej slov výrazne oneskorený a nie je v dostačujúcej výške.

Záväzky cestovných kancelárií voči klientom s ohľadom na vývoj situácie predstavujú ťažké bremeno na ich pleciach a je otázne, či bude bez efektívnej podpory štátu ďalej únosné.

Kompenzácia ušlého zisku cestoviek pre obmedzenie podnikania na základe rozhodnutia vlády, ktorým sa zakazuje cestovanie do zahraničia s cieľom rekreácie, bude opäť súčasťou schémy pomoci.

Rezort dopravy vo štvrtok 18. 3. uviedol, že straty cestovných kancelárií sa stanú súčasťou schémy pomoci pre cestovný ruch, ktorej výšku sa snaží minister dopravy Andrej Doležal navýšiť o 100 miliónov eur.

Jej vyhlásenie, ako aj vyhlásenie ďalšej etapy „de minimis“ za november - február však závisí od schválenia ďalších prostriedkov. Ešte 15. februára boli vyhlásené tri výzvy na predkladanie žiadostí o finančnú pomoc.

Zakúpené zahraničné zájazdy a vrátenie peňazí

Ľudia, ktorí už majú kúpené zájazdy v zahraničí v termíne od 20. marca do 28. apríla, neprídu pre zákaz dovoleniek v zahraničí o svoje peniaze.

Klienti však svoje peniaze uvidia najskôr v septembri 2021. Podľa platnej legislatívy až vtedy ich môžu cestovné kancelárie vyplatiť.

Ak tak neurobia, do 14. septembra musia cestovné kancelárie vrátiť peniaze v plnej výške.

OblasťPodmienka alebo dôsledok
Termín zakúpených zájazdovOd 20. marca do 28. apríla
Najskoršie vyplatenie peňazíSeptember 2021
Lehota na vrátenie peňazíDo 14. septembra
Podpora pre cestovný ruchNavýšenie o 100 miliónov eur

Straty cestovných kancelárií sa stanú súčasťou schémy pomoci pre cestovný ruch, ktorej výšku sa snaží minister dopravy Andrej Doležal navýšiť o 100 miliónov eur.

Význam cestovného ruchu pre hospodárstvo

Na Slovensku má cestovný ruch vďaka prírodnému potenciálu a potenciálu vytvoreného človekom možnosť zaujať v národnom hospodárstve a spoločnosti strategické postavenie.

Aj keď rozhodujúcu úlohu pri rozvoji cestovného ruchu má súkromný sektor, úlohou verejného sektora je formulovanie stratégie jeho rozvoja a definovanie nástrojov na jej zabezpečenie.

Politikou cestovného ruchu treba chápať cieľavedomé, programové ovplyvňovanie vývoja cestovného ruchu prostredníctvom zainteresovaných subjektov, nositeľov politiky, a pomocou špecifických nástrojov.

Cestovný ruch je jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví a aj v podmienkach Slovenska dnes už svojimi výkonmi predstavuje hospodárske odvetvie.

V cestovnom ruchu podniká viac ako 20 tis. podnikateľov, na Slovensku je v súčasnosti približne 2 500 ubytovacích zariadení s viac ako 122 tis. lôžkami realizujúcich viac ako 10,3 mil. prenocovaní.

Účasť na cestovnom ruchu je dnes už štandardnou súčasťou života obyvateľstva. Cestovný ruch však v podmienkach Slovenska nie je uceleným odvetvím, ktorého vstupy a výstupy možno merať v systéme národného účtovníctva, ako napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo alebo priemysel, ale je konglomerátom produktov a činností z mnohých rôznorodých odvetví, ktoré sa na aktivitách cestovného ruchu podieľajú.

Súčasný systém výkazníctva neposkytuje transparentné ohodnotenie podnikateľských subjektov v rámci cestovného ruchu.

Devizové príjmy a zahraničný cestovný ruch

Príchodový - aktívny zahraničný cestovný ruch - má taký účinok ako vývoz tovaru. Spotrebné výdavky tranzitne cestujúcich majú pre národné hospodárstvo také isté účinky ako príchodový - aktívny zahraničný cestovný ruch.

Snahou štátu by malo byť, aby sa vytvorili vhodné podmienky pre tranzitne cestujúcich a tým sa prispelo k zvýšeniu devízových príjmov.

Devizové príjmy cestovného ruchu dosahovali v doteraz priaznivých rokoch objem 1,8 mld. € /45 mld. Sk/. Výsledky výberového štatistického zisťovania ukazujú, že devizové príjmy cestovného ruchu sú 2 - 3-krát vyššie.

Okrem nezahrňovania niektorých výkonov cestovného ruchu do celkových tržieb má na túto skutočnosť vplyv aj „tieňová ekonomika“. Možno preto predpokladať, že pri výraznejšej podpore cestovného ruchu by objem devizových príjmov mohol presiahnuť hranicu 3 mld.

Aktíva bilancie cestovného ruchu tvoria príjmy z ubytovania, stravovania, dopravy a nákupu spotrebných tovarov. Pasíva bilancie cestovného ruchu predstavujú výdavky domácej spotreby v zahraničí.

Saldo bilancie cestovného ruchu porovnávame so saldom bilancie služieb a so saldom obchodnej bilancie služieb. Výsledok porovnávania je podiel salda bilancie cestovného ruchu na salde bilancie služieb, respektíve na salde obchodnej bilancie služieb.

Môžeme merať aj podiel devizových príjmov zahraničného cestovného ruchu na príjmoch zo služieb, respektíve na príjmoch z vývozu tovaru.

Takéto porovnanie dáva presnejší obraz o ekonomickej funkcii zahraničného cestovného ruchu v národnom hospodárstve. Štáty rozvíjajúce zahraničný cestovný ruch sa snažia o udržanie vysokého salda cestovného ruchu, aby tak mohli ovplyvňovať aktívum platovej bilancie štátu.

Cestovný ruch je efektívnym nástrojom rozdeľovania príjmov medzi štátmi a tak prispieva k vyrovnanejšiemu vývoju svetového hospodárstva. Prerozdeľovanie príjmov prostredníctvom cestovného ruchu napomáha vyrovnávať platobnú bilanciu.

Multiplikačný účinok cestovného ruchu

V podnikoch cestovného ruchu sa produkujú služby a tovary pre návštevníkov. Peňažná hodnota finálnej produkcie tovarov a služieb, ktoré sa v krajine vyrobili za 1 rok, sa nazýva HDP.

Každý spotrebný výdavok, ktorý urobí návštevník, získavajú podniky ako príjmy - tieto príjmy ďalej podnikatelia usporia alebo spotrebujú.

Časť príjmov, ktoré podnikateľ vynaloží na nákup, aby mohol uspokojovať potreby svojich zákazníkov, sa dostávajú do ekonomického kolobehu a premieňajú sa na spotrebné tovary a služby, investičné statky a financie.

Príjmy z cestovného ruchu prejdú takto viacerými štádiami, preto hovoríme o násobnom multiplikačnom účinku alebo efekte. Môžeme ho skúmať nielen na území štátu a regiónov, ale aj v podnikoch cestovného ruchu.

Multiplikačný efekt závisí od sortimentu tovarov a služieb, má vplyv nielen na produkciu nadväzných odvetví, ale ovplyvňuje aj tvorbu pracovných miest a zárobkov.

Nie všetky príjmy, ktoré zmenia majiteľa, ostávajú v štáte. Niektoré podniky nakupujú tovary a služby od dodávateľov z iného štátu, čím sa odčerpávajú príjmy.

Nákupy uskutočnené mimo regiónu znižujú multiplikačný efekt. Výdavky v rozvinutejších regiónoch prinášajú väčší multiplikačný efekt. Únik príjmov z regiónu alebo štátu môže mať viac foriem.

Zamestnanosť v cestovnom ruchu

Poskytovanie služieb v cestovnom ruchu sa spája s veľkou spotrebou živej práce. Zamestnanosť cestovného ruchu môže byť primárna a sekundárna.

Cestovný ruch ovplyvňuje nielen primárnu zamestnanosť, teda vytvára pracovné príležitosti, cez ktoré sa v podnikoch bezprostredne uspokojuje dopyt účastníkov cestovného ruchu, ale vplyvom multiplikačného efektu vytvára aj sekundárnu zamestnanosť, teda vytvára pracovné príležitosti v odvetviach zabezpečujúcich a nadväzujúcich na rozvoj cestovného ruchu, napr. v stavebníctve, doprave, obchode a službách.

Vplyvom multiplikačného efektu vytvorí každé pracovné miesto 1,5 - 2 pracovné miesta v nadväzných odvetviach.

Veľmi hrubé odhady priamej zamestnanosti v cestovnom ruchu na Slovensku sa pohybujú od 75 tisíc až do 110 tisíc osôb v stálych pracovných miestach a ďalších približne 40 - 50 tisíc osôb v nadväzných službách.

Pri tvorbe pracovných príležitostí v cestovnom ruchu treba brať do úvahy, že okrem vysokej potreby živej práce a jej len čiastočnom nahradení technikou je vážnym činiteľom tvorby pracovných miest veľkosť podnikov cestovného ruchu a ich kapitálová náročnosť.

Kapitálovo je náročné pracovné miesto v hoteloch a reštauráciách, na získavanie jedného pracovného miesta bolo potrebných viac ako 30 tis. €. Napriek tomu je kapitálová náročnosť v cestovnom ruchu 2,5 až 3-krát nižšia ako napr. v chemickom priemysle alebo v poľnohospodárstve.

Sezónnosť a pracovné podmienky

Sezónnosť cestovného ruchu ovplyvňuje ekonomiku podnikov a potrebu živej práce počas letnej a zimnej sezóny. Najviac sa to prejavuje v ubytovacích a pohostinských službách.

V dôsledku sezónnych nárokov na pracovnú silu klesá kvalita služieb. Pri poskytovaní služieb vyžadujú zamestnávatelia od pracovníkov univerzálne zručnosti namiesto špecialistov.

Až 45 % pracovných miest v hotelierstve a pohostinstve nevyžaduje viac ako len základné vzdelanie, prípadne inštruktáž alebo zaškolenie. Zdá sa to výhodné, lebo na vytvorenie pracovného miesta netreba odborne vyškolený personál.

Nízke požiadavky na kvalifikáciu ovplyvňujú aj zárobky. Mzdy v ubytovacích a pohostinských službách sú o 20 - 30 % nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve SR.

Takéto pracovné miesta nie sú dostatočne atraktívne, napr. z dôvodu nízkeho zárobku. Nevýhodná pracovná doba je osobitne problematická pre ženy, ktoré sa podieľajú až 65 % na zamestnanosti v cestovnom ruchu.

Situáciu komplikujú aj pracovné podmienky, ako sú delené pracovné zmeny, prevádzkový čas počas víkendov a sviatkov a nevyhovujúce pracovné prostredie.

Regionálny rozvoj a cestovný ruch

Cestovný ruch sa rozvíja zvyčajne tam, kde sa nachádza primárna ponuka. Cestovný ruch môže mať v týchto podmienkach iné postavenie, ak má primárna ponuka väčší význam, tým je aj významnejšie postavenie cestovného ruchu a naopak.

Toto poznanie sa zakladá na ekonomickej špecializácii regiónu. Špecializácia regiónu je vybudovaná na preferencii takých ekonomických aktivít, pre ktoré má daný región najvhodnejšie predpoklady, teda prírodné, demografické a ekonomické zdroje rozvoja.

V súvislosti s reštrukturalizáciou priemyslu sa mnohé pôvodne priemyselné regióny zameriavajú na cestovný ruch, využívajú pri tom existujúcu primárnu ponuku, najmä potenciál vytvorený ľudskou činnosťou.

Pre zabezpečenie priaznivých účinkov cestovného ruchu v regionálnom rozvoji sa musí jeho vývoj koordinovať. To je úloha orgánov štátnej správy, miestnej samosprávy, miestnych a regionálnych združení.

Životné prostredie a politické rozhodnutia

Cestovný ruch sa rozvíja iba v ekologicky nezaťaženom prostredí. Medzi klasické spôsoby poškodzovania životného prostredia patrí vyvážanie odpadov, nevhodné parkovanie, erózia pôdy, problémy kanalizácie, znečisťovanie vodných zdrojov a pod.

Politické rozhodnutia môžu ovplyvniť bezpečnosť cestovania aj rozsah cestovného styku medzi jednotlivými krajinami. Pozitívnym výsledkom medzinárodnej politiky je zrušenie vízovej povinnosti medzi krajinami, zavedenie jednotnej meny v krajinách EÚ a zrušenie pasovej a colnej kontroly.

Rovnaký mechanizmus však môže pôsobiť aj opačne, ak štát zavedie obmedzenie alebo zákaz vycestovania do zahraničia s cieľom rekreácie.

Zdravotno-preventívny význam cestovného ruchu

Zhoršujúca sa kvalita životného prostredia núti človeka prechodne cestovať a pobývať v cieľových miestach s nenarušenou prírodou a vysokou kvalitou životného prostredia.

Zdravotno-preventívny účinok sa dosahuje zmenou každodenných stereotypov a pobytom človeka v prírodnom prostredí. Zabezpečuje sa tak obnova organizmu, upevňuje telesné zdravie a duševná rovnováha.

Využívajú sa pritom preventívne, relaxačné a rekondičné pobyty, ako aj rozličné aktivity zdravotného, športového a rekreačného cestovného ruchu.

Právny rámec podpory cestovného ruchu

Základným právnym predpisom v oblasti podpory cestovného ruchu je Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.

Súvisiacu právnu úpravu tvorili aj nariadenia vlády Slovenskej republiky o príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine.

  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 100/2022 Z. z. o príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine (zrušené).
  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 219/2022 Z. z. o príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine (zrušené).
  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 321/2022 Z. z. o príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine (zrušené od 1. 3. 2023).
  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 62/2023 Z. z. o príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine (zrušené od 1. 6. 2023).
  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 179/2023 Z. z. o príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine (zrušené od 1. januára 2024).
  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 474/2023 Z. z. o príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine (zrušené od 1. apríla 2024).
  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 60/2024 Z. z. o príspevku za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti so situáciou na Ukrajine (zrušené od 1. 7. 2024).
noimgs

tags: #zakazy #pre #zahranicny #cestovny #ruch