Daňové a nedaňové náklady ovplyvňujú výšku základu dane, preto je pri každom výdavku potrebné správne určiť, či súvisí s podnikaním, či je preukázateľný a akým spôsobom sa uplatňuje.
Daňové náklady alebo výdavky sú tie, ktoré ste vynaložili, aby ste dosiahli, zabezpečili a udržali svoje zdaniteľné príjmy. Musia byť preukázateľné, zdokladované a zaúčtované v účtovníctve alebo zaevidované v daňovej evidencii.
Nedaňové náklady sú síce účtovne zaznamenané a majú vplyv na čistý zisk, ale v daňovom priznaní neznižujú základ dane.
Základné podmienky daňového výdavku
- Súvisia s podnikaním - výdavok musí byť preukázateľne spojený s činnosťou, z ktorej dosahujete príjem.
- Sú preukázané dokladom - faktúra, pokladničný blok alebo iný účtovný doklad je nevyhnutný.
- Musia byť zaúčtované v správnom období - výdavky sa uplatňujú v roku, v ktorom vznikli alebo v ktorom boli zaplatené, podľa toho, či vediete účtovníctvo alebo daňovú evidenciu.
- Pri nákladoch na stravovanie, autá či darčeky treba sledovať zákonné limity a pravidlá.
- Faktúry, pokladničné doklady, cestovné príkazy alebo zmluvy je potrebné archivovať.
Pri daňovo uznateľných výdavkoch často nerozhoduje len to, či na ne máte doklad, ale aj správny postup ich uplatnenia. Faktúra bez povinných náležitostí alebo chýbajúci cestovný príkaz pri pracovnej ceste môžu spôsobiť, že náklad nebude uznaný.
Rozdiel medzi výdavkom a nákladom
V podvojnom účtovníctve s. r. o. je daňovým výdavkom spravidla spotreba, nie priamo nákup. Zásoby, ktoré stoja na sklade a firma ich nepoužila vo výrobe, sa do daňových nákladov dostanú až pri spotrebe.
Ak si kúpite do firmy auto za 10 000 EUR, túto kúpnu cenu si do nákladov daného roka jednorazovo zahrnúť nemôžete. Dlhodobý firemný majetok v sume vyššej ako 1 700 EUR sa do nákladov dostáva postupne - prostredníctvom účtovných a daňových odpisov.
K nedorozumeniu môže prispieť aj rozdiel medzi odpismi účtovnými, ktoré preukazujú reálne využívanie majetku, a odpismi daňovými.
Podnikateľ si pri niektorých druhoch majetku môže zvoliť zrýchlenú metódu odpisovania, prostredníctvom ktorej dostane do nákladov v prvých rokoch väčší podiel celkovej vstupnej ceny. V súčasnosti ide prioritne o výrobné prostriedky a budovy.
Finančný leasing a splátky majetku
Samostatnou kategóriou je majetok, napríklad automobil či stroj, kúpený na lízing, respektíve finančný prenájom.
Vzhľadom na to, že ide opäť o dlhodobý majetok, nákladmi firmy sú odpisy vypočítané z celkovej kúpnej ceny majetku vrátane prípadných poplatkov a iných nákladov, no bez zahrnutia mesačných úrokov či DPH.
Odpisy sú často rozdielne oproti lízingovým splátkam odchádzajúcim z firemného účtu. Splátky okrem iného obsahujú DPH, úrok či poistenie, ktoré idú do nákladov priamo v príslušnom mesiaci.
Časové rozlíšenie nákladov
Ak zaplatíte nájomné, predplatné časopisu alebo webovej služby v sume, ktorá sa týka niektorého z mesiacov v nasledujúcom roku, náklad sa v praxi rozdelí podľa počtu dní na časť spadajúcu do nákladov bežného roka a časť spadajúcu do nákladov nasledujúceho roka.
Časovo rozlišujú náklady a výnosy predovšetkým eseročky s podvojným účtovníctvom. SZČO sú povinní časovo rozlišovať iba v prípade nájomného plateného prenajímateľovi - fyzickej osobe.
Za určitých okolností je možné uplatniť výnimku pri malých alebo nevýznamných sumách každoročne sa opakujúcich platieb.
Majetok vylúčený z odpisovania a úpravy pozemku
Náklady na obstaranie majetku vylúčeného z odpisovania nie sú v čase jeho obstarania daňovým výdavkom. Tieto náklady budú daňovým výdavkom až pri predaji tohto majetku.
Ak firma vlastní pozemok, ktorý je momentálne vylúčený z odpisovania, výdavky súvisiace s jeho zveľadením nemožno automaticky považovať za priamy daňový výdavok.
Pri zemných a terénnych úpravách je potrebné posúdiť, či ide o bežný výdavok súvisiaci s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, alebo o technické zhodnotenie či súčasť obstarávacej ceny budúcej stavby.
Výkopy pre odpadové rúry, úpravy nerovností pozemku a príprava podložia pre osadenie zakúpených kontajnerov môžu súvisieť s technickým riešením pozemku alebo s obstaraním budúceho majetku. V takom prípade sa výdavok neuplatní jednorazovo ako daňový náklad, ale posudzuje sa v rámci vstupnej ceny príslušného majetku.
Rovnaký princíp sa uplatní pri materiáli použitom na odvodnenie pozemku. Ak sa odvodnenie stane súčasťou prípravy pozemku na budúcu výstavbu, výdavok sa spravidla viaže na obstarávaný majetok a nie na okamžitú spotrebu.
Fotovoltika na prenajatom majetku
Pri fotovoltike obstaranej a namontovanej na prenajatom majetku so súhlasom prenajímateľa je potrebné posúdiť vlastníctvo zariadenia, spôsob jeho využívania a podmienky skončenia nájmu.
Pri ukončení nájmu sa bude riešiť, či prenajímateľ odkúpi zariadenie, alebo sa prenajatý priestor dá do pôvodného stavu, prípadne vznikne nepeňažný príjem prenajímateľa.
Zatiaľ je k dispozícii iba súhlas, že si spoločnosť môže fotovoltiku odpisovať, pričom prenajímateľom je fyzická osoba nepodnikateľ.
Pri zaradení fotovoltiky do odpisovej skupiny treba vychádzať z jej technickej povahy a zo spôsobu, akým je evidovaná ako samostatný hnuteľný majetok alebo ako súčasť stavby. Rozhodujúce je, či ju možno oddeliť od prenajatej nehnuteľnosti bez znehodnotenia a či plní samostatnú technologickú funkciu.
Ak ide o technické zhodnotenie prenajatého majetku, treba mať písomný súhlas prenajímateľa a upraviť aj spôsob vysporiadania pri skončení nájmu. Samotný súhlas s odpisovaním je potrebné doplniť zmluvnou dokumentáciou, ktorá určí vlastníctvo zariadenia, jeho údržbu, odstránenie, odkúpenie a prípadný nepeňažný príjem prenajímateľa.
Opravy prenajatého majetku po poistnej udalosti
Obchodná spoločnosť, ktorá má v prenajatých priestoroch celý objekt - budovu, výrobné haly, sklady, oplotenie, plochu a pozemok - si môže tento prenajatý nehnuteľný majetok poistiť.
Ak dôjde k poveternostnej udalosti a majetok je poškodený, poisťovňa môže po obhliadke udeliť súhlas na jeho opravu.
Opravu môže firma vykonať objednanými firmami alebo sčasti vo vlastnej réžii. Po oprave sa doklady doložia poisťovni na preplatenie náhrady škody poistnej udalosti.
Poistné plnenie z poistnej udalosti je príjmom ovplyvňujúcim základ dane.
Pri posudzovaní opráv treba rozlíšiť opravu od technického zhodnotenia. Oprava obnovuje pôvodný stav majetku, zatiaľ čo technické zhodnotenie zvyšuje jeho hodnotu, úžitkové vlastnosti alebo mení jeho účel.
Bezodplatné vypožičanie osobného motorového vozidla
Ak je osobné motorové vozidlo vypožičané bezodplatne od jednej spoločnosti s. r. o. druhej s. r. o. a vozidlo sa využíva výhradne na podnikateľské účely, druhá spoločnosť si môže uplatniť výdavky súvisiace s jeho používaním.
- pohonné látky,
- opravy a náhradné diely,
- poistenie,
- daň z motorových vozidiel.
Podmienkou je zmluva o výpožičke, preukázateľné využívanie vozidla na podnikanie a riadna evidencia jázd.
Samotná kniha jázd preukazuje používanie vozidla, ale pri ostatných nákladoch je dôležité aj preukázanie zmluvného vzťahu a toho, že náklady znáša oprávnený užívateľ vozidla.
Pri používaní vozidla na podnikanie aj na súkromné účely sa náklady uplatňujú iba v pomernej výške. Pomerné rozdelenie musí byť možné preukázať.
Ak podnikateľ knihu jázd nevedie, do výdavkov si môže uplatniť iba 80 % z nakúpených pohonných hmôt.
Pri používaní motorového vozidla na podnikateľské účely je nákladom spotreba, vyčíslená podrobnou evidenciou jázd a navýšená o 20 %, pričom prepočítaná nadspotreba alebo podspotreba sa posudzuje podľa pravidiel preukazovania spotreby.
Motorové vozidlo poskytnuté zamestnancovi
Zamestnávateľ, ktorý poskytne svojim zamestnancom motorové vozidlo na súkromné aj služobné účely, postupuje podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, preto nepostupuje podľa § 19 ods. 2 písm. t).
Zamestnancovi sa zdaňuje nepeňažný príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny vrátane DPH zistenej u prenajímateľa, zníženej o 12,5 %.
Ak sa motorové vozidlo používa na súkromné aj služobné účely a spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH, si odpočítava DPH zo splátok finančného leasingu, neodpočíta si časť dane na vstupe, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie.
DPH na vstupe účtovaná do nákladov je daňovým výdavkom podľa príslušného ustanovenia zákona o dani z príjmov.
Ak spoločnosť pri nákupe vozidla odpočítala DPH z celej hodnoty a neskôr vozidlo poskytne zamestnancovi na služobné a súkromné účely, každý mesiac odvádza DPH na výstupe z použitia vozidla na súkromné účely.
Ak pri kúpe tovaru bola DPH úplne alebo čiastočne odpočítateľná, užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa DPH, na osobnú spotrebu jeho zamestnancov sa považuje za dodanie služby za protihodnotu.
Daň na výstupe, ktorú je daňovník povinný odvádzať z použitia vozidla na súkromné účely a ktorá je účtovaná do nákladov, je daňovým výdavkom spoločnosti.
Servis vozidla používaného služobne aj súkromne
Ak daňovník poskytol motorové vozidlo svojmu zamestnancovi na služobné aj súkromné používanie a zamestnancovi zdaňuje nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, nekráti výdavky na toto motorové vozidlo podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov.
Časť DPH, na ktorú daňovníkovi nevznikol nárok na odpočítanie, je preto daňovým výdavkom.
Paušálne uplatňovanie výdavkov pri majetku
Ak daňovník používa v súvislosti s podnikaním fotoaparát, na ktorý uplatňuje výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov v paušálnej výške 80 %, pri oprave fotoaparátu si nemôže uplatniť celú DPH ako daňový výdavok.
Daň z pridanej hodnoty, ktorú podľa zákona o DPH nie je možné odpočítať, je daňovým výdavkom iba vtedy, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom.
Ak sa DPH, ktorú nie je možné odpočítať, viaže k výdavku, ktorý nie je uznaný za daňový výdavok v nadväznosti na uplatnenie 80-percentného paušálu, nie je daňovým výdavkom ani táto DPH.
Rovnaký princíp platí pri pohonných látkach. Ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky na spotrebu PHL vo výške 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL, nárok na odpočítanie DPH vzniká iba do výšky paušálnych výdavkov.
Keďže DPH prislúcha k výdavkom na spotrebované pohonné hmoty, ktoré nie sú daňovým výdavkom, nie je daňovým výdavkom ani táto časť DPH.
Poistenie zamestnanca hradené zamestnávateľom
Poistenie majetku, zodpovednosti či profesijné poistenie sú pri splnení všeobecných podmienok daňovo uznateľné.
Ak je poistenie uvedené na meno zamestnanca a zamestnávateľ zaplatí celú sumu, pričom zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy, treba rozlíšiť časť, ktorú znáša zamestnávateľ, a časť, ktorú znáša zamestnanec.
Časť poistného, ktorá súvisí s výkonom práce a ktorú podľa dohody znáša zamestnávateľ, môže byť jeho daňovým výdavkom, ak je poistenie preukázateľne potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Časť poistného hradená zamestnancom sa účtuje ako pohľadávka voči zamestnancovi a následne sa vysporiada zrážkou zo mzdy. Táto časť nie je nákladom zamestnávateľa.
Pri poistení na meno zamestnanca treba preveriť, kto je poistníkom, kto je poisteným, kto je oprávnenou osobou a komu vzniká poistné plnenie. Ak poistenie chráni výlučne súkromný záujem zamestnanca, úhrada zamestnávateľom môže predstavovať nepeňažný príjem zamestnanca.
Ak nepeňažné plnenie nie je oslobodené od dane z príjmov pre zamestnanca podľa špecifického ustanovenia zákona o dani z príjmov a zamestnávateľ sa rozhodne toto nepeňažné plnenie oslobodiť od dane z príjmov pre zamestnanca, prostriedky vynaložené na toto nepeňažné plnenie musí vylúčiť z daňových nákladov.
Pri posúdení, či ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, je rozhodujúci účel poistenia a jeho väzba na pracovnú činnosť, nie iba spôsob úhrady poistného.
Ubytovanie, stravovanie a doprava zamestnancov materskej spoločnosti
Ak materská spoločnosť v Číne vyšle svojich zamestnancov na rozbehnutie výroby na Slovensku, výdavky na ich ubytovanie, stravovanie a dopravu môžu súvisieť s podnikaním slovenskej spoločnosti.
Podmienkou je preukázanie podnikateľského účelu, skutočného výkonu činnosti na Slovensku a väzby nákladov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Je potrebné mať zmluvu alebo inú písomnú dokumentáciu medzi slovenskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou, ktorá upraví vyslanie zamestnancov a úhradu súvisiacich nákladov.
Pri pracovnej ceste je potrebné mať cestovný príkaz a doklady preukazujúce uskutočnenie pracovnej cesty. Z každého pracovného stretnutia v rámci cesty je vhodné mať hmatateľný doklad, ktorý dokazuje, že obchod sa uskutočnil, napríklad zmluvu, objednávku, faktúru alebo vstupenku na konferenciu.
Pri dlhších cestách sa môže viesť plán alebo harmonogram obchodných stretnutí a správa z pracovnej cesty.
Ubytovanie a stravovanie zamestnancov na pracovnej ceste
Pokiaľ spoločnosť objednáva ubytovanie a stravovanie pre svojich zamestnancov na služobnej ceste, ide o nákup tovarov a služieb na účely svojho podnikania.
Zamestnávateľ si môže uplatniť právo na odpočet DPH z cestovných výdavkov v prípade, ak je sám objednávateľom služby alebo tovaru.
Zamestnávateľ nemá právo na odpočet dane zo služieb a tovarov, ktoré vo svojom mene a na svoj účet prijal zamestnanec.
Zamestnávateľ má právo na odpočet dane, ak vo svojom mene a na svoj účet prijal plnenia poskytnuté iným platiteľom dane, ktoré súvisia s pracovnou cestou zamestnanca. Faktúra musí byť vyhotovená pre zamestnávateľa.
Výdavky účtuje zamestnávateľ na účte 518.
Ak sú na hotelovej faktúre ubytovanie a raňajky uvedené samostatne, nárok na DPH za ubytovanie a daňová uznateľnosť tohto nákladu nie sú problémom, ak sú splnené ostatné podmienky.
Na odpočet DPH z poskytnutých raňajok nárok nie je. Daňovo uznaný náklad je iba vo výške, o ktorú ste krátili stravné zamestnancovi.
Ak boli zamestnancovi poskytnuté raňajky v hodnote prekračujúcej nárok na stravné na služobnej ceste, zamestnancovi sa neposkytlo nenárokové stravné ako cestovná náhrada v hotovosti, ale stravovanie ako nepeňažné plnenie, ktoré je od dane oslobodené bez ohľadu na jeho výšku.
Pracovné cesty a pravidelné pracovisko
Pracovnou cestou je činnosť vykonávaná v inom mieste, ako je miesto, v ktorom osoba činnosť pravidelne vykonáva.
V oboch prípadoch sa vyskytuje bod ako stále alebo pravidelné miesto práce. Pracovnou cestou je práca mimo tohto miesta.
Za pracovnú cestu patrí živnostníkovi, zamestnancovi, spoločníkovi alebo konateľovi cestovná náhrada, ktorá okrem vynaložených výdavkov, napríklad cestovného či ubytovania, obsahuje aj stravné.
Konateľ alebo iný štatutár obchodnej spoločnosti síce podľa pracovného práva nemusí byť zamestnancom, na účely cestovných náhrad sa však považuje za zamestnanca.
V súvislosti s uplatňovaním daňových výdavkov musí byť splnená podmienka, že daňovník vykonáva činnosť v inom mieste, ako je miesto, v ktorom svoju činnosť pravidelne vykonáva.
Pojem miesto pravidelného vykonávania činnosti zákon o dani z príjmov priamo nedefinuje. Takýmto miestom môže byť napríklad sídlo, kancelária alebo prevádzkareň.
Ak SZČO pravidelne cestuje každý týždeň za jediným klientom do rovnakého mesta, môže sa jeho miestom pravidelného výkonu činnosti stať práve toto mesto. Cesty z pôvodného bydliska potom nemusia byť pracovnými cestami.
Možným riešením je uplatniť si pracovné cesty do daného mesta menej pravidelne alebo na menej dní, ako je klasický pracovný týždeň, prípadne mať viac klientov vo viacerých mestách a ako hlavnú kanceláriu deklarovať pôvodné miesto podnikania.
Byt prenajatý firmou pre zamestnanca
Ak spoločnosť dlhodobo prenajme byt pre zamestnanca, ktorý má pracovať v inom meste, náklad na byt môže byť za určitých podmienok obhájiteľným daňovým nákladom.
Firma môže uplatniť pracovné cesty zamestnanca z jedného pravidelného pracoviska do druhého mesta a späť, ak ide o skutočné pracovné cesty. Zamestnancovi môžu patriť cestovné náhrady, stravné a firma si môže uplatniť byt ako náklad platený firmou.
Miesta výkonu práce môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom aj viaceré, no pravidelné pracovisko na účely pracovných ciest môže byť iba jedno.
V pracovnej zmluve alebo dodatku je možné dohodnúť dve miesta výkonu práce, napríklad Banskú Bystricu a Bratislavu, pričom ako pravidelné pracovisko na účely pracovných ciest sa určí Bratislava.
Prípadné cesty z Banskej Bystrice do Bratislavy potom nebudú pracovnými cestami zamestnanca a nepatria mu za ne cestovné náhrady.
Komplikáciou môže byť, či zamestnancovi tým, že byt používa aj na bývanie, nevzniká nepeňažný príjem, ktorý musí firma zohľadniť vo výplate, zdaniť a odviesť z neho poistné.
Výdavky na coworking a prácu mimo kancelárie
Platbu za coworking možno uplatniť v daňových nákladoch, ak je preukázané, že podnikateľ coworking ako zdieľanú kanceláriu využil a zaplatil zaň.
Doklad by mal obsahovať využitie služieb coworkingu alebo prenájom kancelárie.
Coworkingy ako zdieľané kancelárie však často prevádzkujú občianske združenia a pobyt v zdieľanom kancelárskom priestore nefakturujú ako nájomné, ale ako členské.
Členské je daňovým nákladom iba vtedy, ak je členstvo v danej neziskovej organizácii povinné alebo ide o nepovinné členstvo v organizácii zriadenej na ochranu záujmov člena.
Najčastejšie daňovo uznateľné náklady
- mzdy,
- nákup materiálu a jeho spotreba,
- energie,
- nájomné za priestory,
- telefón a internet,
- účtovnícke služby,
- poistenie majetku, zodpovednosti a profesijné poistenie,
- bankové poplatky,
- úroky z úverov na podnikanie,
- kancelársky materiál,
- počítače, telefóny, kancelárska technika a nábytok,
- softvérové licencie,
- reklama na sociálnych sieťach, tvorba webstránky, grafika a PR články,
- ubytovanie, cestovné lístky a stravné na pracovných cestách,
- školenia, odborná literatúra, jazykové kurzy a online kurzy súvisiace s podnikaním,
- lekárske prehliadky zamestnancov, ochranné pomôcky a školenia BOZP a PO.
Nedaňové náklady podľa charakteru výdavku
Náklady na obstaranie majetku vylúčeného z odpisovania nie sú v čase obstarania daňovým výdavkom.
Vyplatené podiely na zisku sú nedaňovým nákladom.
Do nedaňových nákladov patria aj nezmluvné sankcie, najmä penále vymerané daňovým úradom alebo pokuta za nesprávne parkovanie.
Manká a škody presahujúce prijaté náhrady nie sú daňovým nákladom.
Výnimkou sú škody nezavinené daňovníkom vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy a spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.
Medzi nedaňové náklady môže patriť nepeňažný príjem v podobe vstupeniek na kultúrne a športové podujatia, permanentiek na športové zariadenia, firemných večierkov a teambuildingov, poukazov na tovar alebo službu u vopred určeného dodávateľa, bezplatných parkovacích miest a bezplatného vypožičania majetku na súkromné účely zamestnancov.
Reprezentácia, obedy a alkohol
Výdavky na pohostenie obchodných partnerov a akékoľvek výdavky na jedlo, nápoje a podobne, teda reprezentačné náklady, nie sú daňovým výdavkom.
Pracovný obed s klientom je charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok.
Večere s klientmi, recepcie či pohostenie sa za daňový výdavok nepovažujú.
Podnikateľ ich však môže zahrnúť do účtovníctva, zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka. Neznížia však základ dane, ale iba čistý zisk.
Rovnako nie je možné odpočítať DPH z výdavkov na reprezentáciu.
Živnostník si môže uplatniť stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín, ak sú splnené podmienky pre uplatnenie cestovných náhrad.
Živnostník si nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou.
Reklamné predmety
Výdavky na dary obchodným partnerom sú spravidla nedaňové. Výnimku majú reklamné predmety, ak ich hodnota nepresahuje 17 eur a zároveň nejde o darčekové reklamné poukážky, alkoholické nápoje alebo tabakové výrobky.
U neplatiteľov DPH ide o sumu s DPH a u platiteľov DPH o sumu bez DPH.
Víno môže byť daňovým nákladom, ak fľaša vína stojí najviac 17 eur, pričom jeho úhrnná výška nesmie presiahnuť 5 % zo základu dane.
Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur, nie sú daňovým výdavkom v plnej výške.
Spoločnosť, u ktorej je výroba vína hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť víno do daňových výdavkov bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje 17 eur.
Spoločnosť, u ktorej výroba alkoholických nápojov vrátane vína nie je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamný predmet uplatniť len víno v hodnote do 17 eur za jeden predmet, a to do výšky 5 % zo základu dane.
Finančné dary a účelové dary
Finančný dar vo výške 10 000 eur občianskemu združeniu nie je daňovým výdavkom.
Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá prijala účelový finančný dar na obnovu už existujúceho majetku, posudzuje prijatý dar podľa účelu a spôsobu účtovania.
Prijatý dar môže byť nedaňovým príjmom, pričom jeho použitie na obnovu majetku sa posudzuje samostatne podľa toho, či ide o opravu, technické zhodnotenie alebo obstaranie majetku.
Pohľadávky a opravné položky
Pri pohľadávke, ktorá je stále nepremlčaná a rieši sa súdnou cestou, nie je nevyhnutné vytvoriť opravnú položku iba preto, že uplynul určitý čas od jej vystavenia.
Opravná položka sa tvorí podľa splnenia zákonných podmienok a podľa reálneho rizika nezaplatenia pohľadávky.
Ak sa predpokladá, že dlžník pôjde do konkurzu, treba sledovať podmienky ustanovené pre tvorbu daňovo uznateľnej opravnej položky a okamih, keď vznikne zákonný dôvod na jej zahrnutie do daňových výdavkov.
Samotné účtovanie opravnej položky na účet 547 so súvzťažným zápisom na účet 391 ešte automaticky neznamená daňový výdavok.
V podvojnom účtovníctve sa tvorba opravných položiek najčastejšie eviduje na účtoch 505, 553 a 565 podľa druhu majetku.
DPH, ktorá nie je odpočítateľná
Väčšina nedaňových nákladov je neúčinná aj z hľadiska DPH. To znamená, že si podnikateľ neodpočíta DPH zaplatenú pri obstaraní konkrétnej veci alebo služby.
Aj v tomto smere je však potrebné posudzovať každý náklad samostatne.
Neuplatnená časť DPH, ktorá sa vzťahuje na hmotný a nehmotný majetok u platiteľa DPH, ak uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom, je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. príslušného zákona.
Ak platiteľ DPH uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom, do vstupnej ceny patrí aj pomerná časť DPH, na ktorú nemá nárok.
DPH, ktorú podľa zákona o DPH nie je možné odpočítať, je daňovým výdavkom iba vtedy, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom.
DPH zaplatená v inom členskom štáte EÚ
Ak spoločnosť Alfa s. r. o. obstarala v roku 2025 na služobnej ceste v Taliansku pohonné látky a celková suma DPH nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 eur, DPH sa posudzuje podľa pravidiel pre vrátenie dane v príslušnom členskom štáte.
Ak spoločnosť Beta a. s. obstarala službu v členskom štáte EÚ, pri ktorej nie je nárok na vrátenie dane v príslušnom členskom štáte EÚ, pričom prekročila limit na vrátenie stanovený príslušným členským štátom EÚ, DPH zaúčtuje v prospech príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov.
DPH je daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. príslušného zákona, ak sa viaže k daňovo uznanému nákladu.
Ak spoločnosť Delta s. r. o. prekročila vo Francúzsku, Holandsku a Nemecku minimálny limit na vrátenie DPH a o jej vrátenie požiadala, daňovým výdavkom bude DPH v roku 2025 za podmienky, že súčasne spoločnosť splní podmienky na jej uplatnenie a vrátenie.
Ak spoločnosť o vrátenie DPH nepožiada napriek tomu, že na jej vrátenie má z príslušného členského štátu EÚ nárok, DPH nie je daňovým výdavkom iba preto, že spoločnosť svoje právo nevyužila.
DPH zaplatená ručiteľom za dodávateľa
Ak spoločnosť Beta s. r. o. zaplatí DPH za dodávateľa, ktorý si svoju povinnosť nesplnil podľa § 69 a 69b zákona o DPH, ide o DPH zaplatenú ručiteľom za daň.
Keďže cieľom tejto úpravy v zákone o DPH bolo vytvoriť opatrenie v boji proti podvodom na DPH a ide vo svojej podstate o formu sankcie pre ručiteľa, zahrňovanie takto zaplatenej dane do daňových výdavkov by bolo v rozpore so zámerom tejto úpravy.
Takto zaplatená DPH ručiteľom preto nie je u neho daňovým výdavkom.
DPH pri dodaní za nižšiu cenu osobe s osobitným vzťahom
Ak platiteľ DPH dodá tovar zdaniteľnej osobe, ktorá nie je platiteľom DPH a má k platiteľovi osobitný vzťah, za cenu nižšiu ako trhová cena, základom dane môže byť trhová hodnota na voľnom trhu.
Ak spoločnosť vypočíta DPH z rozdielu medzi vyššou trhovou cenou a skutočne požadovanou protihodnotou a túto DPH odvedie do štátneho rozpočtu, DPH účtovaná do nákladov sa posudzuje podľa pravidiel pre daňové výdavky.
Náklady, ktoré sa stávajú daňovými až po zaplatení
Ak ste právnická osoba alebo SZČO, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, niektoré zaúčtované a ešte neuhradené náklady sú nedaňové.
Daňovo uznateľnými sa stanú až po tom, ako ich zaplatíte. Neplatí to o tých nákladoch, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku.
- náklady na nájomné za prenájom hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti,
- odplaty za poskytnutie alebo použitie autorského práva, predmetu priemyselného vlastníctva a softvéru,
- výrobno-technické a iné poznatky a know-how,
- náklady na marketingové a iné štúdie a prieskum trhu u dlžníka,
- provízie za sprostredkovanie u prijímateľa služby,
- náklady na poradenské a právne služby,
- zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka.
Nedaňové náklady v podvojnom účtovníctve
| Účet | Charakter nákladu |
|---|---|
| 505 | Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám |
| 513 | Náklady na reprezentáciu |
| 528 | Ostatné sociálne náklady |
| 543 | Dary |
| 545 | Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania |
| 553 | Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku |
| 565 | Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku |
Praktická evidencia a kontrola nákladov
Okrem vystavených faktúr a objednávok podnikatelia evidujú aj svoje výdavky alebo náklady. Nie každá položka zaplatená z účtu alebo pokladnice však znamená náklad, ktorý sa v rovnakej sume dostane do daní.
V praxi sa často stáva, že podnikateľ počíta s rozdielnymi sumami než jeho účtovník. To môže viesť k nedorozumeniam a sporom.
Efektívna evidencia výdavkov dokáže podnikateľovi ušetriť čas a peniaze a minimalizovať riziko problémov pri daňovej kontrole.
Správny softvér umožní evidovať všetky doklady, rozdeľovať výdavky podľa typu a automaticky kontrolovať limity.
Priebežná kontrola výdavkov počas roka umožní lepšie plánovanie cash flow a využitie všetkých daňových možností.
Správne a systematické uplatňovanie výdavkov môže významne znížiť daňový základ a zlepšiť prehľad o tom, čo podnikanie stojí.
Odporúča sa viesť dôslednú evidenciu, pravidelne kontrolovať limity a podmienky pre špecifické výdavky a spolupracovať s účtovníkom, ktorý pozná aktuálnu legislatívu.
