Vysoké Tatry z poľskej strany: najkrajšie túry, výhľady a praktické rady

Poľská strana Tatier ponúka výnimočnú kombináciu vysokohorskej prírody, dobre dostupných turistických trás, tradičnej goralskej kultúry a živého horského centra v Zakopanom. Severné svahy Tatier pôsobia v mnohých miestach úplne inak než slovenská strana a práve táto odlišnosť je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa sem oplatí vybrať.

Slovenská strana Vysokých Tatier je „starou známou“ dominantou našej krajiny. Dýcha im však na chrbát stále populárnejšia poľská časť pohoria. Čoraz viac turistov, vrátane Slovákov, smeruje práve k našim severným susedom vďaka novým výzvam a premyslenému poľskému marketingu.

Mapa poľskej strany Vysokých Tatier

Čo označujeme ako Vysoké Tatry z poľskej strany

Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú najatraktívnejšou časťou Tatier a ležia vo východnej polovici centrálnej časti.

Vysoké Tatry sa tiahnu od Ľaliového sedla (1 947 m n. m.) na západe k Kopskému sedlu (1 749 m n. m.) na východe. Ich najzápadnejším vrcholom je Svinica (2 301 m n. m.), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m n. m.). Hrebeň takmer vôbec neklesá pod 2 000 m n. m. a jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít (2 627 m n. m.).

Región Vysoké Tatry má rozlohu 341 km², z čoho 260 km² leží na Slovensku a 81 km² v Poľsku. Dĺžka Vysokých Tatier je približne 26 km a šírka 17 km. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.).

Na západe ich od Západných Tatier a ich častí Liptovské kopy a Červené vrchy oddeľuje Kôprová dolina, na východe sa Kopským sedlom začínajú Belianske Tatry.

Rozdiel medzi poľskou a slovenskou stranou

Na poľskej strane majú turisti k dispozícii necelých 300 kilometrov značených turistických chodníkov, na slovenskej ich Tatranský národný park spravuje takmer 700 kilometrov.

V poľských Tatrách je hustá sieť turistických ciest a menej dátumových obmedzení ako na slovenskej strane. Zatiaľ čo naše Tatry sú prístupné turistom iba od 16.6.

Väčšina chodníkov v poľskej časti je otvorená celoročne, ale bez zimného značenia a na vlastné nebezpečenstvo. Ak niektorá túra podlieha uzáverám, treba si túto skutočnosť overiť pred odchodom.

V Poľsku je to Tatrzański Park Narodowy s plochou 212 km². Účelom vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej flóry a fauny, výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, karmi, morénami a ďalšími tvarmi.

Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy vo vápencovej zložke podložia Tatier, ako napríklad jamy, priepasti, škrapy či jaskyne.

Zakopané - hlavná brána do poľských Tatier

V rámci návštevy poľských Tatier nikto nevynechá „metropolu“ tohto regiónu - mestečko Zakopané, najvyššie položené mesto v Poľsku (838 m n. m.).

Toto významné turistické centrum je nielen väčšie ako ktorákoľvek obec v slovenských Vysokých Tatrách, ale jeho návštevnosť je oveľa vyššia ako v celej našej časti veľhôr. V porovnaní so Starým Smokovcom alebo Štrbským Plesom je vo väčšom Zakopanom lepšia dostupnosť služieb aj voľnočasových aktivít.

Zakopané je mestečko, ktoré žije tradíciami a turistikou, čo je krásna kombinácia. Nadobudla som tu pocity, ktoré mi u nás doma v Tatrách chýbali, turizmus je tu na trochu inej úrovni.

Krupówki a goralská atmosféra

Centrum mesta predstavuje reprezentatívna ulica Krupówki, je to najznámejšia promenáda v Poľsku. Atmosféru horského mestečka dotvárajú obchody s vybavením pre horskú turistiku, ale aj obchody so suvenírmi.

Kým vo vzduchu rozvoniava grilovaný oštiepok, hrá tradičná goralská hudba, vy si môžete vychutnávať prechádzku po tejto uličke a pri troche šťastia sa kochať výhľadom na vrch Giewont.

Adrenalínové športy ako bungee jumping, zorbing, paintball či lezenie v lanových parkoch majú v tomto rázovitom mestečku svoje stabilné miesto.

Gubałówka

Gubałówka je menší vrch nad mestom Zakopané. Je obľúbeným miestom, pretože ponúka výhľad nielen na mesto, ale aj na Tatry. Na vrchol sa môžete nechať vyviesť pozemnou lanovkou priamo z centra mesta Zakopané.

Veľký Giewont - symbol poľských Tatier

Horský masív Giewont tvorí masívnu vápencovú skalnú stenu dominujúcu nad mestom Zakopané. Celý masív tvoria tri hlavné vrcholy - Malý Giewont na západe, Dlhý Giewont na východe a v strede medzi nimi sa vypína najvyšší Veľký Giewont (1 895 m n. m.).

Najvyšší vrch v poľských Západných Tatrách - Giewont - rozhodne patrí k najnavštevovanejším. Pre Poliakov je niečo ako pre nás Kriváň.

Tento najvyšší vrchol poľskej strany Západných Tatier sa stal symbolom Poľska, podobne ako náš Kriváň, a láka obrovské množstvo turistov.

Legenda o spiacom rytierovi

Poliaci si Tatry spájajú aj s povesťou, že v Tatrách spia rytieri, ktorí v ťažkých časoch prídu národu na pomoc. A práve Giewont je hora, kde spí najsilnejší a najväčší z nich.

Pri pohľade na severnú stenu ho vraj môžete spozorovať ležiaceho na chrbte. Keď je poľský národ v núdzi, vtedy sa tento rytier prebúdza a zúri natoľko, že zo stien Giewontu padajú kamene.

Podľa nejednej poľskej legendy spia v Tatrách chrabrí rytieri, ktorí v časoch útrap a núdze vyjdú na pomoc poľskému národu. Najväčší a najsilnejší z nich skamenel práve na Giewonte.

Trasy na Giewont

Z okolia Zakopaného je viacero možností, odkiaľ na Giewont vyraziť.

TrasaDĺžkaPrevýšenie
Modrá turistická značka z Kuźníc5,8 km875 m
Červená turistická značka z doliny Strążyska5,8 km990 m
Žltá turistická značka cez dolinu Malej Łąki6 km963 m
Trasa z hlavného hrebeňa cez Kondratovu kopu--

Modrá turistická značka z Kuźníc je turistami obľúbená trasa vedúca cez horský hotel Kalatówki a následne horskú chatu Hala Kondratowa. Ide o najrýchlejšiu trasu s dĺžkou 5,8 km a prevýšením 875 m.

Červená turistická značka z doliny Strążyska následne pokračuje dolinou Grzybowiecka a nasleduje prechod hrebeňom Grzybowiec. V tejto časti chodníka platí sezónna uzávera v období od 1. januára do 15. mája. V závere sa trasa napojí na Wyżné Kondracké sedlo a modrú značku vedúcu na vrchol. Táto trasa má dĺžku 5,8 km s prevýšením 990 m.

Žltá turistická značka cez dolinu Malej Łąki je nádherná trasa plná výhľadov. Žltá značka vedie na Kondratovo sedlo, odkiaľ pokračuje modrá na vrchol. Dĺžka je 6 km a prevýšenie 963 m.

Ďalšou možnosťou je dostať sa na Giewont z hlavného hrebeňa, odkiaľ vedie žltá turistická značka z Kondratovej kopy na Kondratovo sedlo. A odtiaľ opäť modrou na Veľký Giewont.

Turisti často využívajú lanovku na Kasprov vrch, odkiaľ prejdú po hrebeni na Kondratovu kopu a následne na Veľký Giewont.

Toto sú štyri najobľúbenejšie trasy, no Giewont má tú výhodu, že trasa sa dá nakombinovať na viaceré spôsoby. Vymyslieť sa dajú najrôznejšie turistické variácie a okruhy a každý si to môže prispôsobiť, ako uzná za vhodné.

Výstup cez dolinu Malej Łąki

Začíname od parkoviska Mała Łąka tesne pred mestom Zakopané, kde platíme parkovné, ako aj vstup do doliny, ktorý je spoplatnený sumou 10 zlotých (2,32 €) na osobu.

Trasa vedie spočiatku širokým upraveným chodníkom veľmi miernym stúpaním. Táto jednoduchá príjemná prechádzka nás dovedie až na nádhernú lúku - Wielka Polana Małolącka.

Na tomto mieste bolo v minulosti veľké ľadovcové jazero. Atmosféra Veľkej Poľany nás dostala. Ocitli sme sa medzi skalnými masívmi s výhľadom až na Červené vrchy.

Pred nami sa týči majestátny Małołączniak a postupne sa nám ukazuje aj samotný masív Giewontu. Ako vstupujeme hlbšie do doliny, sklon terénu sa stupňuje, chodníček sa zužuje a prechádzame popod steny ohromujúcej Wielkej Turni.

Na opačnej strane zas dominuje špicatá Siodłowa Turnia a stúpajúc na Kondratovo sedlo sa otvárajú výhľady na Malý a Veľký Giewont.

Dolina Malej Łąki nás neskutočne očarila. Malo to úplne iný nádych ako „naše“ doliny zo slovenskej strany. Fascinovali nás všetky skalné masívy, ktoré sa nám od začiatku zdali niečím iné.

Neskôr čítame, že je to jediná dolina vytvorená iba zo sedimentárnych hornín. Okrem toho ide o najkratšiu dolinu v Tatrách, dĺžku má len 5,4 km.

A tých 5,4 km je poriadne rozmanitých. Keď ešte atmosféru dotvára spod trávy vykúkajúci šafran, obrysy hôr zvýrazňujú zvyšky snehu a do toho svieti slnko, čo viac si priať!

Výhľady z vrcholu

Dostávame sa do Kondratovho sedla a výhľady gradujú. Pozorujeme zasnežené vrcholky Vysokých Tatier, takisto Kasprov vrch a hrebeň Západných Tatier tiahnuci sa až po Červené vrchy.

Náš cieľ je ale presne na opačnej strane - otáčame sa na juh a pred nami sa už týči masívny Giewont.

Nasleduje prechod cez zvyškové snehové polia, až sa dostávame k záverečnému reťazovému úseku. Tu je to jednosmerka a trasa sa rozdeľuje na výstupovú a zostupovú, hlavne kvôli návalom turistov.

Vrchol výškou nevyniká, no výhľadmi prekvapí. Celý tento masív je akoby vypadnutý na sever, a tak sa z neho naskytnú panorámy na Západné Tatry, Vysoké Tatry a dokonca aj Belianske Tatry.

Južne sa rozprestiera mestečko Zakopané a výhľady máme na všetky svetové strany.

Bezpečnosť na Giewonte

A prekvapil aj kríž. Vrcholový kríž s tak mohutnou kovovou konštrukciou sme asi ešte nevideli.

Treba však povedať, že ide aj o poriadny hromozvod a, bohužiaľ, blesk tu už viackrát turistov usmrtil. Počas búrky sem rozhodne nelezte, kríž je ako hromozvod.

Preto hlavne plánujte, sledujte počasie a výstrahy a v lete na túru vyštartujte v skorých ranných hodinách.

Každé ročné obdobie má svoje nástrahy. Na jar to môžu byť snehové polia, pretože príprava musí byť vždy dôkladná a bezpečnosť na horách je prvoradá.

Červené vrchy na slovensko-poľskej hranici

Červené vrchy sú časťou Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici a tvoria ich štyri vrcholy - Temniak, Kresanica, Małołączniak a Kondratova kopa.

Ak túžite vidieť Červené vrchy, musíte sa vybrať do Poľska, zo slovenskej strany je tento výstup legálne nepriechodný, takže tadiaľ cesta nevedie.

Z poľskej strany sa dostanete na hrebeň bez problémov, u nás však ochrancovia prírody povedali rázne nie. Buď sa vydáte lanovkou na Kasprov vrch a budete pokračovať odtiaľ, alebo sa na hrebeň dostanete z dedinky Kiry.

Prakticky celý hrebeň Červených vrchov je jedna veľká vyhliadková trasa. Výhľady určite stoja za to, celé Západné Tatry máte ako na dlani, Bystrú, Blyšť, Klin, Jakubinú až po Roháčske Tatry.

Kondratova kopa a Małołączniak

Z Giewontu putujeme naspäť na Kondratovo sedlo a keďže sme dobití pozitívnou energiou, túra nekončí. Pokračujeme žltou značkou na hrebeň Červených vrchov.

My prejdeme východnou časťou tohto hrebeňa cez Kondratovu kopu a Małołączniak.

Výstup na Kondratovu kopu (2 005 m n. m.) nám spríjemňujú pózujúce kamzíky a výhľady na všetky tri Giewonty.

Pokračujeme príjemným hraničným hrebeňom na Małołączniak (2 105 m n. m.). Ten nás vytrápil záverečným stúpaním, kedy sme sa prepadávali aj pol metra cez nasvietené snehové pole.

Na vrchole sa lúčime s výhľadmi do Tichej doliny a opúšťame hranicu so Slovenskom.

Prečo sa volajú Červené vrchy

Pri pohľade na ne sa nám zdajú s privretými očami trochu dočervena sfarbené, ale celkovo hory zvýrazňujú hlavne zasnežené žľaby.

Červenohnedé sfarbenie tu dominuje približne od polovice leta a hlavne na jeseň, kedy sa rastlinky, ktoré tu rastú, sfarbujú dočervena.

Czerwony Grzebiet

Pokračujeme modrou značkou cez bočný hrebeň Červených vrchov (Czerwony Grzebiet). Kráčame hrebeňom nenáročným, ale úzkym trávnatým chodníčkom, ktorý lemujú strmé skalné bralá.

V tejto časti Červených vrchov je ukryté početné množstvo jaskýň. Dostávame sa priamo na hranicu skalných brál a ďalej po príjemnej cestičke ani stopy.

Tu len ťažko hľadáme kľukatý „chodník“ postáčaný strmo dole priamo pomedzi bralnaté skaly. Miestami prechádzame po suťovisku, miestami po zvyškových snehových poliach a pýtame sa, či sme stále na Slovensku.

Táto časť nám úplne pripomína Dolomity.

Skalné bralá zdolané a dostávame sa do údolia Mietusia. Pokračujeme chodníkom cez hustý rozprávkový les až do sedla Przysłop Mietusi.

Križujú sa tu viaceré turistické trasy a hlavne je to ďalšia nádherná lúka na trase. Modrou značkou pokračujeme, až sa napojíme opäť do doliny Malej Łąki.

Kasprov vrch a hrebeň Vysokých Tatier

Kasprowy Wierch, Kasprov vrch, by sme mohli prirovnať k nášmu Lomnickému štítu. Na oba jazdí lanovka a oba sa tešia obrovskej popularite vďaka krásnym výhľadom.

Obľubujú ho hlavne rodiny s deťmi, lanovka jazdí prakticky stále, ak to dovoľuje počasie.

Výhľad odtiaľ máme na náš Kriváň a Tichú dolinu, na poľskej strane vidíme Bystrú dolinu, Dolinu Suchej vody a množstvo okolitých vrcholkov.

Kasprov vrch dostal podľa ľudových povestí svoje pomenovanie po goralovi Kasperovi, ktorý sa staral o tento vrchol.

Lanovka na Kasprov vrch je jedinou vysokohorskou lanovkou v Poľsku. Za 12 minút zdoláte prevýšenie 936 metrov a ani sa nenazdáte a ste na vrchole.

Pri zakúpenom spiatočnom lístku je umožnený pobyt hore maximálne okolo 1.40 h. Po prekročení tohto času môže byť kvôli preplnenosti problém dostať sa na jazdu dole. Limit je však ďaleko dostačujúci na prechádzku hrebeňom na Beskyd.

Beskyd

Beskyd (Beskid) je ľahko dostupný vrch s výhľadmi. Vyberieme sa na hrebeň Západných Tatier, ktorých najvýchodnejším vrcholom je Beskyd s výškou 2 012 m.

V jeho blízkosti si nenecháme ujsť dominantnejší vrchol Kasprov vrch s vrcholovou stanicou lanovky a meteorologickým observatóriom.

Pridanou hodnotou výletu je pohľad na zimnú zatvorenú slovenskú krajinu Tatier. Túru si môžeme uľahčiť zostupom lanovkou.

Vystupujeme z minibusu v časti Kuźnice. Žltou po krátkom stúpaní prichádzame na poľanu Javorinka (Jaworzynka). Stoja tu štyri kolibky (bacówki).

Na konci lúky začína prudké stúpanie Sedlovou prťou (Siodłowa Perć). Naberanie výškových metrov je rýchle. Od sedla medzi Kopami (Przełęcz Między Kopami) sa spájame s modrou.

Vchádzame do Doliny Gąsienicowej, ktorá je poslednou dolinou patriacou do Vysokých Tatier. Je tu roztrúsených zopár dreveníc a bačoviek.

Prvé, čo zaujme, je pohľad na štít pripomínajúci slávny Matterhorn, pričom nemenej význačné meno nesie, a to Kościelec podľa tvaru kostolnej veže.

Napokon prechádzame okolo chaty Murowaniec a hydrometeorologickej stanice IMGW (Instytut Meteorologii i Gospodarki Wodnej).

Ideme priamo hore do Suchého sedla (Sucha Przełęcz), ležiaceho bezprostredne pod Kasprovým vrchom. V sedle sa po hrebeni pokračuje na Beskyd.

Ide sa po „diaľnici“ medzi lanovkármi. Dostávame sa k výhľadom na Kriváň, záver Tichej doliny či more vrcholov Západných Tatier.

Najviac zaujme takmer v bezprostrednej blízkosti Świnica (Svinica) tvaru ihlana, ktorej kontruje v pozadí Kriváň.

Vraciame sa po hrebeni v ústrety horizontu so stavbami na Kasprovom vrchu s pozadím tvoreným Giewontom a Červenými vrchmi.

Svinica a výhľady na Dolinu piatich poľských plies

Svinica, Świnica, je vrch, ktorý leží priamo na štátnej hranici medzi Slovenskom a Poľskom, na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier.

Vďaka svojej výhodnej polohe je často navštevovaná. Od vrcholovej stanice lanovky vedúcej z poľskej strany Tatier na Kasprov vrch je vzdialená len 3 km.

Pohľady zo Svinice na okolité rázsochy, vrchy a doliny Vysokých a Západných Tatier sú nádherné a veľkolepé.

Na poľskej strane Tatier nás uchváti najmä pohľad do širokej Doliny piatich poľských plies. Cesta na vrchol dosť overí vašu odolnosť a možno prekonáte aj strach z výšok.

Dolina piatich poľských plies

Dolina piatich poľských plies patrí k miestam, ktoré rozhodne stoja za návštevu. Ako už vyplýva z názvu, dolinu tvoria plesá, vodopády a ľadovcové formy.

Najväčšie z nich, Wielki Staw Polski, tvorí začiatok potoku Roztoka, ktorý padá z prahu plesa a vytvára vodopád Siklawa.

Nad dolinou vyčnievajú monumentálne žulové štíty, plochy kosodreviny vytvárajú nádhernú scenériu spolu s vodnými hladinami jazier.

V doline sa nachádza Chata piatich poľských plies, ktorá je dôležitým východiskovým bodom na najextrémnejšie trasy, ako napríklad na Orliu prť. Aj na tejto chate si radšej zarezervujte izbu v predstihu a v zime tu platí uzávera chodníkov.

Wielki Staw Polski

Veľké poľské jazero - Wielki Staw Polski - je tatranské ľadovcové jazero, ktoré je druhým najhlbším jazerom v Poľsku. Nachádza sa v Doline piatich poľských plies, v poľskej časti Vysokých Tatier.

Niektoré pramene uvádzajú, že je v skutočnosti najväčšie pleso v Tatrách, teda väčšie ako Morské oko, ktorého hladina bola odmeraná ešte v roku 1934 za vyššieho stavu vody.

V prípade hĺbky je pleso so svojimi 79,3 metrami najhlbším tatranským plesom. Vo svojom obrovskom rezervoári zadržuje až 12 miliónov m³ vody, čo je viac ako celkový objem vody všetkých plies na slovenskej strane Vysokých Tatier a viac ako jedna tretina objemu všetkých tatranských plies.

Kozí vrch

Kozí vrch (Kozi Wierch) je najvyšší vrchol Poľska, ktorý celý leží na poľskom území, teda mimo hranice. Má výšku 2 291 m.

Štít sa vypína z juhovýchodnej strany nad dolinou Piatich poľských plies a jeho severná časť je nad Gąsienicowou dolinou, čím máme zaručené nezabudnuteľné kruhové výhľady.

Končiar je súčasťou bájnej najťažšej tatranskej cesty Orla Perć (Orlia prť). Hore sa vydáme najľahšou cestou z juhu po čiernej značke od Veľkého poľského plesa (Wielki Staw Polski).

Z vrcholu vidíme dole pod nami dolinu s chatou, Kriváň a celú hradbu hraničných štítov až po Belianske Tatry. Na severe je Gąsienicowa dolina s chatou Murowaniec, Kościelec a ďalej Svinica, Kasprov vrch či Giewont.

Pri pohľade na juhozápad vidíme hrebene Západných Tatier, Liptov a Nízke Tatry.

Morské oko a Rysy

K neodmysliteľným miestam v poľských Tatrách patrí Morské oko. Je to najväčšie pleso v Tatrách bez ohľadu na hranice a jednoznačne patrí k miestam, ktoré by ste mali vidieť.

Morské oko sa niekedy nazývalo aj Rybie pleso vzhľadom na jeho prirodzené zarybnenie, čo nie je u tatranských plies zvyčajné.

Pomenovanie Morské oko je späté so starou legendou, podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom.

Morské oko je obklopené štítmi, a preto sa vyznačuje čarovnou atmosférou a panorámou. Jedným z viditeľných vrchov je aj známy slovensko-poľský štít Rysy (2 499 m n. m.), ktorý je najvyšším štítom na tejto strane pohoria.

K Morskému oku vedie asfaltová cesta, bez problémov sem vyjdete s kočíkom, deťmi alebo s domácimi zvieratami. Ak by ste nezvládli ani to, viete sa vyviezť vozom ťahaným koňmi.

Na Morskom oku sa nachádza aj Chata Morskie Oko, kde si môžete dať občerstvenie alebo tu dokonca prespať a na druhý deň vyraziť napríklad na Rysy.

Výstup na Rysy z poľskej strany

Na Morskom oku naša túra nekončí. Práve odtiaľto pokračujeme na najvyšší poľský štít.

Prechádzame okolo Morského oka a na smerovníku už vidíme našu ďalšiu zastávku, Čierne pleso alebo Czarny Staw pod Rysmi. Mala by to byť hodinka, nenechajte sa však odradiť pohľadom na strmý chodník do neba, nie je to také strašné.

Cestu k Čiernemu plesu lemuje vodopád a už odtiaľ sa nám naskytnú krásne výhľady na Morské oko z výšky.

Na Rysy je už trasa podstatne náročnejšia. Na vrchol sa budete štverať zhruba tri hodiny po reťaziach strmo hore.

Poliaci si často vyberajú ľahšiu variantu a na vrchol sa vydajú zo slovenskej strany. Cesta na Rysy rozhodne stojí za to, či už z poľskej alebo slovenskej strany.

Pri trase z poľskej strany sa vychádza z Morského oka vo výške 1 395 m n. m. a cieľom je vrchol Rysov vo výške 2 499 m n. m. Celková vzdialenosť je približne 10 km, prevýšenie 1 106 m a časový odhad 6 hodín 40 minút.

Hrubý štít a Chalubinského vráta

Hrubý štít na jar

Hrubý štít (Szpiglasowy Wierch) ponúka na jar výhľad do troch dolín s plesami. Východiskovým bodom je Lysá Poľana.

Za hranicou pokračujeme po asfaltovej ceste k Palenici Białczańskej s veľkým parkoviskom pre autobusy a autá zo Zakopaného.

Vyberáme si dolinu Roztoki - údolné predĺženie Pięciu Stawów Polskich, teda vpravo po zelenej. Teraz sa ide lesom, chôdzu oživuje potok Roztoka.

Prichádzame k chate Schronisko w Dolinie Pięciu Stawów Polskich. Jej drevená architektúra a umiestnenie takmer pri plese Przedni Staw Polski ju radia k tatranským skvostom.

Pokračujeme modrou okolo zasneženej plochy najhlbšieho a druhého najväčšieho plesa v Tatrách - Wielki Staw Polski (hĺbka 79,3 m, rozloha 34,1 ha).

Od smerovníka Szpiglasowa Przełęcz / Przełęcz Zawrat vedie žltá cesta medzi plesami Wielki a Czarny Staw Polski. Dostávame sa pod svahy hrebeňa Liptovských múrov (Liptowskie Mury).

Sme v nebezpečnom lavínovom teréne. Pri vyššom stupni nad 2. je nevhodné sem chodiť, čoho je svedkom tragická udalosť z 30. decembra 2001.

V strmom žľabe pod sedlom môže byť sneh zmrznutý na kameň. Tesne pod vrcholom sedla sa chodník stáča vpravo, kde môžu byť vyfúkané holé kamene a reťaze.

Chodník zo sedla na vrchol je chodecký, na jar je to mix snehu, kameňov a hliny. Za približne 10 až 15 minút stojíme hore.

Pod nami je zamrznuté Nižné Temnosmrečinské pleso, Kôprová dolina, Liptovské kopy a Západné Tatry. Ďalším pohľadom patrí Kôprovský štít, Čubrina a Mengusovský štít.

Je opájajúce vidieť naraz tri doliny - prejdenú dolinu Piatich poľských plies, dolinu Rybieho Potoka a slovenskú Temnosmrečinskú dolinu s jej plesami.

Vraciame sa cez dolinu Rybieho Potoka. Zostup končí na asfaltke pri schronisku PTTK Morskie Oko.

Napokon musíme takmer dve hodiny kráčať späť asfaltovou cestou alebo si ju skrátiť 20-minútovým konským zvozom na Palenicu Białczańsku. Lysá Poľana je odtiaľ blízko.

Jarné Chalubinského vráta

Wrota Chałubińskiego ponúkajú pri dobrých podmienkach ľahšiu dvojdňovú túru s prespaním na horskej chate PTTK Morskie Oko.

Príchod na chatu volíme z Lysej Poľany po asfaltovej ceste. Voľný čas do zotmenia môžeme tráviť napríklad prechádzkou ku krížu pri Čiernom plese (Czarny Staw pod Rysami).

Je tu krásny výhľad na chatu s Morským okom a Hrubým štítom (Szpiglasowy Wierch).

Ráno je možnosť nechať na chate prebytočné veci a ísť hore naľahko. Vyrážame smerom po žltej.

Stúpanie je pozvoľné až po zrázy Mnícha. Pri smerovníku Dolina za Mnichem meníme smer vľavo a po červenej pokračujeme do zreteľne viditeľného sedla.

Pozeráme sa na zamrznuté Temné smrečiny a oproti nám je Kôprovský štít.

Návrat je rovnakou cestou, keďže prechod na slovenskú stranu je takmer 70 rokov zrušený.

Husí krk a Rusinowa Polana

Husí krk (Gęsia Szyja) patrí medzi ľahšie dostupné miesta s netradičnými pohľadmi na známe slovenské aj poľské štíty.

Východiskovým bodom bude Lysá Poľana. Trasa má približne 15 km a zaberie jeden deň. Vhodnosť pre deti závisí od kondície dieťaťa.

Na lúke Rusinowa Polana spoznáme horskú architektúru tamojších salašov a dreveníc.

Odskočíme si do lesa ku kaplnke Matki Boskiej Jaworzyńskiej s prameňom, pri ktorom sú tabuľky ako na našom symbolickom cintoríne pod Ostrvou.

Cestou späť z Husieho krku môžeme zájsť na horskú chatu Schronisko w Dolinie Roztoki.

Dolina Kościeliska a dolina Chochołowska

Dolina Kościeliska patrí medzi najobľúbenejšie miesta poľskej strany Západných Tatier. Jej súčasťou je aj jaskyňa Mroźna.

Dolina Chochołowska je najdlhšia a najväčšia dolina v Tatrách. Cez víkend ju na jar navštívi až 60-tisíc turistov, cez týždeň menej, a za všetko môže jedna malá, no rozhodne nie nenápadná kvetinka.

Šafran karpatský sa tu ukazuje vo svojej paráde, keď zima vedie súboj s prichádzajúcou jarou. Kvitne od marca do apríla, všetko záleží od dĺžky a intenzity zimy.

Výlet do doliny Chochołowskej je skôr príjemnou prechádzkou, ktorá nám zaberie 3 až 4 hodiny. Kvety začínajú kvitnúť už pod pokrývkou snehu, preto ich vidno ako prvé; hneď po dlhej zime sú lúky odeté do krásnych fialových šiat.

Doprava do poľských Tatier

Zakopané a Kuźnice

Aj v rámci Zakopaného je výhodné použiť dopravu minibusmi do miestnych častí, ako sú Kościelisko, Kiry alebo Kuźnice.

V Lysej Poľane na poľskej strane za modrým hraničným mostom je zastávka. Je tu rušný pohyb minibusov na trase Palenica Białczańska (Morskie Oko) a Zakopané.

Jazdia ráno aj cez deň v krátkych intervaloch, keďže sem vozia zo Zakopaného turistov.

Cena je okolo 5 PLN, prípadne 15 PLN až na hranicu, teda Lysú Poľanu. Platí sa až pri vystupovaní.

Východiskové body

Pre Vysoké Tatry odporúčame začínať na Lysej Poľane, prípadne v Zakopanom.

Pre vstup do Západných Tatier sa dá tiež použiť Zakopané, keďže leží takpovediac na rozhraní. Prípadne pre tých, čo to majú bližšie od severu, pripadá do úvahy príchod hraničným prechodom Suchá Hora.

Prechádzky na podhorí v okolí Tatranskej Bukoviny či Jurgova možno absolvovať buď priamo z daných miest, alebo z Podspádov.

Vstupné a sezónne uzávery

V poľskom Tatranskom národnom parku (Tatrzański Park Narodowy, skrátene TPN) sa vyberá poplatok pri vstupe do väčšiny dolín.

PoložkaPoplatok alebo obdobie
Bežný vstup do TPN8 PLN
Zľavnený vstup4 PLN
Vstup do doliny Malej Łąki v uvedenom výlete10 zlotých (2,32 €)/osoba
Uzávera chodníka cez Grzybowiec1. januára - 15. mája
Zimné uzávery z dôvodu ochrany prírody1. decembra - 15. mája

Dá sa zaplatiť tiež elektronicky.

V poľských Tatrách sa v zime môžete pohybovať po všetkých turistických chodníkoch s výnimkou troch úsekov, na ktoré sa vzťahuje uzávera.

  • Przełęcz v Grzybowcu - Wyżnia Kondracka Przełęcz, červená značka.
  • Dolina Tomanowa - Chuda Przełączka, zelená značka.
  • Dolina Pięciu Stawów Polskich - Świstówka Roztocka - Morskie Oko, modrá značka.

TPN však upozorňuje, že väčšina chodníkov nemá zimné značenie, teda tyčovanie. V čase snehovej pokrývky tak môžu byť letné značky pod snehovou pokrývkou.

Na chodníkoch, ktoré sa nachádzajú nad hornou hranicou lesa, je povolený pohyb s odchýlkou od trasy v najbližšej vzdialenosti zabezpečujúcej postup.

TPN ďalej pripomína, že trasy neuzatvára z dôvodu lavínového nebezpečenstva. Je zodpovednosťou návštevníka, aby vedel vyhodnotiť riziko lavín.

Príroda a geológia Tatier

Tatry sú jadrové pohorie. Geologická stavba Vysokých Tatier je komplikovaná a rozdeľuje sa na tri časti.

Kryštalické jadro vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. Je zložené prevažne z granitoidov a kryštalických bridlíc.

Na kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty, takzvaný obal, hlavne kremence, vápence, dolomity a ílovité bridlice.

V triase opäť stúplo more a začali sa ukladať usadeniny, ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a Červených vrchov.

Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 35 dolín a približne 120 plies. Dná severných dolín sú nižšie než na juhu, čo je dané ľadovcovou činnosťou.

Medzi bočné hrebene sa zarezávajú tatranské doliny. Na severnej strane to sú Bielovodská dolina a Javorová dolina.

Vo väčšine dolín sa nachádzajú ľadovcové jazerá, plesá. Hojne navštevované Štrbské pleso je známe aj tým, že z neho voda vyteká na obe strany - tečie do Baltského aj Čierneho mora.

Jeden z najväčších vodopádov Vysokých Tatier je Obrovský vodopád, ktorý sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1 330 m n. m. Je vysoký 20 m.

Ďalšie aktivity mimo turistických chodníkov

Termálne kúpele

Južná časť Poľska je bohatá na termálne pramene a kúpeľov je v okolí neúrekom.

Či už sa rozhodnete pre Białku Tatrzańsku a Termy Bania, alebo dáte prednosť akčnému svetu v Bukowine Tatrzańskej a navštívite Termy Bukovina, kde nájdete 20 bazénov a 3 sauny.

Zakopané má vlastný aquapark, za zmienku však stoja aj Termy Chochołowskie. Takmer všetky ponúkajú výhľad na hory.

Snežný labyrint

Snežný labyrint v Zakopanom je každoročne najväčší na svete. Minulý rok predstavovala rozloha labyrintu viac ako desať tenisových kurtov.

Budovanie tejto zimnej ríše divov trvalo asi mesiac, do prác sa zapojilo 50 pracovníkov a bolo použitých viac ako 60 000 ľadových blokov.

Ľadová stavba je doplnená aj snehovým hradom, ktorý je plný komôr so skrytými pokladmi a ľadovými sochami.

Goralská kuchyňa

Poľskí obchodníci si na tatranských a goralských jedlách postavili malý biznis. Nájdete tu gurmánske pochúťky ako pečené rebierka, kolená, pstruhy, kapustnicu, plnené kapustné listy a tatranský kotlík.

Tatranský kotlík predstavuje hovädzí guláš so smotanou a kôpor v týchto tradičných jedlách nesmie chýbať.

V zime vás zahreje varené víno alebo Grzaniec - varené pivo so sirupom.

Kulig a tradičná kultúra

Kulig bol pôvodne sánkarsky sprievod organizovaný medzi poľskou šľachtou. Z jedného kaštieľa do druhého prebehla jazda na saniach a kočoch ťahaných koňmi, ktorá sa všade spájala s výdatným jedlom a potom tancom a spevom.

V súčasnosti sú jazdy kuligom obľúbenou turistickou atrakciou v poľských Tatrách, ktoré sa propagujú a praktizujú na miestach ako Zakopané.

Múzeum oštiepkov

Múzeum oštiepkov je ukážkou lásky k syrom. Tu môžete na vlastnej koži zažiť, ako sa vyrába tento obľúbený vysokohorský syr.

Návštevníci sa aktívne podieľajú na jeho výrobe a učia sa o tradičnom pastierskom vybavení. Dostanete formičku, do ktorej dáte zmes, a vyrobíte si originálny suvenír.

Oštiepky a syry sú všadeprítomné a zo salašov a údiarničiek sa dymí po celý rok.

Kedy sa vybrať do poľských Tatier

Najväčší záujem je hlavne v letných mesiacoch. Množstvo turistických možností na národnú horu Poľska však prináša aj veľkú nevýhodu - davy turistov, najmä vo vrcholovej časti, kde sa turistické chodníky zlievajú.

V lete bývajú na Giewonte doslova rady. Ak sa chcete davom vyhnúť, vhodnejší môže byť pracovný deň a skorý ranný štart.

Skorá jar prináša pokojnejšiu atmosféru, no zároveň zvyškové snehové polia, zľadovatené úseky a lavínové riziko.

Každé ročné obdobie má svoje nástrahy. Preto treba vždy sledovať počasie, výstrahy, stav chodníkov a lavínovú situáciu.

Praktický výber túry podľa náročnosti

TrasaVzdialenosťPrevýšenieČas alebo náročnosť
Husí krk15 km-1 deň
Beskyd8 km1 081 m stúpanie, 114 m klesanieťažká
Kozí vrch23 km1 321 m stúpanie, 1 321 m klesanie9:25 hod / 1 deň
Hrubý štít19 km1 848 m stúpanie, 1 495 m klesanievyššia, 1 deň
Chalubinského vráta6 km724 m stúpanie, 725 m klesanie1 deň
Rysy z poľskej strany10 km1 106 m stúpanie, 1 106 m klesanie6:40 hod / 1 deň

Prečo sa oplatí objaviť Tatry zo severu

Poľské Tatry ponúkajú výhľady na slovenské štíty z úplne iného uhla. Z poľských chodníkov možno pozorovať Kriváň, Svinicu, Kasprov vrch, Červené vrchy, Belianske Tatry aj celé tatranské doliny.

Poľská časť Tatier je menšia než slovenská, no ponúka výraznú koncentráciu turistických cieľov. Zakopané zároveň poskytuje široké možnosti ubytovania, dopravy, stravovania a oddychu.

Poľské Tatry nás rozhodne navnadili preskúmať ďalšie doliny, štíty a hrebene a čoskoro sa sem oplatí zavítať opäť.

Turistika na najkrajších poľských vrcholoch: Tatry | Zakopané | Cestovateľský vlog

tags: #vysoke #tatry #z #polskej #strany