Smutné výročie, ktoré zmenilo Vysoké Tatry. Ničivý vietor, ktorý sa Tatrami prehnal 19. novembra 2004 so silou 200 km/h, spustošil všetko, čo mu prišlo do cesty.
Bola to hotová apokalypsa. Pohľady, keď živel ustál, pripomínali mesačnú krajinu.
Víchrica dorazila popoludní
19. novembra 2004 v popoludňajších hodinách okolo 16. hodiny dorazil nielen do Vysokých Tatier vietor, ktorý dosiahol v nárazoch maximum v Starej Lesnej až 130 km/h, na Lomnickom štíte 170 km/h, avšak na hornej hranici lesa až ničivých 230 km/h.
Očití svedkovia opisovali neskutočný hluk, ktorý počuli aj v interiéroch cez steny budov.
Stromy padali doslova ako zápalky.
Najväčšie zhrozenie však prišlo ráno po svitaní. Pohľad na ničivej bóre pripomínal mesačnú krajinu.
Všade bolo vidno len popadané stromy, odstavené a zničené autá, poškodenú infraštruktúru, poškodené trolejové vedenie na železnici, poškodené budovy...
Rozsah škôd v Tatrách
| Miesto alebo údaj | Zaznamenaná hodnota |
|---|---|
| Stará Lesná | 130 km/h |
| Lomnický štít | 170 km/h |
| Horná hranica lesa | 230 km/h |
| Vylámaný lesný porast | 2,5 milióna metrov kubických |
Celkovo bolo vylámaných 2,5 milióna metrov kubických lesného porastu.
Za jednu noc vyvrátilo v Tatrách toľko stromov, koľko sa bežne vyťaží za štvrť roka na celom Slovensku.
Ján Tribula natáčal zdevastovanú krajinu
Reportáž po tejto pohrome bol vtedy robiť mladučký, 28-ročný redaktor Ján Tribula, ktorý každý deň prinášal čerstvé informácie priamo zo zdevastovanej tatranskej krajiny.
Odvtedy ubehlo už 20 rokov a Markíza si na túto hrôzu zaspomínala v Televíznych novinách.
Reportáž zo Starého Smokovca pochopiteľne robil opäť milovník Tatier Ján Tribula.
„Ja som mal vtedy jazdecký tréning v Poprade, keď mi do toho zazvonil telefón a kamarát hasič mi oznámil, že: ‚Janči, ak máš čas, sadaj do auta, ber kameru a utekaj do Tatier, toto si ešte nikdy v živote nevidel!‘“
„Ja už som vtedy tušil, že sa deje niečo mimoriadne, pretože hasiči nezvyknú zveličovať.“
„My sme sa do Tatier hneď večer ani nedostali, zhruba kilometer pod Starým Smokovcom sme ostali na ceste.“
„Medzi nami boli obrovské haldy popadaných stromov, všade bola tma a doznieval hukot strašného vetra.“
„Doslova sme sa posúvali po metroch, aby sme zachytili to najzaujímavejšie, čo sa ten večer dialo,“ zaspomínal si Tribula v živom vysielaní Televíznych novín.
Tatry po víchrici 2004
Vlna solidarity po katastrofe
„Najviac bola tá obrovská vlna solidarity.“
„Pomáhali samosprávy, jednotlivci, firmy, ale aj zahraničie.“
„Bolo úžasné sledovať aj ľudí, obyčajných Tatrancov, ako si vtedy navzájom pomáhali.“
„Tie Tatry si zvykneme tak všetci privlastňovať a nikomu vtedy nebol osud Tatier ľahostajný.“
Aj diváci Markízy boli prilepení na televíznych obrazovkách a čakali na nové správy.
Odohrávali sa tu malé mikro príbehy a veľké hrdinstvá.
„My sme vtedy našli a oslovili ľudí, ktorí sa vtedy podieľali na záchranných prácach,“ dodal a ostatné už diváci mohli vidieť v hrozivej reportáži spred 20 rokov.
Markíza si pripomenula výročie
Po dvadsiatich rokoch sa Ján Tribula vrátil do Starého Smokovca, aby pre Televízne noviny opäť spracoval spomienku na ničivú udalosť.
Reportáž pripomenula nielen rozsah škôd, ale aj atmosféru prvých hodín po víchrici, keď boli Tatry odrezané popadanými stromami, v tme doznieval hukot vetra a záchranári s miestnymi obyvateľmi začínali odstraňovať následky katastrofy.
FOTKY MLADÉHO TRIBULU SI POZRITE V GALÉRII