Vyhliadková veža Devínska Kobyla stojí na najvyššom mieste rovnomenného vrchu v nadmorskej výške 514 metrov. Nachádza sa na „chrbte“ Devínskej Kobyly, na križovatke obľúbených náučných a turistických chodníkov, ktoré vedú z Devínskej Novej Vsi, Devína a Dúbravky.
Jej unikátna poloha na hranici troch štátov poskytuje panoramatický výhľad na Bratislavu, Česko, Rakúsko a Maďarsko. Z veže možno pozorovať aj Dunaj, rieku Moravu, Hainburg, Schloss Hof, Kamzík, Alpy a ďalšie výrazné miesta v okolitej krajine.

Základné informácie o vyhliadkovej veži
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Poloha | Devínska Kobyla, Bratislava |
| Nadmorská výška vrchu | 514 m n. m. |
| Výška konštrukcie | 21 metrov |
| Počet schodov | 112 |
| Vznik | 2020 |
| Autor návrhu | ARCHITEKTI ŠEBO LICHÝ |
| Vstup | Zadarmo |
| Prístup | Pešo, na bicykli a z viacerých smerov |
| Výhľad | Tri vyhliadkové plošiny a panoráma troch susedných krajín |
Vyhliadková veža bola vytvorená podľa návrhu architektov Šebo-Lichý, ktorí sa inšpirovali miestnou faunou a flórou. Autorom návrhu Vyhliadkovej veže Devínska Kobyla je Architektonický ateliér ARCHITEKTI ŠEBO LICHÝ.
O vzhľade veže už koluje legenda, že ju inšpirovala modlivka zelená, ktorá žije v okolitej prírode. Podľa slov autorov však stavba vychádza z genius loci daného miesta.
Odtiaľto vidno z jedného bodu do troch rôznych krajín, takže fascinácia týmto miestom bola inšpiráciou aj pre trojuholníkový pôdorys Vyhliadkovej veže Devínska Kobyla.
Vďaka špecifickej konštrukcii a tvaru dostala pomenovanie modlivka. Z vizuálneho hľadiska patrí k najviac netradičným rozhľadniam na Slovensku. Niektorým návštevníkom pripomína modlivku alebo bodliak, teda symboly tunajšej vzácnej fauny a flóry.
Tri plošiny a výhľady na okolitú krajinu
Výhľad do troch susediacich krajín bol motívom pre umiestnenie troch vyhliadkových plošín v rôznych výškových úrovniach.
Kým sa dostanete úplne hore, môžete sa zastaviť ešte na dvoch vyhliadkach. Prvá je vo výške 14 metrov a druhá o tri metre vyššie. Výhľad zo siedmeho poschodia je z 20,2 metrov.
Vyhliadkových miest je tu viacero. Z každého sú minimálne 180-stupňové výhľady. Z najvyššej vyhliadkovej plošiny je potom 360-stupňový panoramatický výhľad.
Okraje vyhliadok sú doplnené o popisy jednotlivých výhľadov. Na plošinách sú smerovníky s názvami lokalít a miest, ktoré práve vidíte. Na vrchnom poschodí je dokonca ďalekohľad.
Na najvyššej vyhliadke je tiež ďalekohľad, ktorý po vhodení euromince môžete niekoľko minút používať. Ak sa vám nechce míňať peniaze, prineste si radšej vlastný ďalekohľad.
Čo možno vidieť z veže
- Česko, Rakúsko a Maďarsko;
- Bratislavu, Devínsku Novú Ves, Dúbravku a Karlovu Ves;
- Kamzík a televíznu vežu;
- Dunaj a rieku Moravu;
- Hainburg a okolité rakúske kopce;
- zámok Schloss Hof s prekrásnymi záhradami;
- Alpy a Viedeň za dobrej viditeľnosti;
- areál automobilky Volkswagen;
- Záhorskú Ves, Stupavu a hlavný hrebeň Malých Karpát;
- hrad Devín a zámok Schloss Hof.
Výhľady z vyhliadkovej veže sú panoramatické, na všetky svetové strany. Ako na dlani tu budete mať veľkú časť západnej a severozápadnej Bratislavy.
Pohľadom týmto smerom dominuje kopec a televízna veža Kamzík. Dobre viditeľné sú tiež mestské časti Dúbravka a Lamač, prípadne časť Karlovej Vsi.
Ak si so sebou vezmete ďalekohľad, tak dovidíte aj do mestských častí ako sú Ružinov, Nové Mesto, Staré Mesto a Petržalka.
Južným výhľadom dominujú plochy políčok v oblasti rieky Dunaj a priľahlé kopce v Rakúsku, ktoré sa ťahajú od Bergu, cez Wolfshtal, až po Hainburg.
Výhľady na Hainburg a meandrujúci Dunaj sú z rozhľadne naozaj nádherné. Vašej pozornosti isto neujde množstvo veterných elektrární, ktorých je v tejto časti Rakúska požehnane.
Ak sa pootočíte o 90 stupňov smerom na západ, pripravte sa hlavne na roviny a rozľahlé polia v Rakúsku. Avšak za dobrej viditeľnosti to budete mať aj s kulisou vrcholkov Rakúskych Álp.
Severozápadnejšie váš pohľad spočinie na zámku Schloss Hof s prekrásnymi záhradami. Týmto smerom tiež vidno koryto rieky Morava a obrysy Cyklomosta slobody.
Najzreteľnejším objektom pri pohľade na sever je jednoznačne areál automobilky Volkswagen. Výhľad je doplnený o rodinné domčeky v Záhorskej Vsi a Stupave, na úpätí malokarpatského pohoria.
Nebudeme vás naťahovať a hneď v úvode tejto sekcie môžeme skonštatovať, že výhľady z rozhľadne Devínska Kobyla patria medzi to najlepšie, čo môže Bratislava v oblasti Malých Karpát ponúknuť.
Určite sa tiež jedná o jednu z rozhľadní s najlepšími výhľadovými možnosťami v rámci všetkých rozhľadní na Slovensku. Jediné, čo vám v rozhľade tak trocha bude brániť, je neďaleký vysielač, ktorý však s trochou zručnosti môžete tiež využiť do vašich fotografických kompozícií.
Zaiste sa oplatí privstať si a ísť si z Devínskej Kobyly pozrieť aj východ slnka.

Konštrukcia, schody a bezpečnosť
Výška konštrukcie je 21 metrov a prejdete celkovo cez 112 schodov. Rozhľadňa je jednou z mála čisto kovových vyhliadkových veží na Slovensku.
Schody vyhliadkovej veže sú dobre schodné a pohodlne po nich prejdú aj deti. Dokonca tu návštevníci videli 2- až 3-ročné dieťa, ktoré vyšlo až hore s minimálnou pomocou rodičov.
Nepríjemný môže byť pohľad dole cez kovové mriežky podlahy. Nie každému bude zrejme vyhovovať to, že schody sú mriežkované a teda do značnej miery budete vidieť priestor pod nohami.
Nie každému takýto pohľad robí dobre a pokiaľ máte strach z výšok, je možné, že na vrchol rozhľadne nevyjdete. Na nepríjemné pohľady pod nohy si sťažovalo viacero ľudí.
Konštrukcia rozhľadne pôsobí pevne a aj na najvyššom vyhliadkovom stupni sme nemali pocit, že by to s nami výraznejšie hádzalo. Rozhľadňa je stabilná, mierne chvenie možno pocítiť pri silnejšom vetre.
Pri vstupe na rozhľadňu vás privíta prevádzkový poriadok, ktorý hovorí aj o tom, že maximálne povolený počet osôb na rozhľadni je 30.
Za istých okolností je toto číslo občas prekračované. Hlavne, keď sem príde niekoľko väčších skupiniek ľudí. Našťastie, rozhľadňa je dizajnovaná tak, že aj v prípade väčšieho počtu návštevníkov sa tu dá s rozumom pohybovať.
Zavadzať si môžete maximálne na samotnom vrchole rozhľadne, ak sa tam „nasáčkuje“ viac ako 15 až 20 ľudí.
Vstup na vežu je zakázaný hlavne v zlých poveternostných podmienkach, ako je silný vietor, hustý dážď alebo snehová pokrývka na veži. Na informačnej tabuli sa uvádzajú aktuálne pravidlá, ktoré je potrebné rešpektovať.
Aj keď na internete je uvádzané, že je vstup zakázaný na vežu v zimných mesiacoch, v skutočnosti je to trochu inak. Vstup na vežu je zakázaný hlavne v zlých poveternostných podmienkach, takže je možné vstúpiť na vežu aj v zime.
Odporúčame sa riadiť informáciami uvedenými na informačnej tabuli. Priestor je pod kamerovým systémom.
Ako sa dostať k vyhliadkovej veži
Netradičná rozhľadňa je dostupná z Dúbravky, Devínskej Novej Vsi aj Devína. Dostanete sa sem tiež z Karlovej Vsi a Dlhých dielov.
Rozhľadňa Devínska Kobyla je najlepšie dostupná z Dúbravky po Vojenskej ceste.
Prístup z Dúbravskej hlavice
Ak pôjdete autom, zaparkujte na mieste s názvom Dúbravská hlavica a odtiaľ choďte pešo po červenej turistickej značke - buď po asfaltke alebo po lesných cestičkách popri asfaltke.
Parkovanie sme zvolili na Dúbravskej hlavici v blízkosti závory popri ceste. Ide o vyhľadávané miesto, napriek tomu bolo dostatok voľných miest.
V súčasnosti sa tu dá parkovať po oboch stranách cesty. Vojde sa tu niekoľko desiatok áut. V čase špičky tu však vie byť dosť veľký chaos, najmä ak chcú autá vycúvať a otočiť sa.
Cesta nie je príliš široká, najmä ak po oboch stranách parkujú autá. Asfaltkou sa môžete priviezť z Dúbravky až na Dúbravskú hlavicu. Odtiaľto je nutné pokračovať pešo.
Cesta autom na Dúbravskú hlavicu vedie po asfaltke, ktorú využívali vojaci z tunajšej, už nefungujúcej základne. Dostanete sa na ňu od dúbravského kulturáku a Lidla. Cesta je v mapách vedená pod príznačným názvom Vojenská cesta.
Ide o poriadne strmú asfaltku a ak to tu nepoznáte, oplatí sa použiť navigáciu, aby ste sa ľahšie prekľučkovali menšími uličkami. Strmosť cesty pre autá môže byť problémom, ak tu nasneží.
Z Dúbravskej hlavice môžete pokračovať pešo po asfaltke alebo po červenej turistickej značke, ktorá je s ňou súbežná. K rozhľadni to môže byť poctivá polhodina pochodu.
Asfaltový chodník vás dovedie k zákrute, kde sa budete držať vľavo. Uvidíte veľký telekomunikačný vysielač a netypickú rozhľadňu.
Alternatívou pre peších môže byť lesný chodník, ktorý je paralelný s asfaltkou. Chodník lesom je pohodlnejší ako cesta po asfalte a nechodí po ňom tak veľa ľudí.
Približne po 500 metroch narazíte na takzvaný Land art v podobe špirály. Toto dočasné dielo vytvoril na začiatku júla výtvarník Jaroslav Bello Beliš.
Lesná cesta vlastne celý čas kopíruje asfaltovú cestu a ponúka mnoho skrytých zákutí, najmä ak zídete z vyznačeného turistického chodníka a pustíte sa po neoznačených chodníkoch.
Pri pohybe po neoznačených chodníkoch si musíte udržať základný prehľad o orientácii alebo mať aspoň nabitý telefón s offline mapou.
Prístup z Dúbravky bez auta
Ak nemáte auto, dostanete sa tam aj MHD-čkou. Vystúpite v Dúbravke na zastávke Alexyho a pôjdete smerom hore po ceste medzi kostolom a Lidlom až k Dúbravskej hlavici.
Cesta zo zastávky na hlavicu trvá približne 25 minút a odtiaľ je to ďalších približne 30 minút. Dá sa vystúpiť aj na autobusovej zastávke Vendelínska, ktorá je nad Lidlom.
Ekologickejšou a azda aj príjemnejšou variantou bez využitia auta je využiť MHD a dopraviť sa či už do Dúbravky ku kostolu alebo na konečnú na Dlhých dieloch.
Vedú odtiaľ značené trasy, ktoré síce predstavujú oveľa dlhší prístup, no na druhej strane ponúkajú krásnu prechádzku lesom.
Prístup z Devínskej Novej Vsi
Z Devínskej Novej Vsi vedie zelená značka z Námestia 6. apríla cez Lipové, vyhliadku Rovnica a Bočnú cestu k rozhľadni.
Jedna z možností vedie po trase Devínska Nová Ves - Sandberg - Rovnica - Bočná cesta - Rozhľadňa Devínska Kobyla.
Z Devínskej Novej Vsi môžete vyraziť z lokality Sandberg 10 minút po žltej turistickej značke na Lipové, odkiaľ sa už dáte po zelenej značke.
Trasa z Devínskej Novej Vsi býva pomerne strmá, ale nie je to výstup, ktorý by nezvládli menej zdatní turisti. Údaje o čase, prevýšení a vzdialenosti sú len informatívne a závisia od zvolenej trasy.
Prístup z Devína
Začínate pri hrade Devín, kde sa vyberiete po červenej turistickej značke. Značený chodník vás dovedie až na Devínsku Kobylu.
Spod hradu Devín vedie červená turistická značka, ktorá vás dovedie až úplne hore na Devínsku Kobylu. Táto trasa je dlhšia a zaberie približne 1 hodinu a 20 minút.
Ak sa vyberiete autom z Devína, odporúčame parkovať pod hradom. Parkovacie miesto tu nájdete, keďže parkovisko je dosť veľké a aj v čase zvýšeného počtu návštevníkov sa tu zvyčajne dá zaparkovať.
Prístup z Karlovej Vsi a Dlhých dielov
Trasa z Dlhých dielov a Karlovej Vsi je takmer rovnaká, len začiatok má iný. Spájajú sa pri Jezuitských lesoch.
Z Karlovej Vsi začínate červenou turistickou značkou zo zastávky Kútiky a z Dlhých dielov idete zo zastávky Kuklovská po modrej turistickej značke až Jezuitskými lesmi.
Z Dlhých dielov vedie trasa cez Jezuitské lesy, Švábsky vrch a Dúbravskú hlavicu po modrej turistickej značke. Od hlavice pokračujete po červenej značke.
Trasa cez bývalú raketovú základňu
Rozhľadňa stojí v juhovýchodnej časti areálu bývalej raketovej základne protivzdušnej obrany mesta. Návštevu vyhliadkovej veže sa určite oplatí spojiť s obhliadkou areálu bývalej raketovej základne.
Samotná základňa sa začala používať od roku 1983 ako protilietadlová raketová základňa. Pôsobila tu 186. raketová brigáda Československej ľudovej armády. Zanikla po rozpade Československa.
Na trase sa nachádza betónové oplotenie, opustené stavby popísané grafitmi, bunkre a raketové silá. Bunkre sa objavujú pri prechádzke akoby vyrastali v lese.
Niektoré bunkre sú upratané a môžete ich navštíviť, do viacerých budov je však zakázaný vstup.
Celý areál je pochmúrnym, tmavým miestom s množstvom zdevastovaných budov. K najzaujímavejším pozostatkom patria raketové silá, kde však nájdete len neporiadok a rozbité sklo.
Ak by ste sa tu potulovali, buďte opatrní, v teréne sa totiž nachádzajú rôzne neprehľadné betónové jamy a prekážky či zvyšky drôtov.
Zatiaľ sa podarilo uzatvoriť niektoré šachty a uzatvoriť vchod do viacerých nebezpečných objektov. Do nebezpečných objektov nevstupujte a rešpektujte označenia.
Turistický chodník po červenej značke sa nakoniec spojí s asfaltovou cestou a ocitnete sa pred bránami bývalej protivzdušnej obrany Bratislavy.
Po prejdení areálom sa držte ľavej strany. K vyhliadkovej veži je to už približne 550 metrov. Až keď miniete silo na rakety, objaví sa pred vami novo postavená rozhľadňa.
Jednoduchá trasa vedie okolo bývalej raketovej základne. Za rohom je cieľ vašej cesty. Pod rozhľadňou nájdete informácie o nej.

Devínska Kobyla ako chránené územie
Devínska Kobyla sa rozprestiera na ploche 1 011 157 m² a je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty so 4. stupňom ochrany.
Unikátna národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla sa rozprestiera na juhozápadných svahoch vrchu Devínska Kobyla.
Vďaka svojej výhodnej geografickej polohe a stabilným klimatickým podmienkam bola Devínska Kobyla osídlená už 5000 rokov pred naším letopočtom.
514-metrový kopec s priľahlými lesmi a lúkami nie je určite snom extrémnych horolezcov. Jeho svahy sú však pretkané sieťou turistických lesných chodníčkov a ponúkajú množstvo prírodných aj historických zaujímavostí.
Prechádzka na vrch Devínska Kobyla vás očarí najmä na jar, keď sa lesy a lesostepi premenia na veľkú botanickú záhradu.
Flóra
V oblasti južných a juhozápadných svahov s dostatočne hlbokou pôdou je rozšírená trávnatá step.
Prevládajú tu teplomilné druhy tráv, ako napríklad kostrava valeská (Festuca valesiaca).
Na stráňach svietia na jar zlaté kvety hlaváčika jarného (Adonis vernalis), modré kvety poniklecov (Pulsatilla) aj ružový sinokvet mäkký (Jurinea mollis).
Samotný kopec Devínskej Kobyly patrí k najkrajším a na relax najobľúbenejším lokalitám bratislavských Malých Karpát. Nájdete tu pekné listnaté lesy, popretkávané sieťou lesných chodníčkov.
Na jar sú vyplnené moriami snežienok. Západné svahy sú chránenou lokalitou so vzácnou faunou i flórou.
Fauna
Zo zoogeografického hľadiska predstavuje Devínska Kobyla významné územie, kde žije niekoľko tisíc druhov živočíchov.
Vyznačuje sa najmä bohatým zastúpením teplomilných aj suchomilných druhov ulitníkov, ktorým vápencový podklad a južná poloha vytvárajú vhodné životné podmienky.
Najvýznamnejšiu zložku živočíšstva Devínskej Kobyly tvorí hmyz.
Devínska Kobyla je jednou z mála lokalít na Slovensku, kde žije aj vzácna kobylka sága (Saga pedo), ktorá dosahuje dĺžku 7 centimetrov a je najväčším hmyzom na európskom kontinente.
Pozoruhodným druhom je modlivka zelená (Mantis religiosa), ktorá napáda aj hmyz taký veľký, ako je sama.
Sandberg a geologické pamiatky
Pieskový odkryv Sandberg je unikátny pozostatok treťohorného bádenského mora spred 15 miliónov rokov.
Bolo tu nájdených vyše 350 rôznych druhov skamenelín, medzi nimi napríklad zuby žralokov, stavce veľrýb, zvyšky chobotnatca či kosti opíc.
K najvzácnejším nálezom patria zuby dryopiteka.
Vstup na lokalitu je však z bezpečnostných a ochranárskych dôvodov zakázaný, pretože hornina je nestabilná.
Určite si zvoľte zostup smerom na Sandberg a jeho pieskové duny, ktoré sú pozostatkom treťohorného mora.
Nás najviac zaujal okruh, ktorý si môžete spraviť od Sandbergu v Devínskej Novej Vsi cez Devínsku Kobylu a Devín. Tešiť sa môžete na skvelú poldennú turistiku a ak chcete navštíviť všetky zaujímavosti po ceste, tak pokojne aj na celodenný výlet.
Uvidíte tak okrem rozhľadne a raketovej základne aj Sandberg - pieskovcovú horu s výhľadmi na rieku Moravu a Rakúsko, Waitov lom s hlavolamom, hrad Devín a sútok Moravy a Dunaja.
Okruh vedie zelenou, červenou a modrou turistickou značkou. Začať ho môžete v Devínskej Novej Vsi alebo z parkoviska pod Sandbergom.
Ďalšie oddychové miesta na trase
Devínska Kobyla - rázcestie
Na rázcestí sa nachádza malé posedenie s ohniskom.
Dúbravská studnička
Dúbravskú studničku nájdete pri stúpaní do kopca po pravej strane asfaltovej cesty. Nachádza sa tu aj ohnisko.
Biele Skaly
Biele Skaly sú niekdajším kameňolomom, takzvaným Fuchsovým lomom.
Je to miesto, kde sa zabavia deti - môžu loziť po skalách a pobehovať okolo lavičiek a ohnísk.
Pri rozhľadni sú viaceré lavičky so stolmi. Uvidíte aj informačné tabule a smetné koše na triedený odpad.
Výlet s deťmi, kočíkom, bicyklom a psom
Rozhľadňa je skvelý tip na výlet pre deti, aj tie najmenšie, vzhľadom na to, že dostať sa sem nie je nič náročné, pokiaľ idete z Dúbravskej hlavice.
Trasa z Dúbravskej hlavice ide síce do kopca, no po asfaltke, takže technicky je to veľká pohoda. S deťmi je to isto najschodnejší variant, ktorý prejdete približne za 45 minút.
S kočíkom predstavuje trasa po asfaltke z Dúbravskej hlavice len minimálne problémy. Musíte sa však pripraviť na to, že až k rozhľadni budete kočík tlačiť neustále do kopca.
Stúpanie je zvládnuteľné a mierne, len si kočík príliš nenaložte zbytočnosťami. Vhodné je, ak vezmete partnera, s ktorým sa v tlačení vystriedate.
Terén tvorí prechádzka po lesnom chodníku alebo po asfalte smerom do kopca. Asfaltová trasa je vhodná aj pre kočík.
Trasa je vhodná aj pre cyklistov s dobrou kondíciou, keďže hore sa šliape do kopca. Väčšina cyklotrás, ktoré sem vedú, sa hodí skôr na horský bicykel, no po asfaltke z Dúbravky to zvládnete aj na cestnom bicykli.
Pre cyklistov je trasa vhodná, žiaľ len pre tých s lepšou kondíciou, pretože budete šliapať neustále do kopca. Zjazd si naopak budete veľmi užívať.
Na trase sa pohybujú cyklisti a počas zjazdu tu často naberú značnú rýchlosť. Je preto dobré dávať pozor, či už zo strany peších, alebo cyklistov.
Pokojne si zoberte so sebou aj psíka a dodržte pravidlá jeho pohybu.
Historické zaujímavosti v okolí
Villa rustica
Villa rustica je nepresné, avšak zaužívané označenie pre nálezisko pozostatkov súkromného rímskeho kúpeľa z 3. storočia.
Severne pod Dúbravskou hlavicou sa nachádza Villa rustica - zakonzervované základy rímskeho kúpeľa na Veľkej lúke.
Hrad Devín
Hrad Devín je zrúcanina pôvodne gotického, neskôr slohovo prestavovaného hradu, ktorý sa týči na brale nad sútokom riek Dunaja a Moravy.
Má jedny z najpohnutejších, ale aj najbohatších dejín spomedzi hradných sídiel na Slovensku.
Sídlili tu Kelti, bol súčasťou opevnenia Rímskej ríše a neskôr sa tu písala aj významná história slovenského národa.
Pri návšteve rozhľadne sa oplatí spojiť výlet aj s prehliadkou hradu Devín, sútoku Moravy a Dunaja, Sandbergu a Waitovho lomu.
Praktické odporúčania
- Vstup na vyhliadkovú vežu je zadarmo.
- Parkovanie aj vstup na rozhľadňu sú bezplatné.
- Najrýchlejší prístup vedie z Dúbravskej hlavice.
- Najľahšia trasa pre rodiny vedie po asfaltke z Dúbravskej hlavice.
- Na dlhší turistický výlet je vhodný okruh cez Sandberg a Devín.
- Pri silnom vetre, hustejšom daždi alebo snehu treba rešpektovať obmedzenia vstupu.
- Pri raketovej základni nevstupujte do uzavretých a nebezpečných objektov.
- Na mriežkovanom schodisku a plošinách treba počítať s výhľadom pod nohy.
- Na fotografovanie a pozorovanie vzdialených miest sa hodí ďalekohľad alebo teleobjektív.
- Pri pohybe po asfaltke treba počítať s cyklistami.
- V chránenom území rešpektujte prírodu, značenie a pravidlá pohybu.
Vyhliadková veža Devínska Kobyla sa nachádza na križovatke obľúbených turistických trás s dobrou dostupnosťou. Ponúka spojenie netradičnej architektúry, panoramatických výhľadov, chránenej prírody, paleontologických lokalít a vojenskej histórie.