Rýchlik Poľana patril medzi nočné železničné spojenia, ktoré prepájali východné a západné Slovensko južnou trasou cez Zvolen, Fiľakovo, Plešivec a Košice.
Vlak pred rokmi jazdil dokonca až z Prešova. Neskôr z Košíc po Nové Zámky. Priamy vozeň pokračoval cez Bratislavu až do Prahy.
Čo bol rýchlik Poľana
Posledné roky bolo zvykom, že východ so západom spájali dve nočné linky. Jedna severnou trasou popod Tatry a druhá južným ťahom cez Zvolen.
Rýchlik Poľana, vďaka ktorému ste sa mohli na lôžku dostať až do Prahy z Lučenca alebo zo Zvolena, už na trati neuvidíte.
Lôžkový vagón premáva na trati Prešov - Praha južnou trasou.
Sám ho často využívam na časti Rožňava - Brno.
V Nových Zámkoch sa stojí asi hodinu, lebo lôžkový vagón prepájajú na druhý vlak.
Bežne sa do vlaku zaraďujú staršie vozne, kde komfort je o poznanie horší.

Trasa a radenie vlaku
Historické radenie uvádza spojenie Prešov - Zvolen os. st. a pokračovanie do Bratislavy hl. st.
| Stanica alebo úsek | Čas |
|---|---|
| Prešov | 21.27 |
| Košice | 21.58-22.20 |
| Rožňava | 23.23-23.25 |
| Fiľakovo | 0.45-0.46 |
| Zvolen os.st. | 1.55-2.16 |
| Levice | 3.28-3.30 |
| Bratislava hl.st. | cieľová stanica |
Vlak nejde v noci 24./25., 25./26., 26./27.XII., 31.XII./1.I., 3./4., 5./6.IV., 1./2., 8./9.V.
| Číslo vlaku alebo vozňa | Trasa a typ |
|---|---|
| 757 | Prešov - Zvolen os.st. |
| 362 | Zvolen os.st. |
| Voz č. 3 | Prešov - Bratislava hl.st. Bc |
| Voz č. 4 | Prešov - Bratislava hl.st. Bc |
| Voz č. 5 | Prešov - Bratislava hl.st. Bc |
| Voz č. 6 | Prešov - Bratislava hl.st. BDs |
| Voz č. 7 | Prešov - Bratislava hl.st. WLAB |
| Voz č. 8 | Prešov - Bratislava hl.st. WLAB |
| Voz č. 9 | Prešov - Bratislava hl.st. Gbkkqs |
Samostatné vozne boli uvádzané aj na úsekoch Košice - Bratislava hl.st. a Zvolen os.st. - Bratislava hl.st.
Prečo sa Poľana na južnú trasu nevrátil
Práve druhá spomenutá od minulého roka pre mnohé výluky na trati nejazdila.
Práce sa skončili a nočný rýchlik sa už na trať nevrátil.
Pre dopravcu sa neoplatí.
Konkrétnu odpoveď sme však nedostali.
„Nie som si celkom istý, či táto linka má nadej. V období konsolidácie mám o tom dosť značné pochybnosti,“ opisuje odborník na železničnú dopravu Jiří Kubáček.
„V prípade nočných vlakov chápem, že to je diskomfort. Je to oblasť Slovenska, ktorá nemá prístup k nočnej doprave, alebo len veľmi sťažený. Je to o peniazoch, rado by sa vyhovelo všetkým, ale kasa nie je bezo dna,“ dodáva Kubáček.
Jedinou možnosťou pre ľudí z južného Slovenska tak zostáva cestovať napríklad do Ružomberka či Vrútok - odkiaľ môžu do nočných spojov nastúpiť.
Staršie vozne a sťažnosti cestujúcich
Ľudia sa viackrát počas predošlých mesiacov sťažovali, že v tomto vlaku je iba necelých päť vozňov 2.
Vo vlaku sú podľa jeho vlastnej skúsenosti už vyše roka radené vozne, ktoré mali byť dávno vyradené z prevádzky, pretože zapáchajú a nedá sa v nich normálne sedieť.
Ľudia ich preto cynicky začali prezývať „staré čínske vozne“ kvôli nedostatku miesta na sedenie.
V týchto vozňoch často nefunguje stlmenie svetla a kúrenie.
„Verte mi, cestovať ráno týmto vlakom do práce je strašné. Hlavne, keď vám šaty napáchnu od zápachu rôznych ľudí a bolia vás oči, keďže si nemôžete o štvrtej ráno cestou do práce ani na hodinku zdriemnuť.
Cestovaniu „nekultúrnych“ a bezohľadných cestujúcich sa v minulosti snažili zabrániť aj železniční policajti každodennými kontrolami vo vlaku, ale za posledné roky ich vo vlaku už nevidieť, sťažuje sa Rišo, ktorý dodal, že na ZSSK sa ľudia už v minulosti obrátili so sťažnosťou a žiadali o zaradenie modernejších vozňov.
Rýchlik Poľana v historických udalostiach
Rýchlik Poľana sa spomína aj v súvislosti s jednou z najzaujímavejších železničných udalostí na južnej trase.
Jozef Gulík upozorňuje, že spoločné znaky s nedávnou nehodou má iný prípad z roku 1990.
„Po zrážke Gemeranov z 13. októbra tohto roka sa pomerne veľa hovorilo aj o chýbajúcej odvratnej koľaji v mieste, kde sa dvojkoľajná trať mení na jednokoľajnú.
Na južnej trase Zvolen - Fiľakovo - Plešivec - Košice je niekoľko takých miest, hovorí sa im výhybne, kde medzi dvoma stanicami dochádza k zmene jednokoľajného úseku na dvojkoľajný, respektíve naopak, čím sa zvyšuje kapacita trate aspoň v niektorých jej častiach.
Vo všetkých týchto výhybniach - s výnimkou tej pri Jablonove - bola pritom zriadená aj slepá koľaj, takzvaná odvratná, ktorá slúži ako posledná možnosť na odvrátenie nebezpečenstva zrážky,“ vysvetľuje Jozef Gulík.
Ako funguje takáto koľaj v praxi, sa podľa neho ukázalo aj 14. apríla 1990.
Vtedy rýchlik Poľana vo výhybni Chym, medzi stanicami Čečejovce a Veľká Ida, nezastavil pred návesťou Stoj, kde mal počkať na prejazd nákladného vlaku idúceho oproti.
Našťastie ho výhybka správne nasmerovala na odvratnú koľaj.
Keďže na ňu vošiel rýchlosťou 95 km/h, zodpovedal tomu aj výsledok.
Rušeň za koncom koľaje prešiel po zemi ešte vzdialenosť 114 metrov a spolu s ním opustili koľaj aj ďalšie štyri vozne.
Rýchlik Poľana medzi stanicami Čečejovce a Veľká Ida, nezastavil pred návesťou Stoj.
Bezpečnostné súvislosti južnej železničnej trasy
Nedávna vážna nehoda dvoch rýchlikov, ku ktorej došlo 13. októbra na východe Slovenska pri obci Jablonov nad Turňou, sa priam zázrakom zaobišla bez obetí na životoch.
Sedem ľudí však skončilo v kritickom stave, štrnásť sa zranilo ťažko a sedemdesiati utrpeli ľahšiu ujmu na zdraví.
Dôsledky nešťastia odstraňovali niekoľko dní.
Železničná spoločnosť Slovensko odhadla, že na vlakových súpravách vznikli škody za viac než dva milióny eur.
Nehoda, ktorej presné príčiny sa stále skúmajú, vyvolala intenzívnu debatu o bezpečnosti našich železníc.
Hoci sa kompetentní dušujú, že robia v tejto oblasti maximum, verejnosť je značne skeptická.
Technický stav železníc sa pritom v minulosti podpísal pod niekoľko nešťastí s mimoriadne tragickými dôsledkami.
Pri iných zas zohral významnú úlohu ľudský faktor či technická porucha.
Čelná zrážka nákladných vlakov pri Jablonove
Len pár dní po tohtoročnom nešťastí pri Jablonove nad Turňou začali pamätníci pripomínať, že na takmer identickom mieste došlo k tragédii aj pred vyše 35 rokmi.
Medzi obcami Hrhov a Jablonov nad Turňou sa 24. januára 1990 čelne zrazili dva nákladné vlaky.
Hoci v danom úseku už od roku 1987 prebiehala stavba druhej koľaje, ešte ani začiatkom roka 1990 nebola dokončená.
Vlaky stále premávali po jednej koľaji a bez zabezpečovacieho zariadenia, iba na základe telefonického dorozumenia medzi výpravcami oboch staníc.
„K nehode viedlo práve vzájomné nedorozumenie medzi nimi, keď výpravca z Jablonova predpokladal, že Hrhov dal súhlas pre jazdu vlaku z jeho smeru, a, naopak, v Hrhove sa výpravkyňa domnievala, že vlak z jej smeru má prejsť úsekom ako prvý,“ približuje Jozef Gulík.
Tak sa stalo, že obidva vlaky boli vypravené oproti sebe.
V momente uvedomenia si chyby zo strany zodpovedných už nebola možnosť ich zastaviť.
Keďže k udalosti došlo počas hmlistej noci, rušňovodiči vlakov sa navzájom spozorovali, keď boli od seba už dosť blízko, a došlo k zrážke.
Nehoda si vyžiadala smrť jedného z nich.
Ďalšie vážne nehody na slovenských tratiach
V živej pamäti mnohých je čelná zrážka rýchlika a osobného vlaku, ku ktorej došlo 2. júna 1995 v ranných hodinách medzi stanicami Bratislava-Rača a Svätý Jur.
Zapríčinil ju výpravca v stanici Svätý Jur, ktorému prácu sťažili mimoriadne okolnosti.
Do Pezinka sa jazdilo iba po jednej koľaji, druhá bola poškodená po vykoľajení osobného vlaku deň predtým a svoje spravila aj nočná prietrž mračien, po ktorej fungovalo zabezpečovacie zariadenie v stanici takpovediac v núdzovom režime.
Za tohto stavu zabudol pre rýchlik 614 Hornád prestaviť výhybky na račianskom konci stanice.
Tak sa stalo, že rýchlik bol pri odchode z Jura do Rače nasmerovaný na nesprávnu - ľavú koľaj, po ktorej sa blížil osobný vlak.
V neprehľadnom úseku sa rušňovodiči zbadali zo vzdialenosti asi 250 metrov a zrážke už nedokázali zabrániť.
Podarilo sa im však vyskočiť z idúcich vlakov.
Napriek hrozivo vyzerajúcej situácii sa nešťastie obišlo bez obetí na životoch.
Na Slovensku sa najtragickejšie nehody udiali počas vojnových čias, keď dochádzalo k veľkému nárastu dopravy.
Naše trate a stanice tomuto náporu často neboli prispôsobené.
Aj personál v týchto neľahkých podmienkach zvládal úlohy len s ťažkosťami.
Vojnové obdobie je tiež dôvodom, že pri týchto nehodách nie sú spoľahlivo potvrdené počty obetí, - približuje Jozef Gulík.
V priebehu prvej svetovej vojny je zaznamenaná staršia z nich.
Dňa 26. septembra 1915 sa zo stanice Lupkow vydal na trať do Medzilaboriec nemocničný vlak s niekoľko sto ranenými vojakmi.
S 10-minútovým časovým odstupom za ním vypravili vojenský transport, ktorý okrem koní prevážal aj náklad benzínu v cisternových vozňoch.
Jeho brzdy však na veľkom spáde neboli dostatočne účinné, rýchlosť vlaku sa zvyšovala, až dostihol pomalší vlak idúci pred ním a narazil na jeho koniec.
Pri havárii nemocničného vlaku s vlakovým transportom zahynulo 140 osôb.
Problémy s brzdením sa podpísali aj pod ťažkú nehodu v období druhej svetovej vojny.
Rušňovodič vojenského transportu smerujúceho 27. decembra 1944 z Vrútok do Zvolena ešte v Bartošovej Lehôtke upozorňoval na zle fungujúce brzdy.
Nemecký veliteľ transportu, zrejme z dôvodov častého sabotovania dopravy v tých časoch, však trval na tom, aby vlak pokračoval v jazde.
Po odchode zo stanice na 18-promilovom spáde vlak postupne naberal čoraz väčšiu rýchlosť, lenže v Starej Kremničke nemohol pokračovať ďalej k Hronskej Dúbrave.
Z protismeru sa totiž blížil osobný vlak.
Vojenský transport preto museli nasmerovať na odvratnú koľaj.
V rýchlosti 80 až 100 km/h na jej konci narazil na skalnú stenu.
Dielo skazy dokonali mohutné explózie prevážanej munície.
Zdemolovaný bol rušeň, 30 vozňov a okrem rušňovodiča a kuriča vraj vtedy zahynulo vyše 200 nemeckých vojakov.
Podľa niektorých zdrojov ich bolo až 370.
Napriek veľkosti tragédie je zarážajúce, že o nehode sa neuchovali takmer žiadne informácie.
Nie sú známe ani mená zosnulých nemeckých vojakov.
Údaje o tomto nešťastí sa nenachádzajú ani v nemeckých archívoch.
Medzi najviac tragické nešťastie na koľajniciach bezpochyby patrí zrážka vlaku s autobusom v okrese Brezno, ku ktorej došlo 21. februára 2009.
Na železničnom priecestí v Polomke narazil osobný vlak na trati Červená Skala - Banská Bystrica do ľavej strednej časti autobusu, pričom došlo k jeho prevráteniu na pravú stranu a k vykoľajeniu motorového vozňa.
Autobus bol takto tlačený 26 metrov až do zastavenia vlaku.
Pri nehode zahynulo dvanásť osôb, šesť ľudí utrpelo ťažké zranenia, devätnásti ľahké.
V autobuse sa nachádzali obyvatelia Bánoviec nad Bebravou a okolia, ktorí cestovali na lyžovačku.
Za vinníka nehody uznali vodiča autobusu Jána Minaroviča, ktorý dostal osemapolročný trest odňatia slobody.
Osobitné miesto medzi vlakovými nešťastiami má udalosť z 22. júla 1951 v podtatranskej oblasti.
Motorový vlak, preplnený a preťažený veľkým množstvom cestujúcich, musel na ceste zo Studeného Potoka do Tatranskej Lomnice zdolať stúpanie až 37 promile, ktoré bolo za daných okolností nad jeho sily.
Keď už hrozilo prehriatie motora a jeho poškodenie, musel na trati zastaviť.
Jeden vozeň potom odpojili a mali sa poň zakrátko vrátiť z Tatranskej Lomnice.
Sprievodca ho zabezpečil utiahnutím ručnej brzdy, ktorá by za normálnych okolností bola postačujúca, ale na tomto konkrétnom vozni nefungovala správne.
Pod kolesá zároveň podložil kamene.
Napriek tomu sa plne obsadený vozeň stojaci na veľkom sklone po odpojení pohol smerom späť k Studenému Potoku, aj s množstvom cestujúcich a sprievodcom vnútri.
Nepomohli už ani pokusy zastaviť ho alebo aspoň spomaliť silnejším utiahnutím ručnej brzdy.
Aj keď výpravca v Studenom Potoku dostal informáciu o blížiacom sa vozni s určitým predstihom, nebola preň k dispozícii voľná koľaj.
Stál na nej totiž iný vozeň.
Výpravca preto požiadal cestujúcich prítomných na stanici, aby urýchlene pomohli odtlačiť tento vozeň za výhybku, cez ktorú by ho potom presunuli na inú koľaj, čo však nestihli.
Vozeň s cestujúcimi vo vysokej rýchlosti narazil na prekážku a oba vozne, zakliesnené do seba, sa zastavili až na vzdialenosť 1,5 kilometra od miesta zrážky.
Vozeň vlaku zo Studeného Potoka do Tatranskej Lomnice vo vysokej rýchlosti narazil na prekážku.
Zahynulo 12 ľudí.
Za vôbec najväčšie železničné nešťastie v bývalom Československu sa považuje zrážka vlakov, ku ktorej došlo 14. novembra 1960 približne jeden a pol kilometra od stanice Stéblová na trati Pardubice - Hradec Králové.
„Osobný vlak, ťahaný parným rušňom, vtedy odišiel zo stanice Stéblová v čase, keď bola tma a hmla.
Na trať vyrazil pri veľmi zhoršenej viditeľnosti iba na základe toho, že vlakový personál zbadal v hmle akési svetlo, o ktorom sa mylne domnieval, že ide o návesť na odchod od výpravcu.
Na trati potom došlo k mimoriadne tragickej zrážke s oprotiidúcim motorovým vlakom.
Zahynulo pri nej 118 osôb,“ hovorí Jozef Gulík.
Mnoho z nich uhorelo, keďže následky nešťastia znásobil vzniknutý požiar.
Ďalších 110 cestujúcich bolo zranených.
Archívne dokumenty uvádzajú, že po zosnulých zostalo osem sirôt a 91 polosirôt.
Niektoré aspekty nehody neboli nikdy objasnené, o čo sa zrejme postaral vtedajší komunistický režim, ktorý bránil šíreniu informácií o nešťastí.
Jeho vtedajší najvyšší predstavitelia údajne umlčali preživších.
Medzi tragédie s najvyšším počtom usmrtených pracovníkov železníc v novodobej histórii sa radí nešťastie z 3. augusta 1992, ktoré sa stalo medzi obcami Budkovce a Drahňov v Michalovskom okrese.
Pri zrážke nákladného vlaku s manipulačným prišli vtedy o život šiesti železničiari vo veku od 28 do 57 rokov.
Príčinou nešťastia boli odcudzené medené koľajové prepojky a následné zlyhanie výpravkyne.
Nehoda, ku ktorej došlo v skorých ranných hodinách, bola natoľko devastačná, že jedného z rušňovodičov sa podarilo zo zdemolovanej kabíny vyslobodiť až vo večerných hodinách.
Po zrážke ostali poškodené tri rušne, deväť vozňov, trolejové vedenie i prepravovaný tovar - automatické telefónne ústredne určené na export.
Samostatnou kapitolou čiernej kroniky najtragickejších nehôd na železniciach, pri ktorých došlo k usmrteniu cestujúcich, sú nešťastia spôsobené vodičmi iných cestných vozidiel.
Ide napríklad o prípad z 12. novembra 1987 na Žitnom ostrove.
Motorovému vlaku premávajúcemu na trase z Komárna cez Dunajskú Stredu do Bratislavy vtedy v hustej hmle vošlo za zastávkou Nová Stráž do cesty nákladné auto avia.
Jeho vodič prichádzal k nechránenému priecestiu bez toho, aby pred ním zastavil a presvedčil sa pri zhoršenej viditeľnosti, či môže bezpečne prejsť.
Keď zbadal prichádzajúci vlak, stúpil síce na brzdu, auto sa však šmykom dostalo na koľajnice, kde ho zachytil vlak, narazilo na drevený stĺp, pričom sa prvý, motorový vozeň vlaku prevrátil na ľavú stranu a druhý vozeň na pravú stranu - do močaristej priekopy.
Vnútri prevráteného vozňa našlo smrť sedem cestujúcich a ďalšími dvomi obeťami boli vodič a závozník nákladného auta.
V poradí druhou udalosťou s najtragickejšou bilanciou v povojnovom období bolo nešťastie balkánskeho expresu, ktorý odchádzal 5. augusta 1947 z Bratislavy do Prahy ako nočný rýchlik.
Rušňovodič pred stanicou Sekule, kde mal vlak prechádzať na vedľajšiu koľaj, nereagoval na návesť, ktorá mu prikazovala spomaliť, a na výhybky namiesto predpísaných 30 km/h vošiel rýchlosťou 90 km/h.
Nasledovalo vykoľajenie a prevrátenie rušňa a veľké poškodenie niekoľkých vozňov.
„Rušňovodič tvrdil, že v rozhodujúcej chvíli došlo k zlyhaniu brzdy.
No preukázalo sa, že cestou z Bratislavy fungovala, a poloha pák v kabíne rušňa dosvedčovala, že ju bezprostredne pred vykoľajením nepoužil.
Vlak sa vykoľajil a zahynulo 19 cestujúcich.
Za jeden taký, keď aj odborníci z oblasti železničnej dopravy považovali záver vyšetrovania za nelogický a vyfabulovaný, možno považovať vykoľajenie expresu 271 Meridian dňa 28. júna 1977 na bratislavskej hlavnej stanici.
Vlak prichádzajúci z tunela vošiel na výhybky rýchlosťou až 93 km/h namiesto povolených 30 km/h.
Následkom toho sa rušeň vykoľajil, odtrhol od súpravy, narazil do kamenného múru, potom do posunovacieho rušňa a zdemolovaný zostal ležať prevrátený na boku.
Rušňovodič pri týchto nárazoch vypadol z rušňa a na následky svojich zranení zomrel.
Jeho pomocník utrpel úraz s trvalými následkami.
Vyšetrovanie sa uzatvorilo s tým, že nehodu nesprávnou technológiou brzdenia zavinil nebohý rušňovodič z depa Praha-střed, ktorý už nemal možnosť brániť sa proti tomu.
Tvrdenia vyšetrovateľov však spochybnili a vyargumentovali aj železniční odborníci, podľa ktorých mohol vznik tejto nehody spôsobiť nový typ vzduchovej hadice z dovozu.
Prevádzkové problémy diaľkových vlakov
Skúsenosti cestujúcich s nočnými spojmi dopĺňajú aj problémy, ktoré sa objavujú v moderných diaľkových vlakoch počas mimoriadnych podmienok.
Cestovanie počas horúčav, ktoré sužujú Slovensko, rozhodne nie je prechádzka ružovou záhradou.
Slová cestujúceho z vlaku v smere z Bratislavy do Košíc naháňajú strach.
Našu redakciu kontaktoval čitateľ Miro, ktorý sedel vo vlaku Ex 627 TATRAN, ktorý vyrazil z hlavnej stanice v Bratislave a jeho cieľovou stanicou sú Košice.
Miro nám ale povedal, že cesta vôbec neprebiehala podľa plánu a na trati bolo hneď niekoľko problémov.
„Z ôsmich vagónov klimatizujú 2 a jeden ako tak...,“ opisuje situáciu vo vlaku Miro.
Nefungujúca klimatizácia vo vlaku je mimoriadne veľký problém, nakoľko Slovensko už niekoľko dní sužujú tropické horúčavy.
Podľa aktuálnych operatívnych meraní v Bratislave vystúpila ortuť teplomera až na +39,5 °C.
Túto teplotu namerali na Kolibe v nedeľu 28. júna o 15:58.
Týmto bola prekonaná doteraz najvyššia hodnota, akú kedy namerali v histórií meraní v Bratislave.
Spomínaný vlak vyrazil z hlavnej stanice v Bratislave o 16:15, kedy boli teploty v hlavnom meste mimoriadne vysoké.
Meškanie sa postupne navyšovali a v čase publikovania tohto článku bolo meškanie približne 38 minút.
Nefungujúca klimatizácia je teda veľký problém a komplikovaná situácia sa počas jazdy len stupňovala.
Miro nám pre Nový Čas povedal, že situácia bola tak vážna, že niektorí cestujúci teplo nedokázali zvládnuť a začali kolabovať.
„Vystupoval som v Trnave a pomáhal dievčine, ktorá mala lístok do Popradu, ale ďalej už ísť nemohla. Vonku sa jej uľavilo,“ povedal Miro, ktorý dodal, že aby toho nebolo málo, vlak stál pred stanicou v Trnave 20 minút pre výluku.
Podľa Mirových slov boli zúfalí aj zamestnanci ZSSK, ktorí nevedeli situáciu vyriešiť a horúčava trápila aj ich.
„Vlaková čata je bezradná. Nevedia, či to odstaviť alebo ťahať ďalej,“ poznamenal Miro.
Problémy mali nastať ešte predtým, ako vlak zo stanice v hlavnom meste vyrazil.
„Už teraz mal vlak o vagón menej, posledný podľa sprievodcu nezaradili, lebo mu údajne blbla klíma. Už mu nešlo ani fúkanie vzduchu zvonka…“ povedal Miro, čo sa dozvedel od sprievodcu.
Železničná spoločnosť Slovensko na komplikovanú situáciu na tratiach reaguje.
„ZSSK upozorňuje cestujúcich, že v dôsledku extrémne vysokých teplôt dochádza v nedeľu k meškaniam viacerých diaľkových vlakov.
Hlavným dôvodom sú preventívne obmedzenia traťovej rýchlosti, ktoré zaviedol správca železničnej infraštruktúry, Železnice Slovenskej republiky, s cieľom zaistiť bezpečnú prevádzku počas horúčav,“ opisujú, čo sa na trati deje.
„Extrémne teploty zároveň predstavujú výraznú záťaž pre technické zariadenia vozidiel.
Počas dnešného dňa sme na expresných vlakoch zaznamenali viacero porúch klimatizačných jednotiek.
Naše technické a prevádzkové tímy situáciu priebežne riešia a podľa možností prijímajú operatívne opatrenia na zmiernenie dopadov na cestujúcich,“ priznáva ZSSK.
ZSSK zároveň informuje, že už vopred posilnili zásoby balenej vody vo vybraných diaľkových vlakoch, aby ju bolo možné distribuovať cestujúcim najmä pri dlhších meškaniach alebo výpadkoch klimatizácie.
Cestujúcim odporúčajú, aby pred cestou sledovali aktuálne informácie o doprave prostredníctvom webovej stránky ZSSK, mobilnej aplikácie IDeme vlakom alebo zákazníckych informačných kanálov.