Univerzitný vedecký park Science City Bratislava: výskumná infraštruktúra, oblasti a význam

Univerzitný vedecký park Science City Bratislava predstavuje významnú súčasť budovanej slovenskej výskumnej a inovačnej infraštruktúry. V centre Bratislavy, v areáli Námestie slobody/Radlinského ulica sa bude zameriavať na oblasti materiálového výskumu, chémiu, potraviny, priemyselné biotechnológie, životné prostredie, bezpečnosť a spoľahlivosť stavieb.

Vedecký park má prepájať akademické pracoviská, výskumníkov, študentov a podnikateľské prostredie. Jeho rozvoj súvisí so širšou snahou vytvárať podmienky pre aplikovaný výskum, transfer technológií, komercializáciu výsledkov vedy a vznik nových inovatívnych podnikov.

Čo je vedecký park a aké úlohy plní

Podľa Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) celosvetovo existuje viac ako 400 vedeckých parkov.

Medzi najstaršie vedecké parky patrí Stanford University Science Park v Silicon Valley, ktorý vznikol v 50. rokoch minulého storočia, vedecký park Sophia Antipolis vo Francúzsku (vznik v 60. rokoch) a vedecký park Tsukuba Science City v Japonsku (70.

Najviac vedeckých parkov, inovačných centier a technologických parkov sa nachádza na európskom kontinente ̶ viac ako 230 (1, 2, 4).

VP ako ekosystém pre šírenie a podporu inovácií v sebe vytvára vo všeobecnosti priestor pre akceleráciu ideí a inkubáciu inovatívnych firiem prostredníctvom realizácie aplikovaného výskumu, disponuje kvalitným, efektívnym vedeckým manažmentom, zabezpečuje kvalitné riadenie a udržateľnosť procesov transferu technológií a poskytuje rozvojový impulz regiónu.

Základnou podmienkou kvality výskumnej činnosti je okrem kvalifikovaných ľudských zdrojov aj úroveň technickej infraštruktúry.

Vedecký park preto nie je iba budova alebo súbor laboratórií. Jeho význam spočíva v prepojení výskumnej infraštruktúry s ľudskými zdrojmi, univerzitným vzdelávaním, podnikmi a mechanizmami transferu technológií. Takéto prepojenie môže vytvárať priestor na vznik aplikovaných riešení, inovatívnych firiem a nových ekonomických odvetví.

vedecký park laboratóriá a výskumná infraštruktúra

Vznik vedeckých parkov na Slovensku

Situácia v jej budovaní sa na Slovensku postupne zlepšuje, vďaka možnosti financovania zo zdrojov EÚ, čo nám umožnilo vybudovať aj vedecké parky.

Programové obdobie rokov 2007 ̶ 2013 vytvorilo jedinečne podmienky pre dobudovanie VaV infraštruktúry v prostredí univerzít a Slovenskej akadémie vied.

V tomto programovom období bolo podporených celkovo 14 strategických výskumno-vývojových infraštruktúrnych projektov - projektov vedeckých parkov a výskumných centier (VP a VC).

Cieľom vybudovaných VP a VC je realizovať VaV aktivity aj v spolupráci s podnikmi a podporovať komercializáciu výsledkov VaV projektov.

Na Slovensku aktuálne pôsobí 7 vedeckých parkov: Univerzitný vedecký park pre biochémiu Bratislava, Univerzitný vedecký park Univerzity Komenského v Bratislave, Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice), Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity v Žiline, Univerzitný vedecký park TECHNICOM (UVP TECHNICOM, Košice), Univerzitný vedecký park STU Bratislava a Univerzitný vedecký park CAMBO (Trnava).

OblasťÚdaj
Vedecké parky vo sveteviac ako 400
Vedecké parky, inovačné centrá a technologické parky v Európeviac ako 230
Strategické projekty VP a VC podporené v období 2007 ̶ 201314
Vedecké parky na Slovensku7

Science City Bratislava v rámci infraštruktúry STU

Univerzitný vedecký park STU Bratislava patrí medzi slovenské vedecké parky vybudované s cieľom posilniť výskumné kapacity univerzity, rozšíriť spoluprácu s podnikmi a podporiť uplatnenie výsledkov výskumu v praxi.

Slovenská technická univerzita reagovala na výzvu ako prvá, 27. projekt UVP STU v Bratislave.

15. marca 2013 a k projektu parku v Bratislave 20.

Univerzitu čakajú teraz náročné roky realizácie projektu.

Výskumné zameranie bratislavského parku je koncipované široko. V centre Bratislavy, v areáli Námestie slobody/Radlinského ulica sa bude zameriavať na oblasti materiálového výskumu, chémiu, potraviny, priemyselné biotechnológie, životné prostredie, bezpečnosť a spoľahlivosť stavieb.

Ďalšie výskumné aktivity súvisia s oblasťami automatizácie a riadiacich systémov, ako aj nanoelektroniky a fotoniky.

Niektoré vedecké pracoviská budú unikátne v európskom rozmere.

Výskumné oblasti a odborné zameranie

Materiálový výskum

Materiálový výskum patrí medzi kľúčové oblasti, na ktoré sa má bratislavský vedecký park zameriavať. Výskumné aktivity v tejto oblasti môžu nadväzovať na potreby priemyslu, vývoj nových materiálov a zlepšovanie vlastností materiálov používaných v technických a stavebných aplikáciách.

V technických oblastiach na Slovensku.

Chémia a priemyselné biotechnológie

Významnou súčasťou zamerania sú chémia, potraviny a priemyselné biotechnológie. Tieto oblasti vytvárajú priestor na spoluprácu medzi univerzitným výskumom a podnikmi, ktoré potrebujú nové postupy, technológie a riešenia pre výrobné procesy.

Životné prostredie

Výskum v oblasti životného prostredia je ďalšou súčasťou odborného profilu parku. Jeho význam súvisí s potrebou vytvárať technológie a postupy, ktoré podporujú udržateľnejšie výrobné procesy a znižovanie environmentálnych rizík.

Bezpečnosť a spoľahlivosť stavieb

Bratislavský park sa bude venovať aj bezpečnosti a spoľahlivosti stavieb. Táto oblasť zahŕňa potrebu kvalitného materiálového výskumu, technickej diagnostiky, modelovania a hodnotenia vlastností stavebných konštrukcií.

Automatizácia, riadiace systémy, nanoelektronika a fotonika

Výskumné zameranie zahŕňa aj oblasti automatizácie a riadiacich systémov, ako aj nanoelektroniky a fotoniky.

Práve „cloud computing“ je podľa analýz a prognóz napr. v globálnom merítku.

Rozvoj týchto odborov podporuje digitalizáciu priemyslu a vznik technologických riešení využiteľných v podnikovej praxi. Zároveň vytvára príležitosti na spoluprácu medzi odbornými pracoviskami, študentmi, výskumníkmi a priemyselnými partnermi.

nanoelektronika fotonika a automatizácia laboratórium

Výskumné kapacity a univerzitné prostredie

Areál parku v lokalite Mlynská dolina má rozlohu asi 20-tisíc m2.

500 PhD. študentov, 300 výskumníkov.

V lokalite Nám. z toho asi 500 PhD.

Výskumná infraštruktúra má slúžiť univerzitnému prostrediu a umožniť širšie využívanie laboratórií, prístrojov a odborných pracovísk. UVP a VC by tiež mali poskytnúť možnosť využívať svoju infraštruktúru čo najvyššiemu počtu zamestnancov a študentov, čím by poskytli viac príležitostí k výskumu.

Významnú úlohu pritom zohrávajú výskumníci a erudovaní pedagógovia.

Univerzita dosahuje dobré výsledky v oblasti vedy a inovatívneho výskumu.

patentov a 33 úžitkových vzorov.

z toho 24 projektov prestížneho 7. Rámcového programu EÚ.

101.-150. svetových univerzít v počítačových vedách.

vedeckou ustanovizňou zo Slovenska.

Spolupráca s podnikmi a transfer technológií

Vybudovaním infraštruktúry VP a VC boli vytvorené podmienky pre rozvoj spolupráce s podnikmi, ale nastavené pravidla fungovania sú značne reštriktívne (spôsobené nevhodným nastavením režimu podpory).

Z tohto dôvodu sa v plnej miere nerozvinul potenciál parkov/centier.

Napriek tomu však VP a VC aj aktuálne už realizujú spoločne VaV projekty, financované napr. zo zdrojov Horizont 2020 s vylúčením prvku štátnej pomoci.

Pre rozvoj spolupráce s podnikmi VP a VC zavádzajú pilotne širokú škálu služieb tak, ako je tomu v prípade podobných rozvinutých európskych infraštruktúr.

V rámci realizovaných projektov boli vybudované aj nástroje podporujúce komercializáciu, ako sú centra transferu technológii, startup centra a podnikateľské inkubátory, ktoré však sú obmedzené z hľadiska aplikácie štátnej pomoci.

Výskumné parky majú prepájať akademické pracoviská s podnikateľským prostredím. Takéto prepojenie je dôležité najmä v oblastiach, v ktorých podniky potrebujú partnerov pre vývoj nových technológií, overovanie výsledkov výskumu a ich uplatnenie na trhu.

a potrebujú partnerov v oblasti transferu výsledkov vedy a výskumu.

Symbióza Výskumno-vzdelávacej inštitúcie s priemyselnými podnikmi je už dnes prospešná pre región.

V roku 2012 riešila napr. existujúcich objektov a najmä na zariadenie laboratórií špičkovou technikou a prístrojmi.

Slovenska sú nevyhnutné spoločnosti s domácim kapitálom.

Rozvoj spolupráce s domácimi podnikmi môže prispieť ku konkurencieschopnosti Slovenska a k rozvoju nových odvetví ekonomiky založených na inovatívnych technológiách.

Startupy, spin-off podniky a komercializácia výsledkov

Vedecké parky vytvárajú podmienky nielen pre výskum, ale aj pre vznik a rozvoj podnikateľských aktivít. K nástrojom komercializácie patria centrá transferu technológií, startupové centrá a podnikateľské inkubátory.

spin-off podnikov, no zúfalo jej chýbajú investície.

nedostatok začína odstraňovať.

Startupové a inkubačné aktivity môžu pomôcť premeniť výsledky výskumu na podnikateľské plány a následne na podnikateľské subjekty. Pri tomto procese je dôležité odborné vedenie, prístup k infraštruktúre, kontakt s podnikmi a dostupnosť investícií.

Význam projektu pre Bratislavu a región

Univerzitný vedecký park Science City Bratislava má vytvárať priestor pre spoluprácu medzi vedeckými inštitúciami a podnikmi.

inštitúciami a s podnikmi.

Jeho fungovanie môže mať priaznivý efekt na zvýšenie zamestnanosti.

Priamy benefit z projektu bude mať asi 3000 ľudí.

budú mať priamy pozitívny vplyv na viac ako 10-tisíc ľudí.

Účinok projektu sa môže prejaviť vo vzdelávaní, výskume, podnikateľských aktivitách, spolupráci s priemyslom a v rozvoji nových technológií.

významnejšom rozsahu, než si momentálne dokážeme predstaviť.

Projekt môže podporiť aj širšie využívanie výskumnej infraštruktúry a vytvárať podmienky pre rozvoj nových odborných pracovných miest.

Bratislava a ďalšie vedecké parky STU

Vedecký park v Bratislave je súčasťou širšieho rozvoja vedeckých parkov STU. Bower. parky na Slovensku - v Bratislave a v Trnave.

Univerzitný vedecký park STU v Trnave (CAMBO) bude zameraný na výskumné oblasti materiálového inžinierstva, najmä iónových a plazmových technológií a automatizácie a informatizácie priemyselných procesov.

Niektoré vedecké pracoviská budú unikátne v európskom rozmere.

Priamy benefit z projektu bude mať asi 3000 ľudí.

Podľa rebríčka nezávislej rankingovej agentúry ARRA je MTF STU v Trnave elitnou fakultou - 6. školách.

Vedecké parky v Bratislave a Trnave sa odborným zameraním dopĺňajú. Bratislavský park sa sústreďuje na materiálový výskum, chémiu, potraviny, biotechnológie, životné prostredie, bezpečnosť, spoľahlivosť stavieb, automatizáciu, nanoelektroniku a fotoniku. Park v Trnave sa orientuje na materiálové inžinierstvo, iónové a plazmové technológie, automatizáciu a informatizáciu priemyselných procesov.

vedecké parky Bratislava Trnava mapa Slovenska

Budovy, laboratóriá a technické vybavenie

Projekty počítajú so zriadením a obnovou vedeckých laboratórií, ich špičkovým vybavením a obnovou budov.

Realizácia výskumu v oblastiach materiálov, chemických procesov, biotechnológií, nanoelektroniky či riadiacich systémov si vyžaduje kvalitnú technickú infraštruktúru. Základnou podmienkou kvality výskumnej činnosti je okrem kvalifikovaných ľudských zdrojov aj úroveň technickej infraštruktúry.

Na efektívne fungovanie UVP a VC a naplnenie cieľov ich vybudovania autori z ISA odporúčajú, aby boli v prvom rade poskytnuté finančné prostriedky na obnovu a opravu prístrojov, ktoré doteraz UVP a VC nemohli zabezpečiť.

V roku 2012 riešila napr. existujúcich objektov a najmä na zariadenie laboratórií špičkovou technikou a prístrojmi.

Moderné laboratóriá a prístrojové vybavenie majú umožniť výskum na úrovni porovnateľnej s vyspelými európskymi pracoviskami. Zároveň môžu zvýšiť atraktivitu univerzity pre študentov, výskumníkov a priemyselných partnerov.

Financovanie a problémy udržateľnosti

Do infraštruktúry vedeckých parkov a výskumných centier na Slovensku bolo už investovaných takmer 400 miliónov EUR.

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) v svojej správe z roku 2019 identifikoval viacero problémov spojených s budovaním VP na Slovensku.

Za jeden z najvýznamnejších bol uvádzaný v správe fakt, že realizácia projektov sa začala oneskorene až v r. 2013, na konci programového obdobia 2007 ̶ 2013.

Následne v roku 2015, kedy mali byť projekty už ukončované, prišlo rozhodnutie o ich rozdelení do dvoch fáz, čo prinieslo viacero negatív a neštandardných postupov.

Do druhej fázy sa presunula väčšina projektov.

Projektové aktivity druhej fázy sa začali už z nového programového obdobia 2014 - 2020 v rámci OP Výskum a inovácie.

Zmluvy o poskytnutí príspevku pre druhú fázu boli uzatvárané medzi riadiacim orgánom (RO) a prijímateľmi so spätnou platnosťou až v I. štvrťroku 2017.

Niektoré aktivity tak boli realizované viac ako rok bez akéhokoľvek zmluvného podkladu a univerzity si refundovali náklady na budovanie vedeckých parkov spätne od 1. januára 2016.

Rozdelenie na dve fázy malo za následok aj vyššie náklady pre štát, pretože napríklad univerzity UK a STU, ktoré sídlia v Bratislave mali v II. fáze stanovený iný pomer spolufinancovania.

Slovensko je dlhodobo na európskom chvoste pri podpore výskumu a vývoja.

Taktiež národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňovala vládu na nedostatočné financovanie vedy a výskumu na Slovensku, ako aj na nedostatočné čerpanie pomoci z európskych fondov, ktoré je spôsobené oneskorením schvaľovacích procesov.

Tak tomu bolo aj v prípade budovania VP.

Zmluvami o poskytnutí príspevku sa univerzity a SAV zaviazali k udržateľnosti vybudovaných vedeckých parkov.

Túto podmienku dodržiavajú s ťažkosťami vlastnými kapacitami.

Všetky subjekty - VP a VC aktívne reagujú na vyhlásené výzvy zo strany RO podávaním žiadostí, ktoré sú však veľakrát zrušené, prípadne pozastavené.

Chýbajúce financie na vedu v oblasti štrukturálnych fondov neumožňujú rozvoj parkov v takom rozsahu, aby zvýšili šance na presadenie sa v rámci európskeho vedeckého priestoru.

Financovanie projektov v rámci udržateľnosti, ako je uvedené v predchádzajúcom bode, je zabezpečované prevažne z vlastných zdrojov a z prípadných grantov.

Nastavenie systému financovania komplexných strategických projektov VP a VC bolo kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim ich rozvoj a činnosť nielen počas realizácie, ale aj vo fáze udržateľnosti, ktorá bola pre projekty nastavená na päť rokov od ukončenia realizácie.

Po skončení realizácie projektov nebola implementovaná následná avizovaná systémová podpora.

Výpadok financovania vytvoril negatívny tlak na udržateľnosť a realizáciu plánovaného spektra aktivít a tlak na rozpočty zakladateľov.

Zakladatelia museli vyčleniť časť svojich rozpočtov na podporu činnosti VP a VC, pričom ich rozpočty neboli o tieto zdroje navyšované.

Preto vybudovane VP a VC vo väčšine prípadov predstavovali finančnú zaťaž na rozpočty prakticky všetkých organizácii, ktoré sa podieľali na ich vybudovaní.

Pri- tom na zabezpečenie základnej prevádzky každého z parkov/centier sú nevyhnutné zdroje v priemernej výške cca 0,5 mil.

Merateľné ukazovatele a riadenie parkov

Samotný NKÚ vo svojej správe negatívne hodnotí aj spôsob stanovenia merateľných ukazovateľov.

Žiadatelia o príspevok boli povinní vyberať si ich len zo zoznamu, ktorý bol súčasťou výzvy a nemohli si určiť vlastné ukazovatele, ktoré by boli vhodnejšie k stanoveným cieľom projektov.

Navrhovaná je tiež zmena merateľných ukazovateľov pre UVP a VC, a to takým spôsobom, aby boli predstavitelia UVP a VC motivovaní k tvorbe efektívnych sietí spolupráce so súkromným sektorom.

Úspešnosť vedeckého parku nemožno posudzovať iba podľa počtu vybudovaných priestorov alebo obstaraných prístrojov. Dôležité sú aj využívanie infraštruktúry, počet spoločných projektov, spolupráca s podnikmi, vznik nových technológií, patenty, úžitkové vzory, startupy a výsledky uplatnené v praxi.

Legislatívne a systémové podmienky

Rovnako je potrebné, aby legislatíva riadiaca UVP a VC umožnila týmto subjektom nielen spolupracovať, ale aj byť konkurencieschopným partnerom súkromného sektora v oblasti výskumu a vývoja, ako aj na trhu práce.

A je potrebne konštatovať, že aktuálne takáto legislatíva v Slovenskej republike nie je implementovaná.

Vybudované laboratóriá a výskumné pracoviská môžu byť využité naplno iba vtedy, ak pravidlá spolupráce umožnia flexibilné uzatváranie partnerstiev, realizáciu spoločných projektov a poskytovanie odborných služieb podnikom.

Pri nastavovaní spolupráce je zároveň potrebné zohľadniť obmedzenia vyplývajúce z režimu štátnej pomoci. Práve tieto obmedzenia podľa dostupných hodnotení znižujú schopnosť parkov naplno rozvinúť svoj potenciál.

Odporúčania pre ďalší rozvoj

Na efektívne fungovanie UVP a VC a naplnenie cieľov ich vybudovania autori z ISA odporúčajú, aby boli v prvom rade poskytnuté finančné prostriedky na obnovu a opravu prístrojov, ktoré doteraz UVP a VC nemohli zabezpečiť.

Následne navrhujú zlepšiť podmienky pre akademických pracovníkov, a to najmä vo forme lepšieho finančného ohodnotenia, ktoré by bolo motivujúce k vyššiemu výkonu.

UVP a VC by tiež mali poskytnúť možnosť využívať svoju infraštruktúru čo najvyššiemu počtu zamestnancov a študentov, čím by poskytli viac príležitostí k výskumu.

Navrhovaná je tiež zmena merateľných ukazovateľov pre UVP a VC, a to takým spôsobom, aby boli predstavitelia UVP a VC motivovaní k tvorbe efektívnych sietí spolupráce so súkromným sektorom.

Rovnako je potrebné, aby legislatíva riadiaca UVP a VC umožnila týmto subjektom nielen spolupracovať, ale aj byť konkurencieschopným partnerom súkromného sektora v oblasti výskumu a vývoja, ako aj na trhu práce.

Praktický rozvoj parku si vyžaduje súčasné riešenie viacerých oblastí:

  • obnovu a opravu výskumných prístrojov;
  • stabilné financovanie základnej prevádzky;
  • lepšie finančné ohodnotenie akademických pracovníkov;
  • širšie využívanie infraštruktúry študentmi a zamestnancami;
  • efektívnejšie merateľné ukazovatele;
  • intenzívnejšie siete spolupráce so súkromným sektorom;
  • úpravu legislatívnych podmienok;
  • podporu transferu technológií a komercializácie výsledkov výskumu.

Európske centrá digitálnych inovácií

Jednou z možností - smerov ďalšieho rozvoja VP, je ich aktívne zapojenie do konceptu EÚ - budovania tzv. Európskych centier digitálnych inovácií (ECDI), v rámci ktorých je šanca vytvoriť podmienky pre zabezpečenie udržateľného rozvoja fungovania konceptov vedeckých parkov, kde VP majú ambíciu sa stať kľúčovým prvkom budovaných ECDI na Slovensku a majú na to všetky predpoklady.

Hlavnou úlohou ECDO bude pomáhať najmä malým a stredným podnikom pri využívaní digitálnych technológií v ich obchodných a výrobných procesoch, aby dokázali byť konkurencie schopné.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR vyhlásilo národnú súťaž zameranú na budovanie takýchto centier, pričom najúspešnejší uchádzači získajú nomináciu do grantového kola Európskej komisie.

Zapojenie vedeckých parkov do konceptu Európskych centier digitálnych inovácií môže posilniť ich prepojenie s malými a strednými podnikmi. Zároveň môže vytvoriť priestor na využívanie digitálnych technológií v obchodných a výrobných procesoch.

Kontrolné zistenia a širší kontext

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) v svojej správe z roku 2019 identifikoval viacero problémov spojených s budovaním VP na Slovensku.

Slovensko je dlhodobo na európskom chvoste pri podpore výskumu a vývoja.

Taktiež národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňovala vládu na nedostatočné financovanie vedy a výskumu na Slovensku, ako aj na nedostatočné čerpanie pomoci z európskych fondov, ktoré je spôsobené oneskorením schvaľovacích procesov.

Tak tomu bolo aj v prípade budovania VP.

Ako príklad dobrej praxe môže slúžiť situácia v susednej Českej republike, kde boli pre túto oblasť v roku 2012 schválené „Národné programy udržateľnosti I a II“, ktorými boli zároveň schválené aj výdavky štátneho rozpočtu na výskum, experimentálny vývoj a inovácie vo výške 2,5 miliardy českých korún ročne (takmer 100 mil. eur) až do roku 2020.

Porovnanie ukazuje význam dlhodobej systémovej podpory po ukončení investičnej fázy. Samotné vybudovanie infraštruktúry ešte nezabezpečuje jej plné využitie, ak nie sú dostupné prostriedky na prevádzku, obnovu zariadení, personál a spoločné projekty s podnikmi.

Investície a ďalšie využitie infraštruktúry

Do infraštruktúry vedeckých parkov a výskumných centier na Slovensku bolo už investovaných takmer 400 miliónov EUR.

Do akej miery boli tieto investície využité a aké kroky sú potrebné na zefektívnenie využívania parkov v budúcnosti, rozoberajú v dokumente Univerzitné vedecké parky a výskumné centrá na Slovensku autori z Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) Úradu vlády SR (4.).

Efektívne využívanie Science City Bratislava preto závisí od schopnosti premeniť vybudovanú infraštruktúru na pravidelne využívané výskumné kapacity. Dôležitú úlohu majú mať univerzitní pracovníci, študenti, výskumné tímy a podniky.

Rozvoj výskumných parkov môže podporiť konkurencieschopnosť Slovenska a rozvoj nových odvetví ekonomiky založených na inovatívnych technológiách.

Jeho prínos môže byť významný najmä vtedy, ak sa podarí prepojiť výskumnú infraštruktúru s kvalitným vedeckým manažmentom, dlhodobým financovaním, transferom technológií a potrebami podnikateľského prostredia.

tags: #univerzitny #vedecky #park #science #city #bratislava