Turistika v Tichej a Kôprovej doline: trasy, výhľady a praktické rady

Tichá a Kôprova dolina patria medzi najpôsobivejšie a najdivokejšie doliny Tatier. Ponúkajú dlhé turistické trasy, mohutné vodopády, plesá, horské potoky, kosodrevinu, rozsiahle lesy aj výhľady na Kriváň, Vysoké a Západné Tatry.

Kôprová dolina tvorí hranicu medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Tichá dolina zaujme najmä autentickou prírodou, pokojom a minimálnymi zásahmi človeka. Obe doliny sa dajú spoznávať pešo aj na bicykli, no ich spojenie cez sedlo Závory je pre cyklistov nepriechodné.

Kôprová dolina - charakteristika a najväčšie lákadlá

Kôprová dolina je rozľahlá a veľmi pôsobivá. Tvorí hranicu medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Kôprová dolina je 12 km dlhá dolina, ktorá sa vetví na niekoľko menších, bočných dolín.

Dolina podobne ako aj jej okolie si pamätá starú banícku tradíciu, spojenú najmä so zlatokopeckými aktivitami. Dolinou vedú mnohé turistické chodníky, ktoré vám sprístupnia jej najväčšie klenoty, ako napríklad plesá, vodopády, divoké rieky, ale i pôsobivé skalné útvary.

Cez Kôprovú dolinu môžete vystúpiť do sedla do Vyšného Kôprovského sedla a prejsť do Mengusovskej doliny. V závere doliny možno navštíviť dve bočné doliny - malebnú Temnosmrečinskú dolinu s rovnomenným plesom a Kobliu dolinu s plieskom rovnakého mena.

Najlepšími východiskovými bodmi sú Podbanské po žltej a zelenej značke a tiež Tri studničky najskôr po zelenej a potom po modrej.

Kôprová dolina a Kriváň

Kmeťov vodopád

Neďaleko konca asfaltovej cesty zdobí dolinu Kmeťov vodopád, vysoký 80 m. Padá prahom divokej bočnej doliny Nefcerka.

Kmeťov vodopád musíte vidieť. Napriek tomu, že je to najväčší slovenský vodopád, nie je veľmi známy, pretože je mimo hlavných turistických trás Tatier.

Vytvára ho potok Nefcerka. Je pomenovaný po známom slovenskom národovcovi, botanikovi a spoluzakladateľovi Slovenského národného múzea v Žiline, Andrejovi Kmeťovi (1841 - 1908).

Jeho kaskády majú výšku 80 metrov a vidieť ho v celej paráde je trochu problém, pretože jednotlivé terasy vytvárajú mierny oblúk. Ak ho chcete vidieť v celej kráse, neváhajte dôjsť až na kraj vyhliadkovej plošiny.

Je pri ňom výdatný prameň, z ktorého si plním zásoby vody, pretože vyššie v doline upravené pramene nie sú. Voda sa však nabrať dá z množstva prameňov, ktoré tečú popri chodníkoch v Hlinskej doline alebo Kobylej dolinke smerom k sedlu Závory.

Turistické trasy Kôprovou dolinou

Z Podbanského sa vydáte po žltej značke, z ktorej na rázcestí pri horárni odbočíte na zelenú. Táto spojnica vás privedie k rázcestiu pod Grúnikom, kde sa napojíte na modrú značku, ktorá vás bude sprevádzať najbližších pár kilometrov.

Zalesnenou dolnou časťou doliny popri Kôprovskom potoku vedie asfaltová cesta. Dolina sa teší popularite aj vďaka cyklotrase, ktorá končí pri vodopáde.

Od vodopádu pokračujete ďalej po modrej značke, ktorú pri najbližšom rázcestí vymeníte za zelenú. Ak by ste sa tu rozhodli pokračovať modrou, dostali by ste sa cez Hlinskú dolinu do Vyšného Kôprovského sedla.

Asi po štvrťhodinke sa ocitnete pri ďalšom smerovníku, ktorý vám ponúkne možnosť odbočiť na červenú značku vedúcu k Temnosmrečinským plesám. Ak ste tu ešte neboli, určite odporúčam nahliadnuť aj do týchto menej známych končín, dnes však pokračujeme ďalej po zelenej značke vedúcej cez Kobyliu dolinku do sedla Závory.

Vyšné Kôprovské sedlo

V pláne som mal toho ešte dosť. Prejsť do Vyšného Kôprovského sedla, možno vystúpiť na Kôprovský štít.

Úsek Hlinskou dolinou mi dáva zabrať a cestou sa rozhodujem, že Kôprovský štít si nechám na inokedy, z bližšej, druhej strany od Veľkého Hincovho plesa a vystúpim len do sedla.

Po „božskom“ pivku v sedle sa kochám scenériou z Vyšného Kôprovského sedla. Obdivujem vrchol Kôprovského štítu, Veľké Hincovo pleso, Dolinu Žabích plies smerom na Rysy a tiež mohutnú skalnú bariéru od Hrubej kopy na západe po Hlinskú vežu na juhu priamo podo mnou.

Z Vyšného Kôprovského sedla sme sa kochali pohľadmi do Mengusovskej doliny a Hincovej dolinky s Hincovými plesami. Vpravo od nás sa vypína hrebeň Bášt, kde mali liezť naši kamaráti. V diaľke sme mohli vidieť Vysokú a Končistú.

Temnosmrečinské plesá a Vajanského vodopád

Chodník popri mohutnom Vajanského vodopáde, spadajúcom 170 m vysokým prahom malebnej Temnosmrečinskej doliny, nás privedie k Nižnému Temnosmrečinskému plesu.

Svojou rozlohou 12,01 ha a hĺbkou 37,8 m je tretím najväčším plesom na slovenskej strane Tatier.

O pol hodinku stojím pri nižšom z dvojice plies. Je naozaj krásne a dokonale si vychutnávam scenériu na nádhernom mieste.

Ďalším lákadlom je turisticky neprístupné, druhé z dvojice plies. Viem, že niekedy k nemu viedol chodník, ktorý som však nenašiel a ani neviem, v akom je stave.

Po prezretí okolia a možností ako sa tam dostať, keďže som tu prvýkrát, situáciu zhodnotím tak, že by to som pravdepodobne musel prekonať kosodrevinový porast a na to naozaj nemám chuť a ani energiu.

Neodolávam možnosti schladiť si nohy. Po pár minútach však nohy dokonale premŕzajú a mám čo robiť ich rozhýbať do prevádzkovej teploty.

Musím sa priznať, že ma lákalo aj zakázané kúpanie, ale v studenej vode, po pražení sa na slnku by som asi naozaj zamrzol. Samozrejme neurobil by som to hlavne z dôvodu ochrany prírody v tomto raji.

Vajanského vodopád a Temnosmrečinské pleso

Sedlo Závory a prechod do Tichej doliny

V závere Kôprovej doliny možno navštíviť dve bočné doliny. Chodník popri mohutnom Vajanského vodopáde nás privedie k Nižnému Temnosmrečinskému plesu a zelená značka pokračuje cez Kobyliu dolinku do sedla Závory.

Stúpanie na sedlo Závory mi ide dobre napriek pokročilej dobe a značnej únave. Tento úsek sa mi veľmi páči.

Po úvodnom Temnosmrečinskom lese, neskoršej kosodrevine, pomedzi ktorú tečie bystrinka a krásnych zelených hôľ prichádzam do sedla unavený, ale nadšený.

V sedle Závory sa predo mnou objavujú nové pohľady na začínajúcu Tichú dolinu, Červené vrchy v diaľke na západe, Hladké sedlo a Hladký štít na severe, na juhu sa týčil Tichý vrch.

Pláne pod sedlom sa krásne zelenajú a neviem sa pohľadu nabažiť pretože hôľna krajina patrí medzi moje najobľúbenejšie.

Zo sedla Závory sa vydáte po červenej značke. Čaká vás posledných 20 minút stúpania a budete takmer v cieli - Hladké sedlo, odtiaľ je to na vrchol Hladkého štítu iba kúsok.

Po piatich hodinách výstupu ste v cieli, za ktorým sa určite oplatilo ráno vyliezť z postele a kráčať takmer celé dopoludnie.

Hladké sedlo a Hladký štít

Z výšky 2 065 m n. m. sa vám ponúkajú výhľady na slovenskú aj poľskú stranu Tatier - Dolina piatich poľských plies s Predným, Veľkým a Čiernym plesom, smerom na západ plesá pod Valentkovou a Svinicou.

Priamo pred vami sa týči časť hrebeňa známej Orlej prte, najkomplikovanejšej turistickej trasy v celých Tatrách.

Na hrebeni je so mnou pár fotonadšencov, ktorí, ako vidím, sa tu chystajú prespať.

Počas rozhovoru sa začína okolo nás odohrávať magický večer, počas ktorého z poľskej strany stúpajú hmly najskôr cez štíty Vysokých Tatier - Rysy a Čubrinú.

Neskôr sa blížia aj k nám a zasahujú aj na západ, nad vrcholy Západných Tatier. Oblačnosť je jemná, občas ustupuje, potom je zas silnejšia.

Slnko na západe postupne klesá a krajina okolo nás mení farby z oranžova do červena. Sú to naozaj intenzívne chvíle, jedni z najkrajších aké som na horách zažil.

Za súmraku schádzam do Hladkého sedla a do Zadnej Tichej na chatu za kamarátom. Noc na chate mi obohatí viacero padajúcich hviezd.

Ráno vstávam skoro a po rýchlovýšľape stojím v Hladkom sedle. Zo severovýchodu je vidno ranné zore, kadiaľ o pár minút vyjde slnko.

Najskôr sa začína objavovať červená žeravá guľa. O pár minút vrhá do krajiny jasné červené lúče. Pomaly hladia najskôr vrcholky najvyšších štítov.

Rysov, Kriváňa, Čubriny. Neskôr sa dostanú k slovu aj nižšie štíty. Farby vrchov sa menia z tmavej, tmavomodrej na stále svetlejšie sivé skaly a zelené hole, ktoré po nasvietení slnkom žiaria ako zlato.

Východ slnka z Hladkého sedla

Tichá dolina - divočina a ticho

Tichá dolina patrí so svojimi 17 km medzi najdlhšie doliny Západných Tatier. Na západe je lemovaná hrebeňom Liptovských Tatier, na východe Liptovskými Kopami.

Na severe a severozápade ju lemuje štátna hranica s Poľskom, prechádzajúca príťažlivým vápencovým hrebeňom Červených vrchov s dominantnými vrcholmi Kresanica a Malolučňiak.

Prekrásna Tichá dolina je prvou dolinou vo Vysokých Tatrách, ak sa sem chystáte zo západu. Svoje naj si môže privlastniť aj čo sa týka dĺžky.

Dolina sa nevyznačuje typickým vysokohorským charakterom, pretože jediné čo jej chýba, sú čarokrásne plesá a skalné prahy. Zato však ponúka vynikajúce možnosti pešej túry.

Najväčšou hodnotou Tichej doliny je autentická príroda.

V niektorých miestach je les z nášho pohľadu pekný. Čiže rovný, čistý, priehľadný a inokedy je hustý, neprehľadný, popretkávaný hnijúcimi smrekmi, bledo svietiacimi suchármi, bohatým papradím a rôznymi menšími listnáčmi.

Ticho a pokoj, ktoré tu v skorú rannú hodinu vládnu, plne korešpondujú s názvom doliny, ktorou schádzam.

Vo voľnej prírode tu nachádzajú útočisko tetrov hlucháň, orol skalný, kamzíky, svište a najväčšia populácia medveďov na Slovensku.

Ochrana prírody v Tichej doline

V tejto doline platí zákaz ťažby dreva, nebola vyťažená ani kalamita a tak sa príroda so všetkým musela vysporiadať sama.

Nakoľko tu nie je povolený takmer žiadny zásah človeka, útočisko tu našla najpočetnejšia populácia medveďov u nás.

Víchrica v roku 2004 zničila v Tichej a Kôprovej doline na ploche takmer 300 hektárov približne 185-tisíc stromov.

Je to miesto, kde po spore ochranárov a lesníkov ostalo kalamitné drevo nevyťažené, jeho ťažba je tu zakázaná.

Preto je pri pohybe dolinou dôležité rešpektovať značenie, ochranu prírody a aktuálne návštevné pravidlá.

Turistická trasa Tichou dolinou

Keďže som nemala v pláne návrat tou istou trasou, vydala som sa po červenej značke vedúcej k rázcestiu Liptovský košiar. Tu sa napojíte na žltú značku v smere k Podbanskému, opačnou stranou by ste sa dostali k našim severným susedom na Kasprov vrch.

Čaká vás dlhý zostup Tichou dolinou. Žltá značka vás bude sprevádzať skoro tri hodiny až k cieľu.

Popri turistickom chodníku zurčí rovnomenný Tichý potok a časť Tichej doliny je prístupná aj pre cyklistov.

Zadná Tichá dolina po Liptovský košiar sa mi veľmi páči. Okolo je naozaj krásna divočina.

Pomedzi kosodrevinu je kde-tu úzko, pretože chodník je dosť skromný a skrytý medzi kosodrevinou, limbami, smrekmi a predpokladám, že Tichá dolina je dosť bohatá na medvede.

Dostávam sa k Liptovskému košiaru. Myslel som si, že tu bude nejaká stará stavba symbolizujúca názov, ale objavujem len malý altánok.

Východiskom do Tichej doliny je Podbanské. Osou Tichej doliny vedie turistický chodník, ktorý vyúsťuje do sedla Závory (cca 17 km).

A predstavuje koniec tejto rozprávkovo krásnej a divokej doliny.

Okruh cez Kôprovú a Tichú dolinu

Dlhé roky som však v rôznych súvislostiach z médií počúval o Tichej a Kôprovej doline. Taktiež zaujímavé filmy známeho slovenského ekológa ma motivovali navštíviť „perly“ medzi dolinami Tatier.

Časovo náročná, ale veľmi pekná túra na Hladký štít prevedie turistov cez Kôprovú a Tichú dolinu.

Dĺžka okruhu je 33 km a prechod trvá 9 -10 hodín.

Trasa je časovo náročnejšia, preto by som ju odporúčala skúsenejším turistom.

Východiskovým bodom pre túto túru je známe podtatranské stredisko - Podbanské. Tu môžete bez problémov zaparkovať na záchytnom parkovisku.

Zvolená trasa je síce časovo náročná, ale ponúka mnoho zaujímavých miest a výhľadov.

Nezabudnite si pribaliť dostatok vody a jedla, keďže na trase nie je žiadna horská chata a v batohu by nemal chýbať ani pršiplášť, pretože počasie na horách sa dokáže rýchlo meniť.

Myslite však na to, že na záverečnú časť túry sa vzťahuje zimná uzávera a celý okruh je teda prístupný od polovice júna do 31. októbra.

Odporúčaný smer okruhu

  1. Východiskom je Podbanské.

  2. Kôprovou dolinou pokračujete popri Kôprovskom potoku ku Kmeťovmu vodopádu.

  3. Podľa zvolenej trasy môžete odbočiť do Hlinskej doliny smerom na Vyšné Kôprovské sedlo alebo pokračovať k Temnosmrečinským plesám a cez Kobyliu dolinku do sedla Závory.

  4. Zo sedla Závory pokračujete cez Hladké sedlo na Hladký štít.

  5. Návrat vedie cez Liptovský košiar a Tichú dolinu späť na Podbanské.

Turistika na bicykli

Obe doliny sa dajú na pešo zokruhovať. Nie však na bajku. Sedlo Závory je pre cyklistov nepriechodné.

Cyklotrasa štartuje na drevenom mostíku v Podbanskom, vedie od križovatky popri Tichom potoku a dolina je naozaj tichá.

Po trase stretávame množstvo cyklistov i rodín s deťmi. Tichá a Kôprova dolina na bicykloch je aj pre priemerného cyklistu nenáročná a krásna.

Stúpanie iba málokedy presiahne 5 %. Napriek tomu musíme každú chvíľu zosadať. Pohľady a scenérie nedovolia.

Najkrajší úsek cesty nás čaká od rázcestia pod Tomanovou nahor. Cesta sa dvíha a panorámy hôr sú stále krajšie a krajšie.

Ani sa nenazdáme a sme na konci cyklotrasy, teda na konci asfaltovej cesty.

Tichá dolina pokračuje aj ďalej na Zadnú Tichú dolinu a ďalej na sedlo Závory. Odtiaľ sa možno prehupnúť na poľskú stranu alebo po zelenej značke do Kôprovej doliny. Sem je však cyklistom vstup zakázaný.

Tichou dolinou vedie oficiálna cyklotrasa, prevýšenie 420 m zvládnu aj menej zdatní cyklisti.

Cyklotrasa má dĺžku niečo vyše 24 km, tam aj späť, a otočiť sa treba pri cyklistickom Rázcestníku Vysoké Tatry.

Cyklotrasa Kôprovou dolinou je podstatne kratšia. Končí pri Kmeťovom vodopáde.

Je to aj o poznanie menej turistov. Pri prameni odkladáme bicykle a posledných sto metrov do kopca dávame po svojich.

Cyklotrasa Tichou dolinou

Do Tatier bicyklom a vlakom

Ak máte radi vlaky, prírodu a bajk, váš ideálny štart na objavovanie Podbanského a okolitých dolín začína v Štrbe.

Tu stojí väčšina rýchlikov ZSSK na trase Bratislava - Tatry - Košice. Štrba je zároveň prestupná stanica na zubačku na Štrbské pleso.

Na Štrbské pleso sa samozrejme s TEŽ dostanete aj zo Smokovcov a Popradu. Je to križovatka kde sa všetky trasy aj zo smeru Smokovce a Tatranská Lomnica stretajú.

Ak chcete vyviezť zubačkou bicykel v sezóne vyhľadajte vopred vlakvedúceho, ktorý vám pri troche dobrej vôle uloží bicykel v prednom prevádzkovom priestore.

Dnešné moderné vozne už vyhradený priestor na bicykle majú. Počas sezóny sú aj tak turisti natlačení hlava na hlave.

Milujem ZSSK za to, že mi umožní za 1,50 € odviezť svoj bicykel kamkoľvek na Slovensku.

Tichá a Kôprova dolina na bicykloch boli úžasné. Vrelo ich doporučujem aj rodinám s deťmi.

Výstup na Kasprov vrch

V pláne dňa mám ešte výstup na Kasprov vrch. Pri pohľade na okolité svahy tuším, že to bude poriadny zaberák.

Trasa začína pri Liptovskom košiari, od ktorého začínam stúpať. V úvodnej tretine batoh znovu skrývam do kosodreviny a idem hore naľahko.

Početné serpentíny dávajú zabrať, ale s postupujúcou výškou sa čoraz viac otvárajú výhľady na okolitú Tichú dolinu a objavujúce sa štíty Vysokých Tatier.

Cestou hore nestretávam nikoho. Po vyše hodinke šliapania rozoznávam ľudí v Suchom sedle a vrchol Kasprovho vrchu.

Skúsení Tatranci vedia, že na vrchol z poľskej strany vedie lanovka, a preto je hore ľudí požehnane.

Po vybehnutí na vrchol Kasprovho vrchu si vychutnávam pohľady na všetky strany. Viditeľnosť je dosť dobrá a preto sa dá vidieť doďaleka celkom ostro.

Praktické rady na túru

Voda a občerstvenie

Na trase nie je žiadna horská chata, preto si treba vziať dostatok vody a jedla.

Pri Kmeťovom vodopáde je výdatný prameň, no vyššie v doline upravené pramene nie sú.

Vodu možno nabrať aj z množstva prameňov, ktoré tečú popri chodníkoch v Hlinskej doline alebo Kobylej dolinke smerom k sedlu Závory.

Počasie a náročnosť

Horúci deň nie je stvorený na dlhé trasy.

Trasa cez obe doliny je časovo náročná a odporúča sa skúsenejším turistom.

Počasie na horách sa dokáže rýchlo meniť, preto by v batohu nemal chýbať pršiplášť.

Pri výstupe do sediel treba počítať s výraznou únavou, najmä ak túru absolvujete počas horúceho dňa alebo s veľkým batohom.

Orientácia a bezpečnosť

Nepochopím ľudí, čo sa nerozvážne, sami, pravdepodobne bez mapy, prípadne jej mobilnej verzie a možno aj bez skúseností vydajú do hôr.

Ocitnú sa potom na mieste, o ktorom nemajú ani páru a nevedia kadiaľ ďalej.

Vo Vysokých Tatrách, kde je v lete množstvo ľudí, ktorí môžu poradiť, je to ešte ako tak, pretože noc, prípadne aj viac sa dajú vydržať aj „stratený“, ale urobiť toto v zime, je dosť nebezpečné.

Do hôr sa preto vydávajte s mapou, dostatočne nabitým telefónom a trasou naplánovanou podľa aktuálnych podmienok.

Ochrana prírody

Tichá dolina patrí medzi ochranársky najvýznamnejšie územia Tatier.

Najväčšou atrakciou doliny je jej divokosť, nedotknutosť a výhľad na dominantu - Kriváň.

Pri návšteve plies, vodopádov a potokov rešpektujte zákaz kúpania, nevstupujte na turisticky neprístupné miesta a neprechádzajte kosodrevinou mimo chodníka.

Očarenie z prírody je najväčšie vtedy, keď zostane zachovaná aj pre ďalších návštevníkov.

Tichou dolinou na bicykli, Kasprowy Wierch pešo

tags: #turistika #ticha #a #koprova #dolina