Rieka Morava ponúka ideálne možnosti pre turistov, ktorí obľubujú splavovanie, cykloturistiku, prechádzky lužnými lesmi aj objavovanie historických a prírodných miest.
Morava je rieka prameniaca na severnej Morave na južnom svahu Králického Sněžníka (1 423 m n. m.) v nadmorskej výške 1 380 m n. m., na území obce Dolní Morava v okrese Ústí nad Orlicí. Na dolnom toku tvorí prirodzenú hranicu medzi Českom a Slovenskom a medzi Rakúskom a Slovenskom v celkovej dĺžke 114 km.
Základné údaje o rieke Morava
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Dĺžka toku | 329 km |
| Dĺžka toku na Slovensku | 114 km |
| Plocha povodia | 26 579,7 km² |
| Plocha povodia na Slovensku | 2 213,5 km² |
| Začiatok | na Morave pod Králíckým Sněžníkom |
| Ústie | do Dunaja pri Devíne |
| Priemerný prietok | 120,0 m³/s |
| Minimálny prietok | 7,70 m³/s |
| Maximálny prietok | 1 500 m³/s |
Hladina rieky Morava pri zvýšených zrážkach ako aj vplyvom stúpania a klesania Dunaja výrazne kolíše. Preto môže voda, hlavne v spodnom toku, stáť.
Najlepšie úseky na splavovanie Moravy
- Sandberg - Devín
- Moravský sv. Ján - Devín
- Brodské - Devín
Odporúčaným úsekom je trasa Brodské - Devín.
Splav treba začať za kamennou prehrádzkou pri Brodskom, ktorá je nesplavná. Na brehu je možnosť bivakovania.

Trasa Brodské - Devín
Po podplávaní starého a nového diaľničného mostu sa otvára typický ráz rieky.
Orientácia je počas väčšiny splavu dosť limitovaná, nakoľko v bezprostrednej blízkosti sa nachádza iba málo obcí (Záhorská Ves, Vysoká pri Morave…).
Dôležitým orientačným miestom je vtok rieky Dyje, ktorá priteká z pravej strany a vytvára trojhraničný bod Slovensko - Česko - Rakúsko.
Až potiaľto Morava tvorila hranicu medzi Slovenskom a Českom, odtiaľto až po vtok do Dunaja tvorí hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom.
Niekde na úrovni obci Sekule je hať, ktorá sa odporúča preniesť, pretože predovšetkým pri vyššej hladine vody môže byť dosť nebezpečná.
Je to jediné problematickejšie miesto celého uvedeného úseku.
Ďalším orientačným bodom je most Moravský Svätý Ján - Hohenau, ktorý nahradil provizórny pontónový most.
Zorientovať sa dá aj pri nevýraznom ľavostrannom vtoku riečky Rudava (147 m n. m.) neďaleko Malých Levárov.
Dôležitými orientačnými ukazovateľmi pozdĺž toku Moravy sú aj kilometrovníky, ktoré však nie sú všade.
Občerstvenie a zásoby počas splavu
Scenériu celej trasy na oboch stranách dopĺňajú rybárske stavania.
Zásoby v tomto úseku rieky sa dajú doplniť v neďalekých obciach Gajary a Suchohrad, z rieky ich však nevidno.
Pri kompe Záhorská Ves - Angern an der March (najzápadnejší bod Slovenska) je na slovenskej strane v obci krčma a kúsok ďalej aj reštaurácia.
Obec Vysoká pri Morave so svojim vysokým protipovodňovým múrom a kostolnou vežou je neprehliadnuteľná.
Najbližšia krčma k rieke je na konci hrádze za obcou.
Orientácia pred Devínom
Neďaleko obce Marchegg je na pravej - rakúskej strane pamätník s orlom.
Pred obcou Devínska Nová Ves je železničný most.
Za obcou, ktorá je mestskou časťou Bratislavy, sa pomaly vynárajú pohľady na majestátne bralo hradu Devín, pod ktorým sa rieka vlieva do Dunaja.
V prípade záujmu je možné zabezpečiť taktiež splavy Mosonského Dunaja, starého koryta Dunaja a školu pádlovania na Karloveskom ramene.
Pešia turistika pri rieke Morava
Rieka Morava je takmer po celom svojom toku zregulovaná, čím myslím vohnaná do upraveného koryta a obklopená protipovodňovými hrádzami.
Ale existuje predsa len jeden úsek, kde je možné vidieť, ako rieka kedysi tiekla Dolnomoravským úvalom, ako vytvárala neuveriteľné meandre, slepé a bočné ramená a priesakové jazerá.
Podľa mňa je to najkrajšia časť rieky Moravy, úsek medzi mostom na ceste Strážnica - Bzenec (časť Bzenec-Přívoz) a mostom na ceste pri Rohatci.
Vzdušnou čiarou je vzdialenosť medzi týmito dvomi mostmi len cca 8 km. Po rieke je to však vyše 12 km.
Táto časť krajiny sa nazýva Přírodní park Strážnické Pomoraví, a jej súčasťou je Prířodní památka Osypané břehy.

Trasa cez Strážnické Pomoraví
Trasa Most cez Moravu (Strážnice - Bzenec) - prírodná pamiatka Osypané břehy - slepé rameno - riečny polostrov - pamätník lesného správcu - riečka Velička - lávka cez Veličku - starý dub - Most cez Moravu (Strážnice - Bzenec).
Auto odstavujeme na začiatku lesnej cesty pred mostom cez rieku Moravu.
Rieka je ukrytá za lesom a vysokým porastom, ale my sa k nej teraz ešte nechceme priblížiť.
Kráčame po priamej lesnej makadamovej ceste až k poľovníckemu posedu a za ním odbočujeme vpravo a blížime sa k rieke.
Prejdeme asi 200 metrov a sme pri rieke.
Stav vody je veľmi nízky.
V rieke sú popadané veľké stromy, okolo brehov sú obnažené piesočné pláže a vysoké brehy.
Rybárskym chodníčkom sa púšťame ešte trochu ďalej okolo vody a potom zoskakujeme z brehu a za ohybom rieky nachádzame úžasné rybárske miesto.
Oproti nám, na druhom brehu rieky, je veľká pieskovňa, kde stále prebieha ťažba piesku.
Chodník už ďalej nevedie a tak sa chvíľu kocháme pomaly tečúcou vodou a potom sa vraciame nazad.
Pokračujeme po priamej ceste, až sa dostávame na otvorené priestranstvo, kde je zorané pole po kukurici.
Prejdeme asi 50 m krížom cez pole a už sme opäť na brehu rieky.
Skáčeme z vysokého brehu do piesočných náplavenín.
Pred nami je zamrznuté bočné rameno, ktoré rieka v čase nízkeho stavu vody nenaplní.
Voda sa doň dostáva iba priesakom.
Okolité stromy sú zväčša skosené bobrami, tie väčšie sú aspoň dookola obhryzené od kôry a už celkom vyschnuté, a z menších len trčia zašpicatené konce pníkov vo výške asi tak 50 - 60 cm.
Vstupujeme do t. č. vyschnutého koryta meandru a piesočnou plážou postupujeme, tentoraz proti prúdu rieky.
Atmosféra je úžasná.
Naproti nám je vysoký piesočnatý breh oblasti nazývanej „Váté písky“, prevŕtaný početnými norami bobrov.
Na pláži nachádzame schránky škľabiek a korýtok riečnych.
Piesok je jemnučký a hlboký.
Nie div, že práve tu natáčal režisér Karel Zeman exteriéry k filmu „Cesta do praveku“.
Riečne polostrovy, pláže a lužný les
Vraciame sa nazad okolo rieky a vyškriabeme sa na vysoký breh ostrova.
Chodníčkom v divokom poraste postupujeme cez ostrov okolo brehu a dávame si pozor, aby sme nezleteli do prepadnutých bobrích nôr.
Je ich tu naozaj dosť a kolísaním hladiny rieky a piesočnou zeminou sa ich nory prepadávajú a vznikajú akési komíny, vedúce až na povrch.
Po chvíli sa spúšťame do ďalšieho vyschnutého riečišťa a potom hore na breh a už aj sme na najväčšom poloostrove meandrov.
Prekračujeme popadané stromy a konáre a konečne sa prebíjame na najkrajšiu pláž na celej rieke.
Jej dĺžka je cca 750 m a teraz je miestami široká až 30 metrov.
Piesok, kamienky, naplavené drevo a mohutný kmeň silou povodní zapichnutý do pláže a trčiaci do výšky 5 - 6 metrov.
Rieka sa vinie nádhernou zátočinou, nad ktorou sa klenie takmer kolmý piesočnatý breh do výšky až 12 metrov.
Ohromná duna piesku sa na druhom brehu zdvíha, akoby bola navŕšená nejakou technikou a nie vanutím vetra.
Teraz je však piesočnatá strana rieky zalesnená borovicami a je stabilná.
Vôbec sa nám z pláže nechce odísť.
V jednej časti pláže objavujeme vyplavený strom a medzi dvomi veľkými konármi je staré ohnisko.
Pokračovanie trasy k riečke Velička
Musíme však pokračovať.
Vyliezame z pláže na breh a prebíjame sa rúbaniskom.
Úzkou šijou sa dostávame na otvorený priestor.
Krajom lesa postupujeme až k prvej odbočke lesnej cesty vpravo, okolo navŕšených klád mohutných vyrúbaných topoľov a potom doprava až ku pamätníku lesného správcu, ktorého tu zastrelili pytliaci.
Prečítame si text a vraciame sa nazad.
Na križovatke lesnej cesty sa tentokrát dávame doľava a po chvíli vychádzame na veľkú lúku, ktorú obkolesuje tok špinavej, kalnej a zapáchajúcej riečky Velička.
Tu pre dnešok končíme.
Vraciame sa späť lesom až na okraj zoraného poľa.
Obchádzame ho a sledujeme cestu, kadiaľ sa odváža vyťažené drevo.
Ešte nahliadneme na jedinú lávku cez riečku Velička, o ktorej vieme, obzrieme si fantastický mohutný dub, pravdepodobne najväčší v celom okolí a zaželáme mu dlhý život.
Vraciame sa na priamu lesnú cestu a po štyroch hodinách túry, či skôr potuliek, sme pri aute.
Splav meandrami medzi Strážnicou a Rohatcom
V prístave na Baťovom kanáli v Strážnici si požičiate kanoe.
Na ňom dopádlujete až k hornej plavebnej komore a tam prenesiete loď do toku Moravy.
A potom už len pomaličky a v pohode sa budete plaviť cca 15 km meandrami až do prístavu v Rohatci.
No a odtiaľ stačí len zatelefonovať a majitelia lode si prídu pre vás a pre loď.
Zavezú vás nazad do Strážnice.
A to všetko len za 700,- Kč na jeden deň.
Veď na jar vám o tom napíšem.
Splavovanie rieky Moravy..wmv
Cykloturistika pozdĺž Moravy pri Devíne
Obľúbený úsek z Devína do Devínskej Novej Vsi a ďalej, až k časti Devínske jazero, je pre deti ideálny.
Prv než šliapnete do pedálov, stojí za prehliadku pamätník obetiam Železnej opony, ktorý nájdete pod Devínskym hradným bralom priamo pri sútoku Moravy s majestátnym Dunajom.
V úvodnej fáze sa však budete musieť potrápiť s nekvalitným povrchom cyklotrasy plným hrboľov z rozrastajúcich sa koreňov stromov.
Úsek od MHD zastávky “Morava” sa však podarilo mestskej časti Devínska Nová Ves v auguste 2018 zrekonštruovať.
Cyklomost Slobody
Prechádzka po miestnom mostnom korze je zážitkom.
Naskytnú sa Vám veľmi pekné výhľady na rieku Morava a jej meandrujúce ramená, ako aj na panorámu Devínskej Novej Vsi.
Pamätník obetiam Železnej opony - odhalili v roku 2013 pod Cyklomostom Slobody.
Úseky a povrch cyklotrasy
| Úsek | Vzdialenosť |
|---|---|
| Devín - Devínska Nová Ves | 4,2 km |
| Devínska Nová Ves - Devínske jazero | 7,6 km alebo 8 km podľa výberu trasy |
| Modrá trasa popri rieke Morava | 8 km |
| Červená trasa popri železnici | 7,5 km |
Prevýšenie minimálne.
Povrch: Spevnená asfaltová cyklocesta.
Časť úseku (v Devínskej Novej Vsi od Cyklomosta slobody smerom na Devín po zastávku MHD „Morava“) je od augusta 2018 novozrekonštruovaná, čo poteší najmä milovníkov korčuľovania.
Úvodný úsek z Devína zostáva v pôvodnom stave, problematické sú najmä veľké kopce, hrboly spôsobené koreňovou sústavou lužného lesa.
Ak sa rozhodnete pokračovať v cyklojazde ďalej, máte na výber buď modrú trasu, vedúcu priamo popri rieke Morava (8 km), alebo červenú trasu, vedúcu popri železnici (7,5 km).
Parkovanie na známom bezplatnom parkovisku pod hradom Devín.
Lanový park Tarzania: Peknú spodnú trasu zvládnu deti od 3 rokov za možnej asistencie rodiča.
Trasa má 60 m, 6 prekážok a lanovku, všetko vo výške 1 m nad zemou.
30 minút Vás vyjde na 3 eurá.
Devín a sútok Moravy s Dunajom
Sútok rieky Moravy a Dunaja na Devíne predstavuje jednu z hlavných atraktivít Bratislavy.
Hlavne ak sa nachádzate v jej severozápadnej časti v oblasti Devína.
Je to miesto každodenných prechádzok obyvateľov tejto časti Bratislavy a množstva turistov nielen zo Slovenska, ale i z okolitých krajín.
Mohutný európsky tok Dunaja, ktorého vody v jeho pôsobivom ohybe „farbí“ ľavostranný prítok Moravy patrí jednoznačne k najzaujímavejším miestam bratislavského kraja.
Toto všetko korunuje masív Devínskej Kobyly čnejúci na pozadí k nebu ako najvyšší bod Bratislavy s výškou 514m.
Ak sa vyberiete na hrad Devín, dojem z prírodného divadla v podobe sútoku je z tohto miesta dokonalý.
Najkrajší výhľad na sútok riek je z hradu Devín.
Úplná nádhera je to však pri západe slnka, keďže zo slovenského brehu je dobrý výhľad na západ ponad tok Dunaja.
Ide o pôsobivú scenériu.
Taktiež je príjemné len tak posedieť na brehu a sledovať lode, ktoré neustále plávajú naokolo.

Prístup k sútoku
K sútoku Moravy a Dunaja je veľmi pohodlná cesta.
Môžete si vybrať takmer všetky druhy dopravy.
Loďou, autom, autobusom, pešo, či bicyklom.
Na bicykli z Bratislavy, je to asi 10km trasa po cyklotrase, žiaľ vedenej z veľkej časti po hlavnej ceste.
Aj keď si už vodiči pomaly na cyklistov zvykli, stále nájdete zopár dobrodruhov, ktorí obiehajú nebezpečne blízko.
Dávajte si preto na bicykli pozor.
Z Devínskej Novej Vsi existuje rovnako možnosť využitia veľmi príjemnej cyklotrasy popri rieke Morave.
Autom sa viete dopraviť do Devína resp. až pod samotný hrad Devín, pod ktorého hradným bralom sa sútok nachádza.
Je tu veľké záchytné parkovisko, ktoré má slušnú kapacitu.
Pri veľkom parkovisku je ešte jedno menšie pri miestnom cintoríne.
Ďalšie, menšie parkovisko je na začiatku obce smerom od Karlovej vsi, keď na prvej zákrute pôjdete rovno.
Hoci parkoviská dokopy pojmú veľké množstvo áut, lokalita počas pekného počasia a rôznych akcií je veľmi hojne navštevovaná, takže sa môže vyskytnúť aj menší parkovací „chaos“.
S parkovaním sme tu však našťastie väčšie problémy nikdy nemali.
Do obce vedie niekoľko autobusových spojov, či už spod Nového Mosta (č. 29), ktorého konečná je priamo pod hradom Devín, alebo od Eurovei (č.28), ktorý prechádza obcou Devín a končí v Devínskej Novej Vsi.
Do Devína z Bratislavy premáva i vyhliadková loď z centra mesta.
Je možnosť si tak obzrieť celé nábrežie Dunaja od Starého mesta až po Devín.
Je však potrebné zistiť termín a čas kedy sa plavby realizujú.
História Železnej opony
V mieste sútoku rieka Morava „končí“ svoju 114 kilometrovú púť Slovenskom, pričom tvorí významnú časť štátnej hranice Slovenska, Česka a Rakúska.
Vyskytli sa tu i obete na ľudských životoch, pretože mnoho ľudí bolo zastrelených pri pokuse o útek na západ.
Túto dobu dokumentuje tunajší pomník obetiam socializmu (situovaný priamo na slovenskom brehu pri sútoku riek) ako i samotné brehy Moravy.
Slovenská časť hranice bola vybavená plotom z ostnatého drôtu a prísne strážená.
Boli tu preto situované iba strážne objekty.
Tie tu dnes nenájdete, popri brehu Moravy však vedie pekná, asfaltová cyklotrasa.
Od rieky je oddelená lužným lesom.
Na mieste, vedľa sútoku riek, pod hradným bralom bola postavená „Brána slobody“ na pamiatku štyroch stoviek mužov a žien usmrtených na hraniciach ČSSR, ktorí sa pokúšali o útek za „Železnú oponu“ v rokoch 1945 - 1989, ako aj násilne vyhnaných zo svojej vlasti.
Prechádzka nábrežím Moravy a Dunaja
Morava má kalné, tmavé vody.
Počas dažďov sú ilovitej farby.
Tento tok v mieste spojenia sfarbuje vody Dunaja do tmava.
Tok samotnej Moravy je omnoho pomalší ako tok Dunaja a tak sa doň vlieva iba veľmi pozvoľna.
Vápencové bralo, na ktorom bol vybudovaný hrad Devín je pozostatkom sedimentov z druhohorného mora v tejto oblasti.
V oblasti Devína je rieka Morava obkolesená úzkym pruhom lužného lesa.
Pri sútoku riek je menšie jazierko.
Sú obdobia kedy tu slušne "kvákajú" žabky.
Ak ste sa rozhodli stráviť popoludnie príjemnou prechádzkou a neviete kam, môžete skočiť práve do Devína.
Určite nebudete ľutovať, keďže sa jedná o ideálne miesto na tento typ aktivity.
Prechádzku môžete začať napríklad na začiatku Devína a popri dunajskom nábreží sa dostanete, k sútoku riek.
Miestom prechádza cyklotrasa, ktorá vedie smerom na Devínsku Novú Ves, či neďalekú obec Vysoká pri Morave.
Cyklistickú trasu odporúčame, je veľmi pekná a vedie príjemným prostredím moravských lužných lesov (až na tie komáre, ktoré sa občas vyskytnú :)).
Keďže je promenáda obľúbeným prechodným miestom cyklistov, zvýšte tu opatrnosť, hlavne ak máte deti.
Promenádu lemuje niekoľko stromov a zopár lavičiek (lavičiek by tu však mohlo byť viacej).
Niektoré opustené stromy sú naozaj fotogenické, hlavne pri západe slnka.
Narazíte tu na zopár kotviacich pontónových lodí, ktoré pravdepodobne slúžia na nalodenie a vylodenie turistov, ktorí sem prišli loďou.
Občerstvenie pri sútoku
Neďaleko sútoku Dunaja a Moravy je viacero reštauračných zariadení.
S občerstvením by preto nemal byť problém.
Dá sa tu dobre najesť.
Pár krát sa nám však stalo, že sme na jedlo dlhšie čakali kvôli veľkému množstvu návštevníkov.
Na mieste si môžete kúpiť suveníry a rôzne spomienkové predmety.
Pre suveníry je vyhradených počas sezóny niekoľko stánkov.
Turistika v okolí Devína a Devínskej Kobyly
Ak hľadáte skvelé miesto na turistiku, navštívte Chránenú krajinnú oblasť Dunajské Luhy na pravom brehu Dunaja.
Výlet môžete začať vo Vlčom hrdle a nasledovať modrú turistickú značku, ktorá vás prevedie cez malebné lužné lesy a lesostepi.
Ďalšou atraktívnou trasou na pešiu turistiku je výstup na Devínsku Kobylu.
Z vrcholu, kde stojí rozhľadňa, sa vám naskytne panoramatický výhľad na Slovensko, Rakúsko a Maďarsko.
Najjednoduchšia a najkratšia trasa k rozhľadni, vhodná aj pre kočíky, vedie z Dúbravky.
Ďalšie možnosti ponúkajú cestičky z Karlovej Vsi a Dlhých dielov, trasa z Devínskej Novej Vsi je najnáročnejšia.
Spojnica vedia aj na Devín.
Vydajte sa na túru na Veľkú Homolu, na ktorej vrchole nájdete 20 metrov vysokú rozhľadňu.
Tá v prípade priaznivého počasia ponúka výhľad na Považský Inovec, Tribeč, Strážovské vrchy, Vtáčnik a dokonca na východné Alpy.
Začnite vašu túru na Zochovej chate a čaká vás nenáročný terén cca na 1 hodinu.
Cyklovýlet z Bratislavy popri Morave
Ak hľadáte ideálny spôsob, ako spojiť pohyb na čerstvom vzduchu s kultúrnym zážitkom, cyklovýlet zo srdca Bratislavy do Danubiany je skvelou voľbou.
Ak nemáte vlastný bicykel, môžete si požičať jeden zo zdieľaných, ktoré nájdete zaparkované pri Starom moste.
Cyklotrasa, ktorá sa začína pri hrade Devín a prechádza pozdĺž rieky Moravy aj Devínskou Novou Vsou vás prevedie nenáročným rovinatým terénom až do mestečka Stupava.
Tu si môžete oddýchnuť v zámockom parku a ochutnať miestne špeciality v neďalekej miestnej bio farme.
Ak túžite po väčšom dobrodružstve, vyrazte na trasu, ktorá vás prevedie cez slovensko-rakúske pohraničie, územím, ktoré kedysi delila železná opona.
Nezáleží na tom, ktorú trasu si vyberiete, každá z nich vám ponúka jedinečný zážitok z jazdy cez krásnu prírodu, historické pamiatky či iné zaujímavé miesta.
Cyklotrasa Kamp-Dyje-Morava v Dolnom Rakúsku
Urobte si odbočku od Dunaja a podniknite expedíciu po Dolnom Rakúsku na cyklotrase Kamp-Dyje-Morava (Kamp-Thaya-March-Radroute) - jednej z najkrajších cyklotrás v Rakúsku.
Táto atraktívna cyklotrasa v severovýchodnom cípe Rakúska sleduje celkovo tri vodné toky a tiahne sa kontrastnými regiónmi Waldviertel a Weinviertel - dvoma romantickými oblasťami na hranici s Českom.
Krajinná pestrosť, šikovné značenie, priateľskí a nápomocní ľudia a vysoká rekreačná hodnota - nemecký časopis „aktiv Radfahren“ vyslovil na adresu cyklotrasy Kamp-Dyje-Morava (KTM) samé chvály.
Jeho redakcia ocenila túto 400-kilometrovú cyklotrasu, ktorá vedie z mesta Krems an der Donau cez regióny Wienviertel a Waldviertel na široké nivy rieky Morava cez ešte stále značne neobjavený cykloregión mimo hlavných ciest a davov turistov, štyrmi hviezdičkami a pečaťou kvality „Veľmi odporúčaná“.
Charakteristika a vybavenie trasy KTM
Vďaka perfektnému sprievodcovi trasou KTM je orientácia na ceste malina, infraštruktúra pripravená pre milovníkov cyklistiky ponúka gastronomické prevádzky a ubytovacie zariadenia prispôsobené pre cyklistov a tiež servisné stanice a prepojenie trasy KTM s dopravnou sieťou.
Divoká príroda, osamelé dedinky, stredoveké hrady a kultivované víno premieňajú túto trasu na zážitok.
Cez Weinviertel sa ide z veľkej časti z kopca a na jej konci prejdete jemne zvlnenou krajinou až k Dunaju.
Trasa vedie prevažne po cestách bez premávky a po vedľajších uličkách.
V regióne Waldviertel je trasa väčšinou vyasfaltovaná, v regióne Weinviertel natrafíte aj na štrkové cesty.
Cyklotrasa Kamp-Dyje-Morava je dobre značená.
Popri ceste sa nachádzajú cykloznačky, ktoré označujú regionálne okružné trasy (napr. Teich-Tümpel-Tour) a trasy, ktoré sú nazvané podľa rôznych odrôd viniča (napr. Welschriesling).
Informácie o menších výletoch nájdete v cyklomapách Weinviertel Ost a Weinviertel West.
Výletné ciele na trase
Na trase na vás čaká aj množstvo výletných cieľov, ako je napr. Svet vína a hrozna Poysdorf, bojisko medzi obcou Jedenspeigen a Dürnkrut, kde sa v roku 1278 odohrala bitka medzi Přemyslom Otakarom II. a Rudolfom Habsburgským, zámok Rosenburg, opátstvo Zwettl, Národný park Thayatal, Retzská zážitková pivnica, kúpele Laa, Zážitkový svet vína Poysdorf, zámok Hof a mnohé iné.
Charakteristika: Rozmanitá cyklistika popri troch riekach; športovo ladená vďaka čiastočne strmým stúpaniam v regióne Waldviertel; do regiónu Weinviertel ide do veľkej miery z kopca, potom vedie jemne zvlnenou krajinou okolo obce Retz a Laa/Thaya až do Marcheggu.
Cestu je potrebné naplánovať minimálne na týždeň alebo dlhšie (napr. na gurmánske expedície alebo nostalgické výlety vlakom a bicyklom do parku Thayatal, ktorý je najmenším národným parkom v Rakúsku).
Ďalšie informácie: www.oebb.at
Návrhy etáp: Táto 420-kilometrová cyklotrasa sa dá rozdeliť na viaceré menšie etapy.
Južná Morava ako rozšírenie výletu
Južná Morava - to je krajina nekonečných viníc, malebných dediniek, folklóru a hlavne znamenitého vína.
Prečítajte si naše tipy na najkrajšie výlety a užijete si dovolenku s celou rodinou či vinársky pobyt v tradičnej pivničke.
Chystáte sa na južnú Moravu? Prečítajte si, aké miesta navštíviť, aby ste spoznali to najlepšie z miestnych krás.
Najväčším lákadlom južnej Moravy je pre mnohých práve znamenité moravské víno.
Ale až pri návšteve drobných vinárskych dediniek zistíte, že sa s pestovaním hrozna a lisovaním vína sa spájajú i bohaté tradície predávané z generácie na generáciu.
Spoznajte ich napríklad počas prechádzok medzi nekonečnými vinohradmi zaliatymi slnkom.
Prechádzku vám nie raz spríjemnia vyhliadky, k tým najobľúbenejším rozhodne patrí moderná vyhliadka “Stezka nad vinohrady” týčiaca sa nad vinicami pri obci Kobylí.
Rozhľadňa v tvare kruhovej rampy symbolizuje životný cyklus prírody.
Vďaka svojmu dômyselnému návrhu je bezbariérová, a tak si výstup na ňu doprajú aj návštevníci s obmedzenými možnosťami pohybu či mamičky s kočíkmi.
Vinárske dedinky a pivničky
Najlepšie však miestnu kultúru plnú nadýchaných krojov a pohostinnosti spoznáte pri návšteve niektorej z početných vinárskych pivničiek.
Nechajte sa pozvať do jednej s ozdobnými vchodmi - tie najznámejšie nájdete v obci Plže len 7 kilometrov od Skalice.
Stojí tu dovedna 80 tzv. “sklepov”, ktorých vznik sa datuje už do 15. storočia.
Fotografie bielych pivníc s modrými základmi osadených do kopcov obleteli doslova celý svet.
Práve preto sa do obce každoročne zbiehajú tisíce turistov s cieľom ochutnať to najlepšie, čo tunajšie sklepy ponúkajú.
Vinárskej turistike sa rovnako dobre darí v Šatove, kde nájdete unikátny Maľovaný sklep zdobený plastickými maľbami ľudového umelca Maxmilliana Appeltauera aj vína staré desiatky rokov.
Zastaviť sa sem môžete tiež na riadenú degustáciu, počas ktorej ochutnáte znamenité vína Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Sauvignon a mnohé ďalšie.
Podobne jedinečný zážitok sa vám naskytne pri návšteve sklepov v obci Vrbice, ktoré svojim zjavom prekvapili nejedného návštevníka.
Mnohým totiž pivnice vyhĺbené do pieskovcových kopcov pripomínajú obydlia Hobitov známych z kníh J.R.R. Tolkiena.
Ich zaujímavosťou je tiež to, že pivnice sú tu neraz hĺbené až do 7 poschodí nad sebou.
Ideálny čas na pobyt na južnej Morave je rozhodne v lete a na jeseň.
V tom čase sa tu totiž konajú snáď každý týždeň oslavy a akcie spojené s konzumáciou vína, ako sú vinobrania, dni otvorených sklepov, ochutnávky burčiaku či súťaže a slávnosti vín.
Nezmeškajte tak skvelú príležitosť vychutnať si to najlepšie z moravských pivníc za zvuku cimbalu a spevu šohajov v bohato zdobených krojoch.
Výlet pre rodiny a milovníkov prírody
Ak ale zrovna nepatríte k milovníkom vína, nezúfajte.
Vydajte sa do Hustopečí, ktoré navštevujú turisti pre romantické prechádzky v sadoch mandľovníkov, aj kvôli ochutnávke preslávenej hustopečskej mandľovice.
Vyberte sa cestou vedúcou za mesto a pokračujte až k ranču Valkýra, kde vás a hlavne vaše deti poteší pohľad na kone, kozy, lamy, ale aj klokany.
Pokračujte ďalej a dorazíte až k na tomto území jedinečným radom mandľovníkov.
Cesta s názvom Mandloňová naučná stezka vás privedie k rozhľadni, z ktorej sa vám rozsiahle sady ukážu ako na dlani.
Za najkrajším pohľadom na biele a ružové kvety v rozpuku sa do Hustopečí vydajte na prelome marca a apríla.
Chuť lahodnej mandľovice si tu však môžete vychutnať počas celého roka.
Aby ste toho z krás južnej Moravy stihli čo najviac, odporúčame vám prekonávať vzdialenosti medzi jednotlivými pamiatkami na bicykloch či kolobežkách.
Miestna rovinatá krajina je k tomu priam predurčená, početné cyklotrasy a turistické chodníčky sú naviac lemované kilometrami viníc a sadov, a ponúkajú úžasné výhľady na široké okolie.
Kolobežkový okruh pri Znojme
Skutočne osobitým zážitkom je výlet na kolobežkách, ktoré vám v mnohých požičovniach radi požičajú.
Vydajte sa na nich s celou rodinou na výlet po Znovínskom kolobežkovom okruhu vedúcom zo Znojma pozdĺž rieky Dyje až ku Louckému kláštoru a späť.
Nenáročnú trasu dlhá 3,5 až 4,5 km zvládnu i deti a celej vašej rodine sa naskytnú jedinečné výhľady.
Asfaltová cesta s minimom áut vám ukáže najvýznamnejšie pamiatky Znojma ako sú Radničná veža, Chrám sv. Mikuláša či Rotundu sv. Kateřiny.
Pokračovať budete tiež okolo Znojemskej priehrady, Kravej hory - vstupnej brány do Národného parku Podyjí, a naskytne sa vám aj jedinečný výhľad na najvyšší železničný most na južnej Morave (48,2 m).
Vytúžený cieľ - Loucký kláštor - je po celej Morave známy ako znojemské centrum vína.
Okolie kláštora je priam posiate vinicami, jeho podzemie zas pretkávajú rozsiahle vínne pivnice s tekutými pokladmi, ktoré uvidíte počas prehliadky.
Za návštevu stojí tiež galéria, debnárske a vinárske múzeum, a dopriať si tu môžete tiež riadenú ochutnávku vína.
Lichtenštajnské cesty a Lednicko-valtický areál
Perfektný výlet po južnej Morave sa nezaobíde ani bez bicykla.
Vydajte sa po jednej z hustej spleti cyklistických trás - za jednu z tých najzaujímavejších sú pokladané Lichtenštajnské cesty, ktoré vám ukážu krajinu kedysi patriacu slávnemu rodu Lichtenštajnovcov.
Stačí nasledovať značky doplnené erbom významného rodu a dovedna 90-kilometrový okruh vás prevedie okolo pamiatok z čias Lichtenštajnovcov.
Popri šliapaní do pedálov si tak vychutnajte pohľad na krásne a upravené záhrady, Minaret, umelú zrúcaninu Janův hrad či vyhliadkovú Kolonádu, alebo sa rovno zastavte na prehliadku najvýznamnejších pamätihodností južnej Moravy - rozprávkových zámkov Lednice a Valtice.
Medzi najväčšie kultúrne skvosty južnej Moravy patrí bezpochyby Lednicko-valtický areál zapísaný na Zozname svetových pamiatok UNESCO.
Na jeho pôde si prehliadnite obzvlášť výnimočné zámočky Lednice a Valtice kedysi patriace rodu Lichtenštajnovcov.
Za pozornosť stoja tiež parky a záhrady rozliehajúce sa až na ploche 300 km², ktoré sú považované za najrozsiahlejšie človekom umelo vybudované územie v Európe a možno i na celom svete.
Práve preto sa Lednicko-valtický areál prezýva aj záhrady Európy.
Strážnica, folklór a Baťov kanál
Drobné zámočky či kaštiele však nájdete takmer v každom mestečku na juhu Moravy.
Nemenej krásny zámok objavíte v Miloticiach, v Strážnici a v zámočku v Hodoníne si budete môcť pozrieť aj stálu expozíciu o T. G. Masarykovi.
Ak ale túžite po pravom moravskom folklóre, je najvyšší čas vydať sa do Strážnice, mestečka vzdialeného od Slovenska sotva 7 km.
Privíta vás tu rozsiahly strážnický Skanzen, kde si prehliadnete tradičné ľudové domčeky aj ukážky remesiel Moravy.
Výlet do skanzenu v Strážnici sa stane ešte kúzelnejším, ak sa k nemu vydáte loďou po priľahlom Baťovom kanáli.
Najväčším zážitkom v Strážnici je ale rozhodne každoročný Medzinárodný folklórny festival, ktorý si nenechajú ujsť priaznivci folklórnych piesní a tancov z celého sveta.
Okrem ukážok pestrého miestneho folklóru si tu budete môcť prehliadnuť programu tých najlepších súborov z celého sveta vrátane ich farebných krojov, exotických tancov a nevídaných ľudových piesní.
A čo si zo Strážnice odniesť ako suvenír?
Rozhodne si okrem fľaše miestneho vína odneste domov aj ukážku tradičnej strážnickej modrotlače (modrotisku) na obruse, látkových zvieratkách či fěrtochu - zástere.
Ďalšie výletné možnosti na južnej Morave
Prípadný smútok za veľkomestom príďte zahnať do moravskej metropoly Brna.
Privíta vás tu príjemná atmosféra mesta, ktoré sa nikam neponáhľa, množstvo štýlových klubov a krčmičiek aj nespočet pamiatok.
Medzi tie najvýznamnejšie jednoznačne patrí kľúčové dielo svetového funkcionalizmu Vila Tugendhat pýšiaca sa zápisom na Zozname UNESCO.
Okrem ďalších funkcionalistických skvostov architektúry tu navštívte tiež hrad Veveří týčiaci sa nad priehradou, hrad Špilberk či známy Labyrint pod Zelným trhom.
Atrakcie pre deti
Južná Morava je ideálnym regiónom aj na rodinnú dovolenku - deti sa tu okrem množstva rozprávkových zámkov nevedia nabažiť výletov za pamiatkami a zábavnými parkami.
Medzi tie najobľúbenejšie na celej Morave rozhodne patrí VIDA! science centrum v Brne.
Ide o rozsiahly zábavno-vedecký park so 175 interaktívnymi atrakciami a skutočnými vedeckými pokusmi, ktoré si priam musíte vyskúšať.
S deťmi, ktoré majú až priveľa energie, musíte rozhodne navštíviť zábavný park plný trampolín JumpPark Brno.
Vaši drobci sa tu budú môcť vyskákať desiatkach trampolín, vrhnúť sa do jamy plnej mäkkučkých penových kociek alebo si vyskúšať svoju zručnosť na adrenalínovej Ninja dráhe.
Ak však celá vaša rodina holduje vodným radovánkam, vydajte sa do Aqualandu Moravia v Pasohlávkach.
Zabávať sa i relaxovať tu môžete v dovedna 16 bazénoch, ktoré sú otvorené podľa sezóny.
Deti sa tu vybláznia v detskom vodnom svete so šmýkačkami, preliezkami a vodnými tryskami, alebo počas jazdy na parádnych tobogánoch, medzi ktorými nesmie chýbať 99 m dlhý tobogan Sky Drive s nočnou oblohou či najdlhší High Five (242 m).
Vy si zas konečne oddýchnete v rozsiahlom Forum Romanum Wellness so saunami podľa vášho gusta, či v Pálava Wellness, kde nájdete saunu s panoramatickým výhľadom, snežnú jaskyňu aj tepidárium v podobe Veltického sklepa s krbom - a to ani zďaleka nie je všetko z možností oddychu i zábavy v Aqualande Moravia.
Zoologické záhrady
Najkrajšie zážitky detí sú neraz pochádzajú práve zo zoologických záhrad, a preto by ste nemali vynechať ani tie na južnej Morave.
Navštíviť tu môžete napríklad krásnu Zoo Brno, ktorá sa ukrýva v lesíku neďaleko Brnenskej priehrady.
Za jeden deň tu budete mať možnosť prejsť takmer celý svet.
Navštíviť tak môžete expozíciu Kamčatskej chalupy s medveďom kamčatským či sovou snežnou, alebo sa vydajte do Africkej dedinky so Safari, kde nesmú chýbať zebry, žirafy či lemury.
O trochu menšiu, no nemenej čarovnú zoo nájdete v Hodoníne stojacom len 5 km od hraníc so Slovenskom.
Deti sa tu nebudú vedieť vynadívať na roztomilé klokany či majestátne čierne jaguáre, dospelých zas nadchnú zážitkové programy ako Jeden deň ošetrovateľom alebo komentované kŕmenie.
Praktické rady na plánovanie výletu
- Pri splave treba začať za kamennou prehrádzkou pri Brodskom, ktorá je nesplavná.
- Hať na úrovni obce Sekule sa odporúča preniesť, pretože predovšetkým pri vyššej hladine vody môže byť dosť nebezpečná.
- Hladina rieky výrazne kolíše pri zvýšených zrážkach a vplyvom stúpania a klesania Dunaja.
- Pri cyklovýlete z Bratislavy si na úsekoch vedených po hlavnej ceste treba dávať pozor na premávku.
- Na promenáde pri Devíne treba zvýšiť opatrnosť, hlavne ak máte deti, keďže ide o obľúbené prechodné miesto cyklistov.
- Pri návšteve Devína počas pekného počasia a rôznych akcií sa môže vyskytnúť aj menší parkovací „chaos“.
- Pri vyhliadkovej plavbe z Bratislavy do Devína je potrebné zistiť termín a čas, kedy sa plavby realizujú.
- V meandrovitých úsekoch treba počítať s popadanými stromami, vysokými brehmi, piesočnatými náplavmi a prepadnutými bobrími norami.