Poľana patrí medzi najzaujímavejšie zimné turistické ciele na Slovensku. Rovnomenný názov nesie viacero vrchov a lokalít, preto je dôležité rozlišovať medzi Poľanou v pohorí Poľana a Poľanou na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier.
V zime získavajú obe oblasti úplne inú atmosféru než počas leta. Zasnežené lesy, zamrznuté vodopády, hlboký prašan, ticho a obmedzené výhľady počas hmly dokážu vytvoriť skutočnú zimnú rozprávku, no zároveň výrazne zvyšujú náročnosť orientácie aj samotného postupu.

Ktorú Poľanu si vybrať?
Poľana je jedným z najvzácnejších komplexov Slovenska. Chránená krajinná oblasť Poľana je zaradená do zoznamu UNESCO. Jej rozloha je 20360 ha.
Poľana s výškou 1458 m je najvyšším vrchom rovnomenného pohoria. Nachádza sa na južnom okraji krátera - kaldery. Kráter bol pomenovaný podľa horskej osady Kyslinky, nachádzajúcej sa na jeho dne. Kráter má tvar kotliny a je uzatvorený kruhovým hrebeňovým valom dlhým 23 km. Jeho tvar je viditeľný aj na leteckých a kozmických snímkach.
Naopak Poľana na hrebeni Nízkych Tatier ponúka poctivú vysokohorskú zimnú turistiku. Trasa z Demänovskej doliny sa dá stihnúť za jediný deň a možno ju absolvovať aj bez auta, no v závere vedie lavínovým terénom a počas nepriaznivého počasia môže byť veľmi náročná.
Poľana v pohorí Poľana
Okolie Poľany ponúka kombináciu horských hrebeňov, hlbokých lesov, lazníckej krajiny, vodopádov a historických lokalít. Svoju čarovnú moc a silu do dnešných čias ukazuje všetkým turistom aj zvolenská príroda.
Neďaleko obce Hrochoť nájdete prírodné divy. Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.
Milovníci cyklistiky, najmä tej horskej, by mali zavítať do prekrásnej Poľany. Rázovitú obec Detva z južnej strany stráži masívne bralo nazývané Melichova skala.
Najzaujímavejšie miesta v okolí
- Ľubietovský Vepor - 1277 m n.
- Hrb - 1255 m n.
- Klenovský Vepor - 1338 m n.
- Poľana - 1889 m n.
- Budinská skala - 765 m n.
- Vodopád Bystré
- Melichova skala
- lesnícka osada Kyslinky
Bezprostredné okolie krásnej obce Ľubietová oplýva viacerými úchvatnými prírodnými pozoruhodnosťami.
Ak sa chcete ocitnúť v samotnom geografickom strede Slovenska, musíte vystúpiť na mohutný zalesnený vrch Hrb.
Neďaleko malebnej obce Predajná ukrývajú husté lesy dva nádherné prírodné klenoty. Sú nimi dva Predajnianske vodopády, ktoré vznikli na miestnom potoku Čelno.
Malebná horská obec Ľubietová bola významným strediskom ťažby a spracovania medených a železných rúd.
Zimná trasa cez Vodopád Bystrô, Poľanu a Katrušku
Jedna z najkrajších zimných trás v pohorí Poľana vedie z Hriňovej cez Vodopád Bystrô, horský hotel Poľana, vrchol Poľany a vyhliadky Katruška a Zbojnícky tanec.
Trasa: Hriňová, časť Bystré-Vrátka - vodopád Bystrô - horský hotel Poľana - lúky nad hotelom - sedlo Priehybina - Poľana - Katruška - horský hotel Poľana - Bystré-Vrátka.

Výstup k Vodopádu Bystrô
Na Poľanu sa vyberám po dlhých piatich rokoch a som príjemne prekvapený, že v časti Bystré-Vrátka urobili pre turistov pekné parkovisko.
Parkovisko sa nachádza na zelenej značke asi 1 km za prvým hríbikom Bystré-Vrátka, na križovatke žltej a zelenej značky.
Po zaparkovaní sa prezlečieme, nabalíme batohy a po zelenej značke sa vyberieme smerom k vodopádu.
Počas cesty do Hriňovej sme takmer žiadny sneh nevideli, s pribúdajúcimi výškovými metrami ho bolo viac a viac.
Ideme po lesnej ceste a v pribúdajúcom snehu sledujeme stopy po lyžiach.
Čo nás však trochu začalo trápiť, bola hmla, ktorá sa pomaly začala spúšťať na vrcholky stromov.
Pred vodopádom sa stopy po lyžiarovi stratili, a tak stúpame panenským snehom pomedzi prvé veľké balvany.
O chvíľu začujeme zvuk vodopádu, ktorý je oveľa tichší, ako si ho pamätám.
Bodaj by nie, keď voda musí bojovať s ľadovým zovretím a len na niektorých miestach sa jej podarí predrať si cestu von.
Šmykľavým dreveným rebríkom, resp. skôr snehom pomedzi priečky, vystúpime pod vodopád a vychutnávame si jeho veľkosť.
Národná prírodná pamiatka vodopád Bystrého potoka, známejší pod názvami vodopád Bystré či Bystrô, patrí k najatraktívnejším prírodným výtvorom svojho druhu na Slovensku.
Vďaka svojej mohutnosti a výške presahujúcej 23 m sa zároveň radí i k najväčším.
Vodopád vznikol približne pred 13,5 miliónmi rokov stuhnutím lávy.
Z tej sa vytvorili čierne andezitové bloky, ktoré dnes pripomínajú veľké kvádre, po ktorých steká burácajúca voda Bystrého potoka.
Po povinných fotkách a videách pokračujeme železnými rebríkmi nad vodopád, kde si dáme malé občerstvenie.
Po roku od našej návštevy mesto Hriňová zrekonštruovalo rebríky a stúpačky vedúce k vodopádu aj nad vodopád.
Od vodopádu k horskému hotelu Poľana
Po prestávke pokračujeme po zelenej značke popri Bystrom potoku, ktorý o chvíľu prekročíme a vstúpime do lesa zahaleného v hmle.
Cestou pred nami opäť nikto nešiel, cestu si prešľapávame, na niektorých miestach by sa zišli i snežnice.
Takýchto úsekov je však málo, po čase vychádzame z lesa na lúku pod cestou na horský hotel Poľana.
Stúpame zahmlenou lúkou Huklová, pri prešľapávaní chodníka sa poctivo striedame, čo nás však poháňa je, že sa objavuje slnko a vyliezame z hmlového oparu.
Ešte pár metrov a sme pri parkovisku hotela, kde prvýkrát vidíme poriadne zasnežené stromy.
Pri hoteli na chvíľu pauzujeme, bufet je otvorený, dohodneme sa, že na spiatočnej ceste sa tu zastavíme na čaj a rum.
Výstup na Poľanu a vyhliadky Katruška
Zelenú značku meníme za červenú, ktorou vedie Rudná magistrála.
Na lúkach Prednej Poľany snehu pribúda, chodník je prešliapaný, nuž sa vydáme ním.
Prechádzame popod bývalý lyžiarsky vlek.
Na lúke na chvíľu postojíme a kocháme sa inverziou pod nami.
Od jari do jesene vedie trasa po drevených chodníkoch cez mokrade Žliebky.
Teraz v zime sú drevené dosky schované pod záľahou snehu.
Chodník je však očividne vyšliapaný aj po nich, na niektorých miestach netrafíme na drevá a prepadávame sa po stehná do snehu resp. mokrade pod ním.
Okrem chodníčkov po peších turistoch sú v snehu viditeľné stopy po lyžiaroch a zveri.
Na konci lúk sa dostávame do lesa a popri prameni Žliebky schádzame do sedla Priehybina.
Zo sedla sú len obmedzené výhľady, dlho sa nezdržujeme a kráčame na samotný vrchol Poľany.
Čaká nás posledné stúpanie s prevýšením takmer 200 metrov.
Z vrcholu Zadnej Poľany nie sú žiadne výhľady, tvorí ho malá čistinka, na ktorej je turistické značenie.
Samotný vrchol Poľany sa nachádza asi 50 m ďalej východným smerom, v období bez snehu k nemu vedie vychodená cestička.
Pri smerovníku si dávame pauzu na obed, prezliekame sa do suchého a debatujeme s prichádzajúcimi turistami a jedným lyžiarom.
Po pauze vyrážame k vyhliadkovým bodom na Katruške.
Za asi 20 minút sa nachádzame pri smerovníku, jedno vyhliadkové miesto sa nachádza naľavo, jedno napravo.
Vydáme sa naľavo a dobiehame lyžiara, s ktorým sme debatovali na vrchole Poľany.
Z vyhliadky s názvom Zbojnícky tanec sa nám ukazujú z inverzie vykúkajúce vrcholy Veľkej Fatry, Nízky Tatier a Západných Tatier.
Chvíľu len tak nemo stojíme a sledujeme inverziu, prelievajúcu sa ponad hrebeň kaldery do jej vnútra.
Zaujímavé bolo, že vnútro krátera bolo svetlé, bez inverznej oblačnosti, ktorá doň pomaly natekala.
Všetko pekné raz musí skončiť, preto sa presúvame na opačnú stranu, na vyhliadku Katruška.
Z nej sú fantastické výhľady na Vysoké Tatry s dominantným Kriváňom.
Pred nimi z hmly vykúkajú Nízke Tatry, vzadu sa v opare črtá Kráľova hoľa.
Skaly tu kolmo padajú do hĺbky, preto sa k ich okraju veľmi nepribližujeme.
Okrem spomínaných horstiev všetko ostatné zahaľuje tichá hmla, z ktorej vidno len pár najbližších stromov.

Návrat cez horský hotel Poľana
Rozlúčime sa s ostatnými turistami a rovnakou trasou po červenej značke sa vyberieme k hotelu Poľana.
Bez zdržiavania, známym chodníčkom sa vraciame na Poľanu a do sedla Priehybina.
Tu si chcem z ojedinelého výhľadu urobiť fotku, zbehnem mimo vychodenej trasy a prepadávam sa po stehná do snehu.
Ako sme si sľúbili, pri hoteli si doprajeme čaj s rumom a malé občerstvenie.
Ľudí tu je oveľa viac ako doobeda, deti sa sánkujú, dospelí popíjajú teplé nápoje.
My sa vyberieme po zelenej smer vodopád Bystrô, ale pri smerovníku Huklová, lyžiarsky vlek odbáčame do lesa na žltú značku, ktorou pôjdeme až do cieľa cesty.
Teraz v zime je to len fádny zostup dolu kopcom, avšak na jeseň stromy hrajú všetkými farbami, je sa na čo pozerať.
Odbáčame doľava do lesa na lesnú cestu, snehu pomaly ubúda.
Nuž si pokračujeme po svojom, až sa ocitáme nad hriňovskými lazmi.
Zostúpime na križovatku zelenej a žltej k smerovníku Bystré-Vrátka a opäť po zelenej pokračujeme asfaltkou na parkovisko k autu, kde túru ukončujeme.
Lesnícka osada Kyslinky
Lesnícka osada Kyslinky je jednou z mála zachovaných unikátnych typov lesníckeho osídlenia na Slovensku.
Osada vznikla v súčinnosti s budovaním Vígľašskej lesnej železnice v rokoch 1904 - 1906, ktorá slúžila do roku 1975.
Trať lesnej železnice viedla v dĺžke 23 km po trase Vígľaš - Očovská píla - Hrochotský mlyn - Bugárová - Bátová - Kyslinky.
V sezóne tu bývalo ubytovaných do 200 lesných robotníkov.
Dnes je tu sídlo Lesnej správy Kyslinky a trvalo tu dodnes pôsobí niekoľko lesníckych rodín.
Malá osada v Poľane je súčasnosťou obce Hrochoť a vedie k nej niekoľko turistických trás.
Turistika začína v centre Hriňovej na námestí pri turistickom informačnom centre odkiaľ smerujete po žltej značke na Klopotovo okolo Kalvárie - prechádzate cez Hriňovské lazy - Riečku, Pivničku a Zánemeckú na Bystré, Vrátka.
Odtiaľ budete putovať lesnými vegetačnými stupňami Poľany až k Horskému hotelu Poľana na Prednej Poľane, kde sa môžete občerstviť v horskom bufete Macík.
Od hotela pokračuje horská turistika stále po žltej značke cez Drábovku na Príslopy až do stredu krátera vyhasnutého stratovulkánu Poľana do lesníckej osady Kyslinky.
Zimná túra na Poľanu v Nízkych Tatrách
Poľana na hrebeni Nízkych Tatier je presne pre tých, ktorí hľadajú poctivú zimnú turistiku, ktorá sa dá stihnúť za jediný deň a bez auta.
Odmenou za výstup sú krásne panoramatické výhľady, ticho a pokoj, ale aj trochu adrenalínu.
Trasa: Demänovská dolina, sedlo Biela púť - Mikulášska chata - sedlo Poľany - Poľana - Tri vody - Pod Orľou skalou - Biela púť.
Najvyšší bod: 1885 m n.
Najnižší bod: 1120 m n.
Štartovací bod sa nachádza v Demänovskej doline.
Turistické centrum Nízkych Tatier, ktoré je relatívne dobre prístupné aj verejnou dopravou, ktorá je pre mňa pri turistikách kľúčová.
Dá sa sem dostať kombináciou železničnej aj cestnej dopravy.
Zo smeru od Bratislavy aj od Košíc do stanice v Liptovskom Mikuláši v hodinovom takte a následne autobusovým prípojom z vedľajšej autobusovej stanice.
Spoj premáva až na konečnú na Bielu púť.
Výhodou demänovského autobusu je, že v zimnej sezóne slúži zároveň ako skibus.
Od Bielej púte k Trom vodám
Zo zastávky vyrážame popri nádrži na zasnežovanie a okolo množstva nových hotelov až k Vrbickému plesu.
Tunajšie pleso je zaujímavé najmä tým, že je ľadovcového pôvodu a je to zároveň najväčšie prírodné jazero v Nízkych Tatrách.
Pre nás je malou oázou kľudu a jednou z posledných pamiatok na divokú Demänovskú dolinu.
V zime je tu chodník miestami nebezpečne namrznutý kvôli podmáčanému terénu.
Z Vrbického plesa je to kúsok na Mikulášsku chatu, kde sa nachádza budova Horskej záchrannej služby (keby bolo treba).
Odtiaľ sa vydávame doľava po asfaltke smerom k poslednému ubytovaciemu zariadeniu na žltej značke, ktorým je Sorea Marmot, a všetky hotely nechávame za sebou.
Ďalej sa nachádzajú len budovy vodohospodárov a pekný nový turistický prístrešok.
Zakrátko vstupujeme do lesa - jeden z posledných, ktoré tu developeri nechali.
Ďalej pokračuje len lesný chodník, ktorý je aj v apríli stále namrznutý.
Obúvame si teda mačky (retiazky).
Keď minieme druhý prístrešok, krátkym mostíkom sa dostaneme na ľavý breh potoka Zadná voda, ktorý budeme nasledovať prakticky celý výstup.
Vyzerá to tak, že sme v lese sami.
Po hodine a pol kráčania lesom v snehu sa dostávame konečne na rázcestie Tri vody.
Ide o sútok spomínanej Zadnej vody, Otupnianky a bezmenného potoka.
Jeden prítok vyviera v lokalite Zadné a druhý pod Poľanou.
Tu začína aj červená trasa Tri vody - Záver Širokej doliny.
Lavínový terén a výstup na hrebeň
Kúsok ďalej je varovná tabuľa, že sa nachádzame v lavínovom teréne.
Je teda veľmi dôležité skontrolovať aktuálny lavínový stupeň.
Cesta sa začína dvíhať veľmi strmo hore a keď vyjdeme nad pásmo lesa, ihneď pochopíme, prečo sa nachádzame v lavínovom teréne.
Nachádzame sa v takmer dokonalom kuželi, ktorý robí zberný odtok pre každú lavínu od Derešov po Zákľuky.
Našťastie je snehu pomenej a stupeň lavínového nebezpečenstva je na hodnote 1.
Napriek tomu si však dávame aj naďalej pozor a postupujeme veľmi pomaly a ostražito.
Vietor je tu veľmi silný a pri vzájomnom rozhovore musíme po sebe kričať.
Podmienky sa s pribúdajúcou výškou zhoršujú.
Vietor silnie a snehu pribúda.
V miestach, kde v lete začína záverečný úsek so serpentínami, sa stráca prechodený chodník.
Dá sa ísť priamo hore žľabom, čo však vyzerá nebezpečne a podľa nášho odhadu by si vyžadoval aspoň jeden čakan.
Dávame sa teda viac vpravo, kde je však sneh veľmi hlboký a každý krok je náročný.
Po chvíli sa moja polovička rozhodne otočiť a počká ma na hranici lesa.
Pokračujem teda ťažkým terénom sám.
Na hrebeň mi to trvá necelú pol hodinu.
V prvom momente ma úplne odrovnajú krásne výhľady na Chabenec a Ďurkovú.
Následne však precitnem do reality a dostávam ďalšiu facku.
Hore fúka ako zmyslov zbavené.
Rýchlo si odbehnem poslednú časť po vrchol.
Hore robím len zopár fotiek, batoh ani neskladám a utekám preč.
Za celý ten čas som nestretol ani živáčka.
Zostup a okruh cez Brhliská
Cestou dole mám trochu problém nájsť trasu, odkiaľ som vyšiel, keďže vietor všetko rozfúkal.
Našťastie po pár minútach, aj s trochou náhody, cestu nachádzam.
Mám toho také plné zuby, že idem priamo dole smerom ku žľabu.
Párkrát ma trochu šmykne, ale mačky podržia dobre.
Cestou dole sa inak nič mimoriadne neudeje, pri hranici lesa sa opäť dávame dokopy s manželkou a pokračujeme k Trom vodám.
Keďže je stále pomerne dobrý čas, rozhodneme sa spraviť si malý okruh a odbočíme po červenej trase smerom k Brhliskám.
Les je tu naozaj krásny.
Je to typická cesta hore-dole cez vetvičky a konáre.
Na rázcestníku pod Orľou skalou nám krásne presvitá slniečko na malú čistinku, takže chvíľu sa zdržíme a sušíme si návleky a iné premoknuté veci.
Odtiaľto zbiehame dole po modrej značke popri zjazdovke na Brhliská až do centra Demänovskej doliny, kde prichádzame presne na autobus do Liptovského Mikuláša.

Ďalšie zimné túry na Slovensku
Ak patríš k tým, čo nevydržia sedieť doma a stále musia byť v pohybe, stále máme množstvo nádherných miest, ktoré v zime získavajú úplne iné čaro ako v lete.
Zelené pleso
Ak chceš zažiť zimnú rozprávku v Tatrách, túra na Zelené pleso je skvelá voľba.
Začneš na parkovisku Biela voda a postupne stúpaš dolinou, kde budeš míňať zasnežené lesy, drevené mostíky a nakoniec ťa privíta zamrznuté Zelené pleso s chatou, kde si môžeš dať horúci čaj alebo skvelú fazuľovú polievku.
Trasa nie je náročná, takže ju zvládneš aj bez špeciálnej zimnej výbavy.
Jedno z vôbec najkrajších miest na Slovensku (ak nie úplne najkrajšie) je okolie Zeleného plesa.
Na kraji plesa je aj Chata na Zelenom plese, tiež prístupná celoročne.
Chopok a Ďumbier
Toto je túra pre tých, čo majú radi horskú turistiku spojenú s krásnymi výhľadmi.
Vyvezieš sa lanovkou na Chopok a odtiaľ ťa čaká hrebeňovka s výhľadmi, ktoré v zime dostávajú úplne nový rozmer.
Po ceste na Ďumbier môžeš vidieť kamzíky a ak bude dobrá viditeľnosť, dovidíš až na Vysoké Tatry.
Ďumbier - 2043 m n.
Téryho chata
Ak si chceš dať poriadnu zimnú túru vo Vysokých Tatrách, Téryho chata je skvelá voľba.
Začneš v Starom Smokovci, kde máš dve možnosti pokračovať buď peši alebo si skrátiš cestu zubačkov a vyvežieš sa na Hrebienok (ušetríš tak cca 1 hodinu).
Odtiaľ ťa čaká výstup cez Zamkovského chatu až do Malej Studenej doliny.
Záverečný úsek je v zime náročnejší, pretože býva zľadovatený a strmý, takže mačky sú must-have!
No odmena v podobe krásnych zasnežených štítov a zamrznutých plies pri chate stojí za to.
Téryho chata (2015m) je turisticky najvyššie položená celoročne prístupná chata.
Dostanete sa sem od Zamkovského chaty, ku ktorej vedie viacero ciest (cez Hrebienok zo Starého Smokovca, zo Skalnatého plesa, alebo z Tatranskej Lesnej popri vodopádoch Bieleho potoka.
Baranec
Ak hľadáš poriadnu zimnú túru s nádhernými výhľadmi, Baranec je skvelá voľba.
Tento majestátny vrchol v Západných Tatrách ponúka panoramatický výhľad na celý Liptov, Tatry aj Nízke Tatry.
Na Baranec sa dá dostať viacerými trasami, no najčastejšie sa vyráža z ústia Žiarskej doliny.
Prvé kilometre sú miernejšie, no postupne začneš naberať výšku.
Na vrchole ťa však čaká odmena v podobe jedného z najkrajších výhľadov na Tatry.
Ak máš šťastie na počasie, viditeľnosť býva neskutočná.
Dávaj si však pozor na vietor, nám sa podarilo vychytať silný nárazový vietor, vďaka ktorému sme na vrchu boli ledva 10 minút a museli sem zostúpiť nižšie.
Obšas aj predpoveď počasia klame.
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Parkovanie | Parkovisko Žiarska dolina |
| Cena | 10 € na deň |
| Čas túry | 4 hodiny hore, 3 hodiny dole |
| Prevýšenie | cca 1500 m |
| Zimné riziko | lavínová situácia |
V zime je potrebné sledovať lavínovú situáciu, pretože Baranec leží v oblasti, kde lavíny nie sú výnimočné.
Zimné chaty vo Vysokých Tatrách
V zime sa Vysoké Tatry pre bežných turistov čiastočne zatvárajú.
Niektoré vysokohorské chodníky sú každoročne uzavreté od 1.11.-15.6.
To ale neznamená, že zimná turistika vo Vysokých Tatrách končí!
Vysokohorské chaty sú prístupné všetky okrem Chaty pod Rysmi.
- Téryho chata (2015m)
- Zbojnícka chata (1960m)
- Chata pod Soliskom (1840m)
- Skalnatá chata (1725m)
- Sliezsky dom (1670m)
- Chata na Zelenom plese (1551m)
- Majlathova chata a Horský hotel Popradské pleso (1494m)
- Zamkovského chata (1475m)
- Rainerova chata (1301m)
- Chata Plesnivec (1290m)
- Bilíkova chata (1255m)
Vo Veľkej studenej doline je celoročne otvorená Zbojnícka chata.
K nej je prístup podobne ako na Téryho chatu od Hrebienka, resp. od Zamkovského chaty alebo od vodopádov studeného potoka.
Stúpanie je konštantné až ku chate preto túto túru ja považujem za ťahšiu ako na Téryho chatu, kde sa stúpania striedajú s rovinkami.
Na Chatu pod Soliskom sa dostanete zo Štrbského plesa, v zime iba cestou okolo lyžiarskeho svahu.
Je to najzápadnejšia chata v Tatrách.
Výstup sem od stanice električky na Štrbskom plese vám zaberie zhruba 1,5 hodiny.
Skalnatá chata je situovaná v Skalnatej doline, neďaleko Skalnatého plesa a je na trase Tatranskej magistrály.
Dostať sa sem môžte od Starého Smokovca, alebo Tatranskej Lomnice.
Sliezsky dom je najvyššie položený hotel na Slovensku a keďže leží tiež na Tatranskej magistrále dostať sa k nemu je aj v zime možné z viacerých miest.
Majlathova chata a Horský hotel Popradské pleso ležia na brehu Popradského plesa.
Dostať sa k nim môžte po asfaltke od električkovej zastávky Popradské pleso, alebo zo Štrbského plesa, alebo Tatranskou magistrálou cez Ostrvu napríklad z Vyšných Hágov.
Chata Zamka alebo Zamkovského chata leží na Tatranskej magistrále, na križovatke medzi Hrebienkom, Téryho chatou a Skalnatým plesom.
Je obľúbeným cieľom menej zdatných turistov a tiež obľúbenou zastávkou tých zdatnejších, ktorí tadiaľ iba prechádzajú ďalej.
Od Hrebienka je to k nej už len kúsok a po ceste uvidíte napríklad aj Obrovský vodopád.
Jednou z najľahšie dostupných chát v Tatrách je Rainerova chata.
Tá je neďaleko Hrebienka a hlavne v zime láka turistov na Betlehem zo snehu.
Na konci Doliny siedmych prameňov sa nachádza Chata Plesnivec - jedna z najfotogenickejších chát v Tatrách.
No a najnižšie položenou horskou chatou je Bilíková chata.
Tá je vhodná na unikátne, ľahko dostupné ubytovanie s dobrou kuchyňou.
Nájdete ju neďaleko Hrebienka a oplatí sa sem prísť aj len tak na víkendový obed.
Vodopády, plesá a ďalšie zimné ciele v Tatrách
Vysokohorské chaty nie sú jedinou možnosťou zimnej turistiky. Môžte ísť k vodopádom alebo aj k niektorým plesám.
Vodopády
- Vodopád Skok (1730m)
- Obrovský vodopád (1330m) a Vodopády Studeného potoka (1200-1350m)
- Kmeťov vodopád (1245m)
Plesá
- Spišské plesá pri Téryho chate (2000m)
- Batizovské pleso (1884m)
- Skalnaté pleso (1751m)
- Velické pleso (1665m)
- Veľké Biele pleso (1612m)
- Zelené pleso (1551m)
- Popradské pleso (1494m)
- Jamské pleso (1447m)
- Štrbské pleso (1346m)
Ďalšie možnosti
- Veľká Lomnická veža (2214m)
- Predné Solisko (2117m)
- Ostrva (1984m)
- Malá Svišťovka (1750m)
- Slavkovská vyhliadka (1531 m)
- Hrebienok (1272m)
- Tatranská magistrála
Napríklad pri prehliadke Tatranského ľadového domu alebo jej návštevu spojte aj s vodopádmi Studeného potoka, vrátane Obrovského vodopádu.
Zimná výbava a bezpečnosť
Zimné podmienky môžu zmeniť technicky jednoduchú letnú trasu na náročný horský výstup.
Na zľadovatených úsekoch sú potrebné mačky alebo retiazkové protišmykové návleky.
Pri hlbokom snehu sa môžu hodiť snežnice, najmä ak chodník nie je prešliapaný.
Na strmých svahoch môže byť potrebný čakan.
Pred každou túrou treba skontrolovať predpoveď počasia, silu vetra, stav chodníkov, lavínovú situáciu a možnosti návratu.
V zime je orientácia často náročnejšia než samotné stúpanie. Značky môžu byť ukryté pod snehom, chodník môže úplne zmiznúť a vietor môže zahladiť stopy aj predchádzajúcu trasu.
V kombinácii s hmlou to však pôsobí aj trochu desivo.
Orientácia totiž začína byť hlavnou témou najbližších momentov, čo sa naplno prejaví, keď strácame značku aj smer.
Niekoľko minút seriózne tápeme a čas nezastaviteľne beží.
Vďaka mrazu je každá vetvička poriadne bielučká a orientácia nás začína psychicky dosť deptať.
Ťažké batohy a asi 60 cm prašanu tiež robia svoje.
Ak sa podmienky zhoršia, bezpečnejšie je túru skrátiť alebo sa otočiť, než pokračovať za každú cenu.
Bezpečnostné tipy pre zimnú turistiku
Na čo myslieť pred odchodom
- Skontrolujte aktuálnu lavínovú situáciu.
- Overte si, ktoré chodníky sú v zime otvorené.
- Prispôsobte trasu dĺžke dňa a aktuálnemu počasiu.
- Na zľadovatené úseky si vezmite mačky alebo retiazky.
- Do hlbokého snehu použite snežnice.
- Na strmý terén zvážte čakan a dostatočné skúsenosti.
- Pri hmle a silnom vetre sa nespoliehajte iba na turistické značky.
- Majte pripravenú mapu, GPS a čelovku.
- Počítajte s tým, že zimný postup môže byť niekoľkonásobne pomalší než v lete.
Zimná turistika na Poľanu môže byť pokojnou prechádzkou k zamrznutému vodopádu, celodenným výstupom na vrchol alebo náročným hrebeňovým dobrodružstvom.
Najväčšou odmenou sú zasnežené lesy, ticho, inverzia a výhľady na okolité pohoria, ktoré sa pri dobrom počasí otvárajú z Katrušky, Zbojníckeho tanca, Baranca, Ďumbiera či ďalších vrcholov.