Pri plánovaní túry sa často stretávame s otázkou, či je lepšia modrá alebo zelená turistická značka. Obe farby majú v turistickom značení svoje miesto, no označujú odlišný typ trasy a ich význam treba posudzovať podľa konkrétneho terénu, dĺžky a cieľa výletu.
Slovensko má viac ako 15 500 km značených turistických chodníkov pre pešiu turistiku a takmer 500 km značených trás pre lyžiarsku turistiku. O značenie sa stará KST - Klub slovenských turistov.
Čo znamenajú turistické značky
Spolu s Českou republikou sme naozaj svetoví, pretože máme jednu z najdokonalejších a najhustejších sietí turistického značenia pre pešiu turistiku nielen v Európe, ale aj vo svete.
Značka, či už v prírode, alebo na mapách, je symbol, ktorého cieľom je poskytnúť informáciu turistom o smere cesty, vzdialenostiach, podmienkach priechodnosti, popisoch miest či ďalšie informácie.
Pri turistike sa stretávame najčastejšie s pásovými značkami, no taktiež sa môžeme stretnúť so šípkami, koncovými značkami, miestnymi značkami, prameňmi či zrúcaninami a v neposlednom rade s náučnými chodníkmi.
Väčšina turistických chodníkov na Slovensku je značená pásovými značkami. Tie pozostávajú z troch vodorovných pruhov, pričom stredná farba pásu sa mení podľa významu a spodný a vrchný pás slúži na zviditeľnenie značky, preto je biely.
Značky sú štvorcové, väčšinou o rozmere 10 x 10 cm. Na samotné turistické chodníky takto označené nás dovedú turistické smerovníky v Tatrách označované aj ako tzv. „hríbiky“.

Modrá turistická značka
Modrá značka sa používa na dlhšie turistické trasy, spojenia medzi významnými turistickými bodmi a na trasy, ktoré môžu viesť náročnejším alebo menej frekventovaným terénom.
Samotná farba však automaticky neznamená, že modrá trasa je vždy náročnejšia než zelená. Pri výbere túry treba sledovať najmä celkovú dĺžku, prevýšenie, povrch, čas potrebný na výstup a aktuálne podmienky.
Modrou značkou je napríklad vedená trasa z Tatranských Matliarov, ktorá sa neskôr napája na žltú trasu k Zelenému plesu. Modrá značka vedie aj z Kežmarských Žľabov k Zelenému plesu.
Modrá trasa z Tatranských Matliarov
Z Tatranských Matliarov (modrá, neskôr žltá): Príjemná lesná alternatíva, ktorá sa napája na hlavnú trasu pri Šalviovom prameni.
Modrá trasa z Kežmarských Žľabov
Z Kežmarských Žľabov (modrá značka): Pokojná, menej frekventovaná trasa pre tých, ktorí hľadajú ticho tatranských lesov.
Zelená turistická značka
Zelená - nástupové turistické trasy.
Zelená značka sa používa najmä na kratšie prístupové alebo nástupové trasy, ktoré spájajú obce, turistické strediská, parkoviská alebo iné východiskové body s hlavnou turistickou trasou.
V Tatrách vedie zelená značka napríklad z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, odkiaľ pokračujete magistrálou ďalej.
Treba však rozlišovať medzi farbou značky a náročnosťou konkrétneho úseku. Zelená nástupová trasa môže viesť do kopca a vyžadovať dobrú kondíciu, hoci jej hlavnou funkciou je priviesť turistu k ďalšiemu významnému bodu.
Rozdiel medzi modrou a zelenou značkou
| Farba | Typ trasy | Príklad |
|---|---|---|
| Modrá | Dlhšia spojovacia alebo alternatívna trasa | Tatranské Matliare - Zelené pleso |
| Modrá | Menej frekventovaný prístup | Kežmarské Žľaby - Zelené pleso |
| Zelená | Nástupová turistická trasa | Tatranská Lomnica - Skalnaté pleso |
| Zelená | Prístup k významnému turistickému bodu | Trasa na Skalnaté pleso |
Ak si vyberáte medzi modrou a zelenou trasou, neporovnávajte iba farby. Dôležitejšie je, kam trasa vedie, koľko meria, aké má prevýšenie a či je vhodná pre vašu skupinu.
Ďalšie farby turistických trás
K „Brnčálke“ vedie viacero ciest, z ktorých každá ponúka iný zážitok:
- Z Bielej vody (žltá značka): Najvyužívanejšia a technicky najjednoduchšia trasa, vhodná aj pre rodiny a ako jediná prístupná pre cyklistov.
- Z Tatranských Matliarov (modrá, neskôr žltá): Príjemná lesná alternatíva, ktorá sa napája na hlavnú trasu pri Šalviovom prameni.
- Z Kežmarských Žľabov (modrá značka): Pokojná, menej frekventovaná trasa pre tých, ktorí hľadajú ticho tatranských lesov.
- Z Tatranskej Lomnice po zelenej značke na Skalnaté pleso, odkiaľ pokračujete magistrálou ďalej.
- Zo Skalnatého plesa (červená značka - Magistrála): Náročnejšia túra cez Veľkú Svišťovku s dychberúcim výhľadom na pleso z výšky.
Okrem pásových značiek, ktoré nájdeme počas turistiky najčastejšie, môžeme nájsť aj iné značky, napríklad šípky. Tie značia ostré zlomy značených ciest a upozorňujú na prudkú zmenu smeru trasy.
Miestnou značkou sa označujú kratšie vychádzkové trasy v okolí miest, významných turistických stredísk či autokempingov.
S koncovými značkami sa stretneme menej. Tie označujú začiatok a koniec značenej trasy, ako aj koniec každej odbočky od priebežne značenej trasy.
Značky ako prameň/studnička nájdeme častejšie, tu si však treba overiť, či daná studnička má pitnú a zdravotne nezávadnú vodu.
V slovenských horách často nájdeme aj značku označujúcu cestu k vrcholu alebo rozhľadni a označuje sa trojuholníkom rovnakej farby ako turistická trasa.
Známa značka je aj zrúcanina alebo zámok a slúži na to, aby nás doviedla k takémuto objektu.
Príklad: turistika k Zelenému plesu
Zelené pleso (1 545 m n. m.) je podľa mnohých tým najkrajším miestom vo Vysokých Tatrách.
Ukryté v hlbokom ľadovcovom kotle a obklopené monumentálnou „tatranskou katedrálou“ Jastrabej veže a Kežmarského štítu, láka rovnako rodiny s deťmi, MTB cyklistov, ako aj náročných vysokohorských turistov.
Či už hľadáte najrýchlejší prístup z Bielej vody, tichý výstup z Kežmarských Žľabov, alebo plánujete zdolať Jahňací štít, tento sprievodca vám poskytne kompletný prehľad trás v jednej z najúžasnejších dolín Slovenska.
Prístup z Bielej vody
Najpopulárnejší prístup k Zelenému plesu začína na parkovisku Biela voda (medzi Tatranskou Lomnicou a Matliarmi).
Strážené a po tatransky platené.
Parkovisko býva počas sezóny a víkendov už skoro ráno (okolo 8:00) beznádejne plné.
Ak sa chcete vyhnúť stresu, odporúčame príchod v skorých ranných hodinách alebo využitie autobusového spojenia (zastávka Vysoké Tatry, Biela voda).
Najpopulárnejší prístup z Bielej vody vedie po žltej turistickej značke. Ide o najvyužívanejšiu a technicky najjednoduchšiu trasu, vhodnú aj pre rodiny a ako jedinú prístupnú pre cyklistov.
Biela voda: Najrýchlejšia (3h), vhodná pre kočíky a MTB.
Prístup z Tatranských Matliarov
Tatranské Matliare: Tichšia, lesná alternatíva (3h 15min).
Trasa z Tatranských Matliarov vedie najprv po modrej značke a neskôr po žltej. Pri Šalviovom prameni sa napája na hlavnú trasu.
Prístup z Kežmarských Žľabov
Trasa z Kežmarských Žľabov je pokojná a menej frekventovaná. Je určená pre tých, ktorí hľadajú ticho tatranských lesov.
Dolina Bielej Vody Kežmarské žľaby - Zelené pleso.
Na Zelené pleso veľa trás nenavyberáme. Tá hlavné vedie cez Dolinu Bielej Vody.
Vzdialenosť 8 (obojsmerne 16 km), stúpanie 600 m.
Prístup z Tatranskej Lomnice a Skalnatého plesa
Tatranská Lomnica - Zelené pleso.
Predĺžiť trasu o pár kilometrov si môžete štartom z Tatranskej Lomnice.
Dĺžka trasy 11 (obojsmerne 22) km, s prevýšením 690 m.
Zo Skalnatého plesa vedie červená značka - Magistrála. Ide o náročnejšiu túru cez Veľkú Svišťovku s dychberúcim výhľadom na pleso z výšky.
Lanovkou sa vyvezte na Skalnaté pleso a po Tatranskej magistrále cez Veľkú Svišťovku objavte z 2000 m.n.m. nádherné výhľady cestou na Zelené pleso.
Ušetríte si stúpanie do Skalnatého plesa.
V Tatrách však nikdy nezabudnite, že sa musíte aj vrátiť.

Chata pri Zelenom plese a história Brnčalky
Zelené pleso je srdcom doliny, ktorému dominuje Chata pri Zelenom plese.
Pre turistov však navždy zostane „Brnčalkou“ - na počesť horolezca Alberta Brnčala.
Prvé prístrešie tu stálo už v roku 1876, no súčasná chata (pôvodne Fridrichova) slúži od roku 1897.
Jej poloha je priam divadelná.
Leží na brehu smaragdového jazera v tieni monumentálneho Kežmarského štítu a ikonickej Jastrabej veže.
Chata je otvorená celoročne.
Kuchyňa na chate je povestná svojimi polievkami a buchtičkami.
Prečo je Zelené pleso zelené
Vedecké vysvetlenie
Zelené pleso vďačí za svoju smaragdovú farbu prameňom na dne jazera.
Na jeho dne sa nachádzajú miesta, kde vyviera podzemná voda cez vrstvy jemného žulového piesku a usadenín.
Práve lom svetla na týchto špecifických usadeninách v kombinácii s čistotou vody a odrazom okolitej vegetácie (kosodreviny) vytvára tú povestnú zelenú farbu.
Rozprávková legenda
Podľa starej povesti za farbu plesa môže oslepujúci drahokam (karbunkul).
Kedysi dávno žila v doline dievčina, ktorej milý sa pokúsil tento vzácny kameň získať zo steny Jastrabej veže.
Keď ho však chcel vziať, strážca pokladov (obrovský jastrab) ho zhodil zo skaly priamo do plesa.
Drahokam padol na dno spolu s ním a odvtedy svojím žiariacim svetlom sfarbuje hladinu plesa do zelena.
Náročné túry od Zeleného plesa
Chata pri Zelenom plese je len začiatok.
Pre tých, ktorí hľadajú viac, sa otvárajú ďalšie možnosti:
- Červené pleso: Krátky, ale intenzívny výstup (cca 30 min) do vyššieho poschodia doliny k smaragdovému Červenému plesu.
- Jahňací štít: Náročný výstup s reťazami a drsným tatranským žulovým svetom.
- Veľká Svišťovka: Náročná vysokohorská túra s panoramatickými výhľadmi.
- Monkova dolina alebo Skalnaté pleso: Náročné prechody, ktoré odmeňujú úžasným panoramatickým výhľadom na Belianske aj Vysoké Tatry.
Ak máte v nohách dosť síl a hľadáte výhľad, ktorý vám vyrazí dych, pokračujte na Jahňací štít.
Reťaze a drsný tatranský žulový svet sme podrobne opísali v našej reportáži ➡️ Výstup na Jahňací štít.
Výstupy na Veľkú Svišťovku a prechody do Monkovej doliny alebo na Skalnaté pleso sú náročné túry, ale odmenia vás úžasným panoramatickým výhľadom na Belianske aj Vysoké Tatry.
Tieto výstupy sú vhodné len pre skúsených tatranských turistov.
Výstup na Jahňací štít (2 229 m n.m.) přes Zelené pleso
Zelené pleso na MTB bicykli
K Zelenému plesu sa pohodovo dostanete aj na MTB bicykli.
V zime možno aj pohodlnejšie ako v lete, pretože sneh zahladí kamennú stopu.
Trasa z Bielej vody je ako jediná prístupná pre cyklistov.
Naši účastníci tam v zime testujú ➡️ MTB Gerlaching na Brnčalku.
Turistika s rodinou
Najľahší výstup je z autobusovej zastávky Kežmarská Biela voda (medzi Tatranskými Matliarmi a Kežmarskými Žľabmi) po žltej turistickej značke k Zelenému plesu.
Pri rodinnom výlete treba zohľadniť vek detí, kondíciu, počasie a možnosť návratu. Trasa z Bielej vody je technicky najjednoduchšia a vhodná aj pre rodiny.
Chodník korunami stromov v Bachledovej doline nadchne najmä deti.
Ojedinelý krasový skvost v TaNaP, kvapľovú Beliansku jaskyňu nájdete v neďalekej Tatranskej kotline.
Ak hľadáte niečo menej preplnené, Monkova dolina je môj tajný tip.
Cesta náučným chodníkom zo Ždiaru ponúka úplne inú perspektívu Tatier - steny Ždiarskej vidly a Havrana tu máte doslova na dlani a deti si užijú hravý terén v tieni hlbokého lesa.
Samotný Ždiar s jeho typickou architektúrou je pre rodiny s deťmi ideálnou základňou.
Okrem nenáročných prechádzok po lúkach s výhľadmi, ktoré nikde inde v Tatrách nenájdete, tu na každom kroku cítite autentickú goralskú atmosféru, ktorá výletu dodá úplne iný rozmer.
A mimochodom je to aj MTB cykloraj.
Náučné chodníky a turistické mapy
Okrem turistických trás na Slovensku môžeme nájsť aj náučné chodníky.
Tie sa označujú značkou náučného chodníka a na súvislé značkovanie trasy sa používa len výnimočne.
Farebný pás v strede značky je vždy zelený.
V strede značky sa môže nachádzať číslica, ktorá hovorí o „zastávke“, teda o mieste, ktoré stojí za pozornosť a toto miesto často býva označené informačnou tabuľou alebo popis nájdeme v sprievodcovi.
Výborné spracovanie náučných chodníkov môžeme nájsť na portáli Náučné chodníky na Slovensku.
Niekoľko takýchto náučných chodníkov môžeme nájsť aj v Národnom parku Nízke Tatry.
Jeden z nich je napríklad Náučných chodník Demänovská dolina.
Ten začína pri Mikulášskej chate a má dĺžku 13 km.
Počas prechádzky chodníkom spoznáme Demänovskú dolinu a popri Vrbickom plese prejdeme až na hornú hranicu lesa.
V tejto časti je niekoľko zastávok, kde sa dozvieme o faune a flóre Nízkych Tatier aj o kolobehu vody v prírode.
Týmito zastávkami to nekončí, ďalej sa môžeme dozvedieť o baníctve, salašníctve a pastierstve či o Slovenskom národnom povstaní.
Či už sa rozhodnete stráviť víkend či týždeň v oblasti Štrbského plesa, alebo Tatranskej Lomnice, či Hrebienku, na každom z týchto miest nájdete náučný chodník.
Jeden z takýchto chodníkov je Náučný chodník Hrebienok.
Ten začína v Starom Smokovci časť Hrebienok.
Má dĺžku 4 km a 9 zastávok.
Tento náučný chodník vám poskytne informácie o samotnom Hrebienku, kde nájdete prvú informačnú tabuľu.
Následne sa vchádza ďalej do doliny, kde sa dozviete, ako vznikali tatranské doliny.
Keďže Vysoké Tatry sú tvorené prevažne žulou, dozviete sa aj o tejto hornine na zastávke číslo 3.
Postupne prechádzate ďalšími stanoviskami, ktoré poskytujú informácie o lesoch či turistických chodníkoch, či samotnom Studenom potoku, až kým neskončíte na Rainerovej útulni.
Tu si môžete oddýchnuť a následne vás čaká krásna zastávka pri vodopádoch Studeného potoka a posledná tabuľa napovie niečo o vegetačných stupňoch.
Či už sa rozhodneme pre turistiku ľahšiu, vysokohorskú alebo pre náučný chodník, v každom jednom prípade nám pomôžu mapy na plánovanie výletu.
Je už na nás, či využijeme papierovú mapu a budeme sa orientovať podľa nej, alebo jednu z online dostupných máp na internete.
Značky na mapách nám vysvetľuje legenda, ktorá sa nachádza na každej mape.
Ako si vybrať správnu trasu
- Najprv si určte cieľ výletu a overte, po akej značke k nemu vedie trasa.
- Skontrolujte dĺžku trasy, prevýšenie a čas potrebný na cestu tam aj späť.
- Overte si, či je chodník vhodný pre deti, kočík alebo MTB bicykel.
- Pri vysokohorských trasách skontrolujte reťaze, exponované úseky a aktuálne podmienky.
- Naplánujte si návrat, pretože v Tatrách sa musíte vždy vrátiť.
- Pri výbere modrej alebo zelenej značky sa riaďte najmä charakterom celej trasy, nie iba farbou.
Rýchle fakty o Zelenom plese
- Nadmorská výška: 1545 m n. m.
- Prístup: Celoročný (po chatu).
- Pokračovanie túr: Červené pleso, Jahňací štít, Monkova dolina.
- Občerstvenie: Kuchyňa na chate je povestná svojimi polievkami a buchtičkami.