Turistická oblasť „Východ“ sa rozprestiera vo východnej časti Slovenskej republiky. Zaberá najvýchodnejšiu časť Západných Karpát, Východné Karpaty a Východopanónsku panvu.
Oblasť sa rozprestiera na území Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Množstvo pohorí v oblasti vypovedá aj o pestrom prírodnom prostredí. Sieť značených turistických trás je nerovnomerne rozložená. Taktiež kvalita značenia je na rôznej úrovni.
Do oblasti patria nasledovné geomorfologické jednotky: Branisko, Bukovské vrchy, Hornádska kotlina, Košická kotlina, Nízke Beskydy (Beskydské predhorie, Busov, Laborecká vrchovina a Ondavská vrchovina), Podhôľno-magurské pohoria (Bachureň, Levočské vrchy, Spišská Magura, Spišsko-šarišské medzihorie a Šarišská vrchovina), Slanské vrchy, Vihorlatské vrchy, Východné Beskydy (Čergov, Ľubovnianska vrchovina a Pieniny), Východoslovenská nížina (Východoslovenská pahorkatina a Východoslovenská rovina) a Zemplínske vrchy.
Prvé pahorkatiny sa dvíhajú po obvode Veľkej Dunajskej kotliny (Východoslovenská nížina) od riek Tisa a Bodrog, kde leží najnižší bod oblasti a zároveň Slovenska vo výške 94 m (Klin nad Bodrogom). Východopanónsku panvu (Východoslovenská nížina) ohraničujú sopečné pohoria (Slanské vrchy a Vihorlatské vrchy) za ktorými reliéf opäť poklesáva do Košickej kotliny a Beskydského predhoria. Rozsiahla oblasť Východných Karpát vo flyšovom pásme (Nízke Beskydy) kulminuje vrcholom Kremenca (1221 m n. m.) v Bukovských vrchoch, ktoré pokračujú v Poľsku a na Ukrajine známymi Poloninami. Najvyšším bodom oblasti Východ je vrch Čierna hora v Levočských vrchoch (1289 m n. m.). Polovica pohorí v oblasti presahuje najvyšším bodom hranicu 1000 m n. m.
A vraj na východe nič nie je. Vybrali sme 10 zaujímavých turistických trás, ktoré vedia vyraziť dych. Rozhodneš sa pre nenáročnú túru na jeden z vrchov, popozeráš tunajšie vodopády, vyberieš sa na pokojné pleso, alebo si oddýchneš v unikátnej nadzemnej jaskyni?
Najzaujímavejšie turistické trasy na východnom Slovensku
Šimonka, Zelená skala, Sivec a ďalšie vrchy s výhľadmi
Hľadáš nenáročnú túru v srdci prírody? Len kúsok od krajského mesta Prešov sa nachádza vrch Šimonka vo výške 1092 metrov nad morom. Na tento najvyšší bod Slanských vrchov sa dostaneš z obce Zlatá Baňa. Výstup má 4,5 kilometra a okrem tejto cesty tu nájdeš desiatky kilometrov iných chodníčkov aj cyklotrás.
Na Zelenej skale. Zelená skala (993 m) je výrazný skalný útvar v severnej časti pohoria Branisko. Sprístupnená je od roku 2006, kedy ju miestni aktivisti z Vyšného Slavkova vyčistili od bujnej hustej vegetácie. Vyhliadkové skalné bralo sa nachádza neďaleko obce Vyšný Slavkov, je to jedna z najkrajších a najnavštevovanejších turistických atrakcií. Najlepší prístup je z Vyšného Slavkova (582 m) po žltej značke. Trasa je dlhá 2,7 km, prevýšenie 411 m. Čas výstupu na Zelenú skalu je približne 1:30 hod., po nenáročnom turistickom chodníku.
Ružín pod Sivcom. Vrch Sivec (781 m) nepatrí medzi velikánov, medzi turistami je však považovaný za jeden z najlepších vyhliadkových vrchov. Vrch tvorí vápencový hrebeň, ktorý sa vypína nad vodnou nádržou Ružín. Strmé severné skalné steny prudko klesajú k priehradnej hrádzi. Sivec je obľúbeným výletným miestom v krásnej prírode, s nádhernými výhľadmi. Jedinečný je pohľad na celú priehradu, z pohorí sú to Volovské vrchy, Branisko, Čergov, Slanské vrchy. V priaznivom počasí sú v diaľke vidno aj Vysoké Tatry.
Šimonka - 1092 m n. Očarujúci vrch Šimonka je tým najvyšším v pohorí Slanské vrchy. Vrch sa rozprestiera v rovnomennej národnej prírodnej rezervácií. Monumentálne 80 metrové skalnaté steny zasadené do tichého lesného prostredia.
Folkmarská skala je bralný vápencový útvar. Nájdeš ju priamo nad obcou Kojšov a je obľúbenou turistickom destináciou. Na výber máš z dvoch alternatív - turistický chodník priamo z Kojšova, ktorý má síce len 3 kilometre, no je pomerne strmý alebo 6 kilometrov dlhý chodník z Folkmarského sedla, ktorý zvládnu aj deti. Obe cesty sú lemované informačnými tabuľami a dozvieš sa z nich aj niečo z histórie regiónu.
Folkmarská skala - 915 m n. Tie najúžasnejšie výhľady v pohorí Volovských vrchov ponúka monumentálna Folkmarská skala.
Rankovské skaly - 790 m n. Sľubica - 1129 m n. Sľubica je tretí najvyšší vrch Braniska. Medzi turistami je veľmi obľúbený najmä v zimnom období, a preto nečudo, že sa tu každoročne koná „Zimný výstup na Sľubicu“.
Roháčka - najvyšší vrch Čiernej hory.
Vrch Buče - 1005 m n. Nad roztrúsenou osadou Lačov sa vypína turisticky atraktívny vrch Buče, ktorý je súčasťou pohoria Bachureň.
Mindžová - 920 m n. Bachureň je menšie, nevysoké a pomerne menej známe pohorie.
Bachureň - 1081 m n. Malebné pohorie Bachureň rozkladajúce sa na severovýchodnom Slovensku v častiach okresov Sabinov a Prešov, ponúka príjemnú a nenáročnú turistiku v lone krásnej prírody.
Vysoké Tatry, ktoré patria medzi najobľúbenejšie ciele
Ak by sa náhodou našiel niekto kto predsalen v Tatrách ešte nikdy nebol (na vojne v roku 2000 som takých ľudí spoznal), jeho prvé kroky by mali určite viesť na Štrbské Pleso. Tu sa dá v zime bežkovať, lyžovať a v lete už aj člnkovať a podnikať množstvo túr na tie najkrajšie miesta Vysokých Tatier. Nezabudnite si pozrieť aj jazierka lásky, ktoré sú neďaleko hlavného parkoviska. Samozrejme musíte na Štrbské pleso prísť zubačkou. Tá tu bola už koncom 19. storočia, súčasná tu funguje od poslednej rekonštrukcie v roku 1970.
Samozrejme prvou túrou vo Vysokých Tatrách musí byť túra na Popradské Pleso. Či už zo Štrbského plesa po červenej značke alebo po modrej od zastávky tatranskej električky nazvanej Popradské Pleso.
Ak si Štrbské pleso už videl, je možné, že ti unikol krásny vodopád, ktorý sa nachádza neďaleko neho, no málokto o ňom vie. Voda Skoku padá z výšky 25 metrov, a to vo viacerých stupňoch, takže je radosť na vodopád pozerať. Vedie k nemu 5 kilometrov dlhý turistický chodník, ktorý začína na železničnej stanici na Štrbskom plese. Terén je technicky nenáročný a vhodný aj pre menšie deti.
Vo Vysokých Tatrách nie je veľa pamiatok, ale ak aj nejaká je, tak určite bude stáť za to! Taká Rainerova útulňa stála na svojom mieste už v roku 1865. Zažila rôzne časy, vzostupy a pády až ju napokon v roku 1980 zatvorili. Potom 17 rokov spala až kým sa jej v roku 1997 neujal kežmarský stredoškolský učiteľ PhDr. Peter Petras. Každý kto sa kedy v Rainerovej útulni zastavil vie, že tá kamenná chatka má neskutočnú atmosféru. Za krátky čas sa tento pán stal v Tatrách legendou. Každý rok v zime tu táto žijúca legenda navyše postaví Betlehem zo snehu! Rainerova útulňa je ľahko dostupná, a mala by patriť k základným každoročným túram!
Kto by sa nechcel pozrieť na náš najvyšší vrchol z nášho druhého najvyššieho vrchu? Alebo kľudne aj niekam inam. Na Lomnický štít je možné dostať sa lanovkou z Tatranskej Lomnice alebo s pomocou horského vodca aj pešo. Predtým než sa s horským vodcom vyštveráte na Gerlachovský štít, mali by ste najprv skúsiť Lomnický štít.
Kriváň je samozrejme najtypickejší slovenský vrchol, na ktorý sa pravidelne usporadúva nejaký hromadný výstup. Je odtiaľ nádherný výhľad na Tatry, aj celé Slovensko alebo Poľsko a dá sa sem dostať nenáročnou túrou od Troch studničiek alebo zo Štrbského plesa. Ak však chcete vyskúšať nejakú vašu prvú väčšiu túru v Tatrách, Kriváň nedoporučujem! Nechajte si ho na neskôr a začnite radšej tam kde je po ceste viac vodopádov a plies.
Zelené pleso je považované za úplne najkrajšie a najromantickejšie miesto na Slovensku a je to zároveň jedno z najľahšie dostupných plies v Tatrách. V zime na bežkách, či v lete na bicykloch alebo peši. Mne síce táto cesta neprišla ako nejaká cyklotrasa, ale vraj sa to dá aj na bajku.
Trošku dlhšia túra, ktorá na Zelenom plese ešte len začína… Ale výsledok stojí za to. Z Jahňacieho štítu uvidíte celé Tatry vrátane Belianskych.
Len počas túry na Zbojnícku chatu sa nám zatiaľ podarilo vidieť svište a hoci nás tu zastihla poriadna búrka a dole sme utekali ako o život bol to nezabudnuteľný a krásny zážitok. Chata je otvorená celoročne a poskytuje aj ubytovanie (tak ako všetky tatranské chaty). Dostanete sa sem z Hrebienka po modrej značke. Po ceste uvidíte vodopády, vodopádiky ale aj plesá a hlavne až budete na chate, naberte ešte pár síl a vyškrabte sa hore na blízky kopec, je z neho pekný výhľad na Sesterské pleso, ktoré je hneď pod kopcom (od chaty ho ale nie je vidieť)! Obľúbenou trasou je pokračovanie ďalej na Téryho chatu cez Priečne sedlo s návratom späť na Hrebienok.
K najkrajším a najobľúbenejším túram vo Vysokých Tatrách patrí aj túra Malou studenou dolinou k piatim spišským plesám, čiže k Téryho chate. K Téryho chate sa dostanete zo Starého Smokovca, cez Hrebienok a Zamkovského chatu. Túra nie je náročná, vhodná aj pre zdatnejšie deti. Len posledný úsek pred chatou má dosť veľké prevýšenie, ale po jeho prekonaní sa ocitnete v rozprávke (ale to celá trasa vedie rozprávkovou krajinou).
Téryho chatu a Zbojnícku chatu spája žlto značený turistický chodník, ktorý vedie cez Priečne sedlo. Po tomto by vás už nič v Tatrách nemalo prekvapiť, 100 metrová reťaz po ktorej sa budete musieť vyšplhať mňa teda prekvapila poriadne. Platí tu pravidlo držať sa, držať sa a držať sa! Kedysi bola trasa jednosmerná len v smere od Téryho chaty na Zbojnícku a hoci je už niekoľko rokov obojsmerná, odporúčam iba tento smer. Každopádne táto túra bola určite jednou z najkrajších, ktoré som v Tatrách zatiaľ absolvoval (ak nie najkrajšia) a ak som vás úplne nevystrašil, určite si ju príďte vyskúšať! Ale nezabudnite sa držať!
Kam sa to hrnú všetky tie davy z Hrebienka? No predsa na Zamkovského chatu! Ľahko prístupná chata je vďačným cieľom všetkých, ktorí sa v Tatrách nechcú veľmi zadýchať, je vhodná pre rodinky s malými deťmi. Trasa vedie cez Obrovský vodopád, od neho to je k chate už len kilometer. Pri chate už na vás čaká pekné ihrisko, posedenie s občerstvením, ale môžte tu aj prenocovať. Zo Starého Smokovca je to ku chate len 5,5km a túra by nemala zabrať viac než 2,5 hod. Ak je ale vašim cieľom Zamkovského chata, prejdite sa ešte kúsok smerom k Téryho chate. Asi tak 100m od chaty je krásny Malý studený potok alebo ešte ďalších niekoľko 100 metrov a už si budete môcť vychutnávať krásu Malej studenej doliny!
Asi najkrajší prírodný amfiteáter nájdete pri Batizovskom plese. Obklopujú ho tie najvyššie štíty vrátane Gerlachovského štítu. V zime sa odtiaľ vyráža ďalej na Gerlachovský štít. Batizovské pleso je na Tatranskej magistrále medzi Ostrvou a Sliezskym domom.
Ani Belianske Tatry by ste určite nemali obísť. Kravičky, kozičky, ovečky, dreveničky, detské ihriská, lyžiarske svahy a veľa možností pre bicykle alebo prechádzky… Tu sa určite bude páčiť nielen vám ale aj vašim deťom!
Samozrejme centrom Belianskych Tatier je Ždiar. Tu môžem jednoznačne doporučiť Hotel Magura, ktorý sa nachádza v Monkovej doline. V okolí Ždiaru je množstvo asfaltových chodníkov vhodných aj pre kočiare, takže ak máte malé deti, tu budete mať kam ísť.
Tatranská Javorina, kto by ju nepoznal. Do Poľska na nákupy do Nového Targu sa tade chodilo už veľmi dávno, keď sa ešte na hraniciach kontrolovali nakúpené „suveníry“. Dedinou stále prechádza množstvo áut, no málokto sa však zastaví pri nezvyčajnom drevenom kostolíku. Rímskokatolícky kostol svätej Anny tu stojí už od roku 1902, je pri ňom pekná upravená lúka s lavičkami s krásnym výhľadom, malý cintorín a veľký pokoj! Takže až pôjdete okolo, zastavte sa na chvíľku, stojí to za to!
Zdá sa, že sme boli jednými z posledných návštevníkov Javorovej doliny v tomto roku (2018). Pár dní po nás prišla potopa a okrem mostíkov tu odnieslo aj celú vyasfaltovanú cestu. My sme sa ale cez Javorovú dolinu pekne prešli aj s kočíkom, pri horárni nás zastihol lejak a tak sme si hodinku prečkali pod prístreškom. Zistili sme aké je dôležité brať so sebou karty, alebo mini človeče ešte aj na túry… Javorová dolina bude vraj minimálne rok zatvorená, takže sa o rok máte na čo tešiť, je tam naozaj nádherne! Chodník začína v Tatranskej Javorine a dá sa tadiaľto prejsť až do Ždiaru, či Smokovca.
Asi najnovšou atrakciou na Slovensku je nedávno otvorený chodník korunami stromov Bachledka, ktorú nájdete neďaleko Ždiaru - v Bachledovej doline. Odkedy je tento - na Slovensku veru unikátny - chodník otvorený, Belianske Tatry zažívajú nevídané zápchy na cestách. Preto sa sem radšej vyberte ešte mimo víkendu. K chodníku sa môžte vyviezť lanovkou, alebo pešo, len to bude trošku dlhšie trvať. V lete sme sem vyšli aj s kočiarom (ale to tu ešte chodník nestál).
Jedným z nich je návšteva v Belianskej jaskyni. Nájdete ju v Tatranskej Kotline, priamo v dedine. Ale dá sa sem dostať po turistickom chodníku aj z Tatranskej Lomnice cez chatu Plesnivec. Ako všetky jaskyne na Slovensku aj táto je nádherná. Cenník pre rok 2024: 12,-EUR/dospelý, 6,-EUR/deti 6-15r, 10,-EUR/foto a video. Prehliadka trvá 70 minút a v jaskyni je okolo 5-6°C.
Vodopády, tiesňavy, kaňony a jaskyne
Rodinný výlet alebo nenáročná túra s kamarátmi, ktorá vedie k vodopádom? Aj toto ti môžeme odporučiť na východe Slovenska. Cesta k vodopádom Studeného potoka vedie buď z Tatranskej Lesnej, Tatranskej Lomnice alebo zo Starého Smokovca. Najsilnejší vodný tok je tu počas jari, keď sa topí sneh v horách a steká do dolín, no krásne sú v každom ročnom období.
Teraz sa priprav na niečo špeciálne - najväčší kaňon na Slovensku. Zádielska dolina dosahuje hĺbku 300 metrov a dĺžku 3 kilometre a pohľad na ňu zhora je rozhodne nezabudnuteľný. Práve vyhliadka Na skale je ideálne miesto, odkiaľ sa dá pozorovať aj fotiť. Vedie sem viacero trás - vyraziť môžeš z Turne nad Bodvou po modrej značke alebo z obce Háj po zelenej. Turistika je pomerne krátka a zvládnu ju aj deti.
Skutočne nezabudnuteľným zážitkom, ktorý môžete prežiť jedine v Slovenskom krase, je túra najdlhšou tiesňavou na Slovensku - Zádielskou tiesňavou. Jej impozantnú vápencovú bránu vidno už z cesty a pozýva vás na mierne náročnú cestu národnou prírodnou rezerváciou. Cesta začína na parkovisku pred vstupom do tiesňavy, kde vykročte po červenej značke vedúcej asfaltovou cestou. Prevedie vás tiesňavou dlhou zhruba 2 km, ktorá má na niektorých miestach šírku len 10 m. Nad hlavami sa vám však budú čnieť skalné steny s výškou aj 300 m, bralá, vežičky aj úžľabiny. Najpozoruhodnejšou z nich 1 055 m vysoká Cukrová homoľa, ktorá sa pýši titulom najvyššieho vežovitého útvaru na Slovensku. Rozcestník vás v správnom čase navedie na zelené značku (smer Zádielska dolina - horáreň), ktorou sa dostanete na Borčiansku planinu. Výstup na vrch skál vás odmení veľkolepým výhľadom na celú Zádielsku dolinu a široké okolie. Prezrieť si tu môžete aj viac než 100 jaskýň, z ktorých je najznámejšia 17 m dlhá Kráľovská jaskyňa či najvýraznejšia jaskyňa Orlia diera, ktorú je možné vidieť zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.
Jaskyňa a zadarmo? No jasné. V Dobšinej sa nenachádza len známa ľadová jaskyňa, ale aj verejne prístupná Zelená jaskyňa. Nájdeš ju na juhovýchodnom svahu hrebeňa Duče a z jednej strany na druhú je dlhá 31 metrov. Síce nemá žiadnu krasovú výzdobu, no ide o slovenský unikát, ktorý nájdeš len 3,5 kilometra od spomínanej Dobšinskej ľadovej jaskyne. Dovedie ťa k nej modrý turistický chodník. Pravdepodobne tu nájdeš i pokoj a veľmi málo turistov.
Jasovská jaskyňa.
Jaskyňa Domica.
Ochtinská aragonitová jaskyňa.
Gombasecká jaskyňa.
Krásnohorská jaskyňa.
Silická ľadnica.
Ďalšie miesta, ktoré stoja za pozornosť
| Miesto | Typ |
|---|---|
| Tomášovský výhľad | vyhliadka |
| Roháče | hory |
| Šútovský vodopád | vodopád |
| Šútovský prameň | prameň |
Na túru po ďalších nádherných turistických trasách a spoznajte výnimočné miesta, o ktorých ste doteraz možno ani nechyrovali. Vyrazte do prírody a prejdite si tie najkrajšie turistické trasy, aké na našom malebnom Slovensku máme. Ktoré to sú?
Ak sa chystáte na túru do Slovenského raja, počítajte s tým, že si z množstva výnimočných turistických trás nebudete vedieť vybrať. Určite ale urobíte dobre, ak sa vydáte na túru k Tomášovskému výhľadu. Ten si vďaka neopakovateľným scenériám, ale aj pre nenáročnosť cesty k nemu drží medzi turistami povesť najobľúbenejšej slovenskej vyhliadky. Svoju túru začnite v Čingove, odkiaľ vykročte po žltej turistickej značke. Trasa dlhá približne 3,5 km vás prevedie po severovýchodnej časti Slovenského raja aj popri rieke Hornád. Aj keď sa trasa pokladá za nenáročnú a zvládnuť by ju mali i deti a zdatnejší seniori, počítajte so stúpaním a zadýchaním sa. Po prekonaní posledných metrov cesty vedúcej lestnaným terénom sa dostanete na ohromnú skalnú galériu s dĺžkou okolo 200 m, ktorá sa prudko dvíha nad riekou Hornád. Zo skalného previsu si vychutnajte výhľad na Prielom Hornádu, dolinu Bieleho potoka, vrch Čertova sihoť a ak budete mať šťastie na ukážkovú viditeľnosť, môžete dovidieť až na Vysoké Tatry. Nebuďte prekvapený, ak na Tomášovskom výhľade zbadáte návštevníkov ležiacich na bruchu - tí obdivujú impozantnú scenériu pod previsnutou skalou v bezpečnej polohe. Skalné steny láka aj mnohých horolezcov a milovníkov lezenia, na ktorých tu čakajú steny rôznych stupňov náročnosti.
Milovníci adrenalínu a skúsení turisti určite neodolajú najzaujímavejšiemu, ale zároveň aj najnáročnejšiemu výstupu v Západných Tatrách. Je ním trasa vedúca na hory Roháče, ktorým kraľujú špicaté vrchy Baníkov a Ostrý Roháč pripomínajúce čertove rohy. Cesta, ktorá je pre svoju náročnosť vhodná len pre fyzicky zdatných a skúsených turistov, začína pri Chate Zverovka. Ďalej pokračuje cez Rázcestie Zverovka po žltej turistickej značke až do sedla Zábrať, odkiaľ smeruje až na prvý vrch vytúženého trojvršia - Volovec (2063 m n. m.), ktorého masív sa rozkladá na slovensko-poľskej hranici. Na jeho vrchole si doprajte zaslúženú prestávku a rozhliadnite sa - práve z vrcholu Volovca sa vám naskytne najkrajší výhľad na Jamnické plesá či Roháčske plesá a na celú krásu Západných Tatier. Trasa pokračuje po technicky náročných chodníkoch označených červenou značkou, ktoré sú nie raz doplnené kovovými vstupmi a reťazami až na vrch Ostrý Roháč (2 088 m n. m.). Posledný vrch Plačlivé (2 125 m n. m.) delí od Ostrého Roháča hodina kráčania po horskom hrebeni, kde vám spoločnosť môžu robiť i rohaté kamzíky. Po jeho zdolaní začína klesanie z hrebeňa do Smutnej doliny, kde vás turistická trasa prevedie okolo Roháčskych plies a Roháčskeho vodopádu.
Dovolenka v Banskej Štiavnici je plná nielen poznávania kultúrnych a historických pamiatok UNESCO, ale aj prírodných krás. Vydať sa tu môžete na túru najväčšou chránenou krajinnou oblasťou svojho druhu na Slovensku - Štiavnickými vrchmi s rozlohou 77 630 ha. Stredne náročná až náročná trasa s celkovou dĺžkou prechodu 6 hodín začína v dedine Prenčov, odkiaľ sa vydajte po modrej značke. Tá vás dovedie na vrch Sitno, kde si urobte zastávku najprv pri zrúcanine hradu Sitno a po ďalšom kilometri pri rozhľadni Sitno. Odtiaľ sa môžete vydať buď trasou dlhou 2 km za osviežením v jazere Počúvadlo alebo pokračujte po modro značenj trase do sedla Peciny (5 km), odkiaľ je to už len na skok k Richnavským jazerám. Miestne početné vodné plochy - tajchy - sa tu nerozliehajú len tak náhodou, ale vznikli rozsiahlou banskou činnosťou. Väčšina z nich dnes slúži hlavne na rekreačné účely.
Jedinečná ukážka sily vody aj perfektné miesto na letnú turistiku - presne to sú Jánošíkove diery v Národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Vydať sa môžete trasou z Bieleho potoka alebo Terchovej - Štefanovej, obe vás dovedú do srdca skrýše, kde sa údajne schovával zbojník Jánošík. Sústavu pozoruhodných tiesňav a kameňov tvoria tri časti - Dolné diery, Nové diery a Horné diery, medzi ktorými preteká Dierový potok. Jeho voda po stáročia formovala kamene do unikátnej podoby, ktorú si dnes môžete prezrieť vďaka nádhernej turistickej trase. Trasa vás zhruba za 3,5 až 4,5 hodiny prevedie medzi skalami po sústave železných rebríkov, lávok a mostíkov, ktorú sú nie raz doplnené i zábradlím v podobe reťazí. Počas stúpania a schádzania rebríkmi sa nezabudnite kochať nádhernou prírodou - tvoria ju nielen jedinečne vymodelované skaly, ale tiež vodopády a kaskády Dierového potoka. Medzi skalami Jánošíkových dier sa drží celoročne príjemne svieža klíma, vďaka ktorej tu žijú tiež vzácne druhy rastlín a živočíchov.
Turistiky sa nemusíte báť ani vtedy, ak zrovna nepatríte kú skúseným turistom, ktorým v batohoch stále štrngajú mačky a skoby. Nenáročnú, no nemenej krásnu túru si užijete v Národnom parku Malá Fatra. Čaká tam na vás náučný chodník smerujúci k štvrtému najvyššiemu vodopádu na Slovensku. Trasu vďaka svojej nenáročnosti obľubujú ako občasní výletníci, tak rodiny s malými deťmi či seniori. Na trase ale nie je výnimočné stretnúť ani cyklistov, ktorí sa chodníkom vydávajú za rovnakým cieľom. Svoj výlet za Šútovským vodopádom začnite v obci Šútovo v okrese Martin. Ak sem smerujete v lete, nezabudnite si plavky - krátke odbočenie vás za zhruba 40 minút privedie ku Kraľovanskému jazero s priezračnou tyrkysovou vodou, ktorá je vhodná aj na kúpanie. Po osviežení pokračujte po modrej turistickej značke k vodopádu. Asfaltová cesta sa od chaty Vodopád mení na kamenistú s miernym stúpaním. Po celý čas ju lemuje Šútovský potok, ktorý kde-tu vytvára drobné kaskády a pereje. Spoločnosť vám bude robiť tiež 6 informačných tabúľ, ktoré vám postupne popíšu miestnu faunu aj flóru. Zhruba 6 kilometrová trasa vás po 2,5 až 3 hodinách dovedie k rázcestiu, odkiaľ sa vydajte po “Odbočke k Šútovskému vodopádu“. Po 200 metroch kráčania zbadáte 38 metrov vysoký Šútovský vodopád v plnej kráse. Dopriať si tu môžete aj krátky oddych na okolitých lavičkách a, samozrejme, fotku s krásnym pohľadom. Pokiaľ máte stále dostatok energie, vydajte sa ďalej po modrej značke ďalších 1,2 km k Mojžišovým prameňom, kde Šútovský prameň vyviera.
Praktické a zaujímavé body z regiónu
- Košický hrad je v povedomí nielen obyvateľov Košíc takmer zabudnutou lokalitou.
- Ruiny Košického hradu sú takmer zabudnutou turistickou atrakciou.
- Najväčšie mesto východného Slovenska, Košice, obklopuje prekrásne Slovenské rudohorie s turisticky veľmi atraktívnymi lokalitami a mnohými prírodnými krásami.
- V blízkosti mesta Prešov sa hlboko v hustých lesoch pod masívom Kamennej rozprestierajú reliéfne zvyšky Zbojníckeho hradu nazývaného aj ako Soľnohrad.
- Hrad Šariš patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy na Slovensku a je výraznou súčasťou krajiny regiónu Šariš.
- Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu.
- Rybolov, kúpanie a člnkovanie v jazere sú zakázané.
- V roku 2016 bol gejzír zrekonštruovaný.
- Výška erupcie gejzíru sa po oprave zvýšila približne na 22 metrov, erupčná činnosť trvá 25 min.
- Výstup na Zelenú skalu je približne 1:30 hod., po nenáročnom turistickom chodníku.
Gejzír bol v roku 1987 vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku, a od roku 2002 je na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Erupčné intervaly boli v rokoch po navŕtaní 8-9 hodinové, v neskoršej dobe sa intervaly predlžili na 18-20 hodín a mali výdatnosť 21-36 litrov vody za sekundu. Do roku 2016 sa interval medzi erupciami zvýšil na 34-36 hod., a voda striekala už len do výšky 7-15 metrov.
V obci Zemplínske Hámre sa vypína nad jazerom Morské oko Sninský kameň. Na vrcholné plošiny oboch brál je prístup po kovových schodoch. Plošiny po ktorých je možný pohyb majú šírku 6 až 15 m, kolmé skalné steny týchto brál majú výšku do 20 m. Na Veľkom Sninskom kameni je umiestnený jednoduchý kovový kríž. Na Malom Sninskom kameni je umiestnená vrcholová kniha.
Jazero Morské oko je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. V súčasnosti je to národná prírodná rezervácia Morské oko v celkovej výmere 108,48 ha, kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany.
Rozhľadňa na Malkovskej hôrke - 481 m n. Nevysoký vrch, Malkovská hôrka, v lesoparku Cemjata pri Prešove ponúka možnosť ako príjemne a aktívne stráviť voľné chvíle.
Turistika na východnom Slovensku prináša zážitky z prírodných krás a turistických atrakcií, ktoré tu môže každý turista objaviť.



DOLNÝ ZEMPLÍN - Čo treba vidieť?
Kam na výlet - Východné Slovensko! 183 tipov na najkrajšie miesta Východného Slovenska! Niet krajšej časti Slovenska ako jeho východnej. Východné Slovensko čarovné hrdé, mám ho rád! A nezabudnite dať lajk a prihlásiť na odber ďalších našich videí!
tags: #turisticke #trasy #vychodne #slovensko