Chopok (2024 m) a Ďumbier (2043 m) patria medzi dva najznámejšie a najobľúbenejšie vrcholy Nízkych Tatier. Nezáleží na tom, či je leto alebo zima, ľudí je tu vždy dosť aj vďaka lanovke, ktorá premáva na Chopok z južnej i severnej strany.
Južná trasa z Trangošky ponúka výstup na Chatu generála M. R. Štefánika, pokračovanie na najvyšší vrch Nízkych Tatier a následný prechod po hlavnom hrebeni na Chopok. Ide o celodennú túru s výrazným prevýšením, krásnymi výhľadmi, možnosťou občerstvenia na horských chatách a viacerými variantmi návratu.

Základné údaje o trase
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Trasa | Trangoška - Ďumbier - Chopok - Trangoška |
| Dĺžka | 16 km |
| Čas | 7:50 |
| Stúpanie | 1142 m |
| Klesanie | 1134 m |
| Najvyšší bod | Ďumbier, 2043 m n. m. |
| Najnižší bod | 1130 m n. m. |
| Obtiažnosť | stredná |
Celková túra sa dá rozdeliť na tieto úseky:
| Úsek | Vzdialenosť | Čas | Prevýšenie alebo klesanie |
|---|---|---|---|
| Trangoška - Štefánikova chata | 3,3 km | 1:30 | ↗️588 m |
| Štefánikova chata - Ďumbier | 3,1 km | 1:30 | ↗️322 m |
| Ďumbier - Chopok | 4,5 km | 2:10 | ↘️277 m, ↗️243 m |
Časy sú orientačné a závisia od kondície, počasia, množstva snehu, zastávok i hustoty turistickej premávky.
Prístup na Trangošku a parkovanie
Na Trangošku, kde začína zeleno značený výstupový chodník na Chatu M. R. Štefánika, sa dostanete autobusom z Brezna, alebo pohodlne autom.
Autom máte možnosť zaparkovať na parkovisku pri Trangoške. Priamo na Trangoške sa nachádza veľké platené parkovisko. Môže sa hodiť hotovosť, automat nemusí fungovať správne, hoci za normálnych okolností sa dá platiť i kartou.
Parkovanie je tolerované i na okraji asfaltky, najmä počas zimnej sezóny, keď je tu extrémne množstvo áut. Parkovisko môže byť plné, a preto treba počítať s tým, že sa bude parkovať aj popri ceste.
Za zmienku stojí, že prístupová cesta je vo veľmi dobrom stave. Takisto počas zimnej lyžiarskej sezóny je udržiavaná už od skorého rána a mali by ste sem mať bezproblémový prístup.
Samozrejme v tomto období sa hodia poriadne zimné pneumatiky, prípadne je vhodné mať poruke i reťaze.
Trangoška - Chata generála M. R. Štefánika
Po zaparkovaní na Trangoške sa vydáte po zelenej turistickej značke smerom na Chatu generála M. R. Štefánika. Zelené značkovanie vedie od veľkého neplateného a nestráženého parkoviska (autobusová zastávka) na Trangoške okolo bývalého informačného strediska NAPANT-u, súkromnej chaty a garáží správy ciest v tesnej blízkosti vodného toku Bystrianky.
Vstup do lesa je hneď na začiatku trasy kúsok od parkoviska, tesne za Chatou Zázvor, ktorá tiež poskytuje občerstvenie.
Chodník od začiatku stúpa ideálne, akurát tak na príjemné zahriatie. Nenájdete tu ani veľké technické prekážky. Prvá časť trasy vedie lesom, teda ste chránení pred horúcim slnkom.
Cestu spríjemňuje potok Bystrianka, ktorý vás svojim šumením hneď prenesie do krásnej horskej atmosféry. Okrem toho tečie celkom blízko chodníka potok Bystrianka, ktorý poteší rodičov aj deti.
V lokalite Dolný salaš sa hukot bystriny náhle stráca, o čom informuje panel Náučného chodníka Ďumbierskym krasom. Jeden z krasových ponorov sa nachádza pod uzamknutou búdkou vedľa chodníka.
Technické ťažkosti i sklon sa postupne trošku zvýšia, nejde však o nič dramatické. Na chodníku sú neskôr väčšie kamene. Podmienky pripomínajú vysokotatranský typ túr. Preto je to aj fajn príprava na ťažšie výstupy.

Nosičské krošne a vynáška dreva
Tu je nachystaná i hromada metrových polien spolu s nosičskými krošňami. Turisti si tak majú možnosť zarobiť na pohár čaju a vyskúšať nosičské remeslo.
Chata Zázvor a drevo pripravené na vynášku pripomínajú, že zásobovanie horskej chaty je náročná práca. Aj návštevníci si môžu vyskúšať, aké je to niesť náklad smerom na Štefáničku.
Ďumbiersky kras a Jaskyňa mŕtvych netopierov
Chodník prudšie stúpa lesom na čistinu tzv. Horného salaša, kde je krátka, ale prudká odbočka k Jaskyni mŕtvych netopierov.
Je to jediná vysokohorská jaskyňa Slovenska, ktorá je prístupná verejnosti. Parametrami hĺbky a dĺžky patrí medzi slovenskú špičku.
Pre vopred telefonicky prihlásených návštevníkov je obľúbenou atrakciou. Sprevádzanie návštevníkov v jej útrobách zabezpečuje Speleologická vodcovská spoločnosť.
Pri vstupe sa oblečiete do jaskyniarskych kombinéz vrátane prilby a podzemné krásy si osvetľujete karbidovou lampou.
Najväčšie podzemné priestory Ďumbierskeho vysokohorského krasu tvorí Jaskyňa mŕtvych netopierov, Jaskyňa studeného vetra, Kozia jaskyňa a priepasť Halašova jama.
Môžete to deťom spomenúť a vzbudiť v nich zvedavosť na návštevu jaskyne niekedy v budúcnosti.
Halašova jama a lavínová mohyla
Kto smeruje na chatu, pokračuje skalným prahom okolo rázcestníka Halašova jama, kde je krasový ponor povrchových vôd. Je tu možnosť nabratia vody.
Povyše priepasti stojí pri chodníku nenápadná symetrická kopa kamenia, mohyla lyžiarovi Halašovi, ktorý zahynul v lavíne.
Prvý reálny oddych si môžete dať pri pamätníku obetí lavíny zo 4. marca 1935, ktorý bol v máji 2024 zrekonštruovaný a obnovený.
Dnes si len málokto všimne tento nemý pamätník, zarastený, polorozpadnutý a bez kovovej tabuľky. Pôvodný stav pomníka si môžete pozrieť na dobovej fotografii vo vestibule Chaty M. R. Štefánika približne za štvrť hodinu.
Záver výstupu ku chate
Výstup trvá priemerne dve hodiny a ani s dieťaťom by to nemalo byť omnoho dlhšie.
V závere doliny je stúpanie najpríkrejšie. Pri lavínovom nebezpečenstve štvrtého a piateho stupňa je tento úsek chodníka ohrozený lavínami.
Od lavínovej mohyly smerom do Ďumbierskeho sedla prechádzate prudšími úsekmi, ale pár serpentín uľahčuje samotný výstup.
Posledná serpentína vystúpi na úzky skalnatý hrebeň do sedielka Kozích chrbtov. Konečne sa objaví chata, ktorá bola doteraz ukrytá za terénnou vlnou Ďumbierskeho sedla.
Po prekonaní tiahleho stúpania kosodrevinou sa dostanete do miernejšieho sklonu terénu, do oblasti serpentín. Ide o traverz svahu neďaleko chaty, ktorý ústi v menšom sedielku pod Kozími chrbtami.
To už sa pred vami objaví záver výstupu a hrana strechy Chaty M. R. Štefánika.
Chata generála M. R. Štefánika
Chata generála M. R. Štefánika, nazývaná bežne aj Štefánička alebo Mrška, sa nachádza v Nízkych Tatrách na východných svahoch Ďumbiera v nadmorskej výške 1740 m n. m.
Chata bola postavená v období rokov 1924 - 1928.
Chata sa nachádza priamo na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, pod ich najvyšším vrchom Ďumbier (2043 m n. m.).
Štefánička je otvorená celoročne, čo z nej robí zaujímavý cieľ na výstup v každom ročnom období.
Občerstvenie a atmosféra
Chata ponúka príjemné posedenie či už na vonkajšej, relatívne rozľahlej terase, alebo vo vnútri.
Vonku na terase je možné posedieť na drevených laviciach pri viacerých stoloch. Pokiaľ je príjemné počasie, dá sa priamo odtiaľto sledovať hlbinu údolia i časť hlavného hrebeňa.
Z kuchyne má i vonkajšie okienko, kde si môžete objednať jedlo a nápoje.
Za priaznivého počasia funguje okienko z kuchyne ako bufet pre terasu. Ak sa potrebujete zohriať, zájdete cez tmavú spleť chodieb do útulnej jedálne.
Interiér je charakteristický dreveným obložením, veľkými drevenými stolmi s lavicami a kamenným krbom.
Sympatické je, že si chata do dnešných čias dokázala zachovať osobitú atmosféru, ktorej súčasťou je i tykanie v kontakte s hosťami, ktoré bolo kedysi na horských chatách úplne bežné, no miestami sa už vytráca.
Napriek zásobovaniu chaty horskými nosičmi ponuka jedál a nápojov je pestrá. Nechýba najvyššie čapované pivo v Banskobystrickom kraji.
Neodoláte chutnému nosičskému čaju z byliniek, svištiemu mlieku, miestnemu horcu, hustému kotlíkovému guľášu, strukovinovým polievkam, horehronskej haruli či čučoriedkovému koláču.
K tradičnej ponuke patrí tiež pomerne bohaté občerstvenie, takže sa sem dá naplánovať pohodový jednodňový výlet i pre rodiny s deťmi.
Okrem občerstvenia si tu viete vysušiť oblečenie, ale aj kúpiť suveníry.
Ubytovanie na Štefáničke
V chate sa dá i ubytovať. V ponuke sú izby s posteľami i možnosť prespania s vlastným vybavením na matracoch nocľahárne.
Na chate sa oplatí prespať, ak by ste sa s dieťaťom chceli pokúsiť napríklad o výstup na vrchol Ďumbiera. Túru si tak môžete rozložiť a navyše si dokonale vychutnať atmosféru chaty, ktorá je zatiaľ stále ako má byť, bez zbytočnej komercie.
Dokonca vonku je možné prespať i s vlastným psom v objekte drevárne. Prespať bolo možné i popri chate na vyhradenom mieste vo vlastnom stane. Nezistili sme, či aktuálne platí i táto možnosť.
Ak by ste boli na chate ubytovaní dlhšie, tak je možné celkom dobre si ich nakombinovať, alebo si objednať nejakú formu predplateného stravovania.
Ak by ste chceli mať ubytovanie na Štefáničke lacnejšie, odporúčam byť členom niektorého odboru Klubu slovenských turistov, ktorí majú na Mrške a ďalších tatranských chatách 50 % zľavu z ceny ubytovania.
Výhľady od chaty
Z Chaty gen. M. R. Štefánika sú pekné výhľady na hlavný hrebeň Nízkych Tatier a do okolitých dolín.
Z vrcholov je to najmä Králička a Veľký Gápeľ. Z Ďumbiera vidno len svahy spadajúce z vrcholu. Samotný vrchol je pri pohľade od tejto chaty skrytý.
Okolie chaty je mimoriadne príťažlivé na jeseň a v zime. Na jeseň sa zvyknú nízkotatranské svahy podmanivo sfarbiť do oranžovohneda a v zime sú zas krásne pokryté snehom. Vtedy pôsobia mohutnejšie.

Štefánikova chata ako túra s deťmi
Výstup z Trangošky na Chatu gen. M. R. Štefánika je ideálnym typom túry, keď si chcete s deťmi vyskúšať trošku náročnejší výstup v horách.
Vedie po zelenej turistickej značke. Výhodou je okrem iného motivácia v podobe odmeny na chate.
K výhodám patrí i charakter trasy. Na začiatok sa doveziete autom alebo autobusom a nie je nutné potĺkať sa pešo po asfaltke. Do horského terénu vyrážate hneď na začiatku.
Ten je premenlivý, od ľahkého, mierne stúpajúceho turistického chodníka, cez postupne komplikovanejší, s väčšími kameňmi či nerovnosťami a neskôr tiež výraznejším stúpaním.
Vekovo by sme túru radili ako vhodnú pre 6 a viacročné deti. Je to individuálne. Rozhodne treba mať predošlé skúsenosti s turistikou z ľahších kopcov, keď už rodičia približne vedia, čo deti zvládnu a čo je už príliš.
V každom prípade sa z tejto túry dá relatívne ľahko vrátiť, ak by vám to s deťmi príliš nešlo.
K výhodám patrí i to, že veľká časť túry vedie lesom, takže ani počas leta tu nebude na vás po celý čas pražiť.
Výstup spríjemní chládok lesa a potok Bystrianka. Stúpanie sa dá zvládnuť, prípadne aj za pomoci prestávok.
Skupinky rodín s deťmi cestou na Štefáničku si počas výstupu dopriali pravidelnú prestávku.
Štefánikova chata - Ďumbier
Od chaty pokračujete po červenej značke smerom na Krúpovo sedlo. Červená značka E8 vedie okolo nenápadného prameňa pod Grúnikom do Krúpovho sedla.
Cesta nie je strmá ani prudká, vedie bokom s miernym stúpaním po kameňoch.
Začiatok chodníka na Ďumbier vedie mierne do kopca, neskôr chodník často prechádza cez masívne kamenné polia a stále viac stúpa.
Z chaty na Krúpovo sedlo je to necelé dve hodiny miernym tempom podľa jednej z absolvovaných trás, zatiaľ čo pri kratšom úseku od chaty môže výstup do sedla trvať približne hodinu. Rozdiel závisí od zvoleného tempa, prestávok a podmienok na chodníku.
Kedysi smerovala červená značka na Ďumbier priamo od chaty, ale z dôvodu devastácie vegetačného krytu skracovaním serpentín chodníka vznikla na stráni Grúnika silná erózia svahu.
Uzavretím poškodenej časti chodníka a následnými terénnymi prácami sa nepriaznivý proces podarilo zastaviť. Ešte aj dnes viditeľné jazvy sa pomaly sceľujú.
Upravený chodník vedie pod Krúpovu hoľu k významnej križovatke turistických trás.
Zimná skratka na Ďumbier
V lete je priama časť neprístupná z dôvodu ochrany vrchu pred eróziou. V takom prípade musíte pokračovať ďalej po zelenej a zároveň aj červenej značke, ktorá je známa ako Cesta hrdinov SNP.
Za podmienky, že bývalý chodník pokryje minimálne 15 cm vrstva snehu, je dovolené pozdĺž zimného tyčového značenia trasu využívať k výstupu na Ďumbier, respektíve na zostup k chate.
V zime pozor na zradné hrebeňové preveje. Južné svahy Ďumbiera patria do vyhradeného skialpinistického areálu Chopok podľa návštevného poriadku NAPANT-u.
Výstup na Ďumbier
Miernym stúpaním dosiahnete rázcestie na Krúpovo sedlo, kde treba dať pozor na kosodrevinou prekrytú odbočku do Krúpovho sedla.
Podľa významovej značky výhľad v tvare červeného trojuholníka idete južnou stranou hrebeňa.
Na sever sa ponúkajú hĺbkové pohľady do žľabov 500 m severnej steny.
Z Krúpového sedla na Ďumbier je to už len na skok, približne 30 minút.
Do pol hodiny stojíte na balvanitom vrchole Ďumbiera, ktorému dominuje betónový pylón a obnovený drevený dvojramenný kríž.
Prichádzate na Ďumbier, na najvyšší vrch Nízkych Tatier.
Pôvodný kríž, vystavený napospas vrtochom počasia, sa v silnom vetre prelomil v hornej časti. O opätovné postavenie slovenského národného symbolu sa postarali mladí kresťania.
Pred viac ako sto rokmi, od roku 1902, stála na vrchole Karlova ochranná chata. Bol to jednoduchý kamenný objekt zo žulových balvanov.
Chaty už niet, no masív stále ponúka rozsiahly kruhový rozhľad na horstvá a kotliny severného a centrálneho Slovenska.
Výhľady z vrcholu
Z Ďumbiera vidno Tatry, Podtatranskú kotlinu, Levočské vrchy, Slovenské rudohorie, Horehronské podolie, Slovenské stredohorie, Malú Fatru, Oravskú Maguru, Chočské vrchy a ďalšie okolité pohoria.
Povestný výhľad z Ďumbiera patrí bezkonkurenčne k najkrajším spomedzi slovenských vrcholov.
Po trase na Ďumbier sa naskytne výhľad aj na severnú stranu, kde môžete vidieť v diaľke Vysoké Tatry.
Tu sa už človek de facto dostáva na hrebeň Nízkych Tatier a tak sa na viacerých miestach otvárajú nádherné výhľady do Liptovskej kotliny a na Západné a Vysoké Tatry.
Severné steny vrchu spadajú kolmými žľabmi do ľadovcových kotlov.
V jednom z nich, v závere doliny Jánske Krčahovo, vetvy Jánskej doliny, ostali po činnosti ľadovca dve malé jazerá - Bystré plieska.
Väčšie z nich má neoficiálnu prezývku Delfi podľa nápadného tvaru akoby chrbtovej plutvy. Menšie pliesko je nazývané Ďumbi.

Kamzíky a návštevnosť
Nie je ničím nezvyčajným stretnúť na hrebeňovom chodníku kamzíka vrchovského tatranského, ktorý si už privykol na častú prítomnosť turistov.
Na tejto trase sa môžete stretnúť s kamzíkmi.
Počas pekných dní býva na Ďumbieri veľa turistov. Pred krížom sa môže tvoriť fronta a na dokonalú fotografiu máte niekedy necelú minútu.
Ďumbier - Chopok
Z Ďumbiera sa opäť vraciate do Krúpovho sedla a odtiaľto zamierite po červenej značke na druhý cieľ - Chopok.
Návrat z vrcholu vedie najprv po rovnakej trase do Krúpovho sedla.
Ďalej pokračujete po červenej značke do Krúpového sedla a ešte nižšie do Demänovského sedla, ktoré je takmer v rovnakej nadmorskej výške ako Štefánikova chata.
Takže všetko, čo ste si vyšľapali smerom hore, tu zídete dole.
Trasa medzi Ďumbierom a Chopkom trvá približne hodinu a pol až dve hodiny podľa tempa, zastávok a podmienok.
Turistická „diaľnica“ medzi Ďumbierom a Chopkom býva počas pekných slnečných dní plná.
Cesta opäť nie je náročná na prudké stúpanie, no treba počítať s tým, že ide o členitý hrebeňový úsek s opakovaným klesaním a stúpaním.
Na hrebeni sa otvárajú ďaleké výhľady a za dobrej viditeľnosti môžete sledovať okolité pohoria i doliny.
Chopok a Kamenná chata
Chopok dosahuje výšku 2024 m a je tretím najvyšším vrcholom Nízkych Tatier.
Už sa zvečerieva, keď sa dostávate ku Kamennej chate pod Chopkom.
Na Chopku si môžete oddýchnuť na Kamennej chate a občerstviť sa.
Na Kamienke býva dosť plno, no na terase sa dá oddýchnuť pri nápoji a načerpať sily na zostup.
Do západu slnka môže byť približne pol hodiny a do konca otváracích hodín lanovky iba niekoľko minút.
Po celodennom a v mrazivom počasí absolvovanom výstupe sa môžete rozhodovať, či si trasu skrátite lanovkou, alebo budete pokračovať pešo.
Ak ste už so silami na pokraji, máte možnosť nechať sa zviezť lanovkou dole na Srdiečko.
Lanovka premáva na Chopok z južnej i severnej strany, takže môže výrazne zmeniť dĺžku i náročnosť plánovaného okruhu.

Zostup z Chopka na Trangošku
Po západe slnka sa môžete vybrať po žltej značke dolu.
Cesta dolu môže trvať približne dve hodiny.
Ak zostupujete pešo, treba počítať s tým, že posledný úsek nemusí byť najľahšou časťou túry.
Chodník je totiž na mnohých miestach značne pod vplyvom erózie a keďže nie je tak často využívaný ako chodník zo severnej strany Chopka, treba si dávať väčší pozor.
Na niektorých úsekoch je chodník v kosodrevine taký úzky, že sa treba predierať cez jej vetvičky.
Posledných 5 kilometrov z Chopka môžete prejsť za 2:40 s klesaním 875 metrov.
Na niektorých miestach vedie chodník strmo dole, čo predstavuje pre kolená poriadny záber.
Napokon zostúpite na Kosodrevinu a pokračujete cez Srdiečko na Trangošku.
Posledné stovky metrov chodník vedie po asfaltke spájajúcej Trangošku so Srdiečkom.
Pri návrate po zotmení sa určite hodia čelovky; počas jedného zostupu boli v skupine potrebné dve.
Varianty trasy a možnosti skrátenia
Ak si chcete túru skrátiť, je tu možnosť nechať sa vyviezť lanovkou na Chopok, alebo naopak sa z neho nechať zviezť.
Alternatívnou trasou s prenocovaním na chate môže byť pokračovanie magistrálou na Kosodrevinu alebo Chopok a následný zostup na Srdiečko a Trangošku, čím vzniká zaujímavý a veľmi pekný okruh najvyššou časťou Nízkych Tatier.
Možnosťou je aj rozdeliť si výlet na dva dni: prvý deň vystúpiť z Trangošky na Štefánikovu chatu, ubytovať sa a druhý deň pokračovať na Ďumbier a Chopok.
Pri dvojdňovom variante si môžete vychutnať večeru, ranné raňajky, západ slnka, nočnú oblohu i atmosféru horskej chaty bez toho, aby ste museli celý okruh absolvovať v jednom dni.
Počasie a bezpečnosť
Výstup na Chatu gen. M. R. Štefánika je vysokohorskou túrou s prevýšením vyše 600 m.
Terén sa počas túry mení od ľahkého s miernym stúpaním po ťažší, s väčšími kameňmi a schodmi, čo môže byť nepríjemné počas zostupu, kedy sa hodí mať poruke turistické paličky.
V lete výstup spríjemní chládok lesa a potok Bystrianka. Nezabúdajte na riziko búrok v letnom období.
V úsekoch nad kosodrevinou sa môže stať, že slnko bude pripekať viac. Oplatí sa preto použitie opaľovacieho krému či pokrývky hlavy.
V zime môže byť chodník ohrozený lavínami, najmä v pásme nad kosodrevinou. K dispozícii je však zimné tyčové značenie.
Trasa je obvykle prešliapaná. Posledný úsek po tyčovom značení môže byť vyfúkaný do ľadu.
Menšie deti by sme sem v zime neodporúčali brať. Za dobrých poveternostných podmienok, napríklad na jar, by to však mohla byť pekná zimná túra i pre deti.
V zime je vhodné pribaliť mačky.
Ak sa bojíte medveďov, nemali by sa tu objaviť, nakoľko trasa je celkom frekventovaná. Okolie nie je ani húštinou, takže by ste mali mať výhľad na pár desiatok metrov okolo seba.
Odporúčané vybavenie
- pevná turistická obuv;
- turistické paličky na kamenistý zostup;
- čelovka pri návrate po zotmení;
- v zime poriadne zimné pneumatiky a podľa podmienok reťaze;
- v zimnom období mačky;
- teplé oblečenie a náhradná vrstva;
- opaľovací krém a pokrývka hlavy počas slnečných dní;
- dostatok vody a menšia hotovosť na parkovisko alebo občerstvenie.
Ubytovanie v okolí
Nízke Tatry ponúkajú množstvo ubytovacích možností.
Možnosťou je prespať priamo na Štefánikovej chate alebo si vybrať ubytovanie v okolí Trangošky.
V neďalekej obci Bystrá sa nachádza Penzión Bystrinka, ktorý je umiestnený len pár metrov od Bystrianskej jaskyne.
Penzión má aj wellness centrum a poskytuje aj stravovanie.
Bystriansku jaskyňu môžete navštíviť napríklad na druhý deň.
Praktický itinerár dvojdňového výletu
Prvý deň: Trangoška - Štefánikova chata
Po príchode na parkovisko na Trangoške sa prezujete do turistických topánok, naložíte batohy na chrbát a vydáte sa po zelenej značke smerom na Štefáničku.
Prvých približne 20 minút môže viesť trasa pokojne a bez väčšej návštevnosti, neskôr však býva chodník frekventovanejší.
Chodník vedie nonstop do kopca, prvé dve tretiny, približne po Jaskyňu mŕtvych netopierov, miernejšie, posledná tretina je už dosť strmá.
Po približne dvoch hodinách dorazíte k chate.
Po ubytovaní si môžete vychutnať západ slnka a ďaleké výhľady. Po dobrej večeri sa dá zvyšný čas stráviť pri krbe alebo pri nočnom pozorovaní oblohy.
Druhý deň: Štefánikova chata - Ďumbier - Chopok - Trangoška
Ráno môžete využiť raňajky na chate a potom sa vydať miernym chodníkom smerom na Krúpovo sedlo.
Výstup do Krúpovho sedla nepredstavuje nič náročné, no chodník sa neskôr dostáva do kamenistého terénu.
Po necelej polhodinke od sedla môžete byť na vrchole Ďumbiera.
Po prehliadke výhľadov pokračujete po hrebeni smerom na Chopok.
Na Kamennej chate pod Chopkom sa môžete občerstviť a podľa zostávajúcich síl pokračovať pešo na Trangošku alebo využiť lanovku.
Čo robí túru výnimočnou
Keď sa povie turistika v Nízkych Tatrách, mnohým turistom hneď napadne Štefánikova chata a Ďumbier.
Táto trasa spája príjemný lesný úsek popri potoku Bystrianka, vysokohorský terén Ďumbierskeho krasu, Chatu generála M. R. Štefánika, najvyšší vrchol Nízkych Tatier, kamenný hrebeň, výhľady na Tatry a zostup z Chopka.
Výstup z Trangošky možno absolvovať ako jednodňovú túru, rodinný výlet so staršími deťmi, dvojdňový pobyt s nocľahom na horskej chate alebo ako dlhší okruh s využitím lanovky.
Okolie je krásne v lete, na jeseň i v zime. Na jeseň sa nízkotatranské svahy sfarbujú do oranžovohneda a v zime sú pokryté snehom.