Trvalo udržateľný cestovný ruch vo Vysokých Tatrách

Vysoké Tatry patria medzi najnavštevovanejšie turistické destinácie na Slovensku. Voľnočasové aktivity v horách zároveň ponúkajú jedinečnú príležitosť na biznis nielen pre tamojších podnikateľov, ale aj pre samosprávu. Investície do cestovného ruchu sa totiž spätne vracajú nielen poskytovateľom služieb pre turistov, ale aj do pokladnice tatranskej radnice - napríklad v podobe zvýšeného výberu rôznych poplatkov a daní.

Trvalo udržateľný cestovný ruch však nemožno založiť iba na raste návštevnosti, výstavbe atrakcií a rozširovaní infraštruktúry. Rozvoj cestovného ruchu musí byť zodpovedný aj voči životnému prostrediu, pretože práve krajina je to, čo robí prostredie výnimočným.

Návštevnosť sa vrátila na úroveň pred pandémiou

Vysoké Tatry dosiahli v minulom roku významný míľnik a prekonali úroveň návštevnosti spred šiestich rokov. V rámci kľúčových okresov Poprad a Kežmarok evidujú za minulý rok 912 000 ubytovaných návštevníkov, čo predstavuje medziročný nárast o približne deväť percent.

Rast počtu hostí je pritom rýchlejší než rast prenocovaní, ktorých bolo v minulom roku 2,45 milióna. Je to zhruba rovnaká hodnota ako pred pandémiou. Zvyšovanie priemerného počtu prenocovaní na jedného hosťa predstavuje jednu z hlavných výziev pre destináciu.

„Počet prenocovaní sa zásadne nezvýšil. Číslo jeden v návštevnosti sú stále Slováci a ich počet oproti roku 2024 narástol o šesť percent. Ide o najvyššie hodnoty za celé sledované obdobie, čo podľa riaditeľky potvrdzuje silnú a stabilnú pozíciu domáceho trhu.

Oproti rekordnému roku 2019 najviac narástli počty návštevníkov z Poľska, Litvy, Rumunska či Maďarska. Pre širší región sú podľa Blaškovej výsledky ešte priaznivejšie, a to vďaka koordinovaným a spoločným aktivitám Tatier a Liptova, najmä na trhoch vo Veľkej Británii, Rumunsku a krajinách Pobaltia.

„Výrazný posun na zahraničných trhoch nie je náhodný, je výsledkom nášho dlhodobého marketingového úsilia,“ pripomenula Blašková s tým, že cielené kampane, účasť na zahraničných veľtrhoch, spolupráce s partnermi i dôsledná komunikácia značky Vysoké Tatry prinášajú merateľné výsledky.

„Vnímame to ako potvrdenie správne nastaveného smerovania regiónu a záväzok pokračovať v práci aj ďalej,“ dodala.

Rast návštevnosti ešte neznamená trvalú udržateľnosť

Aj napriek dosiahnutému míľniku návštevnosti Tatranci nehovoria o rekordoch. Stále existujú mimosezónne obdobia, v ktorých je podľa Blaškovej priestor na ďalší rast.

Pozitívne výsledky sú pre podnikateľov v cestovnom ruchu motiváciou pokračovať v systematickej práci na predlžovaní sezóny, zvyšovaní kvality služieb a posilňovaní konkurencieschopnosti.

Ďalšou výzvou je aj jednodňová návštevnosť, ktorá je dôležitá pre strediská, atrakcie a služby. Blašková pripomína, že január 2026 ukázal negatívny trend a pokles jednodňových návštevníkov.

„Naším cieľom nie je krátkodobý výkyv, ale stabilný a udržateľný rast.

Stabilný rast si vyžaduje nielen prilákanie väčšieho počtu ľudí, ale aj predĺženie ich pobytu, lepšie rozloženie návštevnosti počas roka a zvýšenie podielu služieb, ktoré nezaťažujú prírodné prostredie neprimeraným spôsobom.

Financovanie cestovného ruchu ako podmienka fungovania destinácie

Aktuálne však vo Vysokých Tatrách dochádza k nelichotivej situácii. Časť atraktívnych podujatí a atrakcií pre turistov sa pravdepodobne dočká škrtov či dokonca zrušenia. Dôvodom je výpadok vkladu tatranskej radnice do Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry, ktorá tam cestovný ruch rozvíja.

Tatranci si totiž pôvodne sami vypočítali, že na rôzne aktivity do nej pre budúci rok 2026 vložia 670-tisíc eur. Reálne jej však doposiaľ poslali iba pol milióna, čo je o 170-tisíc eur menej ako mestskou komisiou a úradníkmi pripravený rozpočet.

O dodatočnom vklade 170-tisíc eur do cestovného ruchu mali preto na poslednú chvíľu rokovať mestskí poslanci vo Vysokých Tatrách. Z mimoriadneho rokovania mestského zastupiteľstva sa napokon nadpolovičná väčšina z nich ospravedlnila - parlament preto nebol uznášaniaschopný.

Nedostatok financií sa dotkne aj prevádzky Tatranských informačných kancelárií.

Medzi najviac ohrozené aktivity patrí prevádzka bežkárskych tratí v Tatranskej Lomnici, klziska v centre Starého Smokovca či organizovanie viacerých športových a kultúrnych podujatí.

Vlaňajšia zimná sezóna prepisovala štatistiky, Tatranci počas nej zaznamenali najviac ubytovaných Slovákov za posledných 20 rokov - bolo ich viac ako 200-tisíc. Krátenie peňazí vložených do rozvoja cestovného ruchu sa môže v budúcnosti negatívne prejaviť na návštevnosti.

Ekonomická stránka cestovného ruchu je pritom úzko spätá s jeho sociálnou a environmentálnou stránkou. Ak sa oslabia informačné služby, údržba tratí, podujatia a atrakcie, môže sa znížiť kvalita pobytu aj konkurencieschopnosť destinácie.

Ekosystém cestovného ruchu a jeho krehkosť

Slovenská príroda je nádherná a cestovný ruch na Liptove, Horehroní aj Vysokých Tatrách napreduje aj vďaka spojeniu a využitiu prírodných daností regiónov a rozvíjajúcej sa infraštruktúre cestovného ruchu.

Liptáci, Horehronci a Vysokotatranci majú niečo spoločné. Pracujú vtedy, keď iní dovolenkujú.

Cestovný ruch nie je zamestnanie, je to poslanie a ten kto ho chcete robiť najlepšie, tak ho úplne pohltí. Nemôže si vyberať čas, kedy ho bude robiť, ale musí reagovať na prázdniny, štátne sviatky, voľná, počasie, konkurenciu a keď sa zhorší ekonomická situácia verejnosti, tak to vždy pocíti ako prvý.

Ekosystém cestovného ruchu je preto krehký a rovnako krehké je aj napojenie atrakcií cestovného ruchu a prírody. Musia fungovať s rešpektom jedna k druhej a ďalej napredovať.

„Cestovný ruch je v podstate najperspektívnejším odvetvím ekonomiky a my sa snažíme využiť jeho potenciál. Liptov spája krásnu horskú prírodu s ponukou vôd aj termálov.

Bez investícií a kvalitnej ponuky cestovného ruchu by nemohol zamestnávať tisíce ľudí priamo v turizme a ďalšie tisíce v doplnkových službách.

Aj preto aktuálny návrh zonácie, ktorá konečne zavedie pravidlá na Liptove vítame. Chceme si udržať kvalitu a to sa dá len ak budeme napredovať a tiež rešpektovať prírodu,“ povedala riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION LIPTOV Darina Bartková.

Ochrana prírody a zonácia národných parkov

Aj preto profesionáli v cestovnom ruchu vítajú návrh zonácie, ktorý rešpektuje prírodu Národných parkov a citlivo pracuje s potenciálom pre ďalší rozvoj.

Na Liptove a Horehroní sa do zóny D, ktorá predstavuje 2. stupeň ochrany a je určená na ďalší rozvoj, dostalo 0,5 % s celkovej výmery Národného parku Nízke Tatry (NAPANT).

Nová zonácia definuje jasné pravidlá ochrany prírody. Bezzásahové územia s najvyšším stupňom ochrany, miesta absolútne uzavreté pre developerské projekty, miesta, kde bude zastavená výstavba a rozširovanie turistických atrakcií.

„Najmenšie veľhory sveta sú skvost, ktorý treba chrániť, ale zároveň chceme, aby sa nestali panoptikom, ale miestom, kde turisti a dovolenkári chodia radi, lebo ich tu čakajú kvalitné služby 21. storočia.

Konkurencia nám dýcha na krk a rozvoj sa nedá ignorovať, ak chceme o klienta zabojovať.

Cieľom je šetrne využívať prírodné bohatstvo na miestach, kde už cestovný ruch rozvinutý je a aj takto čo najväčšiemu množstvu ľudí ukazovať naše prírodné bohatstvo.

To, že sa to dá, vidíme u našich susedov v Rakúsku aj vo vzdialenejších európskych krajinách,“ povedala riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION VYSOKÉ TATRY Lucia Blašková.

„Tešíme sa na spoluprácu s našimi partnermi v Národnom parku Nízke Tatry. Toto leto sme spolu s Liptákmi uviedli do života Panoramatický chodník Chopok.

Skvelý príklad toho ako sa dá spojiť sily s ochranou prírody a vytvoriť atrakciu pre turistov, ktorá baví aj vzdeláva,“ uzavrela riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Horehronie Petra Ridzoňová Hlásniková.

Náučný chodník sa stal z večera do rána hitom a tunajšia hojdačka v tvare vtáčieho hniezda najfotografovanejším miestom v Národnom parku.

Investície do infraštruktúry a kvality služieb

Citlivé investície do cestovného ruchu sa krajine oplatia. To čo sa raz vybuduje sa nedá len tak odniesť a presunúť niekde, kde je lacnejšia pracovná sila či nižšie dane.

Mesto chce aj naďalej podporovať rozvoj cestovného ruchu a zabezpečiť podmienky pre rozvoj podnikania.

Projekt „BUDOVANIE A REKONŠTRUKCIA INFRAŠTRUKTÚRY CESTOVNÉHO RUCHU V MESTE VYSOKÉ TATRY“ mal prostredníctvom investícií do infraštruktúry cestovného ruchu zvýšiť turistickú atraktivitu a podporiť trvalo udržateľný ekonomický a sociálny rozvoj mesta Vysoké Tatry, ktoré je svojou polohou a prírodnými podmienkami v predhorí veľhôr Vysokých Tatier predurčené na rozvoj cestovného ruchu.

Realizáciou projektu sa malo prispieť k zvýšeniu zamestnanosti, kvality poskytovaných služieb, zvýšeniu návštevnosti, predĺženiu doby pobytu, zvýšeniu využitia ubytovacích a stravovacích kapacít, zvýšeniu kvality života v regióne.

Účelom stavby bolo budovanie a rekonštrukcia infraštruktúry cestovného ruchu v meste Vysoké Tatry - rekonštrukcia parkovísk a prístupových komunikácií, chodníkov, športových ihrísk, úprava a rekonštrukcia hudobného altánku a verejných hygienických zariadení, rekonštrukcia a revitalizácia zelene na území mesta Vysoké Tatry.

Financovanie projektu

Celkové schválené oprávnené náklady projektu boli vo výške 126315789 Sk s DPH.

Mestu Vysoké Tatry bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 120000000 Sk.

75% celkových oprávnených nákladov bolo financovaných z ERDF (Európsky fond regionálneho rozvoja) v hodnote 94 736 842 Sk a 20 % zo Štátneho rozpočtu v hodnote 25263158 Sk.

Mesto sa zaviazalo financovať schválený projekt z vlastných zdrojov vo výške 5 % z celkových oprávnených nákladov na realizáciu projektu, t. j. 6 315 789 Sk.

Zhotoviteľom stavby boli Inžinierske stavby, a. s., Košice.

Projekt sa začal realizovať 21.7.2006.

Obnova komunikácií, parkovísk a chodníkov

• Rekonštrukcia miestnych komunikácií, parkovísk a chodníkov v Tatranskej Lomnici priniesla výmenu povrchu parkoviska pri zdravotnom stredisku - dlažba, parkovisko na autobusovej stanici - asfalt, obnovu povrchu komunikácie ku kostolu, k zotavovni Sasanka, predláždenie pešej komunikácie k evanjelickému kostolu, obnovu povrchu komunikácie ku Grand Hotelu Praha.
• V Starom Smokovci sa realizovala komunikácia a parkovisko pri areáli bývalých Technických služieb, asfaltovanie chodníka pre peších na ľavej strane cesty II/537, dlažba na chodník pre peších na ľavej a pravej strane cesty II/537, parkovisko za Grand Hotelom, komunikácia ku hotelu Bystrina, komunikácia k stanici TEŽ, komunikácia a parkovisko za liečebňou Jánošík a parkoviská pri autobusovej stanici.
• V mestskej časti Štrbské Pleso sa upravila komunikácia pozdĺž Centrálneho parkoviska, výjazdová komunikácia z parkoviska, príjazdová komunikácia na parkovisko a parkovisko Štrbské Pleso.
• V Novom Smokovci sa vybudovalo nové parkovisko pre osobné motorové vozidlá a autobusy v priestore medzi kostolmi a futbalovým štadiónom, rekonštrukciou sa zároveň rozšírila účelová komunikácia, upravil a spevnil sa chodník, pribudla nová zeleň, dopravné značenie, dažďová kanalizácia a osvetlenie parkoviska.

Revitalizácia verejnej zelene

Rekonštrukcia a revitalizácia verejnej zelene a chodníkov oddychovej zóny Tatranská Lomnica zahŕňala verejnú zeleň, pešie spevnené plochy i mobiliér súvisiaci s centrálnym parkom pri bývalom kúpeľnom dome nad hotelom Lomnica a iné plochy s charakterom parku, napríklad parkové plochy pod autobusovou stanicou a park pri bývalej Obuve.

Chodníky z kameniva a asfaltu boli nahradené platňami z umelého kameňa, dlažbovými kockami, mlátom, vymenil sa mobiliér.

Zeleň zahŕňala ošetrenie jestvujúcich stromov, odstránenie náletov, preriedenie živých plotov, odstránenie pňov, výsev trávnikov a výsadbu krov a drevín.

Rekonštrukcia a revitalizácia verejnej zelene a chodníkov oddychovej zóny Starý Smokovec sa týkala chodníkov, verejnej zelene a príslušného mobiliéru v priestore od železničnej stanice k hotelu Grand.

Chodníky z kameniva a asfaltu nahradila dlažba z kociek z umelého kameňa. Mobiliér bol nahradený novým. Zeleň rovnako ako v Tatranskej Lomnici.

Rekonštrukcia a revitalizácia verejnej zelene a chodníkov oddychovej zóny Štrbské Pleso zahŕňala verejnú zeleň okolo parkoviska a autobusovej stanice, mobiliér a dláždenie chodníkov.

Aj tu mobiliér nahradili nové prvky. Odstránili sa suché kríky, upravil terén a vysadili sa kríky a stromy.

Verejné hygienické zariadenia, šport a voľný čas

Rekonštrukcia verejných hygienických zariadení v Tatranskej Lomnici na autobusovej stanici a za bufetom Veronika zahŕňala inštaláciu novej zdravotechniky, vykurovania a odvetrávania.

Rekonštrukcia verejných hygienických zariadení v Starom Smokovci v prízemnej budove pri schodišti od parkoviska k Dexii zahŕňala elektropráce, zdravotechniku, vykurovanie a odvetrávanie.

Oprava hracej plochy a dovybavenie ihriska v Tatranskej Lomnici spojili dve ihriská pri škole, čím sa ihrisko zväčšilo. Vznikla nová konštrukcia podkladových a povrchových vrstiev ihriska, hracia plocha z umelého trávnika, oplotenie, nový prístrešok a opravené lavičky.

Ihrisko bolo dovybavené na letné viacúčelové využitie.

Oprava hracej plochy a dovybavenie futbalového ihriska v Tatranskej Lomnici priniesli novú konštrukciu podkladových a povrchových vrstiev a novú hraciu plochu z umelého trávnika.

Ihrisko bolo dovybavené súpravou pre tenis a bránkami na hádzanú, respektíve futbal, na zimné obdobie prenosnými montovateľnými mantinelmi a hokejovými bránkami.

Oprava hracej plochy a dovybavenie ihriska v Dolnom Smokovci zahŕňali rekonštrukciu jestvujúcej asfaltovej plochy ihriska a uloženie umelého trávnika s označením pre tenis, basketbal, hádzanú a volejbal.

Pre časť ihriska sa uvažuje aj zimné využitie použitím montovateľných prenosných mantinelov pre ľadovú plochu. Ihrisko bolo oplotené.

Oprava hracej plochy a dovybavenie ihriska v Novom Smokovci priniesli povrch z umelého trávnika na jestvujúcu asfaltovú plochu, betónové obrubníky okolo ihriska a drevený prístrešok.

Ihrisko bude dovybudované súpravami pre letné využitie, tenis a volejbal, pre zimné využitie sa uvažuje s použitím existujúcich mantinelov s hokejovými bránkami.

Rekonštrukcia hudobného altánku v centrálnom parku v Tatranskej Lomnici zahŕňala asanáciu drevenej časti altánku, vytvorenie novej drevenej skeletovej konštrukcie s dreveným krovom a zastrešením z dreveného šindľa a výmenu drevenej javiskovej podlahy.

V zrekonštruovanom objekte Starej kotolne v Tatranskej Lomnici vznikli tri lezecké steny: stena pre dospelých, stena pre deti a posilňovacia stena.

Vybudovala sa aj lezecká stena na detskom ihrisku v Tatranskej Lomnici.

Environmentálne podmienky rozvoja

Realizácia stavby vrátane demontáže v realizácii nemala vplyv a nezhoršila životné prostredie. Pri zemných a búracích prácach nedošlo k vybúraniu nebezpečného odpadu.

Samotná rekonštrukcia existujúcej infraštruktúry však rieši iba časť environmentálnych otázok. Dlhodobá udržateľnosť závisí aj od toho, kde sa nové zariadenia umiestňujú, akú návštevnosť vytvárajú, ako sa rieši doprava, odpadové hospodárstvo, spotreba vody a energie a aký je vplyv na chránené biotopy.

Vďaka čerpaniu prostriedkov z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce sa nám podarí zrealizovať viaceré aktivity v národnom parku, na ktoré by sme inak ťažko hľadali zdroje, respektíve by bola ich realizácia v praxi zdĺhavejšia.

Zrekonštruujeme terénne stanice v Zadnej Tichej doline a stanice Zverienec, aplikujeme manažmentové opatrenia na rašeliniskách, vybudujeme náučný chodník v NPR Javorová dolina.

Keďže súčasťou programu je aj udržateľný cestovný ruch a ochrana biodiverzity, budeme sa venovať ekologickej únosnosti územia TANAP-u, stratégii rozvoja udržateľného cestovného ruchu a manažmentu uhlíkovej bilancie.

Druhý Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce nadväzuje na úspešný prvý cyklus realizovaný v rokoch 2007 až 2017 a prináša na Slovensko finančné prostriedky vo viacerých oblastiach.

„Jedným z významných benefitov, ktorý vďaka programu získa Správa TANAP-u, sú prostriedky na rozvoj nášho vlastného výskumu.

Výskum by mal byť neoddeliteľnou súčasťou fungovania národných parkov. Poznatky, ktoré prináša, nám umožňujú lepšie pochopiť minulosť, poznať súčasnosť a plánovať budúcnosť.

Švajčiarsko poskytuje príspevky na znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskej únii od roku 2007.

Ekologická únosnosť územia TANAP-u

Na štvrtkovom mestskom zastupiteľstve vo Vysokých Tatrách dali tatranskí poslanci najavo okolitému svetu, že zodpovednosť, ktorú majú voči im zverenému územiu, chápu komplexne.

Zastupiteľstvo mesta víta rozvoj cestovného ruchu, nakoľko ten je nosným motorom života obyvateľov Vysokých Tatier.

Rozvoj cestovného ruchu ale musí byť trvalo udržateľný a teda je potrebné chápať ho zodpovedne aj voči životnému prostrediu, pretože práve krajina je to, čo robí prostredie výnimočným.

Autonómnosťou svojich rozhodnutí pri kompetenciách schvaľovania územného plánu mesta poslanci skorigovali záujmy viacerých podnikateľov.

Najviac skloňovaným bol zámer Tatry Mountain Resort, kde navrhovaná lanovka z Hrebienka na Skalnaté Pleso dostala od poslancov červenú.

Poslanci hodnotia všetky zásahy do územného plánu veľmi citlivo. Obzvlášť pokiaľ sa jedná o zásahy mimo zastavaného územia mesta.

Rozvoj verzus ochrana prírody

Úvodom je možné konštatovať, že posudzovaná víťazná štúdia je po formálnej a zväčša i obsahovej stránke spracovaná profesionálne. Z tohto hľadiska možno jej úroveň označiť za nadštandardnú.

Zároveň je však treba konštatovať, že posudzovaná štúdia trpí podobnou „chorobou“ ako mnohé rezortné či vládne rozvojové dokumenty, a to je vnútorné protirečenie medzi prevažne peknými proklamáciami, zväčša pozitívnymi návrhmi a odporúčaniami na jednej strane a podporou celého radu problematických až neprijateľných zámerov, nerešpektujúcich ba priamo ohrozujúcich prioritu ochrany prírody na území národného parku na strane druhej.

Konkrétnym prejavom vyššie uvedeného tvrdenia je skutočnosť, že štúdia síce proklamuje prioritnú úlohu účinnej ochrany prírody v národnom parku a v celom tatranskom regióne, ale zároveň pripúšťa, ba odporúča rozvoj investícií, ekonomických a ďalších aktivít priamo či nepriamo poškodzujúcich prírodu a zvyšujúcich ekologickú záťaž citlivých ekosystémov vo vysokohorskom prostredí Tatier.

Štúdia proklamuje potrebu posilnenia liečebno-regeneračnej funkcie Tatier a zároveň sa nekriticky odvoláva na dokument „Stratégia konkurencieschopnosti SR do r. 2010“.

Ako schválená investícia sa uvádza dobudovanie Tatranských lanových dráh z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a odtiaľ na Lomnický štít a do Lomnického sedla v hodnote 2,6 mld.

Medzi silné stránky sa uvádza „priaznivá cenová hladina pre zahraničných návštevníkov“.

Medzi slabé stránky sa zaraďuje tvrdenie, že „inštitúcie ochrany prírody usmerňujú ochranu prírody na pozemkoch, ktoré sú vlastníctvom iného subjektu...“.

Štúdia sa pozastavuje nad samozrejmou skutočnosťou, že, hoci v TANAP-e všeobecne platí tretí stupeň územnej ochrany, na plochách či lokalitách, kde sa nachádzajú maloplošné chránené územia s vyšším stupňom ochrany, rezervácie, má vyšší, prísnejší stupeň územnej ochrany prednosť.

Kritizuje sa skutočnosť, že Program starostlivosti o národný park nezabezpečuje zníženie stupňa ochrany na územiach, kde sa predpokladá intenzívnejšie využitie územia človekom, napríklad na účely rozvoja cestovného ruchu.

Medzi slabé stránky patrí aj „nedostatok vhodných bytov pre niektoré skupiny obyvateľov“.

V priamom rozpore s konštatovaním „zvyšovanie podielu zastavanosti v urbanizovaných oblastiach, čím sa stráca charakter rozptýlenej solitérnej zástavby“ sa na inom mieste píše, že „v Tatrách sa momentálne nenachádzajú jednoduché turistické útulne na turistických značkovaných chodníkoch, ktoré by pomohli turistom, lyžiarom v prípade nepriaznivého počasia...“.

Kritizuje sa „absencia systému zasnežovania...“, čo je zasa v priamom kontraste s konštatovaním o „citlivosti organizmov na zásahy a zmeny podmienok prostredia“.

Návrh „výtvarno-architektonického dotvorenia verejných priestorov...“ je ďalším príkladom potreby posudzovať verejné úpravy podľa ich skutočného vplyvu na krajinu, nie iba podľa estetického alebo turistického prínosu.

Hrozbou pre ďalšie fungovanie prírodných ekosystémov je aj odporúčanie na „formovanie pásma lesa zničeného víchricou ... budovanie lesoparkov s rekreačným vybavením so zachovaním vzniknutých pohľadov, nie ako súvislý pás lesa“.

Sporné návrhy zonácie a rozvoja

1. Odporúča vypustiť zo zoznamu CHÚ NATURA 2000 severnú časť Skalnatej doliny až po Lomnický štít.
2. Zavádza medzi navrhované zóny na území NP zónu D - dnešné územie s 2. stupňom územnej ochrany - až do samotného jadra NP, do oblasti Lomnického sedla, Skalnatej doliny, Skalnatého plesa, Slavkovského štítu a Soliska, pričom to odôvodňuje budúcim vplyvom rekonštrukcie a prevádzky dopravných a športových zariadení v časovo neohraničenom horizonte.
3. Rozsiahle územia, najmä v území s dnešným 3. stupňom ochrany, sa taktiež navrhujú prekategorizovať do navrhovanej zóny D ako technický koridor „v šírke zodpovedajúcej stavebným a iným potrebám“.

Budúca antropická záťaž týchto území má byť podľa autorov štúdie porovnateľná s „bežným zastavaným územím v podhorí“.

Cynicky sa to nazýva „umožnením operatívnosti a starostlivosti o územie, čo sa pozitívne premietne do minimalizácie potenciálnych vplyvov na okolité prostredie“.

Vyššie uvedené odporúčania protirečia medzinárodným požiadavkám IUCN na čo najväčšiu a najsúvislejšiu zónu národného parku, v našom prípade územia s 5. a 4. stupňom ochrany, respektíve navrhovaná zóna A a B, ktorá by mala tvoriť až 75 % z celkovej výmery národného parku.

Navyše, rozšírenie zóny C na úkor zón A a B a najmä zavedenie zóny D, teda 2. stupňa ochrany, do jadra NP na úkor zón A, B a C je snahou o ohrozenie verejných záujmov a vlastníckych práv štátu a celkom zjavným nadbiehaním deklarovaným zámerom vplyvných investorov.

Lesy, lesoparky a rekreačné využitie

Vo vzťahu k riešeniu následkov kalamity sa odporúča optimalizácia vzťahu k LPF, „...vrátane území s koncentrovanou funkciou cestovného ruchu“.

Optimalizácia v tomto prípade znamená redukcia ochrany lesov.

Tvrdí sa tiež, že prírodné lesy pralesného charakteru, ktoré sú pre napĺňanie ekologických a environmentálnych funkcií optimálne, pokrývajú len malú časť lesného územia TANAP-u.

Ako riešenie sa de facto navrhuje umelá tvorba prírode blízkych lesov, čo najmä v územiach národného parku s najvyšším stupňom ochrany, určených na samovývoj, považujeme za nežiaduce.

Pripúšťa sa citeľné rozšírenie koridoru okolo Cesty slobody a jeho zachovanie bez lesa alebo len s umelým krovinným porastom.

Nesúhlasí sa s návrhom mesta Vysoké Tatry na premenu 8000 ha lesa v NP, zväčša pod Cestou slobody, na lesopark, ale súhlasí sa s pomerne výraznou antropizáciou až urbanizáciou viac ako 430 ha v podobe takzvaného malého lesoparku a miestne i takzvaných adrenalínových parkov.

Ďalších približne 2600 ha tatranských lesov sa navrhuje koncipovať ako takzvaný veľký lesopark.

Celkovo teda autori štúdie navrhujú viac ako 3000 ha lesa na území TANAP-u premeniť na lesopark.

Navrhuje sa rozšírenie siete turistických chodníkov za použitia „moderných geotechnických technológií, injektáž expanzívnych živíc“, čím sa má dosiahnuť dlhodobá stabilita chodníkov a v konečnom dôsledku to má vraj mať významný pozitívny environmentálny dopad.

Aj keď viaceré z navrhovaných turistických chodníkov v minulosti existovali, celkovo je súčasná sieť chodníkov, vzhľadom na reprezentatívnosť ich trasovania a zabezpečenie prioritnej funkcie NP, viac-menej dostatočná.

Navrhuje sa aj rozšírenie nových zabezpečených chodníkov typu ferrata.

Takmer polovica jadrovej zóny TANAP-u sa navrhuje do kategórie skialpinistických trás a oblastí.

Aj keď za pozitívum považujeme odmietnutie masívnej výstavby nových komunikácií pozdĺž Cesty slobody a navrhujeme zrekonštruovať turistický chodník promenádneho charakteru tesne nad Cestou slobody, máme určité obavy aj z navrhovanej Podtatranskej magistrály, pokiaľ by jej zaťaženie, a tým aj riziko zosilnenia bariérového efektu narušenia cenných ekotopov medzi pohorím a podhorím, neboli regulované.

Riadenie, pravidlá a zodpovednosť

Navrhuje sa zavedenie zóny D do jadra NP, aj mimo súčasných intravilánov tatranských osád, a jej ustanovenie vyhláškou MŽP určené na rozvoj.

Navrhuje sa zmena Programu starostlivosti o NP so zohľadnením rozvojových aktivít.

Navrhuje sa vyňatie z plnenia funkcie lesov alebo obmedzenie ich využívania na tých plochách, ktoré budú určené na plnenie iných celospoločenských funkcií, napríklad intenzívny rozvoj cestovného ruchu.

Na margo inštitucionálneho usporiadania TANAP-u sa konštatuje roztrieštenosť kompetencií a navrhuje sa zriadiť jednotný orgán starostlivosti o TANAP. S tým možno súhlasiť.

Navrhuje sa tiež posilniť právomoci samosprávy v rozšírenej zóne D.

Súhrnne možno konštatovať, že štúdia postráda jasnú filozofiu ochrany Tatier a trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu a snaží sa vyhovieť všetkým záujmovým skupinám, čo niekedy jednoducho nie je možné bez toho, aby tým neutrpeli prioritné funkcie TANAP-u: prírodoochranná a vo väzbe na ňu liečebno-regeneračná.

Konštatuje sa napríklad, že „doterajšie navzájom si odporujúce legislatívne predpisy nezodpovedajú takým požiadavkám národného parku, podľa ktorých sa realizujú viaceré aktivity cestovného ruchu, rekreácie, športu atď.“.

Napriek úplnému súhlasu s kritikou právneho chaosu sa nám zdá byť toto konštatovanie postavené na hlavu, lebo v zmysle zákona o OPaK by malo znieť inak.

O tom, že filozofia tvorcov štúdie o národnom parku je v konečnom dôsledku, napriek všetkým pozitívnym proklamáciám, neochranárska až protiochranárska, svedčí aj celý rad ďalších konštatovaní.

Medzi slabé stránky patrí „obmedzenie využívania vybraných prírodných zdrojov v dôsledku územnej ochrany podľa zákona o OPaK“.

V záveroch časti o legislatívnych aspektoch sa konštatuje: „Právna úprava ochrany prírody má potenciál najvýraznejšie limitovať obnovu a rozvoj Tatier, nakoľko priamo vopred diskvalifikuje celú škálu aktivít...“.

V obmedzenej miere sa podobná kritika týka aj lesného a vodného zákona, ako aj právnej úpravy ochrany prírodných liečivých kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov a čiastočne aj stavebného zákona, ktorému autori vytýkajú, že údajne preferuje záujmy ochrany prírody pred záujmami rozvoja cestovného ruchu najmä mimo zastavaných území.

V štúdii sa pripúšťa alternatíva, že súčasný TANAP prestane byť národným parkom v zmysle kritérií IUCN a prekategorizuje sa na chránenú krajinnú oblasť.

Za metodický nedostatok považujeme tiež to, že štúdia, ktorá sa dáva pripomienkovať, nemá označenie „návrh štúdie“, ako aj to, že termín na doručenie pripomienok a na prezentáciu definitívnej podoby štúdie je ten istý.

Na základe vyššie uvedeného navrhujeme odmietnuť neprijateľné a prehodnotiť problematické či protirečivé návrhy a zámery štúdie tak, aby boli v súlade s kľúčovou funkciou, respektíve funkciami TANAP-u v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a požiadaviek IUCN.

Praktické smerovanie trvalo udržateľného turizmu

Trvalo udržateľný cestovný ruch vo Vysokých Tatrách potrebuje prepájať ekonomické výhody návštevnosti s ochranou prírody, výskumom, kvalitnou infraštruktúrou a zodpovedným územným plánovaním.

• predlžovanie pobytu návštevníkov namiesto sústreďovania rastu iba na počet príchodov;
• rozvoj mimosezónnej ponuky bez neprimeraného rozširovania zásahov do chráneného územia;
• podpora verejných služieb, informačných kancelárií, turistických chodníkov a ekologicky citlivej infraštruktúry;
• využívanie existujúcich urbanizovaných lokalít tam, kde je cestovný ruch už rozvinutý;
• ochrana bezzásahových území a zachovanie súvislých jadrových zón národného parku;
• sledovanie ekologickej únosnosti územia TANAP-u a manažment uhlíkovej bilancie;
• výskum ako súčasť fungovania národného parku;
• koordinácia samosprávy, podnikateľov, organizácií cestovného ruchu a Správy TANAP-u;
• jasné pravidlá zonácie a jednotné kompetencie starostlivosti o územie;
• citlivé investície, ktoré zvyšujú kvalitu služieb bez zbytočnej urbanizácie krajiny.

Takýto prístup umožňuje, aby Vysoké Tatry zostali atraktívnou destináciou pre domácich aj zahraničných návštevníkov a zároveň si zachovali prírodné hodnoty, od ktorých cestovný ruch dlhodobo závisí.

tags: #trvalo #udrzatelny #cestovny #ruch #vysoke #tatry