Trasa z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít

Lomnický štít je druhý najvyšší štít Vysokých Tatier. Pre svoj vzhľad mu v minulosti obyvatelia hovorili Dedo. Z vrcholu Lomnické štítu je smerom na západ očarujúci výhľad naprieč celými Vysokými Tatrami.

Výstup z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít patrí medzi najvýraznejšie vysokohorské zážitky vo Vysokých Tatrách. Na vrchol sa dá dostať lanovkou zo Skalnatého plesa, pričom na Skalnaté pleso sa môžete dostať lanovkami z Tatranskej Lomnice alebo pešo.

Trasa Tatranská Lomnica Lomnický štít mapa

Možnosti výstupu na Lomnický štít

Najľahšou a najobľúbenejšou z nich je výstup z Lomnického sedla, ktorý je vhodný aj pre začiatočníkov.

Druhým najobľúbenejším, avšak technicky o dosť náročnejším je výstup Jordánovou cestou s východiskovým bodom z Téryho chaty, cez Jordánovu štrbinu, traverzom Poslednej veže do Sedielka pod Lomnickým, odtiaľ na samotný vrchol úsekom zabezpečeným reťazami.

Trasa cez Tatranskú Lomnicu, Skalnaté pleso a Lomnické sedlo

Praktickou možnosťou je využiť lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a ušetriť si úvodné strmé stúpanie. Na Skalnaté pleso sa môžete dostať lanovkami z Tatranskej Lomnice alebo pešo. Lomnický štít je dosažiteľný lanovkou zo Skalnatého plesa.

Lanovka zo skalnatého plesa je kvôli svojej kapacite miestenková.

V Tatranskej Lomnici sme o 8:30 a kupujeme lístky na lanovku na Skalnaté pleso. Hoci ešte len teraz otvorili, rady už sú pomerne dlhé. Stúpame do výšky, pred nami sa otvára pohľad na Lomnické sedlo a Lomnický štít.

Vďaka tomu, že sme využili lanovku a ušetrili si 2,5 hodinky strmého stúpania, začíname náš výstup už o 9:28 a mierime do Lomnického sedla.

Úzky chodníček nás vedie divokou kosodrevinou a veľkými skalami po bývalom zelenom turistickom chodníku pod lanovkou. Do hodinky sme na Lomnickom sedle. Otvára sa nám výhľad do Malej Studenej doliny.

Výstup z Lomnického sedla

Zo sedla začíname stúpať po suti kameňov, ktoré sa miestami hýbu, inokedy sú príjemnejšie. V kameňoch je viacero cestičiek a trasu nám pomáhajú držať aj skalní mužíci.

Terén sa asi po pol hodine stáva viac lezeckým ako turistickým.

Držíme sa na hrebeni čo najdlhšie. Naľavo od nás vidíme čoraz viac z Doliny Studeného potoka, Téryho chatu a Priečne sedlo. Nádherné výhľady.

Po ďalšej pol hodine nasleduje posledná časť nášho výstupu. Touto cestou sa väčšinou schádza, ale stretávame mnoho lezcov, ktorí ňou lezú na vrchol. Vďaka kramliam a reťazom je totiž najľahšia.

Lezieme, na ťažších úsekoch si pomáhame reťazami. Lezečky nepotrebujeme, stačia nám nízke turistické topánky.

Na vrchol vedie úsek zabezpečený reťazami a kramľami. Napriek tomu nejde o bežnú značenú turistickú trasu, ale o vysokohorský lezecký výstup, pri ktorom treba počítať s pohybom v exponovanom skalnom teréne.

Časová náročnosť výstupu a zostupu

Hore nám to trvalo približne len 2:40 hodiny a bolo to menej náročné, než sme očakávali.

Zostup je však často náročnejší, človek sa menej koncentruje a je vysilený. Preto sme do sedla zostupovali približne hodinu.

Odtiaľ sme sa odviezli lanovkou až do Tatranskej Lomnice.

ÚsekČas alebo spôsob
Tatranská Lomnica - Skalnaté plesolanovkou
Skalnaté pleso - Lomnické sedlodo hodinky
Lomnické sedlo - vrcholpribližne 1:40 hodiny
Výstup zo Skalnatého plesa na vrcholpribližne 2:40 hodiny
Zostup z vrcholu do Lomnického sedlapribližne hodinu

Príprava na výstup

Niekoľko dní vopred sme si čo najpodrobnejšie naštudovali trasu a prečítali niekoľko článkov o výstupe na Lomničák a do mobilu a hodiniek sme si stihali trasu v mape, ktorú sme sa snažili kopírovať.

Máme so sebou aj lano, keby sme sa chceli istiť, ale nakoľko reťaze vedú až na vrchol, rozhodli sme sa využiť dve odsedky, ktorými imitujeme feratové sety, a istíme sa týmto spôsobom.

Pri plánovaní treba rozlišovať medzi výstupom z Lomnického sedla a technicky náročnejšou Jordánovou cestou. Výstup z Lomnického sedla je najľahšou a najobľúbenejšou možnosťou, avšak aj na ňom sa terén po čase stáva viac lezeckým ako turistickým.

Bezpečnosť a horský vodca

Spolok Horských vodcov Vysoké Tatry

V Spolku horských vodcov sú združení vodcovia s platným medzinárodným osvedčením UIAGM-IVBV-IFMGA, čo sú skratky pre celosvetovú úniu horských vodcov.

Zabezpečujú vodcovské a sprievodcovské služby v horskom teréne počas celého roka.

Pri výstupe si treba uvedomiť, že reťaze a kramle pomáhajú pri pohybe v náročných úsekoch, ale nenahrádzajú skúsenosti, správne rozhodovanie ani rešpekt k horským podmienkam. Počasie vo vysokých nadmorských výškach sa môže meniť rýchlo a zostup si vyžaduje sústredenie aj po fyzickej stránke.

Výhľady z Lomnického štítu

Na vrchole si užívame výhľad na každú svetovú stranu.

Fotíme si výhľady a po chvíľke si sadneme na terasu, kde si objednávame pivko. Za odmenu.

Debatujeme s lezcami a nasávame úžasnú atmosféru zo zdolaného vrcholu po vlastných.

Výhľad z Lomnického štítu Tatry

Lanovka na Lomnický štít

Lomnický štít je dosažiteľný lanovkou zo Skalnatého plesa. Lanovka zo skalnatého plesa je kvôli svojej kapacite miestenková.

Kabína 2. Lanovka Tatranská Lomnica - Lomnický štít bola visutá lanovka vo Vysokých Tatrách. Vybudovali ju v 30. rokoch 20. storočia a predstavovala svetový unikát (držala niekoľko svetových rekordov).

Prestala premávať v roku 1999 a jej náhradou sa stala kabínková lanovka, ktorá premáva dodnes.

Podpera 1. úseku. Malá budova je medzistanica Štart.

Lanovka bola kyvadlová s nosnými, ťažnými a príťažnými lanami. Išlo o dvojúsekovú lanovku so 4 stanicami na trase. Toto riešenie si vyžiadala extrémna dĺžka celej trasy (vyše 6 km) vzhľadom na vtedajšie technické možnosti.

1. úsek viedol z Tatranskej Lomnice (stanica za Grandhotelom Praha) na Skalnaté pleso. Nadväzoval naň 2.

Z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso trvala jazda približne 20 minút.

Po vyhlásení verejnej súťaže 18. júla 1935 Krajinský výbor 28. augusta 1935 určil za víťaza chrudimskú firmu František Wiesner.

Po mnohých komplikáciách a projektových zmenách bola 22. decembra 1937 staničná budova na Skalnatom Plese dokončená, ale dokončovacie práce na vnútorných objektoch boli skončené až v roku 1938.

Po nevyhnutných ďalších montážnych prácach a skúškach bola prevádzka lanovky pre verejnosť otvorená s prestupom na Štarte 22. decembra 1937.

Dňa 22.decembra 1937 sa začala verejná prevádzka lanovky. Do konca roku sa na úseku Tatranská Lomnica - Skalnaté Pleso odviezlo 2 080 cestujúcich.

Historická výstavba lanovky

Po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice do Popradu (1871), železnice Studený Potok - Tatranská Lomnica (1895) a tratí Tatranských elektrických železníc v rokoch 1908 - 1912, ale i v súvislosti s rozvojom techniky, sa v 20. rokoch 20. storočia upriamila pozornosť ľudí budujúcich dopravnú infraštruktúru na tatranské štíty.

Objavila sa vízia výstavby lanovky na Gerlachovský štít, ktorá však v tej dobe realizovateľná nebola. O čosi jednoduchší cieľ však bol Lomnický štít.

Už v roku 1895 na výborovej schôdzi Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti, ktorá sa zišla v Budapešti sa začalo diskutovať o potrebe výstavby celoročnej meteorologickej stanice, ktorá mohla stáť na niektorom z tatranských štítov.

Meteorológov podporili astronómovia, medzi inými zakladateľ hurbanovského astronomického observatória Mikuláš Konkoly-Thege.

Existoval síce starší Pfinov projekt výstavby lanovky na Rysy, ale Konkoly - Thege sa prihováral za Slavkovský štít, spojená lanovkou cez Hrebienok so Starým Smokovcom.

V hre bola aj Tatranská Polianka, ktorá od roku 1909 bola vyhľadávaným kúpeľným miestom a, ktorá by mohla poskytnúť dobrú základňu na výstavbu lanovky na Gerlachovský štít.

Začala sa "malá vojna" medzi prívržencami jednej či druhej alternatívy, ku ktorej sa pripojili majitelia a podnikatelia oboch tatranských osád.

Čím viac sa diskutovalo o Gerlachovskom štíte tým viac sa do úzadia sa dostával Slavkovský štít.

Nerátalo sa s Lomnickým štítom.

Myšlienku jeho využitia na stavbu lanovky vyslovili anonymní pisatelia noticiek v dennej tlači i v regionálnom časopise Slovenský východ v roku 1930.

Ich autorom, ako sa neskôr ukázalo, bol pravdepodobne vtedajší riaditeľ kúpeľov v Tatranskej Lomnici Juraj Országh.

Ing. Juraj Orságh zverejnil prvé články vyjadrujúce názor, že najlepšou alternatívou by bola visutá lanovka na Lomnický štít, v roku 1931 v časopise Vysoké Tatry (č.2) a v denníku Slovák ( č.138 z 21. júna).

Országh, azda vďaka svojim kontaktom na politické špičky v roku 1934 presadil rozhodnutie o vybudovaní lanovky na náklady štátu.

Účinne mu pomáhal jeho brat JUDr.Jozef Országh, zemský prezident pre Slovensko.

Stavebné podmienky vo vysokých polohách

So stavebnými prácami sa začalo takmer v rovnakom období ako začali práce na prvom úseku. Podmienky boli oveľa ťažšie.

V týchto nadmorských výškach sa nemohlo rátať so sezónnymi prácami, lebo počasie tu býva veľmi nevyspytateľné.

Aj v lete môžu klesnúť teploty pod bod mrazu, môže snežiť, hrozia víchrice.

V čase výstavby tu robotníci a technici pracovali len štyri mesiace v roku - od konca júna do začiatku novembra.

V ostatných častiach roka mohli prichádzať na stavenisko, len keď bolo priaznivé počasie, s horolezeckým výstrojom a s horským vodcom.

Aj napriek mnohým bezpečnostným opatreniam počas výstavby zahynuli dvaja robotníci - Ján Nahálka z Kežmarku a František Bednarčík zo Spišskej Belej.

Výstavba druhého úseku a nákladnej lanovky

Prvý výstup robotníkov na Lomnický štít sa uskutočnil 15. júla 1936.

Horskí vodcovia označili výstupovú cestu a zabezpečili ju 300 metrovým oceľovým lanom, zakotveným do skaly.

Lano bolo nebezpečné počas búrok. Robotníkov ohrozovali elektrické výboje.

Aby si robotníci počas výstupu alebo zostupu mohli oddýchnuť, boli pre nich vybudované dve kryté odpočívadlá.

Od samého začiatku stavby bolo zrejmé, že bude potrebné vybudovať nákladnú lanovú dráhu.

V tomto období robotníci na vrchol vyniesli takmer 300 ton dreva, piesku, cementu, ocele a iného materiálu.

Zdatným nosičom trval výstup zo Skalnatého Plesa na vrchol dve hodiny, pričom dokázali vyniesť náklad ťažký 25 - 40 kg.

V auguste 1936 na vrchole Lomnického štítu bol ešte sneh. A tak stavebné práce mohli začať až v druhej polovici mesiaca a už 26. septembra museli byť ukončené.

Ako prvý bol vybudovaný prístrešok pre robotníkov a po ňom začali budovať nákladnú lanovú dráhu.

Veľké problémy boli so statickou elektrinou. Robotníci sa sťažovali, že ju stále majú vo vlasoch.

To sa podarilo odstrániť po vybudovaní troch bleskozvodov, ktoré uzemnili 100 metrovým oceľovým lanom.

Nákladná lanovka bola len jednolanová a mohla dopravovať kyvadlovým spôsobom jeden až päť vozíkov.

Každý voz mohol uniesť 600 kg náklad.

Nákladnú lanovku dali do užívania v júli 1938.

Vtedy sa naplno rozbehla stavba druhého úseku visutej lanovky.

Obslužná lanovka dopravila na štít asi 6000 ton rôzneho materiálu.

Počas budovania obslužnej lanovky sa zistilo, že dopravné lano aj po napnutí 8 tonovým závažím leží v stene Lomnického štítu na skale.

A tak museli postaviť drevené podpery i základy pre definitívnu podperu novej lanovky, s čím sa v projekte pôvodne nerátalo.

Po mnohých peripetiách nové nosné lano budúcej visutej lanovky bolo v budove stanice zakotvené až na jeseň 1939.

Koncom mája 1940 boli vykonané skúšky novej lanovky.

Praktické údaje o lanovke v minulosti

Lanovka po uvedení prevádzky mala na úseku Tatranská Lomnica - Štart slúžiť aj na dopravu bobov.

Pre lyžiarov boli kabíny pôvodne vybavené plechovými košmi na ukladanie lyží, ktoré sa však neosvedčili a boli odstránené.

Okrem počiatočnej nedôvery k tomuto novému dopravnému prostriedku odrádzala turistov aj cena cestovného.

Historický lístokCena
Z Lomnice na Skalnaté Pleso36 korún
Naspäť24 korún
Spiatočný lístok48 korún
Spiatočný lístok na Lomnický štít96 korún

Aby sa oživil záujem o cestovanie a aby lanovka mala dostatok cestujúcich ochotných pozrieť sa nielen na lanovku, ale aj na Skalnaté Pleso, Lomnický štít a prírodné krásy, bola postavená lyžiarska zjazdovka zo Skalnatého plesa na Štart.

Po uvedení prevádzky nebola zabezpečená núdzová záchrana cestujúcich.

Rovnaká situácia bola aj na úseku Skalnaté Pleso - Lomnický štít.

Lanovka na Lomnický štít - Lanovka na Skalnaté pleso - Vysoké Tatry

tags: #trasa #tatranska #lomnica #lomnicky #stit