Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša a horného Gemera. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska a patrí medzi najnavštevovanejšie prírodné lokality v krajine.
Národný park Slovenský raj chráni príťažlivú krajinu krasových planín, tiesňav, vodopádov a jaskýň. Najväčším lákadlom Slovenského raja sú jeho rokliny, ktoré vytvárajú unikátny prírodný labyrint. Hlboké tiesňavy, úzke skalné priechody, vodopády a kaskády ponúkajú zážitok, ktorý inde na Slovensku nezažijete.
Kde sa Slovenský raj nachádza
Slovenský raj sa nachádza na východe Slovenska, najmä v regióne Spiš, pričom jeho južná časť zasahuje aj do Gemera. Z geomorfologického hľadiska patrí do Spišsko-gemerského krasu a leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria.
Na severe susedí s Vikartovskou priekopou, na východe s Hornádskym podolím, na juhu nadväzujú Volovské vrchy podcelkom Havranie vrchy. Juhozápadným smerom ležia Stolické vrchy a ich podcelok Stolica a úzkym pásom pokračuje Muránska planina ako druhá polovica Spišsko-gemerského krasu.
Slovenský raj má rozlohu asi 210 km² na území okresov Spišská Nová Ves, Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Najnižšie miesto je v bode, kde Hornád opúšťa park - 466 m n. m.
| Charakteristika | Údaj |
|---|---|
| Rozloha | asi 210 km² |
| Okresy | Spišská Nová Ves, Poprad a Rožňava |
| Hlavné rieky | Hornád a Hnilec |
| Najnižšie miesto | 466 m n. m. |
| Počet jaskýň | 436 |
| Podiel lesov | až 90 % územia parku |
Hory a najvyššie vrcholy Slovenského raja
Slovenský raj je pokrytý hustými lesmi, ktoré zaberajú až 90 % jeho územia. Aj preto tu nenájdete veľa klasických vyhliadok, no o to vzácnejšie sú tie, ktoré objavíte.
V starších geografických prehľadoch sa ako najvyššie vrchy uvádzajú Veľká Knola (1 266 m n. m.) a Havrania skala (1 157 m n. m.). Medzi ďalšie výrazné vrcholy patria Hanisková (1 164 m n. m.), Vahan (1 139 m n. m.) a Barbolica (1 013 m n. m.).
Najvyšším vrcholom je Borovniak (1 272 m n. m.), ktorý ponúka neobvyklý kruhový výhľad na okolité pohoria - na Muránsku planinu, Stolicu, Kráľovu hoľu a ďalšie vrcholy Slovenského rudohoria.
Zaujímavosťou je, že vrchol Borovniak býva často zatienený známym Ondrejiskom. Pritom ponúka lepšie výhľady a dokonca aj lavičky na oddych.
Predná hoľa (1 545 m n. m.) sa uvádza ako najvyšší bod národného parku v materiáloch, ktoré zahŕňajú aj širšie územie Slovenského raja.
Geológia a krasový reliéf
Slovenský raj je geomorfologicky súčasťou Spišsko-gemerského krasu a geologicky je súčasťou gemerského pásma (gemerikum). Časť Slovenského raja buduje severogemerické synklinórium, z juhu a juhovýchodu ho ohraničuje Muránsky zlom.
Okraj synklinória budujú verfénske vrstvy (spodný trias), vrstvy pestrých bridlíc a asi 150 až 300 m hrubé súvrstvia guttensteinských a wettersteinských vápencov a dolomitov. Tieto karbonáty budujú planiny Glacu a Geráv a ďalších.
Zachovalá vápencová plošina Geravy je miestom s množstvom krasových útvarov. Horský reliéf Slovenského raja vytvárajú planiny, doliny, hlboké kaňony, tiesňavy, skalné steny a vodopády.
Podnebie a prírodné pomery
Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teploty sú 4 - 6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári.
Počasie sa môže v roklinách meniť rýchlejšie ako na otvorených planinách. Mokré skaly, rebríky a lávky môžu byť šmykľavé, preto treba pri plánovaní túry sledovať aktuálne počasie a upozornenia.
Rokliny, tiesňavy a vodopády
V roklinách a tiesňavách Slovenského raja je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekoľko desiatok metrov. Turistické trasy vedú priamo korytami potokov a sú sprístupnené pomocou rebríkov, stúpačiek či reťazí.
Na území Slovenského raja nájdeme množstvo úzkych kaňonov a hlbokých roklín s vodopádmi, pri zdolávaní ktorých si treba vypomôcť početnými rebríkmi a lávkami.
Suchá Belá
Suchá Belá patrí medzi najznámejšie rokliny Slovenského raja. Pomerne náročná poldenná okružná túra vedie cez tiesňavu Suchá Belá. Exponované úseky sú zabezpečené technickými pomôckami, prechod tiesňavou je jednosmerný, len proti prúdu potoka.
Kláštorská roklina
Kláštorská roklina patrí medzi najznámejšie, ale zároveň najnáročnejšie trasy v Slovenskom raji. Vedie po zelenej značke priamo proti prúdu potoka a ponúka poriadnu dávku adrenalínu.
Čakajú vás strmé rebríky, úzke priechody, neustále stúpanie a krásne scenérie. Zostup rovnakou cestou je z bezpečnostných dôvodov zakázaný. Preto sa naspäť musíte vrátiť po žltej turistickej značke, ktorá vedie ponad roklinu.
Pri túre Kláštorskou roklinou vás čaká prevýšenie približne 200 metrov a množstvo výstupov po rebríkoch upevnených na skalách.
Prielom Hornádu
Prielom Hornádu patrí medzi najpôsobivejšie prírodné úseky Slovenského raja. Trasa vedie popri rieke Hornád a využíva technické zabezpečenia pripevnené v skalných stenách.
Trasa naprieč Slovenským rajom spája dôležité strediská - Čingov na severe a Dedinky na juhu. Náročnejšie úseky sú v doline Tomášovská Belá, zabezpečené je stúpanie k rázcestiu Predný Hýľ.
Kyseľ
V oblasti turistiky v Slovenskom raji a sprístupňovania jeho roklín sa spomínajú najmä Prielom Hornádu a Kyseľ. Národná prírodná rezervácia Kyseľ chráni rovnomennú tiesňavu na ploche 10 km².
Predmetom ochrany sú najhodnotnejšie tiesňavy a doliny, ktoré predstavujú jedny z najcennejších častí národného parku.
Zejmarská roklina
Zejmarská roklina je najkratšou, no mimoriadne pôsobivou tiesňavou v južnej časti Slovenského raja. Na jej prechod nadväzujú turistické trasy smerujúce na Geravy a do Dediniek.
Piecky a Sokol
Medzi najznámejšie rokliny Slovenského raja patria Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi.
Najkrajšie vyhliadky
Tomášovský výhľad
Tomášovský výhľad je skalný výstupok terasovitého tvaru v Slovenskom raji. Výstup z Čingova trvá približne hodinu a nie je obzvlášť náročný.
Tomášovský výhľad ponúka krásny výhľad do doliny Bieleho potoka a na časť Prielomu Hornádu. Patrí medzi najobľúbenejšie ciele v severnej časti parku.
Borovniak
Najvyšší vrchol Borovniak ponúka neobvyklý kruhový výhľad na okolité pohoria, medzi ktoré patria Muránska planina, Stolica, Kráľova hoľa a ďalšie vrcholy Slovenského rudohoria.
Jaskyne a podzemný kras
V Slovenskom raji je bohato vyvinutý podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa.
Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná. Najväčším jaskynným systémom je Stratenská jaskyňa, ktorá patrí medzi najdlhšie na Slovensku. Meria približne 21,8 kilometra.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Predmetom ochrany je aj jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe - Dobšinská ľadová jaskyňa. Jaskyňa je osada patriaca do obce Stratená v údolí rieky Hnilec.
Osada leží pri rovnomennej jaskyni vyhlásenej za národnú prírodnú pamiatku roku 1964. Jaskyňa je dlhá 1232 metrov a výzdoba jaskyne je tvorená ľadom.
Jaskyňa svojím charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie na svete. Od roku 2000 je zapísaná medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO.
Vchod do Dobšínskej ľadovej jaskyne sa nachádza vo výške 968 m n. m. a čaká vás krátky výstup. Vnútri sa teplota pohybuje okolo nuly počas celého roka, preto si určite vezmite teplé oblečenie a kvalitnú protišmykovú obuv.
Jaskyňa je otvorená od polovice mája do konca septembra, denne okrem pondelkov. Prehliadka ponúka unikátne scenérie - zamrznuté vodopády.
Flóra a fauna
Lesy pokrývajú až 90 % rozlohy Slovenského raja. Ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy, ale aj zmiešané lesy.
Na vápencovom podklade sa miestna flóra vyznačuje vysokou pestrosťou. Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín.
V kaňonoch a tiesňavách sa zachovali pôvodné zmiešané lesy, v chladných roklinách rastie tis obyčajný (Taxus baccata). V lesoch možno stretnúť srnčiu a diviačiu zver.
Ochrana územia
Slovenský raj bol od roku 1964 chránený ako chránená krajinná oblasť. V roku 1964 vznikla ochrana najhodnotnejších tiesňav a dolín.
Od roku 1988 je vyhlásený za národný park a dodnes sa radí k najnavštevovanejším prírodným lokalitám na Slovensku. Vyšší stupeň ochrany zabezpečuje zachovanie cenných prírodných rezervácií, krasových útvarov, lesov a vzácnych druhov.
Turistické centrá a východiská
Čingov
Čingov je najstaršie a najväčšie turistické centrum v oblasti. Nachádza sa v údolí Hornádu medzi vrchom Čingová (665 m n. m.) a výbežkami Ludmanky (527 m n. m.).
Je východiskom náročnejších túr do centrálnej časti Slovenského raja. Z Čingova vedie obľúbený výstup na Tomášovský výhľad.
Podlesok
Podlesok je centrum v údolí Veľkej Bielej Vody od ústia Suchej Belej po ústie Veľkej Bielej vody do Hornádu (Hrdlo Hornádu).
Je významným východiskom na túry do roklín Suchá Belá, Piecky, Sokol a na Kláštorisko.
Dedinky a Geravy
Obec Dedinky vznikla roku 1933 spojením dvoch menších obcí - Štefanovce a Imrichovce.
Nad Dedinkami je planina Geravy. Geravy sú súborom horských lúk a polí obklopených lesmi. Po Glackej ceste sú z Geráv prístupné takmer všetky oblasti Slovenského raja.
Nachádzajú sa tu tiež neupravované bežecké trate. Geravy boli v minulosti prístupné z Dediniek aj sedačkovou lanovkou.
Stratená
Stratená je obec v údolí rieky Hnilec, v minulosti banícka osada. V obci je možnosť ubytovania v hoteli, penziónoch a na privátoch.
Z obce vedie turistický chodník na vrchol Havranej skaly, do Dediniek, cez Tiesňavy pod Hanesovou do Dobšinskej ľadovej jaskyne.
Kláštorisko
Kláštorisko je popri Čingove a Podlesku ďalšie známe stredisko na severe Slovenského raja. Na Kláštorisku je vybudované turistické centrum s reštauráciou, chatami a penziónom.
Na Kláštorisku sa nachádzajú zrúcaniny kartuziánskeho kláštora, vybudovaného v 13. storočí. Zakladacia listina pochádza z 12. decembra 1299.
Kláštor bol v 13. storočí útočiskom obyvateľov pred útočiacimi tatárskymi hordami.
Mlynky
Obec Mlynky bola vytvorená z bývalých baníckych osád: Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Rakovec a Sykavka.
Mlynky sú najvýznamnejším strediskom zimných športov v Slovenskom raji. Slovenský raj láka turistov počas celého roka.
Tipy na turistické trasy
Tomášovský výhľad z Čingova
Výstup z Čingova na Tomášovský výhľad trvá približne hodinu a nie je obzvlášť náročný. Trasa ponúka výhľad do doliny Bieleho potoka a na časť Prielomu Hornádu.
Kláštorská roklina
Kláštorská roklina vedie po zelenej značke proti prúdu potoka. Náročné úseky sú zabezpečené rebríkmi a ďalšími technickými pomôckami.
Zostup rovnakou cestou je z bezpečnostných dôvodov zakázaný. Návrat vedie po žltej turistickej značke ponad roklinu.
Suchá Belá
Pomerne náročná poldenná okružná túra vedie cez tiesňavu Suchá Belá. Prechod tiesňavou je jednosmerný, len proti prúdu potoka.
Zejmarská roklina a Geravy
Zejmarská roklina je najkratšou, no mimoriadne pôsobivou tiesňavou v južnej časti Slovenského raja. Z jej ústia vedie trasa na Geravy a následne do Dediniek.
Trasa Čingov - Dedinky
Trasa vedie naprieč Slovenským rajom a spája dôležité strediská - Čingov na severe a Dedinky na juhu. Náročnejšie úseky sú v doline Tomášovská Belá, zabezpečené je stúpanie k rázcestiu Predný Hýľ.
Úsek Podlesok - Hrdlo Hornádu - Letanovský mlyn
Podlesok (545 m) - Hrdlo Hornádu (535 m) - Kláštorná roklina, ústie (548 m) - Letanovský mlyn (515 m).
Úsek Dedinky - Geravy
Dedinky hotel - Zejmarská roklina ústie (805 m) - Geravy (1032 m) - Dedinky.
Úsek Stratenská Píla - Havrania skala - Dedinky
Stratenská Píla (795 m) - Stratená (800 m) - Stratenský kaňon (820 m) - Havrania skala (1154 m) - Občasný prameň (990 m) - Veľké a Malé Dedinky (795 m) - Dedinky hotel.
Aktuálne bezpečnostné upozornenia
Most cez roklinu v Prielome Hornádu medzi Tomášovským výhľadom a Letanovským mlynom je poškodený; z bezpečnostných dôvodov je vstup na most obmedzený najviac na dve osoby naraz.
V Tiesňavách pri Stratenej došlo k zosuvu pôdy, ktorý poškodil celý chodník vrátane bezpečnostných reťazí.
Pred túrou je potrebné overiť aktuálny stav turistických chodníkov, technických zabezpečení, počasia a prípadných výstrah.
Stretnutie s medveďom
Najdôležitejšia je prevencia. Vyhnite sa pohybu v teréne za súmraku, večer a skoro ráno, keď je aktivita medveďov najvyššia.
Hike only along signed hiking trails, alert your presence but without being too noisy. It's enough to cough from time to time, sing or discuss quietly. Avoid the bush and dead animals.
Oheň v prírode
Podľa návštevného poriadku je možné založiť oheň mimo zastavaného územia obcí do 10 metrov od stavby na určených ohniskách, ak predpisy neurčujú inak, napríklad v prípade zvýšeného nebezpečenstva požiaru.
Slovenský raj ponúka jedinečnú kombináciu prírody, dobrodružstva a oddychu. Hlboké rokliny, horské planiny, lesy, vodopády, vyhliadky a ľadová jaskyňa vytvárajú územie vhodné na poznávanie počas celého roka.