Romantické vily síce nie sú samostatný tatranský fenomén, ale fenomén Vysokých Tatier tvoria. Bez nich by to jednoducho nebolo ono.
Medzi pozoruhodné stavby na Štrbskom Plese patrí aj Slávikova vila. V medzivojnovom období i krátko po ňom sa v nej schádzala ozajstná smotánka a dodnes priťahuje pozornosť svojou architektúrou, polohou i výhľadmi na jazero a tatranské vrcholy.
Slávikova vila a jej miesto v dejinách Štrbského Plesa
Máša Haľamová bývala častým hosťom aj v susednej Slávikovej vile, kde sa v medzivojnovom období i krátko po ňom schádzala ozajstná smotánka.
Mala to len pár minút „od domu“, doľava do kopca hore.
Stavali si ju spriaznené rodiny Slávikovcov a Ruhmanovcov, Ján Slávik aj Ľudovít Ruhman boli v 30. rokoch minulého storočia poslancami.
Vila tak nebola iba súkromným obytným domom, ale aj miestom stretávania významných osobností politického, kultúrneho a spoločenského života. Jej poloha nad Štrbským Plesom zároveň vytvárala podmienky na oddych, rozhovory a spoločenské návštevy v prostredí horskej prírody.
Osobnosti, ktoré vilu navštevovali
V Slávikovej vile sa stretávali Martin Rázus, Vladimír Roy, Jan Werich, Jiří Voskovec či guvernér slovenskej banky Imrich Karvaš.
Prítomnosť týchto osobností pripomína, že Štrbské Pleso bolo v minulosti nielen kúpeľným a klimatickým miestom, ale aj významným centrom spoločenského a kultúrneho života. Vily v okolí jazera poskytovali zázemie ľuďom, ktorí do Tatier prichádzali za zdravím, oddychom, inšpiráciou i spoločenskými kontaktmi.

Architekt Jaroslav Polívka
Architektom vily bol Jaroslav Polívka, český architekt, ktorý počas druhej svetovej vojny emigroval a v rokoch 1946 až 1959 spolupracoval s nestorom americkej architektúry Frankom L. Wrightom.
Polívka je spoluautorom aj slávneho newyorského Guggenheimovho múzea.
Slávikova vila z roku 1935 tak súvisí s architektom, ktorého profesionálny príbeh presiahol hranice Československa a pokračoval v Spojených štátoch. Jej architektonická hodnota spočíva nielen v historickom veku, ale aj v spojení s tvorbou Jaroslava Polívku a s vývojom modernej architektúry.
Prvky interiéru a funkcionalistická vila
Architekt Maroš Semančík ukazuje na „drevenú priečku s gotizujúcim oblúkom a fajansové kachle“.
Slávikova vila je funkcionalistická vila z roku 1935.
Drevená priečka s gotizujúcim oblúkom a fajansové kachle predstavujú prvky, ktoré dokladajú výtvarné a remeselné riešenie interiéru. V kontraste s modernistickým charakterom stavby upozorňujú na snahu spojiť praktické usporiadanie domu s dekoratívnymi detailmi a atmosférou horského sídla.
Výhľad na Štrbské Pleso
Keď sa cez hromady sutín a odpadkov prederiete na druhé poschodie, k terase s výhľadom na Štrbské Pleso, aký nemá ani desaťhviezdičkový hotel, zatají sa vám dych.
Výhľad z terasy patrí k najvýraznejším vlastnostiam vily. Štrbské Pleso, obklopené tatranskou prírodou, vytvára scenériu, ktorá vysvetľuje, prečo sa miestne vily stali súčasťou romantického obrazu Vysokých Tatier.
Na Štrbskom Plese nájdeš ten najkrajší výhľad na Vysoké Tatry.
Práve spojenie architektúry, historickej atmosféry a výhľadu na jazero robí zo Slávikovej vily jedno z pozoruhodných miest pre záujemcov o tatranskú históriu a urbex.
Súčasný stav vily
Ukazuje na „drevenú priečku s gotizujúcim oblúkom a fajansové kachle“, ale my vidíme iba vybité okná, vytrhané parkety, vyšklbané elektroinštalácie, fľaše, ohorky a smeti.
Slúžiť bezdomovcom a neprispôsobivým individuám, to je zrejme najnovšia funkcia tejto funkcionalistickej vily z roku 1935.
Vila je dnes bohužiaľ terčom zubu času a vandalov.
Jej stav ukazuje rozdiel medzi architektonickou a historickou hodnotou objektu na jednej strane a jeho aktuálnym fyzickým stavom na strane druhej. Prvky, ktoré by mohli byť významné pre poznanie architektúry 20. storočia, sú vystavené chátraniu, poškodeniu a nešetrnému zaobchádzaniu.
Informácie od miestnych obyvateľov
Od miestnych sa dozviete, že vo vile za socializmu býval kúpeľný lekár, potom dom vrátili reštituentom a že ešte pred takými desiatimi rokmi sa tu po zemi váľali lekárske správy a striekačky.
Táto etapa dopĺňa príbeh vily o obdobie, v ktorom sa jej využitie menilo podľa spoločenských a vlastníckych pomerov. Počas socializmu v nej býval kúpeľný lekár, neskôr bola nehnuteľnosť vrátená reštituentom.
Ochrana a budúcnosť Slávikovej vily
Z posudku pre Pamiatkový úrad z roku 2014 vyplynulo, že chceli vilu vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku.
Proti tomu sa vlastník ohradil a oháňal sa pritom odborným posudkom, ktorý „nesie všetky znaky účelovo spracovaného dokumentu“.
Ešte raz chýry - vraj chcú vilu zbúrať a na jej mieste postaviť zrubový apartmánový dom.
Otázka budúcnosti vily sa preto spája s ochranou kultúrneho dedičstva, vlastníckymi právami, technickým stavom stavby a spôsobom využitia atraktívneho pozemku na Štrbskom Plese.
| Prvok | Informácia |
|---|---|
| Názov | Slávikova vila |
| Lokalita | Štrbské Pleso, Vysoké Tatry |
| Rok výstavby | 1935 |
| Architekt | Jaroslav Polívka |
| Architektonický charakter | funkcionalistická vila |
| Výrazné prvky | drevená priečka s gotizujúcim oblúkom a fajansové kachle |
| Významné osobnosti spojené s vilou | Martin Rázus, Vladimír Roy, Jan Werich, Jiří Voskovec, Imrich Karvaš |
| Posudzovanie ochrany | rok 2014 |
Slávikova vila v kontexte tatranských víl
Dve z víl, ktoré síce nie sú samostatný tatranský fenomén, ale fenomén Vysokých Tatier tvoria.
Romantické vily tvoria charakteristickú súčasť tatranských osád. Ich príbehy sú prepojené s rozvojom kúpeľníctva, klimatických pobytov, cestovného ruchu, architektúry a kultúrneho života.
Historická vila na brehu jazera je ako vystrihnutá z dobových básní.
Slávikova vila sa od Vily Maríny odlišuje súčasným stavom a príbehom, no obe stavby pripomínajú obdobie, keď sa okolie Štrbského Plesa formovalo ako prestížne horské a klimatické stredisko.
Vila Marína ako susedná historická stavba
Vila Marína na Štrbskom Plese je len pár metrov od jazera s takým fantastickým výhľadom cez okná, že aj vy by ste tu začali tvoriť ako poetka Máša Haľamová.
„Na konci mojej križovatky stojí dom na brehu jazera. Skutočný. Nevysnívaný.“
Tieto jej slová si môžete prečítať na pamätníku pred vilou, kde žila v rokoch 1930 až 1956.
Máša Haľamová bývala častým hosťom aj v susednej Slávikovej vile.
Historická vila na brehu jazera je zároveň dokonale moderným útočiskom na únik pred svetom, ruchom, stresom či povinnosťami.
História Vily Maríny
Horskú vilu blízko výbežku do jazera, na ktorom dnes nájdete pamätník SNP, postavili v roku 1892.
Pôvodne slúžila ako letné sídlo aristokracie, svietiac na pozadí tmavých tatranských lesov, ktoré ju neskôr objali a ukryli vo svojom tieni.
„Bol to developerský projekt. Vilu Tivoli si nechal vybudovať Viliam Rajner, riaditeľ Kúpeľov Starý Smokovec, navrhol a postavil mu ju slávny architekt Gedeon Majunke v rokoch 1891 až 1892.
Bol to nájomný dom.
V tom čase patrila medzi lacnejšie ubytovacie zariadenia,“ rozpráva Maroš Semančík, historik umenia z Múzea v Kežmarku.
V roku 1919 vilu premenovali na Marínu podľa diela Andreja Sládkoviča.
V roku 1918 bola vila premenovaná turistami z Liptovského Mikuláša vedenými Fedorom Droppom.
Rozdiel medzi uvedenými rokmi súvisí s odlišnými údajmi o premenovaní vily; pri historickom opise sa preto uvádzajú oba záznamy.
Vila Marína a Máša Haľamová
V rokoch 1930 až 1956 tu pôsobil významný doktor - odborník na pľúcne choroby, alergie a astmy MUDr. Ján Pullman.
Manželia vo vile žili až do roku 1956, keď lekár umrel a poetka sa odsťahovala do Bratislavy.
V rokoch 1930-1956 je rozhodujúcou kapitolou práca kúpeľného lekára MUDr. Jána Pullmana.
Žil vo vile so svojou manželkou, renomovanou slovenskou poetkou Mášou Haľamovou (1908-1995).
Ich príbeh zostáva jedným zo symbolov vily - spája jej liečebnú tradíciu s trvalým literárnym odkazom.
Opisovala vzácne kvety kvitnúce zo skál, snehom pokrytú prírodu, biele loďky hojdajúce sa na jazere, zelenú hladinu plesa, roztápajúcu sa jar.
Ubytovanie a atmosféra Vily Maríny
V rokoch 2014/2015 však vďaka európskym fondom prešla kompletnou rekonštrukciou a dnes víta hostí kedykoľvek a počas celého roka.
Pri pohľade z veľkých vystupujúcich okien niektorého z piatich veľkých apartmánov Vily Marína presne vieme, kde známa umelkyňa čerpala svoju inšpiráciu.
Pod tieňom ihličia nepočuť nič, len zvuky prírody a vlastné myšlienky.
Dokonalé ticho.
Zobudíte sa do živej tapety tatranských vrcholov a zrkadliaceho sa plesa, spoločnosť vám za oknom budú robiť len veveričky či občasní turisti bežiaci okolo, no ak by ste chceli, „civilizáciu“ máte stále na dosah.
Hoci je každý z luxusných elegantných apartmánov vybavený kuchyňou či veľkou chladničkou, k dispozícii je vám i skvelá reštaurácia Al Lago v hoteli Solisko, ktorý túto vilu spravuje.
Raňajky si môžete vychutnať práve tu, ale aj v útulnej štýlovej bielej knižnici vo vile, kde nájdete okrem iného i vzácne výtlačky básní Máši Haľamovej.
Za cenu bežnej izby v lepšom slovenskom hoteli si môžete vo Vile Marína užiť bohatý, jedinečný priestor, honosné vybavenie, dokonalé pohodlie a atmosféru neopakovateľného horského luxusu.
Napriek veľkým posteliam, mäkkým rodinným sedačkám či veľkému televízoru sa však luxus tohto miesta neskrýva vo vnútri, ale za oknom.
Vila Limba a urbexová tvár Štrbského Plesa
Ide o vilu Limbu, ktorá je jedným z najznámejších miest pre urbexerov v našich Tatrách.
Dôvod je jasný.
Z Limby je na YouTube množstvo videí, o to najnovšie sa postaral Marcelito Rečinský, ktorý sa do Tatier vybral s ďalšími slovenskými urbexermi - Ivanom Donovalom a Dávidom.
Okrem chátrajúcej stavby a graffiti, alebo bizarného nápisu „Lil Peep is life“, ktorý reaguje na zosnulého rapera, tu nájdeš aj krásne kachličky s motívmi od Heřmana Landsfelda.
Vila Limba dopĺňa obraz historických a opustených stavieb v tatranskom prostredí. Zároveň pripomína, že záujem o architektúru a urbex by mal rešpektovať bezpečnosť, súkromné vlastníctvo a ochranu objektov.
Čo si všímať pri návšteve Štrbského Plesa
- významné historické vily a ich architektonický charakter;
- výhľady na Štrbské Pleso a okolité tatranské vrcholy;
- spojenie kúpeľnej, klimatickej a obytnú funkcie stavieb;
- literárne a spoločenské osobnosti späté s miestom;
- zachované remeselné prvky, napríklad drevené priečky, oblúky, kachle a keramické obklady;
- rozdiel medzi obnovenými objektmi, ako je Vila Marína, a chátrajúcimi stavbami, ako je Slávikova vila;
- potrebu rešpektovať zákaz vstupu do nebezpečných alebo uzavretých objektov.
Slávikova vila zostáva jedným z miest, ktoré pomáhajú pochopiť historický charakter Štrbského Plesa. Jej príbeh spája architektúru Jaroslava Polívku, rodiny Slávikovcov a Ruhmanovcov, návštevy významných osobností, výnimočnú polohu i otázku ďalšej ochrany.