Pustá jaskyňa v Demänovskej doline

Pustá jaskyňa je súčasťou Národnej prírodnej pamiatky Demänovské jaskyne, ktorá sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier. Demänovský jaskynný systém je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku.

Sústava viacerých geneticky súvisiacich a navzájom poprepájaných jaskýň na pravej strane doliny tvorí tzv. Demänovský jaskynný systém, s celkovou dĺžkou 41 463 m a prevýšením 196 m (k 31. 12. 2017) najdlhší na Slovensku a stý najdlhší na svete (11/2019).

Jeho hlavnou časťou sú: Pustá jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská jaskyňa mieru a Demänovská ľadová jaskyňa.

Demänovský jaskynný systém mapa

Poloha a význam Pustej jaskyne

Pustá jaskyňa sa nachádza v Demänovskej doline na území Národného parku Nízke Tatry. Patrí do komplexu jaskýň, ktorý vznikol v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch pozdĺž zlomov a puklín.

V roku 1972 bola na ochranu vtedy 20 km dlhej sústavy Demänovskej ľadovej jaskyne, Demänovskej jaskyne mieru, Demänovskej jaskyne slobody spolu s Pustou jaskyňou vyhlásená národná prírodná pamiatka Demänovské jaskyne.

Územie pamiatky včítane jej ochranného pásma je ramsarskou lokalitou Jaskyne Demänovskej doliny.

Demänovská dolina patrí medzi najvýznamnejšie krasové územia Západných Karpát. Kras Demänovskej doliny má rozlohu zhruba 14 km2 a vyznačuje sa intenzívnym podzemným skrasovatením.

Vznikol najmä v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch pozdĺž zlomov a puklín a predstavuje komplikovaný komplex chodieb, dómov a priepastí v deviatich vývojových úrovniach s aktívnym alochtónnym tokom.

Prepojenie s Demänovskou jaskyňou slobody

Pustá jaskyňa je významná aj z hľadiska historického prieskumu Demänovského jaskynného systému. V roku 1951 pod vedením A. Droppu prepojili Demänovskú jaskyňu slobody s Pustou jaskyňou.

Demänovská jaskyňa slobody predstavuje morfologicky najpestrejšiu časť Demänovského jaskynného systému.

V roku 1983 ju speleopotápači V. Žikeš a Ľ. Kokavec spojili s jaskyňou Vyvieranie.

Po neúspešných pokusoch v rokoch 1952, 1968, 1974 a 1983 sa na prelome rokov 1986 a 1987 dosiahlo jej prirodzené spojenie aj s Demänovskou jaskyňou mieru.

Jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina vylezením steny Veľkého dómu v roku 1986 objavili jeho vrchné poschodia, neskôr v roku 1989 dosiahli prepojenie jaskyne s Jaskyňou pod Útesom a Údolnou jaskyňou.

V roku 1991 pod vedením Ľ. Holíka prenikli do priestorov Jaskyne trosiek v dĺžke 1,2 km a následne ju pripojili k Jaskyni slobody.

Taktiež neskôr, od roku 2004 objavovali Demänovskú medvediu jaskyňu s dĺžkou 1,6 km (J. Šmoll a kolektív), ktorá sa osem rokov neskôr stala súčasťou Jaskyne slobody prekopaním zanesenej chodby len niekoľko metrov od betónového chodníka prehliadkovej trasy.

Podzemné priestory a hydrologické pomery

Demänovský jaskynný systém predstavuje komplikovaný komplex chodieb, dómov a priepastí v deviatich vývojových úrovniach s aktívnym alochtónnym tokom.

Jaskyňou preteká podzemný tok Demänovky, ktorá pramení pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier na nekrasovom území a do podzemia sa ponára na Lúčkach.

Na povrch sa dostáva jaskyňou Vyvieranie severne od Demänovskej jaskyne slobody.

V Demänovskej jaskyni slobody dolné, riečne modelované chodby predstavujú niekoľko horizontálnych vývojových úrovní (Mramorové riečisko, Hlinená chodba, Suchá chodba, Prízemie, Králova galéria).

Miestami sú rozšírené rútením (Veľký a Chrličový dóm, Ružová sieň, Pekelný dóm).

Na jaskynné úrovne vo visutej polohe ústia strmo klesajúce chodby, najmä od terajšieho vchodu a východu z jaskyne.

Okrem menších oválnych chodieb (Chodba utrpenia, Panenská chodba, Medvedia chodba, Klenotnica) zahrnujú i väčšie priestory (Guľový dóm, Priepasť parašutistov, Jánošíkov a Hviezdoslavov dóm, Hlboký dóm).

Puklinový charakter bez výraznejších znakov riečnej modelácie majú Zázračné siene, Čarovná chodba a Kamenný vinohrad.

V jaskyni sa nachádza množstvo jazier a jazierok, v nesprístupnených častiach najväčšie z nich - Veľké (Těsnohlídkove) jazero má dĺžku 52 m, šírku 5 až 12 m a hĺbku vyše 7 m.

Výprava za sifónom v Pustej jaskyni

Pustá jaskyňa bola predmetom speleologického prieskumu aj v novších obdobiach. Jeden z dvojice potápačov-ojevitelů - Dan Hutňan, popsal akci takto:

„Po dohode s Janom Dzúrom sme sa zúčastnili spoločnej akcie pri prieskume nových častí Pustej Jaskyne.

Sifón v Žikešovom dóme prekonal v minulom roku Radek Husák.

Na akcii 22.10.2011 sme sa mali dostať za sifón vo dvojici (Radek a Dano).

Cieľom bolo objaviť a zmapovať predpokladané priestory za sifónom.

Po náročnom transporte materiálu pre dvoch potápačov do Žikešovho dómu sa obaja potápači ustrojili a zahájili ponor v sifóne.

Použili tlakové fľaše umiestnené na boku potápača (Radek 2x7l, Dano 2x6l) naplnené vzduchom na 250 barov.

Pod vodou postupovali chodbou, vysokou v niektorých miestach 70 cm.

Po 25 metroch je v hĺbke 13 metrov reštrikcia tvaru pravouhlého trojuholníka.

Jej prekonanie vyžadovalo odopnutie jednej fľaše, ktorú potom potápači tlačili pred sebou.

Za zúžením je sifón priestornejší (cca 4x1,5 m) a dno postupne stúpa až do jazierka rozmerov 8x5 metrov.

Sifón je dlhý 75 m.

Do jazierka vteká prudký tok, striekajúci zpod skaly pol metra nad úrovňou hladiny.

Vytvára značný hluk.

Šikmo uklonenou sieňou sa dostávame o dva metre vyššie.

Celý prietok potoka tu prechádza pol metra širokou puklinou.

Po desiatich metroch sa puklina mení v riečnu chodbu širokú 5-7 metrov.

V niektorých miestach dosahuje výšku až 11 metrov.

Dno potoka je pokryté striedavo hrubým pieskom, štrkom a občas i bahnom.

Na niektorých miestach sú veľké skalné bloky.

Priestorná riečna chodba končí po cca 100 metroch závalom, z pod ktorého vyteká väčšia časť vodného toku.

Zbytok toku vyteká z pravej odbočky, ktorá po 10 metroch priechodného závalu pokračuje tlakovými tunelmi (80x40cm) končiacimi extrémne prielezným zúžením.

V polovici uvedenej 100 metrovej chodby z ľavej strany priteká vodopád (cca 5l/s) z neprieleznej pukliny 1,5 metra nad hladinou potoka.

Naproti nemu je pod hladinou prítok zo sifónu, ktorý nebol prezkúmaný, ale bude len ťažko priechodný.

V ľavej časti chodby je niekoľko perspektivných komínov malých rozmerov (cca 1x0,7m).

Nachádzajú sa tu i miesta s aktívnym skapom.

Steny sú nad úrovňov 2 m pokryté bahnom.

Záverečný zával je pravděpodobně pri prieniku suchých jaskyniarov prekonateľný.

Celková doba pobytu speleopotápačov v sifone a za ním bola 2,5 hodiny.

Z jednej použitej fľaše spotrebovali 80 barov.

Ďakujeme všetkým zúčastneným jaskyniarom za perfektný transport k sifónu i na povrch.

Demänovská jaskyňa slobody ako súčasť systému

Medzi dominanty Demänovských jaskýň patrí Demänovská jaskyňa slobody, ktorá dlhé roky očaruje návštevníkov bohatou sintrovou výplňou rozličných farieb, tajuplným podzemným tokom Demänovky i čarokrásnymi jazierkami.

Prehliadka najzaujímavejších priestorov systému Demänovských jaskýň, sprístupnených od 5.5.1933.

Unikátne sintrové formy, podzemná rieka Demänovka, krasové jazierka a typické riečne modelované chodby a stropné korytá.

Vo vyšších úrovniach steny, pukliny a stropy zdobené bohatou kvapľovou výzdobou.

Z bohatej sintrovej výplne sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy (špongiovité, koralovité, hroznovité) i excentrické stalaktity.

Upútajú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické stalaktity a mnohé ďalšie formy.

K Tradičnému okruhu je pričlenená časť: Veľký dóm - najrozmernejší podzemný sprístupnený priestor na Slovensku s podzemným riečiskom a mäkkým čistobielym sintrom.

Demänovská jaskyňa slobody je dôležitá aj z biologického hľadiska. V Medvedej chodbe sa našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus).

Nález šťúrovky Eukoenenia spelaea predstavuje jeden z najsevernejších výskytov zástupcu tohto radu pavúkovcov, čím sa Demänovské jaskyne radia medzi biospeleologické lokality európskeho významu.

História objavovania a sprístupňovania

Pustá jaskyňa je spätá s dlhodobým výskumom Demänovskej doliny a s postupným prepájaním jednotlivých podzemných priestorov.

V rokoch 1948 - 1955 jaskyne Demänovskej doliny skúmal a komplexne zameral A. Droppa.

Od roku 2009 v jaskyni prebiehajú podrobné meračské práce pod vedením P.

Významnou etapou bolo spojenie Pustej jaskyne s Demänovskou jaskyňou slobody v roku 1951. Ďalšie objavy a prieskumy postupne rozšírili poznanie systému o nové chodby, dómy, sifóny a hydrologické väzby.

Demänovská jaskyňa slobody bola objavená A. Králom za pomoci A. Mišuru a ďalších prieskumníkov suchým najspodnejším ponorom Demänovky v roku 1921 a pomenovaná Chrám slobody.

V roku 1922 vznikla Komisia pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ktorá začala sprístupňovacie práce.

V roku 1923 inštalovali dočasné elektrické osvetlenie.

V roku 1925 vzniklo Družstvo Demänovských jaskýň, ktoré pokračovalo v práci Komisie.

Výprava vedená A. Králom objavila v roku 1926 Jánošíkov dóm, Panenskú chodbu, Chodbu utrpenia a Červenú galériu.

V. Benický a A. Lutonský objavili v roku 1927 Čarovnú chodbu a Fialový dóm, v roku 1929 Svantovítove siene, o rok neskôr Zázračné siene.

V roku 1928 bol vyrazený nový vchod do jaskyne v dolinke Točište, v prevádzke je od roku 1930.

V roku 1931 sa inštalovalo definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predĺžila do Ružovej siene a o odbočku do Hviezdoslavovho dómu.

V tom istom roku J. Zelinka objavil Medvediu chodbu a zistil jej komunikáciu s povrchom.

V roku 1933 sa z Medvedej chodby prekopal nový východ z jaskyne, ktorý zmenil prehliadkovú trasu.

Horné časti od Hviezdoslavovho dómu sa sprístupnili v rokoch 1931 - 1933.

Praktické informácie pre návštevníkov

Pustá jaskyňa je predovšetkým speleologicky skúmanou súčasťou Demänovského jaskynného systému. Verejnosti je sprístupnená najmä Demänovská jaskyňa slobody, ktorá návštevníkom približuje najzaujímavejšie priestory systému.

Jaskyňa sa nachádza 13 km južne od Liptovského Mikuláša v Nízkych Tatrách, na pravej strane Demänovskej doliny, niekoľko kilometrov pod známym lyžiarskym strediskom Jasná.

Serpentínový chodník od parkoviska k jaskyni má dĺžku asi 400 m a prevýšenie 67 m.

Výstup k jaskyni trvá 10 - 15 min.

Tradičný okruh má dĺžku 1 150 m a prevýšenie 86 m.

Na trase je 913 schodov.

Dlhý okruh má dĺžku 2 150 m, rovnaké prevýšenie a 1 118 schodov.

Dĺžka trvania prehliadky tradičného okruhu je asi 60 min, pri veľkom okruhu približne 100 min.

Pre prípadný vstup do Demänovskej jaskyne slobody treba mať primeraný odev a obuv, keďže celoročná teplota v jej priestoroch je cca 6 - 7 °C.

Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu a blesku sa môže uskutočniť v rámci vstupu do jaskyne.

Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne, len medzi hodinami pravidelných vstupov, po zaplatení základného vstupného a stanoveného poplatku.

Platba prostredníctvom kultúrnych poukazov nie je možná, pretože naša organizácia patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR.

V zmysle zákona č. 434/2010 Z. z.

Dovoľujeme si Vás upozorniť, že môžu nastať situácie kedy bezhotovostná platba nebude možná.

Z tohto dôvodu Vám odporúčame, aby ste disponovali primeranou výškou hotovosti, ak chcete mať istotu, že sa na prehliadku jaskyne dostanete.

Rezervácie vstupov sa nevykonávajú.

Pri bežnej návštevnosti sú vstupy organizované podľa časov vo vstupnom poriadku, pri zvýšenej návštevnosti sa vstupy organizujú priebežne v intervaloch podľa charakteru a aktuálnej možnosti danej prevádzky jaskyne.

Parkovisko nepatrí pod správu jaskyne.

Poplatky za parkovanie vyberá subjekt, ktorý nesúvisí s prevádzkou jaskyne.

Demänovská dolina a okolie

Demänovská Dolina je obec v severnej časti Nízkych Tatier južne od Liptovského Mikuláša.

Vznikla na území Demänovskej doliny v roku 1964 zlúčením turistických objektov v miestnych častiach: Tri studničky, Jaskyne, Repiská, Lúčky a Jasná.

Demänovská dolina ponúka nekonečné možnosti aktivít, zábavy a aktívneho oddychu.

Jasná ponúka široké možnosti letných aj zimných aktivít, pričom v okolí sa nachádzajú turistické chodníky, horské vrcholy, Vrbické pleso a ďalšie zaujímavé výlety.

Vrbické pleso leží vo výške 1 113 m n. m. a jeho najväčšia hĺbka dosahuje 8 metrov.

K plesu vedie turistický chodník s dĺžkou približne 20 minút.

Okolie ponúka fotogenické pohľady na pleso a jeho horské okolie.

Je to vhodné miesto, kde si možno posedieť a nerušene sa kochať nádhernou prírodou.

V blízkosti sa nachádza aj ihrisko.

Chopok sa pyšne týči v úctyhodnej nadmorskej výške 2024 metrov.

Jeho hrebeň vyčnieva medzi Derešmi a vrchom Konské.

Za priaznivého počasia sa môžu návštevníkom naskytnúť výhľady na známe nízkotatranské vrchy, Demänovskú dolinu či Poľanu.

Pri pohybe vo vysokohorskom prostredí Nízkych Tatier je potrebné vhodne sa obliecť a obuť, pretože návštevníkov môže zastihnúť nepríjemné a chladné počasie.

Územie Demänovskej doliny je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a Národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina.

Vápencové bralá sa vyznačujú zachovalou vegetáciou s mnohými chránenými, ohrozenými či endemickými rastlinami.

Z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský.

Pri návšteve chráneného územia je dôležité rešpektovať prírodu, pohybovať sa po vyznačených chodníkoch a nerušiť živočíchy.

tags: #pusta #jaskyna #demanovska #dolina