Prírodné kúpele Smrdáky: liečivá sírovodíková voda a sírne bahno

Prírodné liečebné kúpele Smrdáky sú známe jedinečným zložením prírodnej minerálnej vody s vysokým obsahom sírovodíka. Kúpele Smrdáky sú klenotom medzi kúpeľami na Slovensku hlavne v liečbe kožných ochorení, ktoré sú spojené s pohybovými ochoreniami.

Smrdáky patria vďaka svojej minerálnej vode s najvyšším obsahom sírovodíka v Európe medzi najúčinnejšie slovenské kúpele pre liečbu kožných chorôb a ochorení pohybového aparátu. Liečbu a relaxáciu návštevníkov podporujú mierne klimatické podmienky a pokojné prírodné prostredie.

Minerálny prameň v kúpeľoch Smrdáky

Kde sa kúpele Smrdáky nachádzajú

Kúpele Smrdáky ležia v Záhorskej nížine na úpätí Bielych Karpát v nadmorskej výške 241 m. n. m.. Od Senice je vzdialená približne 7 km.

Obec Smrdáky sa nachádza v malebnom regióne Záhorie, na úpätí Malých Karpát, v doline lemovanej pahorkami s ovocnými sadmi. Areál kúpeľov je dnes už zrastený a obcou.

Smrdáky patria do teplej oblasti s mierou ale vlhkou zimou. Liečbu a relaxáciu návštevníkov podporujú mierne klimatické podmienky a pokojné prírodné prostredie.

Prečo sa obec volá Smrdáky

História kúpeľov Smrdáky je nerozlučne spätá s liečivými prameňmi, ktoré sa tu nachádzajú. Pôvodne sa obec nazývala Nová Ves. Obyvateľov tejto obce však prezývali „Smrdáci“, kvôli zapáchajúcim minerálnym prameňom. Toto meno sa tak vžilo, že nahradilo predošlé meno osady a vznikla obec Smrdáky.

Názov obce a aj kúpeľov Smrdáky je odvodený od toho, že v týchto kúpeľoch sú zapáchajúce pramene. V minulosti aj obyvateľov Smrdákov nazývali „Smrdáci“.

Historicky sa možno opierať o samotný názov Smrdáky - po maďarsky Büdöskó, ktorý je pre kúpele charakteristický a nesporne je odvodený od zápachu minerálnej vody.

Legenda o objavení liečivých prameňov

O prvých počiatkoch kúpeľov sa zachovalo málo materiálu. Povesť o vzniku kúpeľov hovorí o pastierovi, trpiacom na „boľavé nohy“, ktorý pásol dobytok v miestach terajších kúpeľov.

V tých dobách sa tam rozprestierali pasienky, močariská a lesy. Pastiera upútal zvláštny zápach, vychádzajúci z malého prameňa. Podivná voda vnukla pastierovi myšlienku vykúpať v nej svoje choré nohy. Skoro sa presvedčil o hojivom účinku vody, lebo bolesti začali slabnúť.

O vode sa dozvedel aj horár z neďalekej horárne, ktorého chorá dcéra už dlhší čas nevládala na nohy. Vyskúšala kúpele a taktiež s úspechom. Šťastné vyzdravenia napomohli rozšíreniu zvesti o liečivosti prameňa a chorí ľuďia ho začali vyhľadávať.

Najstaršie zmienky o vode

O liečivých prameňoch je známe, že ich vodu obyvatelia používali pri rôznych chorobách dávno pred založením kúpeľov. Vedeli, že do kúpeľa k minerálnej vode musia pridávať obyčajnú vodu v určitom pomere.

Miestni roľníci dávali minerálnu vodu piť aj chorému dobytku na uzdravenie a zdravému miesto soli. Mali vraj potom dobytok dobre živený a choroby sa ho „nechytali“.

Prvé zmienky o liečivej vode pochádzajú zo známeho diela slovenského polyhistora Mateja Bela Notitia Hungariae Novae z roku 1736.

Za doteraz najstarší rozbor smrdáckych minerálnych vôd sa považuje rozbor Jána Mateja Gottmanna z roku 1763.

Zaujímavá je informácia z roku 1805, z ktorej sa dozvedáme, že v Smrdákoch si liečili zranenia z bojov napoleonskí vojaci, ku ktorým sa doniesol chýr o liečivých účinkoch smrdáckych vôd.

Založenie kúpeľov a prvé budovy

Kúpele založil v roku 1832-33 šľachtic Jozef Vietoris. Prvý kúpeľný dom dal postaviť Jozef Vietoris v rokoch 1832 - 1833.

Prvou budovou, ktorú postavil, bol tzv. spoločný kúpeľ - „Balnearium commune“. Bola to štvorcová budova s vestibulom pozdĺž celej budovy.

V strednej časti bolo 11 oddelených kabín pre vane, ďalej miestnosť na ohrievanie vody. Na oboch koncoch budovy boli byty pre kúpeľnú obsluhu.

Súčasne s kúpeľnou budovou postavil Vietoris aj kaštieľ, určený na ubytovanie hostí šľachtického pôvodu. Bola to zaujímavo architektonicky riešená budova, postavená do tvaru uzavretého obdĺžnika (500 stôp dlhého a 250 stôp širokého).

Najznámejšou pamiatkou kúpeľov je budova kaštieľa z roku 1839. Nechal ho postaviť Jozef Vietoris. Kaštieľ má veľký klasicistický portál, ktorý sa stal symbolom kúpeľov.

Zakladateľ kúpeľov upravil aj priestory pred kaštieľom a pri kúpeľnej budove. Kaštieľ postavil na pôde navezenej do výšky 3 - 5 stôp.

Močiare dal sčasti zaviesť zemou, sčasti odvodniť kanálmi, staré, bútľavé vŕby a iné stromy vyklčovať, porobiť chodníčky a vysadiť nové kríky. Možno teda hovoriť o akejsi parkovej úprave a vytváraní prvok kúpeľného prostredia.

Rozvoj kúpeľov v 19. storočí

Staré spoločné kúpele svojou kapacitou nestačili a v rokoch 1838 - 39 postavili ďalšiu budovu, tzv. nový kúpeľ - panský. Tejto sa staré kúpele nemohli rovnať ani čo do krásy ani pohodlia a veľkosti.

Mala 20 murovaných kabín s drevenými vaňami a ležadlami. Technické vybavenie kúpeľov bolo dokonalejšie. Bola tu pec s vmurovaným kotlom, drevené nádrže na minerálnu aj obyčajnú studenú vodu.

Voda z prameňov sa čerpala čerpadlom s konským pohonom. Nové kúpele boli vyhradené pre šľachtu a pre chudobný ľud ponechali staré.

Už odvtedy boli staré kúpele pre veľký počet chorých nepostačujúce, veľmi častým používaním sa skoro opotrebúvali, znečisťovali sa rozlievaním vody pri ručnom roznášaní, boli vlhké, zle vetrané a ukazovala sa potreba vystavať väčšie.

Zatiaľ museli pacienti zháňať ubytovanie a stravovanie v domčekoch miestnych obyvateľov, mnohí Smrdáčania podávali doma aj kúpele - nosili domov minerálnu vodu z prameňov.

Na zhromaždení lekárov a lekárnikov Nitrianskej župy v roku 1839 boli podľa mena známe dva pramene liečivej vody: prameň Jozef, nazvaný po zakladateľovi, a prameň Vilhelmína, pomenovovaný po jeho dcére.

Oba pramene boli spojené podzemným potrubím a chránené štvorcovou drevenou nádržou. Voda v prameni bola sivohnedá, povrch bol potiahnutý žltkastým povlakom a z hĺbky neustále vystupovali bubliny, ktoré sa objavovali vo väčšom množstve pred búrkou alebo pri intenzívnejšom slnečnom žiarení.

Vývoj kúpeľov v 20. storočí

O histórii od založenia kúpeľov až do konca 19. storočia sa nezachovali správy. Kúpele boli v období pred prvou svetovou vojnou čoraz vyhľadávanejšie pacientmi z celého územia Rakúsko-Uhorska.

Do Smrdák pozývali v prvých rokoch dvadsiateho storočia popredných umelcov a kultúrne súbory, najmä z Viedne. Kúpele si všímali aj vedecké autority: hydrogeológovia, chemici a lekári.

Za prvej svetovej vojny sa v kúpeľoch liečili chorí a ranení vojaci. V povojnových rokoch kúpele prechodne upadli.

Po niekoľkoročnej stagnácii ožili a popri súkromných pacientoch sa zaujímali o liečbu aj zdravotnícke a sociálne ustanovizne, poisťovne, úrad vojenských poškodencov a iné.

Čoskoro sa ukázala potreba rozšíriť kúpeľnú budovu. V roku 1933 postavilo v Smrdákoch brnenské policajné riaditeľstvo „Zotavovňu dr. Kračmára“ (teraz liečebný dom Eva) s kapacitou 45 postelí pre liečbu svojich príslušníkov.

Roky 1935-38 boli pre kúpele najúspešnejšie. V kúpeľných objektoch bolo vtedy ubytovaných okolo 180 pacientov a takmer taký istý počet bol ubytovaný v obci Smrdáky.

Okrem toho dochádzali aj pacienti z blízkeho okolia ambulantne, takže v kúpeľoch na vrchole kúpeľnej sezóny zaznamenali až 400 kúpeľov denne.

Druhá svetová vojna znamenala pre kúpele opäť obdobie útlmu. Počas vojny boli v časti kúpeľov ubytované nemecké deti a prevádzka sa udržiavala len v nevyhnutnej miere.

Objekty kúpeľov boli poškodené priamymi bojovými akciami, dočasne tu sídlil aj štáb jednej z operačných ruských jednotiek. V roku 1949 boli kúpele znárodnené.

Nové pramene a moderná éra kúpeľníctva

V roku 1950-56 bol uskutočnený hydrogeologický prieskum ich liečivých prírodných zdrojov. Sondážne prieskumné a analytické práce urobil Ústav pre naftový výskum v Hodoníne - dr. J. Janáček a dr. J.

V roku 1950 objavili v hĺbke 301 m primárny zdroj sírovodíkovej minerálnej vody, v roku 1957 ďalší oveľa výdatnejší zdroj. Po roku 1952 boli navŕtané nové minerálne pramene (v súčasnosti sa využívajú dva) a začala sa moderná éra kúpeľníctva v obci.

Veľmi cenné výsledky priniesol aj rozsiahly geologický prieskum bahenných ložísk v roku 1956. Bohaté ložiská liečivého sírneho bahna len v presondovanej ploche obsahujú asi 750 000 ton a zásoby nepresondovaných ložísk sa odhadujú na ďalších 750 000 ton.

Geologický pôvod minerálnych vôd

Žriedlová oblasť obce Smrdáky leží vo východnej okrajovej časti rozsiahlej karpatsko - alpskej priehlbiny, tzv. viedenskej panvy, ktorá je na našom území známa nielen výskytom minerálnych vôd , ale i ropy.

Ich pôvod treba hľadať v treťohorách, kedy bolo naše územie zväčša zaliate morom. Karpaty tvorili pásmo ostrovov a plytkých lagún, v ktorých sa milióny rokov hromadili sedimenty z biologického materiálu, hlavne z bilkovinových častí tiel vodných živočíchov.

Ich anaeróbnou bakteriálnou premenou v závislosti na miestnych podmienkach následne vznikli ložiská sírovodíkových vôd, plynov a ropy. Aj preto zložitá geologická stavba smrdáckej žriedlovej oblasti umožňuje výskyt až troch rozličných druhov podzemných vôd.

  • V prvom rade sú to doteraz najzámejšie sírovodíkové minerálne vody.
  • V druhom rese sa tu nachadzajú slané jódobrómové minerálne vody, ktoré sa doteraz balneologicky nevyužívali.
  • Posledným druhom sú obyčajné vody, hlboké a povrchové, ktoré majú svoj samotný režim.

Na geologickej stavbe žriedlovej oblasti Smrdák sa okrem útvarov kvartéru zúčastňujú mladotreťohorné horniny. Celkový geologický ráz oblasti podmieňujú tektonické línie, ktoré určujú aj pozíciu geologických útvarov a obehový režim minerálnych a obyčajných vôd v nich.

Cez obec Smrdáky prebieha v smere VSV - ZJZ zlomová línia nazývaná geológmi ô farská porucha“. Protoklonným zlomom je zlom koválovský, vyvinutý južne od Smrdák.

Tretím významným zlomom je zlom štefanovský, ktorý pretína farskú poruchu a pokračuje na severnej tzv. unínskej kryhe, kde oddeľuje vrchný helvét od sarmatu a tortonu na vysokej kryhe.

Autori prác o geologickej štruktúre v oblasti Smrdák pripisujú zlomovým poruchám funkciu bariéry medzi jednotlivými rezdelenými zvodnenými obzormi.

Svätojánsky zlom tvorí významnú bariéru pre postup H2S od juhu k severu do severnej vysokej kryhy. Preto minerálne vody v tejto kryhe sú bez obsahu sírovodíka, ale majú pomerne vysokú mineralizáciu cca 7000mg/I.

Zloženie smrdáckej minerálnej vody

Základom kúpeľnej liečby v Smrdákoch je chloridovo-hydrouhličitanová, vápenatá, hypotonická liečivá minerálna voda s najúčinnejšou zložkou - aktívnou sírou, ktorá je obsiahnutá vo forme voľného a viazaného sírovodíka.

Minerálna voda obsahuje až 680 mg sírovodíka na liter a celkový obsah minerálnych látok približne 3 400 mg na liter, vďaka čomu patrí medzi najkoncentrovanejšie sírne vody na území Slovenska a strednej Európy.

Prírodná minerálna voda je chloridovo-hydrouhličitanová, vápenatá, hypotonická liečivá minerálna voda s najúčinnejšou zložkou aktívnej síry, ktorá je obsiahnutá vo forme voľného a viazaného sírovodíka.

VlastnosťÚdaj
Sírovodík680 mg v litri
Celkový obsah minerálnych látok3400 mg na liter
Využívané prameneJozef I. a Jozef II.
Teplota sírneho bahna45°C
Rozloha kúpeľného parku16 ha

Obsahuje aj minerály a soli - najmä na báze Na, Mg a Ca (3400 mg/l), ktoré priaznivo prispievajú k liečebnému účinku.

Vďaka obsiahnutej síre má protizápalový efekt, znižuje pocit svrbenia, aj bolesť a zlepšuje prekrvenie kože. Cieľom liečby jej zhojenie kožných prejavov a dosiahnutie dlhodobej remisie, čiže obdobia bez príznakov ochorenia.

Sírovodíková minerálna voda sa na liečebné účely využíva vo forme vaňových kúpeľov. Balneoterapia (kúpeľná liečba) patrí k najstarším formám liečby.

Liečebný vaňový kúpeľ so sírovodíkovou vodou

Liečivé sírne bahno

Liečivý účinok minerálnej vody dopĺňa unikátne prírodné liečivé sírne bahno, ktoré vzniká pretekaním sírovodíkovej minerálnej vody cez sprašové zeminy.

Sírne bahno je peloid používajúci ako zdravotná pomôcka vo forme zábalov na kĺby a chrbticu. Je peloid vznikajúci pretekaním sírovodíkovej vody cez sprašové zeminy tejto oblasti.

Jeden rok zreje navrstvené s prírodnou liečivou vodou. Neskôr sa dosycuje smrdáckou minerálnou vodou a zohrieva sa na teplotu 45 °C.

Vonku v bazéne má totiž prírodnú teplotu. Je unikát najmä v liečbe pohybového aparátu.

Jeho výnimočnosť spočíva v schopnosti prehrievať pohybový aparát. Má špeciálnu konzistenciu umožňujúcu tepelnú trvanlivosť, chladne štyrikrát pomalšie ako voda a prehrieva hlboké telesné štruktúry.

Je dôležitou súčasťou liečby kožných ochorení uvedených v indikačnom zozname. Pri liečbe ochorení pohybovej sústavy ( kĺbov a chrbtice) sa využíva liečba teplom vo forme parafínových obkladov, solux(infračervené žiarenie), klasická ručná alebo podvodná masáž, vírivá kaskáda i perličkové kúpele.

Ochorenia, pri ktorých sa kúpele využívajú

Kúpele Smrdáky sú jedným z najlepších kúpeľov v liečbe kožných ochorení a dokonca veľmi úspešne konkurujú aj kúpeľom v zahraničí.

Do Smrdákov chodia pacienti s psoriázami ekzémami s akné, lokálnymi drmatídami a s arktickymi psoriázami.

Prírodná minerálna voda je účinná v liečbe niektorých, zvlášť kožných ochorení. Liečebný program môže zahŕňať aj terapiu ochorení pohybového aparátu, najmä kĺbov a chrbtice.

Okrem uvedených procedúr kúpele ponúkajú aj ďalšie špecializované terapie prispôsobené individuálnym potrebám klientov.

Kúpeľný park a prírodné prostredie

Jozef Vietoris nechal tiež odvodniť miestny močiar, a tak získal priestor pre park, do ktorého vysádzal vzácne dreviny.

Na ploche 16 hektárov sa rozprestiera kúpeľný park, do ktorého sú umiestnené jednotlivé kúpeľné budovy. Park vznikol vysušením močiarov.

Kúpeľný park má v súčasnosti rozlohu 16 ha a je obľúbeným oddychovým miestom kúpeľných hostí. Je tu umiestnený najstarší kúpeľný hotel Mier.

Nachádzajú sa tu domáce aj cudzokrajné listnaté a ihličnaté dreviny a kry a traviny v počte niekoľko desiatok druhov.

Kúpeľný park Smrdáky historické budovy

Ubytovanie a služby v kúpeľnom areáli

Hotel CENTRÁL

Hotel CENTRÁL sa nachádza pri vstupe do areálu kúpeľov. Je v ňom umiestnená centrálna recepcia, prijímacia kancelária kúpeľov, ordinácie lekárov, ošetrovňa, lekárska pohotovostná služba rehabilitačné oddelenie.

Hotel má prevažne dvojlôžkové izby, ktoré sú vybavené vlastnou kúpeľňou s vaňou, WC, káblovou televíziu, telefónom a chladničkou.

Izby superior sú moderne zariadené jedno a dvojlôžkové izby vybavené kúpeľňou so sprchovacím kútom, WC, káblovou televíziou, rádiobudíkom, telefónom, prípojom na internet, chladničkou.

Na recepcii je možnosť zakúpenia darčekových a hygienických predmetov.

Ďalšie možnosti ubytovania

Hotel poskytuje ubytovanie v prevažne dvojlôžkových izbách a apartmánoch. Izby sú vybavené vlastnou kúpeľňou so sprchou, WC, káblovou televíziou, telefónom a chladničkou.

Izby Superior sú moderne zrekonštruované dvojlôžkové izby vybavené kúpeľňou so sprchovacím kútom, WC, káblovou televíziou, rádiobudíkom, telefónom, prípojom na internet, chladničkou.

V hoteli sa nachádza reštaurácia, ktorá slúži nielen kúpeľným hosťom ale aj širokej verejnosti, jedáleň pre pacientov a lobby bar s letnou terasou.

Zrekonštruovaný Garni hotel má krásny výhľad na park a kúpeľný areál. Hotel disponuje jedno a dvojlôžkovými izbami a apartmánmi, ktoré sú vybavené vlastnou kúpeľňou so sprchou, WC, káblovou televíziou, rádiobudíkom, telefónom a chladničkou.

Väčšina izieb má malý balkón.

Voľný čas a šport

Športovo orientovaní hostia majú k dispozícii kvalitné tenisové ihrisko s umelým povrchom, volejbalové ihrisko, stolný tenis, biliard.

Relaxačné centrum so saunou a hydromasážnou vaňou, posilňovňou a telocvičnou, vhodnou na halové loptové hry a skupinový telocvik, prípadne rytmické cvičenia.

V neďalekom meste Senica sa nachádza letná plaváreň.

Výlety v okolí Smrdákov

V blízkosti kúpeľov sa nachádza okresné mesto Senica (8 km, nákupné centrá, múzeum, plaváreň), Kunovská priehrada (10 km, vodné športy), vinohradnícka Skalica (20 km), pútnické miesto Šaštín-Stráže (20 km), zrúcaniny hradu Branč (20 km), pamätník M. R.

  • Senica: 8 km, nákupné centrá, múzeum a plaváreň.
  • Kunovská priehrada: 10 km, vodné športy.
  • Skalica: 20 km, vinohradnícke mesto.
  • Šaštín-Stráže: 20 km, pútnické miesto.
  • Hrad Branč: 20 km, zrúcaniny hradu.

Pramene využívané v súčasnosti

V súčasnosti sa v Smrdákoch používajú dva pramene sírovodíkovej vody s názvom Jozef I. a Jozef II.

V súčastnosti sa k liečebným účelom využívajú minerálne vody z vrtu ST - 2, ktorý počas prieskumu hydrogeologických prác bol navŕtaný pod vedením Prof. Dr. Ota Hynieho, DrSc. Jeho hĺbka je 31 metrov.

Vrt Z - 1, ktorý je umiestnený v nedalekej vzdialenosti od ST - 2, vykazuje väčšiu hĺbku a to 76,5 metrov. Tento bol navŕtaný pod vedením Mgr. Augustína Rebra v roku 1971.

Vzhľadom na jeho väčšiu hĺbku vykazuje oproti vrtu ST - 2, iné hydrogeologické parametre, obsah H2S až 690 mg/l, voda z vrtu vykazuje tiež rozdielnu celkovú mineralizáciu, obsah CO2 i teplotu.

Z balneologického aspektu sú využívané liečivé smrdácke vody hodnotené ako prírodné, stredne mineralizované, chloridové sódne, jódové so zvýšným obsahom bromidu, hypotonické, studené.

Okrem už uvedených stredne mineralizovaných vôd sú známe priamo z kúpeľov areálu i vody nízko mineralizované(2000 - 3000mg/l). Stredne mineralizovaná vody má zdroj SB - 1 (pod Holým vrchom). Tieto vody vykazujú obsah jódu, sú však bez obsahu sírovodíka, t.č. Sa zdroj SB - 1 nevyužíva.

Výskum a rozbory minerálnej vody

Je nesporné, že aplikácia minerálnych vôd a bahna k liečebným účelom súvisí s poznaním zloženia vôd a bahna. Čím sú rozbory oboch uvedených prírodných liečivých médií dokonalejšie, presnejšie, tým úspešnejšie a účinejšia môže byť ich aplikácia k liečebným účelom.

Aj rozbory majú svoj vývoj, zdokonaľovanie. Súvisí to so stavom poznania a využitia fyzikálno - chemických zákonov, v neposlednom rade so zdokonaľovaním analytických metód.

Prehľad ďalších autorov rozboru minerálnych vôd po Jánovi Matejovi Gottmannnovi možno vyhľadať v diele Dr. Ferenca Biringera, v diele Dr. Jozefa Kalancia Nagya i MUDr. Jána Bencu, z nich ako prví analyzátori figurujú: bývalý lekár holíčskeho panstva a neskoršie hlavný lekár hornonitrianskej župy Dr. Krisch a Dr. Adolf František Lang.

Dr. Krisch k prameňom uvádza, že za bezvetria možno z minerálnej vody unikajúce plyny zapáliť. Povrchová minerálna voda v okolitých barinách nemá odtok, stráca sa.

MUDr. Ján Benca vo svojom článku na strane 77 uvádza, že prvý rozbor bol vykonaný Dr. Adolfom Františkom Langom a to pred rokom 1840. Teplotu vody určil na 120R(150C).

Banský poradca Johann von Petko vo svojej práci „ Geologický popis západného Uhorska hraničiaci s riekou Morava“ vydanej Maďarskou zemepisnou spoločnosťou v roku 1857 uvádza, že profesor na technickej univerzite v Budapešti Eduard Lászlo analyzoval smrdácke minerálne pramene.

V minerálnej vode dokázal okrem známych minerálií tiež jód 2,5 mg/l, a sírnik meďnatý. Tepltou vody však udáva 17,50C. Minerálne vody zaraďujem medzi studené, železnato sírnaté, slané vody.

V roku 1870 vykonal analýzu minerálnych vôd viedenský profesor Kletsinszky, v tom čase súdno stoličný chemik. Špecifickú hmotnosť minerálnej vody stanovil na 1,00161g/cm3.

Účinok sírnych zlúčním pôsobí v čerstvom stave jej odobratia slabokyslo, neskoršie však voda vykazuje mierne alkalickú reakciu. Jej farba sa na vzduchu pomerne rýchlo mení na žltú, neskoršie sa voda mliečne zakalí.

Pevných súčastí, tj. Minerálnych látok stanovil 2,6687 g/l. Stanovil tiež sírnik meďnatý ,a to v množstve 1 mg/l, tiež jodid sodný v množstve2,5 mg/l.

Kletsinszky k rozboru doplňuje, že smrdácka voda je čo do obsahu sirovodíka prekvapivo bohatá. Voda je železito zásaditá, obsah sírovodíka v nej patrí bezpochyby k najúčinnejším látkam pre liečebné účely.

Záujem vedcov o minerálne vody sa začiatkom dvadsiateho storočia stupňoval. Okrem chemizmu sa vedci zaoberali tiež geologickou štruktúrou Smrdák a ich okolia.

Hydrogeologickými pomermi sa snažil vysvetliť pôvod týchto minerálnych vôd. Z tých , ktorí v uvedenom výskume vynikli, uvádzame Prof. Kocha, J. Vitálisa (1915), J. Jáhna, E. Schnabela (1923), A. Maťejku(1938).

Podobná analýza je od V. Veselého z roku 1927. Okrem dosiaľ známych súčastí minerálnej vody uvádza už aj hodnotu jej rádioaktivity(9 m.j.).

Tento rozbor bol zverejnený aj v Balneografii Slovenska. Jej autor Prof. Juraj Hensel z výsledkov rozboru poukázal na väčší balneologický význam ako celoštátny.

Tieto veľavravné slová fundovaného profesora okrem viacerých iných priaznivých odporučení, podnietili záujem o kúpele Smrdáky.

Od roku 1949 skutočne začali so systematickým prieskumom. V rámci neho bola odvŕtaná studňa o hĺbke 47 metrov a to prímo v kúpeľnom parku.

Chemizmus vody počas čerpacích pokusov sledoval Dr. J. Němejc, elektrickú vodivosť Dr. J. Zeman.

Odvŕtaná studňa zlepšila situáciu v zásobovaní minerálnou vodou čo do jej množstva, stabilizovala sa jej kvalita, čo do zloženia. Predtým využívané plytké, kopané a vzájomne pospájané studne túto možnosť nedávali.

V tomto období boli upresnené názory na pôvod minerálnych vôd, ktoré Dr. Janáček zaradil k hlbinným vodám ropným, vystupujúcim po zlomových plochách k povrchu.

Za dokonalý rozbor minerálnej vody možno považovať rozbor hlavného kúpeľného prameňa vykonaný Dr. J. Janákom v roku 1953.

Tento zdroj vykazoval teplotu len 15,50C, nevykazoval však prítomnosť brómových zlúčenín. Síra sa v minerálnej vode vyskytovala vo forme plynného sírovodíka, tiež vo forme síranov, síričitanov, sírnata...

Liečebné pobyty v Smrdákoch

Liečebný program sa vyberá podľa zdravotného stavu a individuálnych potrieb klienta. Odbornú starostlivosť zabezpečuje lekársky tím, terapeuti a ošetrovateľský personál.

  • Zdravie v Smrdákoch: lekárska konzultácia a 1 procedúra na osobu / prenocovanie.
  • Tradičný kúpeľný pobyt Derma: vstupné a výstupné lekárske vyšetrenie a 3 procedúry na osobu / prenocovanie.
  • Kúpeľný pobyt pre deti Derma: vstupné a výstupné lekárske vyšetrenie dieťaťa a 3 procedúry na dieťa / prenocovanie.

Prírodná minerálna voda, liečivé sírne bahno a lekársky tím tvoria základ kúpeľnej starostlivosti v Smrdákoch.

Slovenské Mŕtve more. Účinná liečba pokožky najkoncentrovanejšiou sírovodíkovou vodou v Európe.

tags: #prirodne #kupele #smrdaky