Priemyselný park Trebišov „Most Východ - Západ“ vznikol s cieľom podporiť hospodársky rozvoj mesta a vytvoriť nové pracovné príležitosti pre obyvateľov Trebišova i širšieho regiónu.
Park sa nachádza v severnej časti mesta Trebišov, v lokalite, ktorej v minulosti dominovali známe konzervárne. Areál je situovaný v spádovej oblasti okresov Trebišov, Vranov nad Topľou a Michalovce.

Základné údaje o priemyselnom parku
Takmer 300 obyvateľov Trebišova a jeho okolia nájde čoskoro zamestnanie v novom priemyselnom parku Trebišov „Most Východ - Západ“, v ktorom boli v týchto dňoch ukončené stavebné práce.
Výstavbu parku za 174 mil. Sk, ktorý postavil Stamart Martin - člen skupiny Skanska, investične zabezpečovalo mesto Trebišov a bol spolufinancovaný zo štrukturálnych fondov EÚ.
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Názov | Priemyselný park Trebišov „Most Východ - Západ“ |
| Lokalita | Severná časť mesta Trebišov |
| Pôvodné využitie územia | Areál známych konzervární |
| Výška investície | 174 mil. Sk |
| Predpokladaný počet pracovných miest | Takmer 300 |
| Spádová oblasť | Okresy Trebišov, Vranov nad Topľou a Michalovce |
| Hlavný investor v areáli | Dánsky výrobca kovových skriniek Blika |
Obnova bývalého priemyselného areálu
Bývalý priemyselný areál, teda jednotlivé haly a prístrešky, prešli rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami.
Postavené boli tiež nové haly, pre výstavbu ktorých bolo potrebné asanovať viaceré pôvodné objekty.
Realizátori projektu chceli pôvodne ponúkať len haly bez výbavy. Prichádzajúca dánska firma pýtala viac. Napríklad aj vykurovací systém či trafostanicu.
Developer teda do priestorov pre Bliku investoval 1,5 milióna eur nad plán.
Na základe skúsenosti s prvým investorom táto spoločnosť odhadla, že príprava celého parku si vypýta o 9,1 milióna eur viac, ako prišlo zo štrukturálnych fondov.
Niektoré dodatočné náklady súviseli s tým, že sa v Trebišove nestavalo na zelenej lúke, ale opravovali sa staré objekty.
Prvý výrobný program a pracovné miesta
V súčasnosti už v areáli pracuje vyše 100 zamestnancov vo výrobe kovových skriniek vhodných pre priemysel a úžitkové využitie, ktorú sem premiestnil dánsky investor.
Výrobu v areáli zabezpečovala dánska spoločnosť Blika, výrobca kovového nábytku.
Park mal postupne vytvoriť takmer 300 pracovných miest pre obyvateľov Trebišova a okolia.
Príchod investora mal zároveň pomôcť využiť existujúcu pracovnú silu v regióne, ktorý dlhodobo čelil vysokej nezamestnanosti a nedostatku pracovných príležitostí v priemyselnom odvetví.
Neskôr však dánska spoločnosť pre znížený objem zákaziek musela v Trebišove prepustiť vyše sto ľudí. Teraz ich zamestnáva zhruba päťdesiat.
Význam parku pre región Trebišova
Mesto Trebišov sa nachádza na území Východoslovenskej nížiny, ktorá je z dôvodu vysokej miery nezamestnanosti a nedostatku pracovných príležitostí v priemyselnom odvetví zaradená do lokalít s možnosťou získania investičných stimulov pre investorov pri zriaďovaní výrobných prevádzok.
Priemyselný park sa nachádza v spádovej oblasti okresov Trebišov, Vranov nad Topľou, Michalovce, ktoré vytvárajú dostatočnú zásobu pracovnej sily.
V súčasnosti sa počet evidovaných nezamestnaných pohybuje na úrovni 30 tis. obyvateľov spolu za tri tieto okresy.
| Ukazovateľ | Údaj |
|---|---|
| Počet obyvateľov okresu Trebišov | 103 tis. obyvateľov |
| Počet obyvateľov mesta Trebišov | 23 tis. obyvateľov |
| Obyvatelia v produktívnom veku | 60 % z celkového počtu obyvateľstva |
| Podiel obyvateľov zamestnaných v priemysle | 19,8 % z celkového počtu zamestnaných obyvateľov |
| Evidovaní nezamestnaní v troch okresoch | 30 tis. obyvateľov spolu |
| Priemerná mesačná mzda v okrese Trebišov | 365,13 € / 11 tis. |
| Národnostné zloženie okresu | 70 % Slovenskej národnosti, 30 % národnostné menšiny |
„Od začiatku projektu sme sa spoločne s investormi snažili o najefektívnejšiu spoluprácu s regiónom, v maximálnej miere sme angažovali miestnych dodávateľov. Veríme, že priemyselný park prinesie obyvateľom tohto regiónu oživenie ekonomiky ako aj pracovné príležitosti, ktorých je tu stále nedostatok,“ dodal Miloš Hvizd, projektový manažér zo spoločnosti Stamart Martin, ktorá je členom skupiny Skanska.
Infraštruktúra mesta a podmienky pre investorov
Mesto Trebišov disponuje vybudovanou infraštruktúrou.
V meste sa nachádza štátna správa, dostupné špecializované zdravotnícke služby a sieť poskytovateľov zdravotníckych služieb, základné a stredné odborné školy, gymnázium, zariadenia športového vyžitia - zimný štadión, športová hala, futbalový štadión, krytá plaváreň, letné kúpalisko.
Existencia škôl a stredných odborných škôl vytvára podmienky na prípravu pracovnej sily pre výrobné prevádzky.
Priemyselný park tak môže využívať nielen pracovnú silu zo samotného Trebišova, ale aj z rozsiahlejšej spádovej oblasti okresov Trebišov, Vranov nad Topľou a Michalovce.
Vznik projektu a financovanie
Obe strany sa dali dokopy v roku 2004.
Ministerstvo hospodárstva vtedy vyzvalo na predkladanie projektov, ktorými by sa samosprávy uchádzali o peniaze zo štrukturálnych fondov, určené na priemyselné parky.
No Trebišov nemal pozemky, na ktoré by mohol investorov lákať.
Tie dala dokopy spoločnosť Priemyselný park Trebišov, ktorá v tom čase podnikala pod obchodným názvom Business Company Žilina.
Kúpila areál skrachovaných konzervární.
S mestom sa dohodla na pätnásťročnom nájme.
Vzťah k nehnuteľnosti bol jedna z kľúčových podmienok, po ktorých splnení sa mohli samosprávy uchádzať o finančný príspevok.
Musia ich vlastniť alebo mať v dlhodobom nájme.
Náklady na rekonštrukciu priestorov odhadli na 7,6 milióna eur.
Túto sumu mesto z fondov pýtalo.
Ministerstvo nakoniec odsúhlasilo 5,3 milióna.
Aj napriek tomu sa partneri rozhodli v projekte pokračovať.
Developer sľúbil, že zvyšné peniaze doplatí.
Peniaze zo štrukturálnych fondov už park zhltol.
Okrem toho Priemyselný park Trebišov sám minul na prípravu priestorov 4,9 milióna eur.
Išlo o investície, ktoré vyvolal príchod Bliky, ale aj ďalšie výdavky na prípravu areálu, s ktorými sa pôvodne nepočítalo.
Podľa R. Vysokého pochádzali peniaze developera predovšetkým z bankových úverov.
Nesprávne odhady nákladov
Trebišovským problémom boli nesprávne odhadnuté náklady na výstavbu priemyselného parku.
Peniaze, ktoré išli nad rámec rozpočtu, platil developer, eseročka Priemyselný park Trebišov.
Predpokladal, že dodatočné náklady sa mu vrátia.
Či už v podobe nájomného za park alebo v doplatku od mesta.
Zatiaľ nevyšla ani jedna z možností.
Vyššie výdavky obhajuje tvrdením, že väčšina stavieb sa predražuje.
A to pre výdavky, s ktorými pôvodné plány nerátali.
Navyše, v Trebišove sa nestavalo na zelenej lúke, ale opravovali sa staré objekty.
To podľa neho malo odhad predpokladaných nákladov ešte sťažiť.
Obsadenosť areálu a nájomné
Nájomné za park platí iba jediný investor, dánsky výrobca kovového nábytku Blika.
Zabral len o niečo viac ako štvrtinu rozlohy.
Plánované príjmy od chýbajúcich nájomcov sa nepodarilo kompenzovať financiami mesta.
Developer nepresvedčil radných, aby sa Trebišov podieľal na krytí strát z toho, že park je z troch štvrtín prázdny.
Náklady na prípravu priemyselného parku sa vlastníkovi areálu mali vrátiť prostredníctvom nájomného.
Developer mestu prenajal celý areál.
Samospráva mala potom jeho jednotlivé časti ďalej prenajímať prichádzajúcim investorom prostredníctvom nájomných zmlúv.
Oboma stranami dohodnutý vzorec delenia nájomného hovoril, že samospráva si vezme 25 percent a zvyšok pôjde vlastníkovi areálu.
Za voľné plochy, neobsadené investormi malo mesto platiť symbolické poplatky.
Takto nastavené parametre vychádzali z predpokladu, ktorý sa neskôr ukázal ako chybný.
Park sa nepodarilo zaplniť podľa plánu.
Prišla len dánska Blika, ktorá sa v Trebišove usadila v predminulom roku.
| Parameter | Údaj |
|---|---|
| Podiel rozlohy obsadenej spoločnosťou Blika | O niečo viac ako štvrtina rozlohy |
| Voľná časť parku | Tri štvrtiny |
| Ročný nájom platený spoločnosťou Blika | 298,7 tisíca eur |
| Podiel mesta z nájomného | 99,6 tisíca eur |
| Dohodnuté delenie nájomného | 25 percent mestu, zvyšok vlastníkovi areálu |
| Ročný nájom podľa zmluvy s Blikou | 52,45 eura za štvorcový meter |
| Rozdiel oproti priemerným trhovým cenám | Minimálne 40,50 eura |
Z toho si mesto nechalo 99,6 tisíca eur a zvyšok putoval na účty firmy Priemyselný park Trebišov.
Vlastníci parku aj viceprimátor Trebišova hovoria o tom, že investor dostal od mesta nízky nájom.
R. Vysoký ide do konkrétností.
S Blikou bola podpísaná zmluva, podľa ktorej má ročne platiť 52,45 eura za štvorcový meter.
Táto suma podľa neho podlieza priemerné trhové ceny minimálne o 40,50 eura.
Zástupcovia vlastníka parku aj mesta zdôvodňujú nízky nájom tým, že Blika bola prvý investor.
Preto sa jej snažili ponúknuť čo najvýhodnejšie podmienky.
Navyše očakávali, že do Trebišova príde aj jej materská spoločnosť Vestfrost, ktorá mala obsadiť celý areál priemyselného parku.
O tejto možnosti vraj v lete 2007 hovoril generálny riaditeľ Bliky Michael Grundt Gotfredsen.
Tieto zámery ostali zatiaľ nenaplnené.
Zaúradovala vraj finančná kríza, ktorá ambície Dánov pribrzdila.
Nielen materskej spoločnosti, ale aj jej slovenskej dcéry.
Konflikt medzi mestom a vlastníkom parku
Spojenectvo mesta a developera sa otriasa v základoch.
Najprv skvelé partnerstvo, potom tvrdý konflikt hroziaci veľkými stratami.
Aj v ňom proti sebe stojí samospráva a lokálny developer.
Spojil ich plán postaviť park za dotácie zo štrukturálnych fondov.
Rozdelila neschopnosť udržiavať korektné vzťahy.
Ak sa obe strany rýchlo nedohodnú, mestským financiám hrozí kolaps.
Vzťahy medzi samosprávou a vlastníkom parku sa začali komplikovať v predminulom roku.
Developer mestu predložil zmluvu o združenej investícii, ktorou chcel zapojiť mesto do financovania projektu.
Nepochodil.
Ústne dohody neplatili.
Prečo nebola dohoda podpísaná, nevysvetlil ani viceprimátor.
Za hlavnú príčinu problémov označil finančnú krízu, pre ktorú neprišli do parku ďalší investori.
Odpovediam na otázky, prečo mesto nepomohlo vlastníkovi parku, sa vyhýbal.
No nepoprel, že na mestskom úrade vedeli, že súkromná firma dopláca na prípravu parku vlastné peniaze.
Súdne spory a odstúpenie od zmluvy
Spor medzi oboma partnermi sa v júni tohto roku začal vyhrocovať.
Priemyselný park Trebišov odstúpil od zmluvy.
Ako dôvod uviedol chýbajúce nájomné 8 900 eur.
Mesto záväzok nepopiera.
Vznikol pre zadržané platby za nájomné.
Blika totiž reklamovala nepodarok na stavbe - zatekala jej strecha.
Odstúpenie od zmluvy vyvolalo reakciu radnice.
Mesto zapísalo v katastri na svoje meno jednu zo stavieb v areáli.
Ľ. Cibere tvrdí, že na to malo nárok podľa zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov.
„Nehnuteľnosti vzniknuté z týchto investícií majú byť zapísané na list vlastníctva mesta,“ hovorí.
R. Vysoký oponuje tvrdením, že za európske peniaze sa len opravil priestor vo vlastníctve jeho spoločnosti.
Zápis na list vlastníctva mesta prirovnáva ku krádeži.
Preto Priemyselný park Trebišov napadol prevod vlastníctva na súde.
Mesto zasa podalo žalobu za neoprávnené odstúpenie od zmluvy.

Návrhy novej nájomnej zmluvy
Za takejto vyhrotenej situácie začali obaja partneri rokovať o podmienkach novej nájomnej zmluvy.
Vlastník parku žiada vrátenie budovy.
Mestu navrhuje, aby kúpilo všetky podiely v Priemyselnom parku Trebišov.
Z predaja chce vykryť svoje investície do parku.
Ako ďalšiu možnosť žiada novú nájomnú zmluvu.
V nej garanciu nájomného bez ohľadu na to, či príde investor.
Žiada od mesta 497,9 tisíca eur plus peniaze, ktoré platí Blika.
Radnica je zasa ochotná rokovať len o sume 497,9 tisíca eur a ani euro viac.
O tom nechce developer zatiaľ ani počuť.
V novej zmluve je výnos z nájomného ochotný rozdeliť medzi seba a mesto len v prípade, že prídu noví investori, ktorí ročne zaplatia viac ako 1,1 milióna eur.
Začiatkom novembra uviazli rokovania v slepej uličke.
Na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva venovanom návrhom novej zmluvy boli prakticky všetci poslanci naladení voči vlastníkovi parku nepriateľsky.
Neexistovalo rozloženie síl na opozíciu a koalíciu.
Takmer všetci kritizovali návrhy partnera mesta.
Prijali uznesenie, ktorým zastavili rokovania o nájomnej zmluve navrhnutej Priemyselným parkom Trebišov.
Odmietli akceptovať aj návrh jedného z poslancov, aby do hry vstúpil mediátor.
Ten mal sprostredkovať dohodu oboch strán.
Riziká pre mestské financie
Trebišovský viceprimátor Ľ. Cibere tvrdí, že uznesenie neznamená definitívny koniec spolupráce.
Ukončilo len rokovania o návrhoch vlastníka parku.
Aké požiadavky je mesto ochotné akceptovať, neuviedol.
Priznáva, že Trebišovu tečie do topánok.
Odstúpením od zmluvy padá aj nájomná zmluva s Blikou.
Časť nájomného, ktoré od nej prichádza, drží mesto na osobitnom účte a nehýbe ním.
Ešte vážnejšie dôsledky hrozia pre prijatú dotáciu.
Odstúpenie od zmluvy znamená vážne porušenie podmienok jej poskytnutia, potom by ju mesto muselo vrátiť.
Úvahy na túto tému Ľ. Cibere nechce rozvádzať.
Vyhýba sa aj odpovedi na otázku, či mestu pre problémy s parkom nehrozí nútená správa.
Rozpočet Trebišova ráta v tomto roku s príjmami 10,4 milióna eur.
Vrátenie dotácie by ho položilo na kolená.
Viceprimátor upozorňuje, že za prijaté peniaze ručí svojím majetkom developer.
A to areálom priemyselného parku.
No eseročka má v rukách poistku.
Keď mala prevziať ručenie za dotačné peniaze, vymohla si od mesta záruku.
V roku 2006 prijalo zastupiteľstvo uznesenie, v ktorom sa Priemyselnému parku Trebišov zaväzuje uhradiť 995,8 tisíca eur.
A to v prípade, že by sa nehnuteľnosti, ktorými sa ručí za dotáciu, predávali.
Úloha SARIO a možnosť mediácie
O probléme vie aj SARIO.
Agentúra zatiaľ neurčila termín, do ktorého majú rozhádaní partneri usporiadať svoje vzťahy, uviedol jej hovorca Marián Jánošík.
Tvrdí, že sa rokuje o tom, ako celú situáciu vyriešiť.
Podľa informácií TRENDU je opäť aktuálna možnosť príchodu mediátora, ktorý by vzťahy rozvášnených protistrán usporiadal.
Potvrdil to aj primátor mesta Vladimír Anďal.
Trebišov ako regionálne centrum
V meste sa nachádza kultúrna pamiatka - kaštieľ grófa Andrássyho, mauzóleum Júliusa Andrássyho, mestský park, ktorý sa napája na lužný lesopark s možnosťou cyklotúr k rieke Ondava.
Historický park v Trebišove je jedným z najvýznamnejších dokumentov spoločenskej a kultúrnej atmosféry minulých storočí.
Súčasne je dokumentom etického vzťahu generácií minulých, súčasných i budúcich.
Počiatky parkových úprav siahajú do poslednej tretiny 18. storočia a súvisia s výstavbou trebišovského kaštieľa.
V areáli historického parku a v jeho bezprostrednom okolí sa nachádzajú aj ďalšie kultúrne pamiatky: hrad Parič, základy stredovekého kostola Sv. Ducha, rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie, gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky, pavlínsky kláštor, kaštieľ s hospodárskymi budovami, mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho, súsošie Immaculaty a archeologické lokality z praveku a stredoveku.
Mesto Trebišov je tak nielen priemyselným a administratívnym centrom regiónu, ale aj miestom s významným kultúrnym a historickým zázemím.
Mestský park Trebišov a okolie priemyselného areálu
Hľadáte únik z reality v náručí živej histórie a exotickej prírody?
Mestský park Trebišov, známy aj pod historickým názvom Andrášiovský historický park, je monumentálnym dielom záhradnej architektúry, ktoré sa rozprestiera na úctyhodnej ploche približne 62 hektárov.
Tento fascinujúci areál vznikol koncom 18. storočia a jeho podoba bola inšpirovaná vzorom anglických parkov.
V období jeho najväčšieho rozkvetu boli jeho neoddeliteľnou súčasťou umelecké fontány, malebné jazierko, precízne spracované antické sochy a vzácne dreviny.
Botanické zloženie areálu je skutočným svetovým unikátom.
Mnohé dreviny, ktoré sa v parku nachádzajú, boli totiž dovezené z celého sveta, aby reprezentovali prestíž rodu Andrášiovcov.
Lokalita je centrom kultúrneho dedičstva regiónu Zemplín.
Celý park sa nachádza v blízkosti rozľahlého súboru kaštieľa Andrášiovcov, ktorý tvorí dominantu územia.
Dnes už park nie je len výsadou šľachty, ale otvoreným priestorom pre širokú verejnosť.
V súčasnosti toto rozsiahle územie aktívne slúži na oddychovú, rekreačnú, kultúrnu a archeologickú činnosť.
Mestský park Trebišov predstavuje jednu z najväčších a najzachovalejších historických záhrad v strednej Európe.
Návšteva tohto miesta vám umožní dotknúť sa stredoveku pri múroch hradu Parič a zároveň obdivovať neogotickú architektúru svetového významu.
Dendrologická zbierka exotických stromov ponúka fascinujúci pohľad na botanickú pestrosť, ktorá sa tu budovala stáročia.
Pre milovníkov ticha a aktívneho relaxu ide o ideálnu destináciu, ktorá spája rekreačný šport s hlbokým kultúrnym zážitkom.
Trebišovský park prospel mestu najmä tým, že v ostatných dvoch storočiach priestorovo izoloval a chránil historicky hodnotné objekty a časti mesta pred živelnou zástavbou, ale tiež vytvoril hodnotné životné prostredie v strede mesta so vzácnym stromovým porastom.

tags: #priemyselny #park #trebisov #milhostov