Slovenský kras je jedným z najkrajších a najočarujúcejších oblastí na Slovensku. Nachádza sa na východe Slovenska medzi Košicami a Rožňavou. Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhozápadnej časti našej krajiny, pri hraniciach s Maďarskom.
Váhate, ktoré miesta Slovenska navštíviť? A radi by ste, aby neboli len plné prírodnej krásy či historickej hodnoty, ale i trochu tajuplné? Ako napovedajú naše známe legendy, takých miest tu máme neúrekom. Tajomné útroby kamenných hradov, tiché a tmavé zákutia v podhradí, postavy s historicky doloženou existenciou i úplne vymyslené slúžili od nepamäti ako inšpirácia pre ľudskú fantáziu.
Slovenský kras ako krajina prírody a legiend
Slovenský kras je najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v celej strednej Európe. Územie národného parku tvorí sústava náhorných plošín, kaňony riek, tiesňavy a množstvo povrchových i podzemných krasových javov. Až 78 % jeho plochy pokrývajú lesy.
Slovenský kras bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť 31. augusta 1973. Oblasť bola 1. marca 1977 ako prvá na Slovensku zapísaná do medzinárodnej siete Biosférických rezervácií UNESCO v programe Človek a biosféra. Oblasť sa národným parkom stala 13. februára 2002.
Momentálne je známych viac než 1 350 jaskýň a priepastí, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Nie sú to však len jaskyne, pre ktoré sa sem oplatí prísť. Rôzne rokliny či planiny, na ktorých rastú endemické kvety a rastlinky, ale aj hrady či kaštiele, vodopády či pozostatky filmárskych rekvizít vytvárajú pestrú mozaiku výletných cieľov.
Legendy často veľmi dobre vystihujú nadčasovú atmosféru daných miest a v mnohých prípadoch ju už i samy tak trochu spoluvytvárajú. Ich cieľom bolo pobaviť, postrašiť najmä tých najmenších alebo do verejnej pamäte zapísať nejakú historickú udalosť.

Čo ponúka Národný park Slovenský kras
| Charakteristika | Údaj |
|---|---|
| Rozloha národného parku | 34 611,08 ha |
| Rozloha ochranného pásma | 11 741,57 ha |
| Najvyššie miesto | 925 m n. m. na vrchole Matesovej skaly |
| Najnižšie miesto | 217 m n. m. na úpätí Plešivskej planiny |
| Najdlhší a najhlbší jaskynný systém | Skalistý potok, dĺžka 8 123 m |
| Najnižšie položená ľadová jaskyňa | Silická ľadnica, 503 m n. m. |
| Priemerná januárová teplota | -4 až -6 °C |
| Priemerná júlová teplota | 19 až 20 °C |
Klíma je v Národnom parku Slovenský kras mierna. Oblasť spadá do pásma mierne vlhkého a mierne teplého podnebia, vyššie položené miesta spadajú do oblasti mierne chladnej klímy. Snehová pokrývka územie pokrýva od 50 do 115 dní, priemerne do maximálnej výšky 45 cm. Ročný úhrn zrážok dosahuje 630 až 990 mm.
Voda vsakuje do podzemných dutín a následne vznikajú takzvané vyvieračky, napríklad Brzotínska, Ardovská či Kečovská. V národnom parku natrafíte na Hrhovský a Hájsky vodopád a niekoľko menších vodných nádrží, napríklad Jasovské alebo Hrušovské rybníky.
Jaskyne Slovenského krasu
Musím začať samozrejme UNESCO jaskyňami, ktorých je tu objavených okolo 700 a na ďalších objavoch sa stále pracuje. Otvorené pre verejnosť však nie sú všetky, ale len 4. Jaskyne Slovenského krasu sú spojené s množstvom povestí, tajomných chodieb a príbehov o podzemných pokladoch.
Jaskyňa Domica
Jaskyňa Domica patrí medzi najvýznamnejšie prírodné pamiatky Slovenského krasu. Ako v jedinej na Slovensku sa v nej dá plaviť v podzemí, aj keď v posledných suchých rokoch je táto atrakcia skôr nedostupná. Jaskyňa totiž potrebuje zrážky, aby mala dosť vody.
Je otvorená takmer celoročne od februára do decembra. A nesmieme zabudnúť na jej maďarskú sestru Baradla, do ktorej vstup je necelé 2 kilometre odtiaľ. Preto ak už budete pri Domici, navštívte aj jaskyňu Baradla.
Jasovská jaskyňa
V Jasovskej jaskyni sme boli za posledné roky už niekoľkokrát, je nádherná a dá sa v nej pekne schladiť. Kúpele Štós v nej dokonca prevádzkujú aj speleoterapiu - unikátnu liečbu dýchacích ciest.
Jasovská jaskyňa patrí medzi najstaršie prírodné rezervácie v území, pričom prírodná rezervácia pochádza z roku 1925. Jej návštevu možno spojiť s prehliadkou Jasovského kláštora, rybníkov a starého kláštorného cintorína.
Gombasecká jaskyňa
Gombasecká jaskyňa je malá, ale tiež krásna a unikátna. Nachádza sa neďaleko jaskyne Domica, a preto je vhodné spojiť návštevu obidvoch v jeden deň. Otvorená je od začiatku apríla do konca októbra a jej prehliadka trvá najmenej zo jaskýň Slovenského krasu - iba 30 minút.
Krásnohorská jaskyňa
Menej známa Krásnohorská jaskyňa sa nachádza v Národnom parku Slovenský kras, blízko obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Vstup do jaskyne si je potrebné dohodnúť vopred, nakoľko je vždy sprevádzaný skúsenými jaskyniarmi. Minimálny počet účastníkov sú 4 osoby a vzhľadom na náročnosť prehliadky sa neodporúča pre malé deti.
Krásnohorská jaskyňa sa pýši jedinečnou raritou. Nachádza sa tu najväčší kvapeľ v miernom klimatickom pásme, s úctyhodnou výškou 34 metrov. Aj preto bola jaskyňa zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Ešte pred prehliadkou dostanete kompletnú jaskyniarsku výstroj. Čaká na vás príjemná teplota okolo 9 °C a v podzemnom kráľovstve vás privítajú až 4 druhy netopierov. Adrenalín si zdvihnete počas preliezania sutín, traverzovania podzemného potoku či brodenia cez jeho plytšie časti.
Silická ľadnica
Cestu po jaskyniach Slovenského krasu končíme Silickou ľadnicou. Tá je síce neprístupná, no môžete sa dostať k jej ohradenému vchodu. Vďaka nadmorskej výške 503 m n. m. sa jedná o najnižšie položenú ľadovú jaskyňu na svete.
V lete sa z jej útrob stále valí poriadny chládok. Dostať sa k nej môžete z viacerých miest. Napríklad od Gombaseckej jaskyne to je sem len 1,5 hodiny pešo po značkovanom turistickom chodníku.
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza medzi Štítnikom a Jelšavou, na hranici Košického a Banskobystrického kraja. Vyniká nádhernou aragonitovou výzdobou a jej prehliadka trvá len 30 minút.
Hájske vodopády a Hájska dolina
Ak stále váhate, čo navštíviť, rozhodnite sa pre Hájske vodopády. Ich druhé meno je vodopády Hlboký Jarok a sú umiestnené v Hájskej doline, neďaleko od cesty, ktorá spája obce Háj a Hačava.
Dĺžka potoka je približne 14 km a vytvára asi 10 vodopádov rôznych výšok, od jedného do siedmich metrov. Najvýraznejší je najväčší z nich s názvom Veľký Hájsky vodopád. Je 7 metrov vysoký a najkrajší je po výdatných dažďoch alebo v zime, keď nádherne zamŕza.
Z dediny sa po ľavej strane proti prúdu potoka dostanete ľahko ku všetkým vodopádom. Je to nenáročná prechádzka po lese a v horúcich letných dňoch je tu príjemný chládok.
Zádielska dolina a Zádielska planina
Či v zime, či v lete, Zádielska dolina, známa aj pod názvom Zádielska roklina, je vždy nádherná. Hlavne v horúcich letných dňoch je tu príjemný chládok.
Auto môžete nechať na platenom parkovisku v obci Zádiel, kde sa roklina začína. Prechod ňou trvá až po záver necelé 2 hodiny. Po celej dĺžke sa dolinou ide po starej, na niektorých miestach už poriadne rozpadnutej asfaltke.
Na konci si môžete oddýchnuť v Zádielskej chate a vydať sa späť tou istou cestou alebo cez Zádielsku planinu. V okolí je však veľa ďalších možností, kam sa dá pokračovať ďalej.
Nad Zádielskou dolinou sa nachádza Zádielska planina. Na jar a v lete tu môžete nájsť kvietky, ktoré inde nenájdete. Môžete sa sem dostať od Zádielskej chaty alebo z dediny Zádiel, ale tiež od obce Háj či z Hačavy.
Zaujímavosťou planiny je veľkosť stromov, ktoré sú trochu zakrpatené a pokrútené. Voda stečie do jaskýň a stromom jej tak veľa neostane. Len na Zádielskej planine ich je okolo 80.
Turniansky hrad a výhľady
Južnú hranicu Zádielskej planiny stráži Turniansky hrad, lepšie povedané jeho zrúcanina. Od Turne nad Bodvou sem vedie modrý turistický chodník po stredovekej skalnej ceste, do ktorej sú stále dobre viditeľné vyjazdené koľajničky od vozov.
Výstup na hrad nie je náročný a zvládnu ho aj deti. Východ slnka, ktorý sme tu zažili my, bol úžasný, preto odporúčam trochu si privstať.
Príroda, rastliny a zvieratá
Národný park Slovenský kras má pestré zastúpenie flóry i fauny. Je tu pekne viditeľný vplyv karpatskej aj panónskej flóry, ktorá vytvára mozaiku vegetácie.
Vzhľadom na výškové rozpätie Slovenského krasu sú zreteľne vytvorené tri vegetačné stupne - planárny, kolínny a submontánny. Za endemit národného parku je v súčasnej dobe považovaná chudôbka drsnoplodá Klášterského. Medzi ďalšie endemity územia patria napríklad šafran spišský, poniklec prostredný alebo peniažtek slovenský.
V Národnom parku Slovenský kras sa vyskytuje až 1 500 taxónov vyšších rastlín. Najväčšie zastúpenie majú kalcifyty a xerotermné druhy, ktoré prežijú v stave sucha aj v extrémnych mrazoch.
Fauna Národného parku Slovenský kras je taktiež rozmanitá. Územie je domovom všetkých našich šeliem, množstva bezstavovcov a takmer všetkých druhov netopierov. Každoročne prebieha spočítanie netopierov počas ich zimovania v jaskynných systémoch. V tom období tu žije 24 druhov v zastúpení viac než 50 000 jedincov.
Medzi zaujímavé živočíchy národného parku patria sága stepná, krátkonôžka štíhla, jašterica zelená, užovka stromová, syseľ pasienkový, sova dlhochvostá či ďateľ čierny. V národnom parku žije najväčšia zimujúca kolónia netopierov, hniezdi tu náš najväčší aj najmenší operenec a svoj brloh tu má náš najväčší cicavec - medveď hnedý.
Planiny Slovenského krasu
Silická planina
Silická planina je najväčšou planinou na Slovensku. Je tak veľká, že za jeden deň sa ani nedá celá prejsť.
Plešivecká a Koniarska planina
Ak by ste stále nemali planín Slovenského krasu dosť, je tu ďalšia, ktorou sa môžete vybrať naprieč dobrodružstvu. Pešobusom tu budete putovať niekoľko dní.
Najzápadnejšou časťou Slovenského krasu je Koniarska planina. Pre turistov sú tu kopce Pipitka (1225 m) alebo Skalisko (1293 m).
Horný vrch a Hrhovské rybníky
Z Horného vrchu je pekná vyhliadka do doliny a na Hrhovské rybníky. Dostať sa sem ale nie je len tak. Obchádzka vám zaberie 5 hodín (12,5 km jedným smerom). Ak sa týmto chodníkom vydáte, zastavte sa aj pri Oltárnej diere, jaskyni dlhej 15 metrov.
Hneď vedľa obce Hrhov sú krásne a obrovské Hrhovské rybníky. Na oboch stranách Veľkého rybníka nájdete aj vyhliadkové veže - pozorovateľne vtáctva. Miesto je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Slovenský kras.
Hrhovský vodopád a Brzotínsky rybník
Ďalším dychberúcim vodopádom pri Slovenskom krase je Hrhovský vodopád.
Vyhľadávaným miestom dlhších prechádzok počas slnkom zaliatych dní je Brzotínsky rybník. Je to sústava 9 vodných plôch, ktorá sa nachádza v obci Brzotín v okrese Rožňava, na ľavom brehu potoka Čermošná pod Silickou planinou.
Tomuto miestu sa tešia predovšetkým rybári. Rybníky sú hospodársky využívané na chov rýb. Vodné nádrže majú aj estetickú a turistickú funkciu, milovníci kúpania si tu však neprídu na svoje.
Na brehoch jazera sa nachádzajú rôzne biotopy rastlín. Vďaka pálke širokolistej aj trstine sa tu udomácnili vodné vtáky ako trsteniarik malý a trsteniarik bahenný. V zozname zvierat žijúcich v tejto lokalite je aj kačica, bocian alebo volavka.
Historické pamiatky v okolí
Jasovský kláštor a cintorín
V Jasove nie je len Jasovská jaskyňa, kvôli ktorej sa sem oplatí prísť. Napríklad taký starý barokový premonštrátsky Jasovský kláštor, ktorého história sa začína písať už v 12. storočí, ukrýva jedinečnú barokovú záhradu.
Neďaleko Jasovského rybníka začína krížová cesta, ktorá vedie k starému kláštornému cintorínu. Cintorín tu je od 19. storočia a pôsobí magicky. Je nutné spojiť ho s návštevou jaskyne.
Kaštieľ Betliar
Kto si to namieri k Slovenskému krasu, určite chce vidieť aj najkrajší kaštieľ na Slovensku. Kaštieľ Betliar nájdete v obci Betliar, neďaleko Rožňavy, a že stojí za návštevu, vám bude jasné hneď, ako ho zbadáte.
Mauzóleum Andrássyovcov
V bývalom panstve Andrássyovcov, v obci Krásnohorské Podhradie, stojí unikátne mauzóleum v secesnom štýle. Ako prvá našla v mauzóleu odpočinok Františka, manželka Dionýza Andrássyho, na počesť ktorej dal mauzóleum vybudovať. V roku 1913 našiel posledný odpočinok v mauzóleu aj samotný Dionýz.
Secesná stavba je na Slovensku unikátna aj vďaka vplyvu mníchovských umelcov. Stavba predstavuje nepravidelný osemuholník. Vďaka kupole s 12 oknami a 8 stĺpmi má stavba nádych antickej architektúry.
Dominantou mauzólea sú mohutné mramorové sarkofágy. Nad pozostatkami Dionýza a Františky sa vypína ich rodinný erb. V mauzóleu nechýba oltár s vyobrazením svätej Trojice či obetným stolom z talianskeho bielo-čierneho mramoru.
Mauzóleum je postavené uprostred nádvoria, ktoré je súčasťou rozľahlého parku. Dopĺňa ho niekoľko sochárskych skvostov. Medzi nimi sa vypína socha jazvečíka z červeného mramoru.
Andrássyho obrazáreň
Jednou z najkrajších a najvzácnejších kultúrnych pamiatok Krásnohorského Podhradia je Andrássyho obrazáreň, ktorú dal v rokoch 1908 - 1909 postaviť gróf Dionýz Andrássy.
Secesnú budovu v tvare gréckeho dvojkríža projektoval budapeštiansky architekt Dr. Rudolf Hültl. V priestoroch galérie si môžete pozrieť výtvarné diela portrétnej tvorby minulých storočí pochádzajúce zo zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave, Hradu Krásna Hôrka a Kaštieľa Betliar.
Štítnik a Medzev
Obec Štítnik má hneď niekoľko zaujímavých pamiatok. Vodný hrad, stará kašna, ale hlavne veľkolepý gotický kostol zo 14. storočia vášmu oku isto neuniknú.
Treba ešte spomenúť napríklad mestečko Medzev a jeho technickú pamiatku Hámor. Hámre v tejto oblasti boli známe už v 14. storočí.
Filmové miesto v obci Háj
Po tom, čo ste si oddýchli pri Hájskych vodopádoch, z obce Háj ešte neodchádzajte. Bola použitá pri nakrúcaní amerického veľkofilmu Za nepriateľskou líniou s hviezdami ako Owen Wilson a Gene Hackman.
Niektoré časti filmu z roku 2000 natáčali aj tu v Slovenskom krase. Owen Wilson si tu pri nakrúcaní zlomil ruku a musel využiť služby nášho zdravotníctva.
Povesti a tajomné miesta Slovenska
Ak sa rozhodujete, ktorý z regiónov Slovenska v najbližšom čase navštíviť, možno na vás už takto na diaľku dýchne tajuplný závan niektorého s mýtami opradeného miesta a prinúti vás vydať sa práve tam.
Dóm svätej Alžbety a špeciálny kameň
Jedna z košických legiend sa viaže k Dómu svätej Alžbety. Keď vraj v stavbe nájdete a potlačíte ten správny kameň, padne celý tento veľký chrám.
Povesť hovorí, že košický miestodržiteľ poveril stavbou dómu talianskeho architekta s podmienkou, že do stavby zakomponuje základný kameň, ktorý keď niekto odstráni, celý dóm spadne. Keďže architekt si uvedomoval, že by tým dal mešťanostovi obrovskú moc, rozhodol sa, že úlohu splní tak, že základný kameň urobí dutým a schová doňho plány s vyznačením tohto zraniteľného bodu.
Čachtický hrad a krvavá grófka
Azda najkrutejšou zo slovenských legiend a, paradoxne, pravdepodobne aj najznámejšou je tá o krvavej grófke Alžbete Báthoryovej, panej Čachtického hradu.
Všetko sa to vraj začalo pri česaní. Mladá slúžka viackrát nešikovne potiahla grófku za vlasy, čo ju veľmi nahnevalo, a slúžku dala zbiť. Grófka sa sama vykonávaniu trestu prizerala, pričom jej kvapka krvi z umorenej slúžky pristála priamo na tvári.
Neskôr pri pohľade do zrkadla si uvedomila, že jej pleť je na tomto mieste oveľa jemnejšia a mladšia. Oba javy si vysvetlila ako kauzálnu súvislosť a fantazírujúc o večnej mladosti tak začala zabíjať mladé poddané a kúpala sa v ich krvi. Potom, ako jej činy vyšli na povrch, nechal kráľovský sudca Alžbetu zamurovať v stenách jej hradu. Jej duch v nich údajne žije dodnes.
Košice a Katedrála svätej Alžbety
Košice ako druhé najväčšie mesto na Slovensku ponúkajú mnoho historických pamiatok. Katedrála svätej Alžbety je okúzľujúca a obsahuje vzácny interiér.
Oltár svätej Alžbety má 48 obrazov, nechýba zavesená plastika Immaculaty a neskorogotický krídlový oltár Navštívenia Panny Márie. História na vás bude dýchať z každej časti tejto katedrály.
Tarzánia na Alpínke pri Košiciach
Vedeli ste, že Slanské vrchy ukrývajú svetový unikát, ktorý si môže vychutnať každý? Poďte zažiť parádnu dávku dobrodružstva v korunách stromov.
Staňte sa na chvíľu Tarzanom a skúste svoju odvahu. Túto skvelú možnosť ponúka malým aj veľkým dobrodruhom Tarzánia na Alpínke pri Košiciach.
Ďalšie povesti
Chránená oblasť Moravského krasu je doslova pretkaná tajomnými miestami, opradenými nekonečným radom krásnych povestí. Jestlipak viete, prečo sa najväčšej priepasti v strednej Európe hovorí Macocha a kto blúdi v spleti hlbokých jaskýň a nepreskúmaných podzemných chodieb?
Medzi ďalšie známe príbehy patria povesti o Bielej pani v Levoči, o bezhlavom mníchovi v Nitre, o zakopanom poklade na hrade Likavka, o zakliatej Mariene na Liptovskom hrade, o nešťastnej Hedvige zo Spišského hradu a o poklade ukrytom pri vrchu Satan vo Vysokých Tatrách.
Turistika, cykloturistika a horolezectvo
Činnosti, ktoré tu dominujú, sú turistika, cykloturistika a v zime bežkovanie. Dobre značené turistické chodníky vám umožnia sledovať výnimočné prírodné krásy tohto regiónu. Oblasť tiež ponúka množstvo označených cyklotrás.
Turisti môžu prírodné rezervácie navštevovať celoročne. Je možné naplánovať si nenáročné prechádzky aj viacdňové prechody. Všetko je to len o zvážení vlastných schopností, síl a možností.
V lete je v národnom parku typická pešia turistika, cykloturistika aj horolezectvo. V zime nie je ničím nezvyčajným stretnúť bežkárov.
Celoročné horolezectvo je možné len v lokalitách Stienka za chatou, Stienka nad potokom a Májová Veža. V ostatných lokalitách platí vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody uzávera od 1. 2. do 31. 7.
Nezabudnite navštíviť Cukrovú Homoľu - asi najkrajšiu skalnú vežu na Slovensku. Je 105 m vysoká a bola sformovaná eróznou činnosťou vody.
🇸🇰 TOP hrebeňovka v pohorí Slovenský kras, ktorú nevynechajte ! |4K| Časť 1/2
Ubytovanie a výletné základne
Do Slovenského krasu sa neoplatí ísť len na jeden deň. V jeho okolí je množstvo ubytovacích zariadení.
Objavte ubytovanie Chalupa Ida - tradičný gemerský dom v Slovenskom krase. Prebuďte svoje zmysly v lone nedotknutej prírody a ubytujte sa tam, kde história Gemera ožíva v každom detaile.
Jednou z unikátnych možností je Granárium - historická stredoveká sýpka zo 17. storočia. Okrem ubytovania si tu môžete skúsiť upiecť vlastnú pizzu či chlieb v tradičnej piecke, v domácej reštaurácii vychutnať kulinársky zážitok s ochutnávkou miestneho domáceho vína.
Jednoznačne si nechajte celý deň na spoznávanie Národného parku Slovenský kras. Kúsok histórie vás čaká na Hrade Krásna Hôrka aj v honosnom Kaštieli Betliar. A aby ste podzemný zážitok správne kompenzovali, pozývame vás na astronomický zážitok priamo do Hvezdárne Rožňava.
Praktické tipy na návštevu
- Pri Hájskych vodopádoch je nenáročná prechádzka po lese, pričom najväčší vodopád vynikne po dažďoch alebo v zime.
- Do Krásnohorskej jaskyne je potrebné vstup dohodnúť vopred a minimálny počet účastníkov sú 4 osoby.
- Silická ľadnica je neprístupná, návštevníci sa však môžu dostať k jej ohradenému vchodu.
- Pri výletoch v chránenom území rešpektujte značené chodníky a pravidlá ochrany prírody.
- Skryté poklady podzemí nevyhľadávajte nelegálnym spôsobom, pretože slovenské jaskyne podliehajú prísnej legislatíve.
- Pri Vyhliadkovej veži Ardovo začnite cestu zodpovedne a bezpečne na oficiálnom odstavnom mieste.
- V obci Ardovo slávnostne otvorili vyhliadkovú vežu 22. novembra 2025 a táto 17-metrová novinka ponúka 360-stupňové panoramatické výhľady.
- Ak plánujete viac miest, ubytovanie v Rožňave alebo v okolí jaskýň vám umožní rozložiť program na viac dní.
Krásny je ten náš Slovenský kras. Ponúka zase niečo celkom iné, čo v iných častiach Slovenska nenájdete. Keď pozerám do mapy na to množstvo turistických trás, nedokážem si ani tipnúť, koľko dní či týždňov by trebalo na prejdenie všetkých.