Legenda o nacistickom vlaku naloženom zlatom, ktorý sa mal stratiť v podzemí neďaleko poľského mesta Wałbrzych, patrí k najznámejším záhadám spojeným s koncom druhej svetovej vojny. Príbeh má všetky prvky dobrodružného filmu: obrnený vlak plný cenností, útek pred postupujúcou Červenou armádou, tajný tunel pod horami, anonymných svedkov aj údajný poklad ukrytý celé desaťročia.
Historici, amatérski bádatelia i dobrodruhovia celé roky skúmali každý meter terénu v Dolnom Sliezsku. Využili seizmické merania, radarové snímky aj hlboké vrty, no výsledok bol vždy rovnaký: nič. Ani tunel, ani vlak, ani zlato. Napriek tomu sa príbeh opakovane vracia do pozornosti verejnosti.
Čo je známe o údajnom zlatom vlaku
Podľa legendy Nemci v máji 1945 z Vratislavi vyviezli zlato, dokumenty, zbrane a ďalšie cennosti. Náklad mal smerovať do Wałbrzychu, ale do cieľa údajne nikdy nedorazil. Jedna z verzií hovorí, že súprava vošla do tunela vybudovaného medzi jednou z wałbrzyských štvrtí a zámkom Książ na severozápadnom predmestí mesta.
Vlak sa mal „vypariť“ v čase, keď sa k Sliezsku približovala Červená armáda. Podľa rôznych správ meral približne 150 metrov a pozostával z troch pancierových vagónov. Niektoré tvrdenia mu pripisujú náklad s hmotnosťou až 300 ton zlata, ďalších cenností a umeleckých predmetov.
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Miesto spájané s legendou | Wałbrzych a zámok Książ |
| Obdobie zmiznutia | máj 1945 |
| Uvádzaná dĺžka súpravy | 150 metrov |
| Počet vagónov podľa najnovšieho tvrdenia | tri vagóny |
| Požadované nálezné | 10 % hodnoty nákladu |
| Vzdialenosť od Vroclavu | asi 70 kilometrov |
Podľa niektorých zdrojov mali byť vo vlaku okrem zlata aj šperky, dokumenty, zbrane a cenné umelecké predmety. Objavili sa dokonca tvrdenia, že náklad mohol obsahovať tajne vyvíjané zbrane alebo nemeckú obdobu atómovej bomby. Tieto predstavy však patria do oblasti nepotvrdených teórií a neexistuje dôveryhodný dôkaz, ktorý by ich potvrdil.

Anonymný list a nové pátranie
Po desaťročiach márneho pátrania sa objavil anonymný list s podrobnými údajmi o skrytom tuneli, pancierových vagónoch a očitom svedkovi. Neznámy pisateľ tvrdil, že pozná miesto, kde sa trojvagónový vlak nachádza.
Podľa hovorkyne mesta Wałbrzych list pôsobil „vecne a konkrétne“. Obsahoval technickú mapu so zaznačením trasy tunela, profilom terénu i očitým svedectvom o transporte vlaku. Mesto preverovalo, či sa má do terénu vydať nová pátracia výprava.
Je historickým faktom, že nacisti na konci vojny v panike ukrývali obrovské množstvá ulúpeného majetku. To však samo osebe nedokazuje, že v okolí Wałbrzychu skutočne ukryli zlatý vlak.
Oznámenie z roku 2015
Asi pred dvoma týždňami, 13. augusta 2015, oznámili prostredníctvom svojho právnika úradom v Sliezsku dvaja muži, Poliak a Nemec, že našli nacistický vlak plný zlata, po ktorom sa pátra už od konca druhej svetovej vojny.
Jeho presnú polohu chceli prezradiť až v prípade, že im poľská vláda sľúbi 10 % hodnoty nákladu ako nálezné. Na tlačovej konferencii tlmočil slová právnika nálezcov Zygmunt Nowaczyk, zástupca primátora vo Wałbrzychu. Potvrdil, že „nález sa nachádza v našom katastri“, presné miesto však nemohol prezradiť.
Nálezcovia uviedli, že vlak meria 150 metrov a vo vnútri sa nachádzajú cenné predmety. Úrady požiadali o 10-percentnú odmenu. Podľa právneho zástupcu Jarosława Chmielewského nešlo o hľadačov pokladov túžiacich po pozornosti, ale o ľudí, ktorí mali v tejto oblasti mnoho skúseností.
Muži tvrdili, že vlak sa nachádza pod 65. kilometrom na trase z Vroclavu do Wałbrzychu. K určeniu lokality ich malo priviesť priznanie neznámeho muža, ktorý na smrteľnej posteli údajne prezradil, kde bol vlak ukrytý.
Keď sa na určenú lokalitu dostali, pomocou špeciálneho radaru preskúmali terén a tvrdili, že zakopaný vlak skutočne našli. Podľa Piotra Žuchowského informáciu o vlaku prezradil človek, ktorý ho pomáhal ukryť, a zanechal aj náčrt miesta.
Radarové snímky a tvrdenia o takmer istom náleze
Na základe oznámenia nálezcov sa k prípadu vyjadril aj poľský generálny inšpektor historických pamiatok Piotr Žuchowski. Na 99 percent bol presvedčený, že záhadný vlak existuje.
Žuchowski podľa svojich slov videl fotografie z radaru, ktoré ukazovali viac než sto metrov dlhú súpravu, najskôr obrnený vlak, aké sa na konci vojny v Sliezsku používali na prepravu cenností.
„Je to bezprecedentný nález. Až dosiaľ sme nachádzali len tanky a delá,“ uviedol.
Poľské ministerstvo kultúry tiež potvrdilo informácie o náleze. Námestník ministra Piotr Zuchowski uviedol, že nemá pochybnosti o existencii vlaku a že „takmer s istotou môžeme tvrdiť, že celý, zatiaľ ukrytý vlak, je od vojny zamínovaný“.
Napriek vysokému presvedčeniu však úrady vyzývali verejnosť, aby krotila svoju netrpezlivosť. Nebolo jasné, čo vlak vezie, a podľa odborníkov mohol byť zaminovaný. Situácia preto vyžadovala účasť špecialistov a mimoriadne obozretný postup.
Nové tvrdenia Michała Motaka
Legenda o takzvanom „zlatom vlaku“ pri Wałbrzychu opäť ožíva aj v novších správach. Jej najnovším protagonistom je hľadač pokladov Michał Motak, ktorý tvrdí, že presne vie, kde sa tajomný vlak nachádza.
Podľa jeho slov ide o vlak z čias druhej svetovej vojny, v ktorom mali Nemci pri ústupe z Poľska ukryť zlato, šperky a cenné umelecké diela. Motak tvrdí, že identifikoval konkrétne miesto a konkrétny tunel v oblasti Dolného Sliezska, kde by sa mali nachádzať tri vagóny ukryté pod zemou.
Zároveň priznáva, že jeho metódy sú netradičné. Využíva aj radiestéziu, teda hľadanie pomocou prútikov či „energie“, čo mnohí odborníci považujú za pseudovedu a jeho tvrdenia spochybňujú.
Motak napriek kritike tvrdí, že má dostatok indícií aj podkladov. Lokalitu podľa vlastných slov analyzoval z viacerých hľadísk, od historických máp až po logiku vojenského ukrývania cenností.
V najnovšom videu zverejnenom Motakom odpovedal líder skupiny na otázky fanúšikov týkajúce sa plánovaných prieskumných prác. Na otázku, kedy sa začne samotný výskum, vysvetlil, že rozhodujúce budú poveternostné podmienky.
Apríl by podľa neho mohol byť vhodným mesiacom na realizáciu prác, pokiaľ bude priaznivé počasie a nevyskytne sa intenzívny dážď. Zatiaľ však ide len o tvrdenia bez definitívneho potvrdenia.
Téma: Kandidátky sú uzavreté
Prečo sú úrady a historici skeptickí
Primátor mesta Wałbrzych správe o náleze vlaku neveril a skeptickí boli aj tamojší historici. Za komunizmu po nacistickom zlate márne pátrala poľská armáda aj tajné služby.
Správa o nájdení vlaku z 13. augusta 2015 vzbudila obrovský ohlas, hoci o jeho existencii v tom čase neexistovali žiadne hmatateľné dôkazy. V nemeckých ani poľských archívoch sa nenašiel jediný hodnoverný dokument, ktorý by jasne dokázal, že Nemci takýto vlak skutočne naložili zlatom a cennosťami a vyslali na cestu.
Viacerí historici preto jeho existenciu spochybňovali. Tadeusz Słowikowski, známy poľský hľadač pokladov, upozornil, že aj keby sa stratený vlak skutočne našiel, ešte to neznamená, že v ňom bude zlato.
Novinárka Joanna Lamparská sa vyjadrila rovnako skepticky: „Po tomto poklade sa pátra už celé desaťročia a zatiaľ nikto spoľahlivo nedokázal jeho existenciu.“
Aj keby skutočne išlo o zlatý vlak, náklady na jeho vyslobodenie z podzemia by podľa nej dosiahli gigantické hodnoty a celá akcia by trvala veľmi dlho.
Možné vlastníctvo pokladu a nálezné
Ak by sa existencia vlaku potvrdila, jeho oficiálnym majiteľom by sa najskôr stalo poľské ministerstvo financií alebo poľské ministerstvo štátneho pokladu.
Nálezcom by však odmenu mohli vyplácať aj dedičia pôvodných majiteľov cenností, ak by sa ich podarilo vypátrať. Svetový židovský kongres požadoval, aby sa všetky nájdené cennosti vrátili právoplatným vlastníkom alebo ich dedičom.
Otázka vlastníctva by preto bola mimoriadne zložitá. Samotné nájdenie vlaku by ešte neznamenalo, že jeho obsah automaticky pripadne nálezcom alebo štátu. Pri majetku ulúpenom počas nacistickej okupácie by bolo potrebné skúmať jeho pôvod, vlastnícke nároky a prípadných dedičov.
Zámok Książ a podzemie komplexu Riese
Podľa legendy mal vlak niekedy v máji 1945 vojsť do tunela pri zámku Książ a nikdy z neho nevyjsť. Tento tunel mal byť súčasťou rozsiahleho podzemného komplexu budovaného nacistami od roku 1943.
Komplex dostal krycí názov „Obor“, po nemecky Riese, a vznikol na Hitlerov rozkaz. Pozostával prinajmenšom zo siedmich väčších podzemných stavieb a zo siete tunelov budovaných približne od novembra 1943 do apríla 1945 v Sovích horách a pri zámku Książ neďaleko Wałbrzychu, ktorý sa po nemecky nazýval Waldenburg.
Účel, na ktorý mal tento komplex slúžiť, dodnes nie je úplne jasný. V nemeckých i poľských archívoch sa zachovalo len minimum dokumentácie a prameňov. Údaje boli buď zničené, alebo nikdy ani neexistovali.
Niektoré nemecké zdroje naznačujú, že po dokončení malo ísť o obrovský podzemný kryt s plochou až 35 kilometrov štvorcových a s osobným bunkrom Adolfa Hitlera uprostred.
Ďalšie časti mali slúžiť ako skrýša pre ďalších nacistických pohlavárov. Svoje kancelárie tu mali mať ríšsky vodca SS a minister zahraničných vecí, ako aj Najvyššie velenie nemeckej armády, OKH, a Najvyššie velenie vojenského letectva, OKL.
Súčasťou komplexu mali byť tiež podzemné továrne, aké sa v reakcii na spojenecké bombardovanie budovali po celom Nemecku. Známa je napríklad továreň Mittelwerk, 1,6 kilometra dlhý tunel v hore Kohnstein, kde sa vyrábali rakety V-2, V-1 a letecké motory.
Vznik projektu Riese
Myšlienka na vybudovanie „Obra“ bola zrejme staršia, konkrétne plány však priniesol minister zbrojného priemyslu Albert Speer na stretnutí s vrcholnými predstaviteľmi Organizácie Todt v septembri 1943.
Organizácia Todt, známa aj pod skratkou OT, vznikla ešte v roku 1938. Jej úlohou bola výstavba strategických objektov na území Tretej ríše. Pomenovaná bola podľa svojho zakladateľa Fritza Todta a ku koncu vojny, už pod velením jednotiek SS, využívala ako pracovnú silu predovšetkým väzňov z koncentračných táborov.
Podľa plánu mala byť celá stavba dokončená do augusta 1945. Predpokladaná cena bola stanovená na 130 miliónov ríšskych mariek.
Na stretnutí sa dohodlo, že vznikne Sliezska priemyselná spoločnosť, Schlesische Industriegemeinschaft AG, ktorá bude poverená výstavbou. Išlo o megalomanský projekt.
| Parameter projektu | Uvádzaný údaj |
|---|---|
| Plánovaný termín dokončenia | august 1945 |
| Predpokladaná cena | 130 miliónov ríšskych mariek |
| Potrebný počet robotníkov denne | 9500 |
| Plánovaný objem betónu | 359 100 kubických metrov |
| Kapacita podzemného bunkra | viac ako 27-tisíc ľudí |
| Hĺbka výťahovej šachty pri zámku | 50 metrov |
| Dĺžka tunela pod zámkom | 2 kilometre |
Podľa kalkulácií historikov by komplex pri dokončení podľa pôvodného plánu vyžadoval prácu 9500 robotníkov denne a celkovo 359 100 kubických metrov betónu. Obrovský podzemný protilietadlový bunker mal byť schopný poskytnúť útočisko viac ako 27-tisíc ľuďom.
Konkrétne plány a detailné architektonické nákresy sa však nezachovali, takže presná rekonštrukcia nie je možná. Mnohé informácie o projekte zostávajú iba v rovine dohadov.
Výstavba pri zámku Książ
Predstavitelia Organizácie Todt sa takmer okamžite po rokovaniach so Speerom presunuli na zámok Książ, po nemecky Fürstenstein, ktorý sa stal hlavnou základňou a strediskom operácií celého projektu.
Ešte pred začatím samotného projektu sa rozhodlo o rekonštrukcii zámku pre potreby nacistického velenia. Najatých bolo 35 architektov, ktorí postupne nenávratne zničili viaceré časti zámku z 13. storočia, vrátane terás, vodovodného potrubia a stredovekých žulových brán.
Odstránená bola aj štukatúra a všetok nábytok. Izby dostali hrubý, drsný vzhľad charakteristický pre nacistickú architektúru.
Do skaly pod hradom vyhĺbili dva kilometre dlhý tunel, ktorý mal byť pravdepodobne súčasťou železničnej trate do Lubiechowa. Pred zámkom bola vyhĺbená aj 50 metrov hlboká výťahová šachta, no samotný výťah nikdy nebol nainštalovaný.
Na práci sa podieľali špecialisti na výbušniny a inžinieri z Nemecka, Talianska, Ukrajiny i Čiech. Dohliadali predovšetkým na technickú stránku projektu, pretože hora, v ktorej sa komplex budoval, bola tvorená veľmi tvrdou horninou - rulou.
Rula síce poskytovala výbornú ochranu pred spojeneckými náletmi, zároveň sa však do nej tunely hĺbili mimoriadne ťažko. Práce preto postupovali pomaly.
Väzni a pracovné tábory
V decembri 1943 sa medzi väzňami pracujúcimi na „Obrovi“ rozšíril týfus. Nacisti ich držali v nehygienických podmienkach, boli vyčerpaní a vyhladovaní. Významná časť z nich ochoreniu podľahla, čo opäť výrazne spomalilo práce.
Hlavnú pracovnú silu pri budovaní komplexu tvorili približne od polovice roka 1944 väzni z koncentračných táborov. Celkovo bolo vytvorených 13 táborov, niektoré priamo v susedstve tunelov.
Všetky vznikli ako satelitné tábory neďalekého väčšieho tábora Groß-Rosen a pomenovali ich Pracovný tábor Obor, Arbeitslager Riese alebo AL Riese.
Tábor Groß-Rosen založili vo východnej časti Dolného Sliezska ešte v roku 1940 ako satelitný tábor koncentračného tábora Sachsenhausen. V máji 1941 sa však osamostatnil. Väzni pracovali v neďalekom kameňolome, pričom ich nikdy nebolo viac ako niekoľko stoviek.
K rozšíreniu tábora došlo až začiatkom roka 1944, predovšetkým v súvislosti s výstavbou „Obra“. Všetkým táborom velil Hauptsturmführer SS Albert Lütkemeyer, čo zodpovedalo hodnosti kapitána v armáde.
Presné čísla a informácie o táboroch sa nezachovali. Vieme však, že medzi decembrom 1944 a januárom 1945 strážilo tábory celkom 853 členov SS.
Na „Obrovi“ pracovalo minimálne 13-tisíc väzňov, z ktorých možno na základe dokumentov presne identifikovať 8995. Všetci boli Židia, väčšina pochádzala z Maďarska, no niekoľkí pochádzali aj z územia Slovenska.
Evakuácia táborov i celého komplexu sa pre približujúci sa front začala vo februári 1945. Časť prác však podľa niektorých odhadov pokračovala až do apríla 1945.
Ani jedna časť projektu „Obor“ nebola nikdy dokončená.

Legendy o tajných zbraniach a pokladoch
Okolo samotného komplexu Riese vzniklo niekoľko legiend a mýtov. Jedna skupina nepotvrdených teórií sa týka jeho rozsahu.
Koncom roka 1944 poslal Speer Hitlerovi správu, ktorá sa dodnes zachovala v archíve. V tejto správe Führera informoval o konštrukčných prácach a v snahe udržať si jeho priazeň ich progres pravdepodobne značne nadhodnotil.
Ďalšie teórie sa týkajú otázky, na čo mal komplex slúžiť. Najznámejšia hovorí o tajnom výskumnom laboratóriu a príprave „zázračnej zbrane“.
Podľa rôznych verzií malo ísť o chemickú alebo biologickú zbraň, prípadne dokonca o atómovú bombu. Pre tieto tvrdenia však neexistujú spoľahlivé dôkazy.
Ďalšou populárnou teóriou je, že komplex slúžil ako úschovňa nacistických pokladov, zlata a ulúpených umeleckých diel z celej Európy.
Rovnako sa hovorí, že tu mohla byť ukrytá legendárna Jantárová komnata, zhotovená začiatkom 18. storočia a darovaná ruskému cárovi Petrovi I. Nacisti ju počas vojny odniesli z ruského mesta Puškin, bývalého Carského Sela, do Kaliningradu, po nemecky Königsberg. Odvtedy je jej osud neznámy.
Treťou kategóriou mýtov sú teórie o nacistických pohlavároch, ktorí sa po vojne mali skrývať práve v tomto komplexe. Podľa týchto predstáv tu mali pôsobiť členovia Organizácie bývalých príslušníkov SS, ODESSA, ako aj jednotky nemeckých záškodníkov Werwolf.
Čo by znamenal skutočný nález
Ak by sa v podzemí pri Wałbrzychu skutočne našiel obrnený vlak, išlo by o mimoriadny historický objav. Najprv by však bolo potrebné overiť, či radarový obraz predstavuje vlak, prirodzenú geologickú štruktúru, inú technickú konštrukciu alebo pozostatky tunela.
Rovnako by bolo potrebné preskúmať bezpečnosť lokality. Vlak mohol byť zaminovaný a jeho otvorenie by mohlo ohroziť ľudí aj okolité stavby. Situácia by preto vyžadovala odborníkov na pyrotechniku, archeológov, historikov, geológov a ďalších špecialistov.
Samotné vyslobodenie súpravy by bolo technicky aj finančne mimoriadne náročné. Aj keby sa potvrdilo, že ide o vojenský vlak, až podrobný prieskum by ukázal, či obsahuje zlato, umelecké diela, dokumenty, zbrane alebo iba prázdne vagóny.
V prípade cenností by nasledovalo určovanie ich pôvodu a vlastníkov. Svetový židovský kongres požadoval, aby sa nájdený majetok vrátil právoplatným vlastníkom alebo ich dedičom.
Legenda verzus historicky doložené fakty
Či vlak plný zlata skutočne existuje, alebo ide iba o ďalší falošný poplach, zostáva otvorenou otázkou. O jeho existencii doteraz nebol predložený jednoznačný a verejne overiteľný dôkaz.
Historicky doložené sú však iné skutočnosti: nacisti v Dolnom Sliezsku budovali rozsiahly podzemný komplex, pri výstavbe využívali väzňov z koncentračných táborov a práce pokračovali až do obdobia, keď sa front približoval k regiónu.
Existencia tajného nacistického podzemného komplexu bunkrov a tunelov je faktom. Rovnako sú faktom tisíce väzňov koncentračného tábora Groß-Rosen a jeho satelitných táborov, ktorí pri stavbe tejto gigantickej a nezmyselnej stavby zomreli.
Práve preto má príbeh o zlatom vlaku dve odlišné roviny. Jednou je stále nepotvrdená legenda o obrnených vagónoch plných cenností. Druhou je skutočná história nacistickej výstavby, nútenej práce, utrpenia väzňov a nedokončeného komplexu Riese.