Cestovný ruch je otvorený a dynamicky sa vyvíjajúci systém, ktorý tvoria dva podsystémy, a to subjekt/návštevník a objekt cestovného ruchu.
Návštevník cestovného ruchu je nositeľom dopytu a vystupuje ako spotrebiteľ produktu cestovného ruchu - sú ním voľné statky, verejné statky, služby a tovar. Objekt cestovného ruchu je nositeľom ponuky produktu, ktorý je predmetom spotreby a tvorí ho cieľové miesto, podniky a inštitúcie cestovného ruchu.
Politikou cestovného ruchu treba chápať cieľavedomé (programové) ovplyvňovanie vývoja cestovného ruchu prostredníctvom zainteresovaných subjektov (nositeľov politiky) a pomocou špecifických nástrojov.
Čo je cestovný ruch a prečo potrebuje politiku
Cestovný ruch (CR) ako odvetvie spoločenskej činnosti sa začal formovať koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Novodobý cestovný ruch vznikol v období priemyselnej revolúcie vo vyspelých štátoch ako dôsledok technického, ekonomického a sociálneho rozvoja.
Aj keď sú definície cestovného ruchu uvádzané rôznymi autormi formálne rozdielne, obsahovo zdôrazňujú všeobecnú podstatu cestovného ruchu, ktorá spočíva v dočasnej zmene pobytu účastníka cestovného ruchu v inom konkrétnom prostredí, často vo voľnom čase, za účelom oddychu, rozvoja poznania alebo kontaktu s ľuďmi.
V každodennej praxi sa stretávame s rozličnými javovými formami a druhmi cestovného ruchu.
K základným druhom cestovného ruchu patrí rekreačný, športový/dobrodružný, kultúrny, kúpeľný/zdravotný a obchodný cestovný ruch. Druhy cestovného ruchu sa v praxi rozlične kombinujú a vzájomne dopĺňajú, pritom jeden druh je vždy dominantný, napr. rekreačný cestovný ruch sa zvyčajne kombinuje so športovým, zdravotným a kultúrnym cestovným ruchom.
Formy cestovného ruchu umožňujú bližšie určiť podstatu cestovného ruchu z hľadiska potrieb a cieľov návštevníkov. To dovoľuje lepšie pripraviť produkt a ponúkať ho na trhu pre cieľové skupiny návštevníkov.
Turista je návštevník, ktorý cestuje po vlastnej krajine alebo zahraničí a uskutoční pritom aspoň jedno prenocovanie.
Cieľovým miestom môže byť stredisko cestovného ruchu, región alebo štát ako cestovný cieľ. Cieľové miesto musí mať vhodný prírodný a kultúrny potenciál pre cestovný ruch.
Cestovný ruch ako medzirezortné odvetvie
Cestovný ruch patrí do terciárneho sektoru hospodárstva, do oblasti služieb.
Cestovný ruch je medzirezortným odvetvím, ktoré priamo zasahuje do sféry hospodárstva, priemyslu, obchodu a služieb, financií, dopravy, regionálneho rozvoja, kultúry, zdravotníctva, vzdelávania, športu, ochrany životného prostredia, lesného a vodného hospodárstva, pôdohospodárstva, zamestnanosti, vytvárania nových pracovných miest a pôsobnosti samospráv.
Pre cestovný ruch je typické, že kým väčšina iných odvetví sa zaoberá relatívne úzkym segmentom svojej pôsobnosti po vertikálnej osi, charakter cestovného ruchu je taký, že spája aj rôzne odvetvia po horizontálnej osi.
Zahrňuje teda viaceré problémy, ktoré možno riešiť len spoluprácou na medzirezortnej úrovni.
Cestovný ruch je prierezovým odvetvím, ktoré závisí od vývoja viacerých ďalších odvetví. (napr. voda, poľnohospodárstvo) Preto si adaptácia v tomto odvetví vyžaduje dobré prepojenie a prepojenie s týmito inými odvetviami.
Odvetvie cestovného ruchu sa preto musí prepojiť a prepojiť s inými odvetviami, ako je biodiverzita, mestské plánovanie, riadenie rizika katastrof, vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo.
Je dôležité spomenúť, že viaceré činnosti alebo atrakcie v oblasti cestovného ruchu sa riadia inými odvetvovými politikami EÚ, ako je vodné hospodárstvo (napr. zabezpečenie čistej vody na kúpanie), poľnohospodárstvo (napr. zabezpečenie určitých krajinných prvkov), biodiverzita a niekoľko ďalších.
Úloha verejného a súkromného sektora
Na Slovensku má cestovný ruch vďaka prírodnému potenciálu a potenciálu vytvoreného človekom možnosť zaujať v národnom hospodárstve a spoločnosti strategické postavenie.
Aj keď rozhodujúcu úlohu pri rozvoji cestovného ruchu má súkromný sektor, úlohou verejného sektora je formulovanie stratégie jeho rozvoja a definovanie nástrojov na jej zabezpečenie.
Pre zabezpečenie priaznivých účinkov CR v regionálnom rozvoji sa musí jeho vývoj koordinovať. To je úloha orgánov štátnej správy, miestnej samosprávy, miestnych a regionálnych združení.
Odvetvie cestovného ruchu určite nemôže prispôsobiť ponuky cestovného ruchu samostatne, keďže ostatné organizácie často nesú spoločnú zodpovednosť za činnosti súvisiace s cestovným ruchom.
Napríklad časť základných služieb komunít týkajúca sa zásobovania vodou alebo úloha vlády v oblasti protipovodňovej ochrany sú adaptačnými oblasťami, ktoré sú nevyhnutné pre cestovný ruch.
To isté platí pre čisté a zdravé životné prostredie a ekosystém, ktoré sú nevyhnutné pre viaceré činnosti v oblasti cestovného ruchu.
Politické prostredie a nástroje štátu
Politické prostredie vytvárajú politické rozhodnutia na medzinárodnej, ale aj národnej úrovni.
Týkajú sa bezpečnosti cestovania, uvoľnenia resp. obmedzenia cestovného styku medzi jednotlivými krajinami, obchodnej politiky, menovej, colnej politiky atd.
Napr. pozitívnym výsledkom medzinárodnej politiky je zrušenie vízovej povinnosti medzi krajinami, zavedenie jednotnej meny v krajinách EU, zrušenie pasovej a colnej kontroly.
Ekonomické prostredie významne ovplyvňuje konanie najmä subjektu v CR.
O účasti na CR rozhodujú napr. najmä úroveň reálnych príjmov, výška HDP a jeho rozdeľovanie, miera inflácie, miera nezamestnanosti, daňový systém.
Vplyv ekonomického prostredia na obidve zložky môže byť pozitívny a negatívny. Pozitívne pôsobí rast HDP, s ktorým rastie i spotreba v CR.
Legislatívne prostredie: Právne normy definujú pravidlá správania sa oboch zložiek systému. Môžu pôsobiť pozitívne alebo obmedzujúco.
Štát uplatňuje sociálnu politiku, ktorá sa realizuje prostredníctvom viacerých nástrojov napr. dôchodkovej politiky (starobné, invalidné dôchodky), podpory v nezamestnanosti, prídavkov na deti, podpory v nezamestnanosti.
V rámci technicko - technologického prostredia pôsobia na obidve zložky systému CR dopravný systém, telekomunikačné siete a rezervačné systémy.
Dobrá dostupnosť cieľového miesta je základnou podmienkou účasti na CR. Pritom rozhodujúca je rýchlosť, bezpečnosť, pravidelnosť a komfortnosť jednotlivých druhov dopravy.
Pre svoju pohodlnosť a v súčasnosti aj jednoduchosť sa stali obľúbenými rezervačné systémy.
Politika cestovného ruchu Európskej únie
Právomoci EÚ v oblasti cestovného ruchu spočívajú v podpore a koordinácii činností členských štátov.
V júni 2010 Európska komisia prijala oznámenie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu - nový politický rámec pre európsky cestovný ruch.
V tomto oznámení sa stanovuje nová stratégia a akčný plán pre cestovný ruch EÚ.
Stanovili sa štyri priority činnosti:
- stimulovať konkurencieschopnosť európskeho odvetvia cestovného ruchu;
- podporovať rozvoj udržateľného, zodpovedného a vysokokvalitného cestovného ruchu;
- upevniť imidž Európy ako súboru udržateľných a vysokokvalitných destinácií;
- maximalizovať potenciál finančných politík EÚ na rozvoj cestovného ruchu.
Vypracoval sa pravidelne aktualizovaný priebežný plán vykonávania, v ktorom sa uvádzajú hlavné iniciatívy, ktoré sa majú vykonávať ako súčasť stratégie v spolupráci s verejnými orgánmi, združeniami cestovného ruchu a inými verejnými/súkromnými zainteresovanými stranami v oblasti cestovného ruchu.
Zmena klímy a adaptačná politika
Cestovný ruch a príroda sú často úzko prepojené. Ochrana prírody je preto dôležitým adaptačným opatrením, ktoré je pre odvetvie cestovného ruchu najdôležitejšie.
Keďže počasie a klíma majú rozhodujúci vplyv na cestovnú sezónu a výber dovolenkových destinácií, odvetvie cestovného ruchu je od nich vo veľkej miere závislé.
Prírodné zdroje (napr. sneh, čistá voda, lesy) a cestovný ruch, ako aj kultúrne dedičstvo a cestovný ruch sú úzko prepojené.
Klimatické zmeny znižujú snehovú pokrývku, zvyšujú a predlžujú vlny horúčav, zvyšujú výskyt prírodných požiarov a menia modely zrážok.
Cestovný ruch je tiež jedným z odvetví postihnutých rastúcim nedostatkom vody v južnej Európe.
Nárast extrémnych udalostí zasiahne odvetvie cestovného ruchu rôznymi spôsobmi: zvýšený tlak na infraštruktúru cestovného ruchu, znížená dostupnosť určitých turistických atrakcií alebo vyššie riziká pre hostí pri určitých činnostiach cestovného ruchu, ako je lyžovanie, turistika, plachtenie.
Zimný cestovný ruch bol v európskom posúdení klimatických rizík označený za hlavné riziko, najmä v prípade destinácií v nízkych nadmorských výškach a v strednej a južnej Európe.
Tepelný stres môže znížiť atraktívnosť južnej Európy ako letnej destinácie.
Sezónne zmeny sú možné, ale vyžadujú si flexibilitu zo strany turistov aj poskytovateľov služieb.
Dôraz na cestovný ruch môže vyplývať aj zo zmeny biologických podmienok, najmä z nárastu škodlivého hmyzu alebo rastu rias v otepľujúcich sa vodách, ako aj zo šírenia neofytov a alergénnych rastlín.
Zmena klímy môže prospieť aj niekoľkým oblastiam cestovného ruchu, keďže hostia si častejšie môžu vybrať chladnejšie oblasti v lete alebo sa môžu predĺžiť ročné obdobia z dôvodu zvýšenia priaznivých poveternostných podmienok.
Z klimatických zmien môže profitovať aj cestovný ruch. Napríklad vyššie (a teda chladnejšie) oblasti by mohli profitovať z rastúceho počtu turistov, ktorí sa vyhýbajú horúcim mestám.
Ochrana prírody, voda a udržateľné destinácie
CR sa rozvíja iba v ekologicky nezaťaženom prostredí.
Medzi klasické spôsoby poškodzovania životného prostredia patrí vyvážanie odpadov, nevhodné parkovanie, erózia pôdy, problémy kanalizácie, znečisťovanie vodných zdrojov a pod.
Ochrana prírody, kvalitné hospodárenie s vodou a zodpovedné územné plánovanie preto nie sú iba otázkou ochrany životného prostredia, ale aj predpokladom dlhodobej konkurencieschopnosti destinácií.
Jednou z priorít vlády SR je posilnenie všetkých foriem vidieckeho a prírodného cestovného ruchu, ktoré patria k ťažiskovým formám transformácie cestovného ruchu na Slovensku.
Ich zásadný prínos spočíva okrem podpory a rozvoja športu a zdravia spoločnosti, najmä v rozvoji regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva a zamedzení tvorby nadmerného turizmu v mestách či turisticky exponovaných destináciách.
Vyvinutím maximálneho úsilia pri podpore tejto formy cestovného ruchu vytvorí vláda SR možnosti udržiavania existujúcich ako aj tvorby nových pracovných miest, čím zvýši konkurencieschopnosť našej krajiny a jej jednotlivých regiónov.
Zároveň posilní aktívnu medzirezortnú spoluprácu s predpokladom využitia kultúrneho potenciálu krajiny a ochrany životného prostredia.
Vedomostná základňa a klimatické dáta
Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti.
Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre odvetvie cestovného ruchu.
Štúdia „Čas má zásadný význam: adaptácia dopytu po cestovnom ruchu na zmenu klímy v Európe“ sa analyzuje potenciálny vplyv zmeny klímy na dopyt po cestovnom ruchu v Európskej únii (EÚ) a poskytujú sa dlhodobé (2100) prognózy zohľadňujúce adaptáciu na zmenu klímy z hľadiska trvania a frekvencie dovoleniek.
Služba Copernicus Európsky cestovný ruch poskytuje informačný systém o klíme pre odvetvie cestovného ruchu založený na používateľoch.
Zabezpečením kritických celoeurópskych klimatických ukazovateľov (snehové podmienky, indexy vhodnosti v oblasti klímy pre cestovný ruch, index lesných požiarov) sa demonštrátor zameriava na uľahčenie prebiehajúceho a dlhodobého prispôsobovania odvetvia meniacej sa klíme.
Demonštračná služba ponúka interaktívne aplikácie súborov nástrojov, ktoré vychádzajú z kvalitných údajov a nástrojov z obchodu Climate Data Store (CDS).
Ide o rôzne časové rámce vrátane minulej klímy (údaje z opätovnej analýzy) a dlhodobej klímy (regionálne klimatické prognózy).
Relevantné informácie sú voľne dostupné rôznymi spôsobmi (mapovanie, sťahovanie ukazovateľov vplyvu na klímu, sťahovanie alebo grafika na základe nespracovaných informácií), pričom sa zohľadňujú špecifické potreby používateľov.

Financovanie a investície do cestovného ruchu
Európska komisia vypracovala príručku, ktorá sa zameriava na praktické otázky súvisiace s najdôležitejšími programami financovania EÚ pre odvetvie cestovného ruchu.
Je zameraný okrem iného na podniky, fyzické osoby, MSP a verejné orgány pôsobiace v odvetví cestovného ruchu.
Je však dôležité uznať, že väčšina finančných prostriedkov pre odvetvie cestovného ruchu pochádza z vnútroštátnej alebo regionálnej úrovne.
Z programu Interreg Euro-MED sa poskytujú finančné prostriedky na projekty vypracované a riadené orgánmi verejnej správy, univerzitami, súkromnými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti Stredozemia, ktoré súvisia s udržateľným cestovným ruchom.
Vyhlásenie MED je záverečným politickým dokumentom vypracovaným po šiestich rokoch práce a spolupráce v záujme inteligentnejšieho a ekologickejšieho udržateľného ekosystému cestovného ruchu v Stredozemí.
S cieľom diverzifikovať ponuku EÚ v oblasti cestovného ruchu Európska komisia ponúka spolufinancovanie udržateľných nadnárodných produktov cestovného ruchu prostredníctvom programu COSME.
Ide o tematické produkty cestovného ruchu, ako sú nadnárodné trasy, trasy, chodníky zamerané na rôzne témy, ako sú: cestovný ruch šetrný k životnému prostrediu, športový cestovný ruch, cestovný ruch zameraný na potraviny a víno, cestovný ruch zameraný na zdravie a dobré životné podmienky, cestovný ruch zameraný na prírodu alebo „pomalý cestovný ruch“ - cestovanie, ktoré turistom umožňuje lepšie sa zapájať do komunít na svojej trase.
Ekonomický význam cestovného ruchu
Cestovný ruch ako ekonomický multiplikátor vystupuje v súvislosti s budovaním technickej základne ubytovacích, stravovacích a doplnkových zariadení a s rozvojom dopravy.
V podnikoch CR sa produkujú služby a tovary pre návštevníkov.
Peňažná hodnota finálnej produkcie tovarov a služieb, ktoré sa v krajine vyrobili za 1 rok sa nazýva HDP.
Každý spotrebný výdavok, ktorí urobí návštevník získavajú podniky ako príjmy - tieto príjmy ďalej podnikatelia usporia alebo spotrebujú.
Časť príjmov, ktoré podnikateľ vynaloží na nákup, aby mohol uspokojovať potreby svojich zákazníkov sa dostávajú do ekonomického kolobehu a premieňajú sa na spotrebné tovary a služby, investičné statky a financie.
Príjmy z CR prejdú takto viacerými štádiami, preto hovoríme o násobnom multiplikačnom účinku/efekte.
Môžeme ho skúmať nielen na území štátu, regiónov ale aj podnikov CR.
Multiplikačný efekt závisí od sortimentu tovarov a služieb, má vplyv nielen na produkciu nadväzných odvetví ale ovplyvňuje aj tvorbu pracovných miest a zárobkov.
Nie všetky príjmy, ktoré zmenia majiteľa ostávajú v štáte.
Niektoré podniky nakupujú tovary a služby od dodávateľov z iného štátu, čím sa odčerpávajú príjmy.
Nákupy uskutočnené mimo regiónu znižujú multiplikačný efekt.
Výdavky v rozvinutejších regiónoch prinášajú väčší multiplikačný efekt.
Zamestnanosť a regionálny rozvoj
Poskytovanie služieb v CR sa spája s veľkou spotrebou živej práce.
Zamestnanosť CR môže byť primárna a sekundárna.
CR ovplyvňuje nielen primárnu zamestnanosť t.j., že vytvára pracovné príležitosti, cez ktoré sa v podnikoch bezprostredne uspokojuje dopyt účastníkov CR, ale vplyvom multiplikačného efektu vytvára aj sekundárnu zamestnanosť t.j. vytvára pracovné príležitosti v odvetviach zabezpečujúcich a nadväzujúcich na rozvoj CR, napr. v stavebníctve, doprave, obchode a službách.
Vplyvom multiplikačného efektu vytvorí každé pracovné miesto 1,5-2 pracovné miesta v nadväzných odvetviach.
Pri tvorbe pracovných príležitostí v CR treba brať do úvahy, že okrem vysokej potreby živej práce a jej len čiastočnom nahradení technikou, je vážnym činiteľom tvorby pracovných miest veľkosť podnikov CR a ich kapitálová náročnosť.
Kapitálovo je náročné pracovné miesto v hoteloch a reštauráciách, na získavanie jedného pracovného miesta bolo potrebných viac ako 30 tis. €.
Napriek tomu je kapitálová náročnosť v CR 2,5 až 3-krát nižšia ako napr. v chemickom priemysle alebo v poľnohospodárstve.
Sezónnosť CR - ovplyvňuje ekonomiku podnikov a potrebu živej práce počas letnej a zimnej sezónny.
Najviac sa to prejavuje v ubytovacích a pohostinských službách.
V dôsledku sezónnych nárokov na pracovnú silu klesá kvalita služieb.
Pri poskytovaní služieb vyžadujú zamestnávatelia od pracovníkov univerzálne zručnosti, namiesto špecialistov.
Až 45% pracovných miest v hotelierstve a pohostinstve nevyžaduje viac ako len základné vzdelanie, prípadne inštruktáž, zaškolenie.
Nízke požiadavky na kvalifikáciu - ovplyvňujú aj zárobky.
Mzdy v ubytovacích a pohostinských službách sú o 20 - 30% nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve SR.
Takéto pracovné miesta nie sú dostatočne atraktívne, napr. z dôvodu nízkeho zárobku.
Nevýhodná pracovná doba -osobitne pre ženy, ktoré sa podieľajú až 65% na zamestnanosti v CR.
Situáciu komplikujú aj pracovné podmienky, ako sú delené pracovné zmeny, prevádzkový čas počas víkendov, sviatkov, nevyhovujúce pracovné prostredie.
CR sa rozvíja zvyčajne tam, kde sa nachádza primárna ponuka.
CR môže mať v týchto podmienkach iné postavenie, ak má primárna ponuka väčší význam, tým je aj významnejšie postavenie CR a naopak.
Toto poznanie sa zakladá na ekonomickej špecializácii regiónu.
V súvislosti s reštrukturalizáciou priemyslu sa mnohé pôvodne priemyselné regióny zameriavajú na CR, využívajú pri tom existujúcu primárnu ponuku - najmä potenciál vytvorený ľudskou činnosťou.
Špecializácia regiónu je vybudovaná na preferencii takých ekonomických aktivít, pre ktoré má daný región najvhodnejšie predpoklady, t.j. prírodné, demografické a ekonomické zdroje rozvoja.
Slovensko: potenciál a aktuálne výsledky
Pre Slovensko je cestovný ruch potenciálne významný zdroj príjmov.
Podľa OECD, v roku 2023 sa podieľal na tvorbe HDP v objeme 2,3% a pracovalo v ňom 7% celkovej pracovnej sily.
To je v preklade asi 169,5-tisíc pracovných miest.
V roku 2025 krajinu navštívilo asi 2,4 milióna zahraničných turistov, čo je nárast o 11,8% oproti roku 2024.
Tak OECD, ako aj Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR si všímajú, že ku koncu roka narástol počet zahraničných cestujúcich, čo je dané pravdepodobne otváraním nových leteckých liniek na bratislavskom letisku.
Bratislava je zároveň s prehľadom najnavštevovanejšou destináciou, keď do Bratislavského kraja smeruje až 40% návštevníkov (a do Bratislavy až 37,7% zahraničných turistov).
Jednotlivé čísla vyznievajú pomerne trúchlivo v porovnaní s predpandemickým rokom 2019.
Počet prenocovaní klesol o 8,6%, klesol priemerný počet prenocovaní a celkový počet návštevníkov klesol o 0,8% (podľa OECD dokonca o 2%).
Slovensko sa tak dostalo do rebríčka krajín, ktoré turistov skôr strácali, je na 19. mieste.
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Podiel cestovného ruchu na HDP v roku 2023 | 2,3% |
| Podiel pracovnej sily | 7% |
| Zahraniční turisti v roku 2025 | asi 2,4 milióna |
| Nárast oproti roku 2024 | 11,8% |
| Podiel návštevníkov smerujúcich do Bratislavského kraja | 40% |
| Podiel zahraničných turistov smerujúcich do Bratislavy | 37,7% |
| Pokles prenocovaní oproti roku 2019 | 8,6% |
Organizovaný cestovný ruch
V roku 2025 využili služby cestovných kancelárií a agentúr viac ako 1,2 milióna osôb.
Počet klientov klesol medziročne o 3,6%.
Predchádzajúci rok 2024 bol najúspešnejším zaznamenaným rokom, keď organizovane cestovalo takmer 1,3 milióna ľudí.
Posledné dva roky boli úspešnejšie pre organizované pobyty prostredníctvom slovenských kancelárií a agentúr než obdobie pred pandémiou, teda roky 2018 a 2019.
Z dlhodobého hľadiska najvýznamnejší podiel organizovaného cestovného ruchu tvoria cesty a pobyty obyvateľov Slovenska v zahraničí, teda výjazdový cestovný ruch.
V roku 2025 si tento typ pobytu vybralo 84% klientov organizovaného cestovného ruchu.
Na organizované zájazdy do zahraničia vycestovalo viac ako 1 milión osôb.
Počet Slovákov cestujúcich do zahraničia klesol medziročne o 3,5%.
V porovnaní s predpandemickou úrovňou v roku 2019 však počet výjazdov vzrástol o viac ako polovicu.
Zároveň vzrástol záujem o jednodňové až viacdňové poznávacie zájazdy a organizované športové podujatia.
Počet osôb využívajúcich jednodňové organizované zájazdy medziročne vzrástol, hoci miernejšie než v roku 2024.
V rebríčku obľúbenosti destinácií organizovaných zájazdov si prvé miesto udržalo Turecko, kam smeroval každý piaty dovolenkár.
Napriek tomu počet Slovákov cestujúcich do Turecka medziročne klesol takmer o 16%, na 226-tisíc osôb.
Egypt sa v predchádzajúcom roku umiestnil na druhom mieste medzi najnavštevovanejšími destináciami a privítal takmer 124-tisíc návštevníkov, pričom zaznamenal rast medziročne aj v porovnaní s rokom 2019.
Medzi ďalšie obľúbené destinácie patrili Grécko, Taliansko, Tunisko a Cyprus.
Spomedzi desiatich najnavštevovanejších krajín zaznamenali dvojciferný medziročný rast počtu dovolenkárov Egypt (+17%) a Taliansko (+15%).
V roku 2025 prišlo na Slovensko prostredníctvom slovenských cestovných kancelárií alebo agentúr 127-tisíc zahraničných návštevníkov.
Príjazdový cestovný ruch tak zaznamenal medziročný pokles počtu osôb o 3%, respektíve až o 62% v porovnaní s obdobím pred pandémiou v roku 2019.
Zahraniční klienti slovenských cestovných kancelárií uprednostňovali najmä jednodňové výlety bez prenocovania, ktoré tvorili až 91% všetkých príchodov.
Najviac osôb prišlo z Rakúska (49-tisíc), Spojených štátov amerických (30-tisíc) a Nemecka (14-tisíc).
Slováci uprednostňujú domáci cestovný ruch organizovaný individuálne pred balíkovými zájazdmi sprostredkovanými cestovnými kanceláriami.
Tento trend sa prejavil aj v minulom roku, keď počet účastníkov organizovaného domáceho cestovného ruchu medziročne klesol o 6% na takmer 77-tisíc osôb.
Hoci počet domácich návštevníkov ubytovaných v turistických ubytovacích zariadeniach klesol, počet jednodňových návštevníkov výrazne vzrástol, a to medziročne takmer o pätinu.
V porovnaní s rokom 2019 to predstavovalo nárast domácich jednodňových návštevníkov cestujúcich prostredníctvom cestovných kancelárií až o 127%.
Počet prenocovaní zároveň medziročne vzrástol o 11%.
Príjmy, platobná bilancia a ekonomický multiplikátor
Príchodový - aktívny zahraničný CR - má taký účinok ako vývoz tovaru.
Spotrebné výdavky tranzitne cestujúcich majú pre národné hospodárstvo také isté účinky ako príchodový - aktívny zahraničný CR.
Snahou štátu by malo byť, aby sa vytvorili vhodné podmienky pre tranzitne cestujúcich a tým sa prispelo k zvýšeniu devízových príjmov.
Aktíva bilancie CR tvoria prijmi z ubytovania, stravovania, dopravy, nákupu spotrebných tovarov.
Pasíva bilancia CR predstavujú výdavky domácej spotreby v zahraničí.
Saldo bilancie CR porovnávame so saldom bilancie služieb a so saldom obchodnej bilancie služieb.
Výsledok porovnávania je podiel salda bilancie CR na salde bilancie služieb, resp.
Môžeme merať aj podiel devízových príjmov zahraničného CR na príjmoch zo služieb, resp. na príjmoch z vývozu tovaru.
Takéto porovnanie dáva presnejší obraz o ekonomickej funkcii zahraničného CR v národnom hospodárstve.
Štáty rozvíjajúce zahraničný CR sa snažia o udržanie vysokého salda CR, aby tak mohli ovplyvňovať aktívum platovej bilancie štátu.
Prerozdeľovanie príjmov prostredníctvom CR napomáha vyrovnávať platobnú bilanciu.
Celkový obrat podnikov poskytujúcich balíkové cestovné služby medziročne vzrástol o 4% na takmer 1,1 miliardy EUR.
V porovnaní s rokom 2019 to predstavovalo nárast o 46%.
Výjazdový cestovný ruch zaznamenal najvyšší medziročný rast obratu, ktorý dosiahol 37 miliónov EUR (+15%), zatiaľ čo domáci cestovný ruch zaznamenal mierny nárast s obratom vo výške 1 miliardy EUR (+4%).
Príjazdový cestovný ruch vytvoril obrat 26 miliónov EUR, čo predstavuje medziročný pokles takmer o 13%.
Z regionálneho hľadiska podniky so sídlom v Bratislavskom kraji predstavovali viac ako polovicu celkového obratu v jednotlivých kategóriách cestovného ruchu, a to 82% vo výjazdovom cestovnom ruchu a 68% v príjazdovom cestovnom ruchu.
Priority politiky cestovného ruchu na Slovensku
Hlavými prioritami vlády SR v oblasti cestovného ruchu je podporiť rast jeho podielu na národnom hospodárstve ako aj nastaviť udržateľné a najmä systémové financovanie infraštruktúry tohto sektora.
Krátkodobé priority
Vláda SR vytvorí ministerstvo cestovného ruchu a športu SR s cieľom posilnenia a zefektívnenia využívania verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu.
Vytvorením samostatného rezortu zabezpečí vláda SR vyššiu mieru komplexnej podpory cestovného ruchu a športu.
Prostredníctvom nástrojov štátnej politiky vytvorí podmienky pre rast športovej kultúry celej populácie obyvateľstva Slovenska, účelnú podporu a kontinuálny rozvoj mladých talentov.
V oblasti cestovného ruchu významne podporí rozpoznateľnosť značky Slovensko, ako bezpečnej turistickej destinácie.
Na zahraničných trhoch vytvorí priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva.
Vláda SR prijme Stratégiu rozvoja udržateľného cestovného ruchu 2035, ktorá určí konkrétne strategické ciele, nástroje a úlohy v cestovnom ruchu v súlade s cieľmi koncepčných dokumentov Európskej únie transformovať cestovný ruch na zelený a digitálny s dôrazom na sociálnu inklúziu.
Vláda SR zriadi Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý bude predstavovať, podobne ako Fond na podporu športu, transparentný nástroj na dofinancovanie sektora s dôrazom na podporu udržateľnosti a zlepšovanie infraštruktúry CR.
Strednodobé priority
Prostredníctvom vhodných legislatívnych nástrojov zabezpečí zvyšovanie kvality poskytovania služieb v sektore cestovného ruchu.
Vláda SR sa zasadí o vytvorenie moderného systému kategorizácie ubytovacích zariadení, čím vytvorí možnosti kontroly kvality poskytovaných služieb a jej zvyšovania, ich štandardizáciu a merateľnosť.
Týmto bude vytvorený priestor so zreteľom na komfort a bezpečnosť klienta.
Vláda považuje prílev zahraničných turistov za dôležitú súčasť rozvoja cestovného ruchu.
Za týmto účelom bude podporovať medzinárodné letecké spojenia s významnými slovenskými letiskami.
Vláda bude podporovať rozvoj súčasných medzinárodných letísk na Slovensku.
Dlhodobé priority
Vláda SR zavedie digitálny nástroj eVisitor, ktorý poskytne digitalizovanú evidenciu všetkých poskytovateľov ubytovacích služieb a ubytovaných, vrátane zdieľanej ekonomiky, čím vznikne digitálna platforma dostupných informácií o týchto poskytovateľoch a ubytovaných hosťoch využívajúcich ubytovacie služby v reálnom čase.
Infraštruktúra, kvalita a obraz Slovenska
Analýza OECD prináša pohľad na existujúce politiky vo vzťahu na rozvoj cestovného ruchu.
Krajina chce v tomto roku investovať asi 41,7 miliónov eur do podpory cestovného ruchu a ďalších 17,2 miliónov na marketing.
K prioritám má patriť konkurencieschopnosť sektora s ohľadom na zelenú a digitálnu transformáciu, udržateľné destinácie s vysokou kvalitou pre život domácich alebo funkčný a flexibilný model manažmentu cestovného ruchu.
Taktiež sa podporuje ekologický cestovný ruch, má sa transformovať vzdelávanie a zvýši sa dôraz na využívanie digitálnych technológií, čo zahŕňa aj lepší dohľad nad online poskytovateľmi ubytovania (vrátane AirBnB).
S podielom 2,4% na HDP je Slovensko hlboko pod priemerom OECD, kde sú to zhruba 4%.
Počet zamestnaných v tomto segmente je o čosi vyšší, keďže pre krajiny OECD je to 6,3%, čo zas hovorí o efektivite.
Tento problém sa pravdepodobne nevyrieši len investovaním do marketingu - hoci mnohí tvrdia, že problém spočíva v tom, že sa „nevieme predať“.
Aj keď to je čiastočne možné, susedné Česko investuje do cestovného ruchu asi jeden a pol miliardy korún, teda zhruba 62 miliónov eur.
Netreba si robiť ilúzie, že Slovensko niekedy dosiahne české alebo nebodaj rakúske čísla (33,5 milióna turistov).
Na to mu chýbajú silné a medzinárodne známe destinácie ako Praha, Viedeň alebo Alpy.
Nedostatkom nie je totiž len menší počet atrakcií a destinácií, ale aj ich stav, ktorý je ruka v ruke so stavom infraštruktúry.
V tomto smere sa stačí pozrieť do niektorých z našich najnavštevovanejších lokalít vrátane Vysokých Tatier, Demänovskej doliny, Košíc, Liptovského Mikuláša, Piešťan a v neposlednom rade aj do Bratislavy.
V prípade Vysokých Tatier sú oslavované pohľady na horskú panorámu alebo ikonické plesá, chodníky v jednotlivých osadách sú však spravidla z asfaltu, narušené, niekedy úplne chýbajú.
To isté platí o cyklotrasách.
Rekonštrukcia Námestia sv. Egídia v Poprade začala len tento rok.
Demänovská dolina miestami pripomína mesačnú krajinu a Jasná nekoncepčné stavenisko.
V Košiciach je na južnom konci Hlavnej parkovisko, Námestie osloboditeľov aj so Štúrovou sú učebnicovým príkladom neschopnosti využiť verejný priestor a Jakabov palác chátra už dlhé roky.
Potom sú tu ešte železničné stanice a predstaničné priestory, ktoré od návštevy skôr odrádzajú.
Vedenie ŽSR sa dosiaľ nenaučilo, že sa oplatí spolupracovať s dobrými architektmi, ojedinelé rekonštrukcie staníc preto prinášajú len zmiešané výsledky a pocit, že sa vlastne veľa nezmenilo.
Napokon aj jeden z najväčších úspechov posledného obdobia - rozlietanie bratislavského letiska - čoskoro narazí na limit v podobe kapacity aj podoby terminálu.
Ide totiž o utilitárnu stavbu bez výraznejšej dizajnovej ambície.

Investície podľa potrieb destinácií
Ak chce byť Slovensko príťažlivé, úspešné, lákať ľudí na opakované návštevy a zároveň aj zvyšovať cestovných ruchom kvalitu života, malo by popri marketingu začať investovať do toho, ako vyzerá: dať samosprávam peniaze na obnovu námestí, ulíc a parkov, vybudovať špičkové medzinárodné kongresové centrum alebo centrá, opraviť stanice a ich okolie po architektonických súťažiach, spraviť z letiska dizajnovú ikonu, rozširovať cyklotrasy, zvýšiť investície do záchrany pamiatok, najmä hradov, kaštieľov či kláštorov, alebo podporovať zoologické záhrady.
Druhá Praha sa vybudovať nedá a Slovensko by sa o to nemalo ani pokúšať.
Súčasný cestovný ruch hľadá v čoraz väčšej miere iné kvality - autenticitu, bezpečné a zdravé prostredie, kvalitné životné podmienky.
V konečnom dôsledku tak môže byť omnoho príťažlivejšia krajina, z ktorej cítiť záujem o okolie, ako miesto, kde sú slová ako dobrý vkus, kultivovanosť, primeranosť a kultúra považované za nadávky.
Medzinárodné spojenia a cestovný ruch
Hlavnými témami spoločného rokovania boli bilaterálne vzťahy, rozvoj medziparlamentného dialógu, podpora integračného úsilia Čiernej Hory do Európskej únie, možnosti posilnenia hospodárskej spolupráce a vzájomná koordinácia v rámci medzinárodných organizácií.
V závere stretnutia Raši zdôraznil, že rastúci záujem slovenských občanov o čiernohorské destinácie a nové možnosti cestovného ruchu, ktoré prinieslo obnovené letecké spojenie medzi Bratislavou a Podgoricou, prirodzene nadväzujú na dlhodobú blízkosť oboch národov.
Príklad obnoveného leteckého spojenia medzi Bratislavou a Podgoricou ukazuje, že dopravná politika a medzinárodné vzťahy môžu priamo ovplyvniť dostupnosť destinácií a rozhodovanie cestujúcich.
🇬🇧 Vyváženie výhod a výziev v cestovnom ruchu
Digitálna transformácia a riadenie návštevnosti
Digitálna transformácia patrí medzi významné nástroje modernej politiky cestovného ruchu.
Má sa zvýšiť dôraz na využívanie digitálnych technológií, čo zahŕňa aj lepší dohľad nad online poskytovateľmi ubytovania (vrátane AirBnB).
Digitálny nástroj eVisitor má poskytnúť digitalizovanú evidenciu všetkých poskytovateľov ubytovacích služieb a ubytovaných, vrátane zdieľanej ekonomiky.
Digitálne údaje môžu podporiť plánovanie kapacít, kontrolu kvality, bezpečnosť klientov a koordináciu verejných služieb v turisticky zaťažených územiach.
Služba Copernicus Európsky cestovný ruch poskytuje informačný systém o klíme pre odvetvie cestovného ruchu založený na používateľoch.
Relevantné informácie sú voľne dostupné rôznymi spôsobmi (mapovanie, sťahovanie ukazovateľov vplyvu na klímu, sťahovanie alebo grafika na základe nespracovaných informácií), pričom sa zohľadňujú špecifické potreby používateľov.