Krížna ulica predstavuje známu ulicu s električkou v Starom Meste. V Starom Meste platí regulácia parkovania pre zónu Hlavná stanica - Blumentál.
Hlavné mesto tak urobilo v súvislosti so zavedením Bratislavského parkovacieho asistenta (PAAS), kde platí mestská parkovacia politika. Parkovanie pre rezidentov a nerezidentov je v parkovacích zónach označené informačnými tabuľami.

Regulované parkovanie na Krížnej ulici
V súčasnosti slúži Krížna časti verejnosti ako bezplatné, neregulované parkovisko. Je to jedno z najbližších celodenných bezplatných parkovísk v pešej vzdialenosti od historického centra mesta.
Parkovanie pre rezidentov a nerezidentov je v parkovacích zónach označené informačnými tabuľami. Modrá tabuľa PAAS značí rezidentské parkovanie. Zelená tabuľa PAAS značí nerezidentské parkovanie s číselným kódom, ktorý označuje kód úseku parkovania a slúži na identifikáciu pri platení.
Nerezidenti budú v regulovaných zónach platiť hodinovú sadzbu podľa tarify pre danú zónu a čas. Platbu bude možné zrealizovať cez mobilné aplikácie, parkomat, alebo na predajných miestach.
Informácie o danej zóne a možnostiach platby sú zverejnené online, ako aj na informačných tabuliach v uliciach.
Možnosti platby za parkovanie
Zaplatiť za parkovné je najjednoduchšie cez niektorú zo zapojených mobilných aplikácií, ale aj prostredníctvom automatov. Máte tak možnosť vybrať si takú aplikáciu, ktorá vám najviac vyhovuje, alebo môžete použiť mestskú aplikáciu PAAS.
Platba cez SMS: zadáte kód úseku parkovania, EČV vozidla, ktoré parkuje a počet hodín parkovania (príklad: 2035 XX123XX 1) a odošlete ju na číslo 2200.
| Spôsob parkovania alebo platby | Informácia |
|---|---|
| Mobilné aplikácie | Parkovné možno uhradiť cez niektorú zo zapojených mobilných aplikácií alebo cez mestskú aplikáciu PAAS. |
| Parkovací automat | Platbu bude možné zrealizovať cez parkomat. |
| SMS | Zadáte kód úseku parkovania, EČV vozidla a počet hodín parkovania a odošlete ju na číslo 2200. |
| Informačné tabule | Zelená tabuľa PAAS obsahuje číselný kód úseku parkovania, ktorý slúži na identifikáciu pri platení. |
Prečo sa parkovanie na Krížnej rieši systémovo
Parkovanie v Bratislave potrebuje systém.
Počet áut v Bratislave sa za posledných 20 rokov zdvojnásobil. Drvivú väčšinu automobilovej dopravy v Bratislave tvoria práve obyvatelia Bratislavy.
Spoplatnenie parkovania pre dochádzajúcich by teda situáciu nevyriešilo. Preto sme pripravili jednotné pravidlá celomestského regulovaného parkovania, ktoré v júni 2019 schválilo mestské zastupiteľstvo.
Chceme zlepšiť dostupnosť parkovania pre rezidentov v mieste ich bydliska. To dosiahneme aj zavedením hodinovej sadzby pre návštevníkov a lepšej kontrole parkovania.
V januári a februári 2020 sme uskutočnili terénny výskum, počas ktorého sme zdokumentovali všetky zaparkované autá na Krížnej a na uliciach v okolí. Situáciu sme pozorovali počas dvoch pracovných dní a jedného víkendu.
Postupovali sme exaktnou metódou monitorovania každého automobilu zvlášť, pričom následne, v spolupráci s Oddelením dátovej politiky a analýz, došlo k prepojeniu údajov o registrácii týchto vozidiel.
Kto na Krížnej parkuje
Hlavnou skupinou parkujúcich sú rezidenti a rezidentky žijúci v skúmanej lokalite.
Druhou najvýznamnejšie zastúpenou skupinou sú ľudia z ostatných bratislavských častí, ktorí tu tiež zostávajú po celý deň i noc.
Nemenej významnú skupinu tvoria ľudia s autami registrovanými v iných mestách Slovenska.
Väčšina áut stojí priamo na Krížnej ulici alebo v jej tesnej blízkosti, kde je momentálne parkovanie pre všetkých zadarmo.
Zároveň, vzhľadom na to, že táto mapa reflektuje aj množstvo nameraní konkrétnych vozidiel, vidíme znova sa opakujúci fenomén stáleho parkovania áut domácich obyvateľov.
Užívatelia a užívateľky áut s bezprostredným vzťahom k lokalite, bývajúci do vzdialenosti 70 m od miesta parkovania, parkujú najčastejšie v lokalite celodenne.
Rovnako rezidenti z iných mestských častí Bratislavy parkujú na Krížnej vo veľkej miere bez ohľadu na dennú dobu. Tu je ale nutné dodať, že na rozdiel od vozidiel majiteľov bývajúcich v lokalite, v prípade ostatných mestských častí sú to v priebehu dňa iné vozidlá.
Počas dňa tak dochádza k obmene automobilov pri zachovaní vysokej intenzity ich výskytu. Celodenne sa v lokalite vyskytujú len automobily majiteľov priamo z Krížnej alebo z okolia.
Parkovanie v kontexte budúcej obnovy ulice
Súčasťou revitalizácie ružinovskej električkovej radiály je aj plánovaná obnova Krížnej ulice „od fasády k fasáde“.
Aj bez toho ale úroveň Krížnej dramaticky vzrastie. Dôvodom pritom nie je len obnova domov, ale aj komplexná rekonštrukcia ulice, očakávaná už v najbližších rokoch.
Pôjde o tzv. obnovu od fasády k fasáde, opravovať sa tak bude všetko, počnúc chodníkmi, cez cestu po električkovú trať.
Podľa dostupných informácií tu budú rozšírené vydláždené chodníky, vydláždené parkovacie miesta, úplne nové stromoradia, zdieľaná cesta pre autá a bicykle (bicyklová cesta) a samozrejme obnovená električková trať.
Zlepší sa prístup na električkovú zastávku, ktorá bude plne bezbariérová.
Vznikne tak plnohodnotná mestská trieda, ktorá by za iných okolností mala byť vo vnútornom mesta štandardom.

Parkovacie miesta a verejný priestor
Úsek od Májkovej po Vazovovu ulicu vymenil pôvodný asfaltový povrch bez zelene za dlažbu z kamennej žuly.
Revitalizáciou prešiel aj ostrovček na križovatke Vazovova - Krížna.
Namaľované sú tiež stĺpy verejného osvetlenia, ktoré budú pri plánovanej rekonštrukcii osadené na kraje ulíc.
„Po komplexnej rekonštrukcii, ktorej súčasťou bude aj zložitejšia prekládka inžinierskych sietí, ktoré teraz výsadbe bránia, stromy posadíme priamo do zeme,“ prisľúbil magistrát.
Plánované vydláždené parkovacie miesta majú byť súčasťou celkového riešenia ulice. Budúce usporiadanie parkovania preto treba vnímať spolu s rozšírenými chodníkmi, stromoradiami, električkovou traťou a zdieľanou cestou pre autá a bicykle.
Krížna ako mestský bulvár
O krok bližšie k mestskému bulváru.
Bratislava má skutočných mestských tried málo. Ulice, ktoré by kombinovali mestotvornú zástavbu, aktívny parter, široké chodníky, električkové trate i zeleň, sú v slovenskej metropole výnimočné.
Príkladom, ako by mali takéto bulváre vyzerať, by sa však už v dohľadnej dobe mala stať Krížna.
Krížna ulica má stredoveký základ, výraznejší rozvoj však zažila až v 19. storočí a na začiatku 20. storočia v súvislosti s rastom Bratislavy severovýchodným smerom i výstavbou električkovej trate.
Pred druhou svetovou vojnou mala predmestský charakter, ktorý sa však po vojne začal - aj v dôsledku deštrukcie - dramaticky meniť.
Dnes ide o jednu z mála plnohodnotných mestských ulíc v Bratislave, keďže výstavba nadväzovala ešte na klasický mestský urbanizmus a nie na modernistické tendencie.
Krížna bola vždy ulicou pre život. Táto životaschopnosť je definovaná jej „ľudskými“ dimenziami, napríklad podlažnosťou, a architektúrou budov, ktoré v celej línii rátali s aktívnymi priestormi v parteri pre malé a stredne veľké obchody a služby každodenného života.
Môžeme povedať, že rozsahom a kompaktnosťou je Krížna v tomto úseku unikátna a jednou z mála živých „hlavných“ ulíc v Bratislave.
Na Krížnej ulici a v jej okolí boli vďaka jej dispozícii a priestorovým možnostiam v minulosti prítomné rôzne prevádzky - obchody, služby, dokonca verejné inštitúcie (škôlky, knižnice...).
Vnímame, že Krížna a okolie je charakteristická vyváženou skladbou gastroprevádzok, rôznych predajní a bežných služieb.
Tieto svojím charakterom reprezentujú zmes starších, pomerne ľudových predajní s novšími, už drahšími prevádzkami (reštaurácia U Taliana a ďalšie).
Celkovo má však ulica ešte pomerne ľudový charakter, kde si každý nájde dostupné produkty a služby.
Rôzne prevádzky ulice, najmä gastro charakteru, sem však prirodzene lákajú aj iných, než domácich. Takýmto spôsobom ulica začína presahovať charakter ulice výlučne pre lokálnych rezidentov.
Majitelia obchodov a prevádzok ako jeden z dôvodov pre výber sídla na Krížnej určili jej blízkosť k centru (47,8 %) a prítomnosť vlastných zákazníkov a zákazníčok (52,2 %).
Hoci sa v pomerne blízkom okolí nachádza výrazné nákupné centrum OC Central, väčšina prevádzok je stále aktívna.
Problémy súčasného parkovania
Takmer každý, kto sa ocitne na Krížnej, môže vnímať aspekty pohybu a pobytu, ktoré ju robia nepríjemnou.
Živý parter, okná i balkóny sú obrátené do ulice bez stromov, hoci tie boli kedysi jej súčasťou.
Autá parkujú nielen na chodníkoch, ale čiastočne i na vozovke.
Letné terasy a sedenia v užších častiach chodníka síce oživujú pocit z priestoru, zároveň však vytvárajú prekážky.
Celkový negatívny pocit z ulice posilňuje aj hluk, prašnosť, znečistenie ovzdušia z automobilov, stav zelene, povrchy a poškodené fasády, chýbajúci mobiliár či jednoducho absencia dobrého osvetlenia vo večerných hodinách.
V letných mesiacoch je priestor prehriaty, v jesenných a zimných zase chladný a nevľúdny.
Takmer dve tretiny respondentov v online dotazníku realizovanom v rámci plánovanej obnovy Krížnej ulice povedali, že chcú na ulici viac zelene.
Pri otázke, čo by v budúcnosti na ulici nechceli, odpovedala takmer polovica respondentov, že neregulované parkovanie.
Čo ukázal dotazník
Metropolitný inštitút Bratislavy sa v online dotazníku pred plánovanou obnovou Krížnej ulice pýtal na potreby a názory ľudí, ktorí na Krížnej žijú, pracujú alebo ňou prechádzajú.
Do dotazníka sa v priebehu februára zapojilo takmer 3000 ľudí.
Ľudia zapojení do dotazníka hodnotia jednotlivé aspekty Krížnej skôr negatívne.
Prevažuje negatívne hodnotenie najmä pri podmienkach pre chodcov a cyklistov, zeleni a hlučnosti.
V odpovediach na otvorenú otázku: Aká by mala byť Krížna ulica a jej okolie o 3 roky? majú ľudia silné preferencie.
| Požadovaná zmena | Podiel respondentov |
|---|---|
| Viac zelene | 63,4 % |
| Menej áut a najmä ich regulácia a usporiadanie | 43,6 % |
| Lepšie podmienky pre chodcov | 31,4 % |
Najsilnejšími potrebami v environmentálnej oblasti, ktoré by si ľudia želali zmeniť, sú obnova kvalitnej zelene a stromov, zlepšenie čistoty ovzdušia, zníženie hlučnosti a bezpečné a príjemné osvetlenie.
Používatelia priestoru vnímajú aj estetické kvality ulice, ktoré formujú vnímanie jej atraktívnosti.
Hoci sú opatrenia proti klimatickej zmene až na poslednom mieste, dôležité je všimnúť si, že ich zaškrtlo relatívne vysoké percento respondentov - vyše 45 % ľudí.
Parkovanie a dopravné návyky
O mimoriadnom význame budúceho zlepšenia podmienok pre chodcov a chodkyne a celkovej dostupnosti hovoria aj ďalšie dáta, ktoré sme získali z dotazníkového prieskumu.
Respondentov sme sa pýtali na najčastejšie spôsoby pohybu za konkrétnymi cieľmi, ktorými boli napr. cesta do práce, na nákup či sprevádzanie detí do školy.
Vo všetkých vybraných aktivitách dominovali ako najčastejšie druhy pohybu chôdza a presun MHD.
Je potrebné dodať aj to, že tento trend sa potvrdil rovnako u všetkých respondentov, nezáležalo teda na tom, či to boli obyvatelia Krížnej a okolia alebo celá vzorka z dotazníka.
Automobil, ako kľúčový dopravný prostriedok, nedominoval v žiadnej z kategórií, len polovica respondentov a respondentiek používa automobil na pravidelnej báze.
Špecificky u obyvateľov a obyvateliek Krížnej a okolia to bolo 52,3 % opýtaných.
Nemenej významným zistením z dotazníka je fakt, že ženy využívajú auto v porovnaní s mužmi v omnoho menšej miere.
Krížna je tranzitná ulica a jej charakter sa nezmení zo dňa na deň.
Hoci predpokladáme, že vnímanie mesta sa môže odvíjať od toho, ako prijíma rôznych ľudí, ktorí sem prichádzajú, zároveň považujeme za dôležité chrániť pobytové i environmentálne kvality verejného priestoru.
Bezbariérovosť a pohyb po ulici
V prípade fyzickej dostupnosti priestoru musíme uvažovať o tom, akým spôsobom, a či vôbec, je Krížna a okolie dostupná pre všetky kategórie užívateľov a užívateliek.
Zaujímavé je, že negatívne vymedzenie sa voči situácii s dostupnosťou vníma veľmi intenzívne aj všeobecná verejnosť.
Prechádzky za bariérami sa zúčastnili ľudia na vozíku, nevidiaci i seniori a seniorky.
Množstvo existujúcich bariér tomto v priestore sme mali následne možnosť otestovať aj sami, na čo sme využili tematické prechádzky po ulici a okolí.
Špecifickým typom bariér sú letné terasy podnikov.
Z hľadiska života ulice ide o vítanú zmenu, keď sa prevádzky otvárajú do verejného priestoru a prinášajú doň život.
Tento dobrý úmysel ale môže mať často negatívne dôsledky pre ľudí so špecifickými potrebami.
Pre nevidomých a slabozrakých ľudí tvoria takéto objekty prekážku vo vedení uličnej čiary, ktorú si sledujú pri chôdzi predovšetkým na fasádach budov, pre ľudí na invalidnom vozíku či pohybujúcich sa o barlách zase spôsobujú ďalšie zúženie už tak úzkych chodníkov.
Uvedomujeme si, že keď v rámci skúmaného priestoru hovoríme o mobilite a o jej zlepšení, nestačí sa zaoberať výlučne zlepšeniami podmienok pre chodcov či používateľov verejnej dopravy.
Bezpečnosť a kvalita verejného priestoru
Oficiálne policajné štatistiky považujú za najväčší problém parkovanie a narúšanie nočného kľudu.
Kriminalita ulice sa ale počas predchádzajúcich rokov znižovala.
Zatiaľ čo v minulosti bola ulica známa otvoreným sex businessom a predajom drog, tieto fenomény z nej zmizli.
Avšak mimo oficiálnych záznamov existuje množstvo podnetov, ktoré sú subjektívne (respektíve mimo spoločensky vnímaného násilia) a pochádzajú väčšinou od žien, starších ľudí a iných skupín, ktoré tieto strety zväčša nenahlásia.
Tieto situácie/miesta úzkosti vyplývajú jednak z dizajnu priestoru, ale hlavne zo spoločenských noriem.
Preto tému bezpečnosti, najmä žien, musíme skúmať oveľa podrobnejšie, neformálnejšie, kvalitatívnejšie a hľadať ju v tzv.
I počas prechádzok nočnou Krížnou účastníčky hodnotili priestor chodníka s terasami nočných prevádzok ambivalentne.
Prítomnosť ľudí na ulici je pozitívnym signálom v prípade, že sa tým primárne myslia prevádzky, v ktorých sa nachádzajú zmiešané skupinky mužov a žien.
Skupinky mužov, ktorí postávajú na chodníku a popíjajú alkohol, v okoloidúcej žene, ktorá kráča sama, vyvolávajú pocity úzkosti.
Táto situácia je nepríjemnejšia v prípade, že je priestor chodníka zúžený a nie je na ňom v prípade interakcie kam uhnúť.
Zastávky MHD sú ďalším bodom úzkosti.
Kriticky bola hodnotená zastávka Americké námestie oproti prevádzke Tesco.
Hoci obsahovala tabuľu s dynamickými informáciami o príchode spojov (tieto zvyšujú pocit bezpečia, pretože pomáhajú rozhodnúť sa, či na zastávke zostať alebo zvoliť iný spôsob transportu), zábradlie, ktoré ju lemovalo takmer po celej dĺžke ostrovčeka, bolo zároveň aj jeho bariérou.
Zle bol hodnotený aj nočný parčík (špinavý, ráno s exkrementmi a zvratkami).
Zatiaľ čo zastávky autobusov a električky z južnej strany námestia sú pomerne dobre osvetlené a ľahko dostupné (hoci nie bezbariérové), problémom je prepojenie na ďalšiu zastávku električky (3).
Najkratšia cesta je možná cez parčík.
I počas nočnej prechádzky sme videli rôzne skupinky prechádzať temnou zeleňou tohto priestoru.
Ako kritické miesta boli počas tematických prechádzok označená aj miesta ako Námestie M. Benku, priestory vnútroblokov, zanedbaný zelený priestor pred drogériou DM či Blumentálska ulica a Kmeťovo námestie vo večerných hodinách.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že pocity bezpečia ovplyvňujú v tomto prípade napr. nejasná orientácia v priestore, zlá kvalita osvetlenia, zúžený a ohraničený priestor zastávok MHD či iných kontaktných zón, alebo prerastené kroviny najmä vo vnútroblokoch a na námestiach.
Participácia pri plánovaní obnovy Krížnej
Kancelária participatívneho plánovania Metropolitného inštitútu Bratislavy do procesu formovania názoru na to, čo pre nás táto kvalita znamená a aký by mal byť rozvoj Krížnej ulice, zapojila rôznorodú verejnosť.
Komplexný proces zapojenia verejnosti bol realizovaný v relatívne náročnom období pandémie, kedy opatrenia znemožnili väčšinu stretnutí tvárou v tvár.
Vo fáze mapovania územia sme začali rôznymi prieskumami - mapovaním prevádzok či sčítaním parkujúcich áut.
V čase najprísnejších opatrení sme ďalej využili online metódy dotazníkov, ale nezabudli sme ani na krehkejšie cieľové skupiny verejnosti.
Tými pre nás boli seniori a seniorky, ktorých sme oslovili telefonicky.
Keď sa začala situácia zlepšovať, zrealizovali sme susedské stretnutie a sériu tematických prechádzok.
Počas nich účastníci a účastníčky mapovali konkrétne problémy lokality, napríklad nočnú bezpečnosť a bezbariérovosť.
V rámci projektu sa naša Kancelária participatívneho plánovania na Metropolitnom inštitúte Bratislavy zúčastňovala na stretnutiach pracovnej skupiny s odborníkmi a odborníčkami z Magistrátu, s Dopravoprojektom a s ďalšími odbornými organizáciami.
Veľkým prínosom projektu bola aj spolupráca s miestnou komunitou a iniciatívami (Blumentálska partia, o.z.).
Susedské stretnutie na Kmeťovom námestí, 23.
Keď sa spätne pozrieme na proces zapojenia verejnosti (všetky participatívne aktivity možno nájsť aj v záverečnej správe), teší nás, že sme ani v ťažkých časoch nerezignovali na hľadanie nových foriem participácie a obojstrannej diskusie s verejnosťou.
Sociopriestorové mapovanie, fotoprieskum, online dotazník, osobné i telefonické rozhovory s rôznymi cieľovými skupinami, veľké susedské stretnutie, tvorba problémových máp a viaceré tematické prechádzky nám poskytli množstvo vstupov.
Zeleň a širšie okolie Krížnej
Zmeny na Krížnej ulici a v jej okolí len odzrkadľujú väčšie socio-demografické zmeny, ktoré prebiehajú v Starom Meste a v celej Bratislave.
Ľudia v Starom Meste však zarábajú v priemere viac, ako kdekoľvek inde v Bratislave.
Z dát Sociálnej poisťovne vidíme, že z hľadiska príjmov je táto mestská časť absolútnym ťahúňom v porovnaní s ostatnými mestskými časťami.
Vnímame teda dva trendy, postupnú obmenu obyvateľstva, kde nastupujúca mladšia a ekonomicky silná trieda nahrádza starších obyvateľov.
Najsilnejšími potrebami v environmentálnej oblasti, ktoré by si ľudia želali zmeniť, sú obnova kvalitnej zelene a stromov, zlepšenie čistoty ovzdušia, zníženie hlučnosti a bezpečné a príjemné osvetlenie.
Parky a iné typy verejnej parkovej zelene - napríklad park pri Avione, ktorý bol pri vzniku koncipovaný ako arborétum.
Menšie sadovnícky upravené plochy (parčíky) - napríklad parčík na Odborárskom námestí, parčík na Vazovovej ulici pred škôlkou, parčík na začiatku Karadžičovej ulice.
Zeleň v obytných územiach (vnútrobloková zeleň) - napríklad všetky vnútrobloky medzi Krížnou a Záhradníckou; vnútroblok medzi Bernolákovou a Wilsonovou.
Ostatná zeleň (zeleň námestí a peších zón) - napríklad park na Kmeťovom námestí, park na Námestí M.
Hoci je projekt regenerácie ulice v súčasnosti cielený len na Krížnu, život obyvateľov a obyvateliek, návštevníkov a návštevníčok sa realizuje aj v širšom okolí.
O tom svedčí i fakt, že v popularite verejných priestorov územia v dotazníku pre širšiu verejnosť ako rekreačné miesto bezkonkurenčne vyhráva Medická záhrada.
Chodíte do Medickej záhrady? Až 80,5 % respondentov v online dotazníku, ktorý bol robený v rámci zisťovania potrieb ľudí na Krížnej ulici, odpovedalo, že nejakým spôsobom tento verejný priestor využíva.
V okolí Krížnej ulice je okrem Medickej záhrady k dispozícii ďalších desať verejných priestranstiev, ktoré však ľudia využívajú podstatne menej.
Relatívne využívaný a pozitívne hodnotený je ešte cyklochodník Blumentálska; negatívne vnímaný je parčík na Americkom námestí, hoci je intenzívne využívaný vďaka zastávkam MHD.
Nie všetky priestory majú rovnakú kvalitu, dôležitá je však skutočnosť, že sa s ich prítomnosťou začína cieľavedome pracovať.
Môžeme predpokladať, že revitalizácia ulice bude stimulovať tlak na rozvoj ďalších priestorov a medzipriestorov, ktoré by mohli mať viac pobytový charakter i celkovo vyššiu kvalitu, ale zároveň bude zohľadňovať pohyb, riešený podľa zásad udržateľnej mobility.
Parky, ulice s alejami či zelené vnútrobloky by mohli viesť k postupnému vytváraniu nielen pobytových plôch, ale aj tzv.
Alternatívy pre návštevníkov Bratislavy
Ak do Bratislavy pricestujete autom, v centre mesta nájdete početné podzemné i vonkajšie parkoviská.
Parkovanie pre návštevníkov Bratislavy je možné aj v obchodných centrách, v zónach plateného parkovania a na ďalších miestach.
V rámci Bratislavského samosprávneho kraja sú zriadené viaceré P+R parkoviská napríklad pri železničných staniciach v Malackách, Senci, Pezinku, či Svätom Juri.
Parkovanie v obchodných centrách a na ďalších parkoviskách môže byť alternatívou k hľadaniu voľného miesta priamo na Krížnej ulici.
Parkovanie pre návštevníkov Bratislavy je možné aj v obchodných centrách, v zónach plateného parkovania a na ďalších miestach.
Časový výhľad obnovy Krížnej
Realizácia tejto úpravy je vyvolanou investíciou v rámci modernizácie Ružinovskej električkovej radiály.
Podľa posledných oficiálnych informácií by sa tento projekt mohol začať realizovať v priebehu budúceho roka.
V minulosti však čelil viacerým odkladom a komplikáciám, čo pokračuje aj naďalej.
Skôr ako v roku 2027 tak lepšia Krížna realitou nebude.
Ako je pre Bratislavu zvykom, zlepšenia pokračujú v pomalšom tempe, ako by bolo ideálne. Napriek tomu postupne prichádzajú.
Krížna by mala byť jedným z ďalších príkladov, ako môže vyzerať lepšie mesto a aký má Bratislava vo svojich uliciach skrytý potenciál.
Bratislava sa mení a my chceme, aby sa menila na kvalitnejšie a spravodlivejšie mesto.