Keď sa povie Notre-Dame, mnohým sa vybaví Paríž, gotické veže, zvony, rozety, román Victora Huga s názvom Chrám Matky Božej v Paríži alebo dramatický požiar z roku 2019.
Katedrála Notre-Dame je svetoznáma pamiatka i turistický symbol Francúzska. Je katedrálou parížskej arcidiecézy a stojí na ostrove Île de la Cité v historickom srdci Paríža.

Čo znamená názov Notre-Dame
Notre-Dame znamená „Naša Pani“ - teda Panna Mária.
Notre-Dame je katedrála zasvätená Panne Márii. Je miestom liturgie, modlitby a kresťanskej pamäti.
Význam Notre-Dame je ukrytý už v jej mene „Naša Pani“.
Výstavba gotickej katedrály
Stavba Notre-Dame sa začala v roku 1163. Vedci sa zhodujú na roku 1163.
Na katedrále pracovali viaceré generácie staviteľov, kamenárov, tesárov, sochárov, maliarov a remeselníkov. Hlavné stavebné fázy pokračovali až do 13. storočia. Mnohí z tých, ktorí na chráme pracovali, sa jeho dokončenia nedožili.
Katedrála je považovaná za jeden z najkrajších príkladov francúzskej gotickej architektúry. Notre-Dame je známa svojimi veľkými rozetami.
V gotických katedrálach malo svetlo hlboký význam. Ich zvláštne podoby zároveň patria k obrazovému svetu stredoveku.
Miesto francúzskych dejín
Notre-Dame prežila slávne aj bolestné obdobia francúzskych dejín. Bola miestom liturgických slávností, kráľovských a štátnych udalostí, modlitieb za národ aj chvíľ veľkého otrasu.
Chrám vyplienili v 16. storočí protestantskí hugenoti a koncom 18. storočia bol opäť poškodený počas Francúzskej revolúcie. Počas Francúzskej revolúcie bola poškodená a znesvätená.
Neskôr sa v ňom Napoleon Bonaparte korunoval za cisára Francúzska. Katedrála zažila kanonizáciu Jany z Arku aj cisársku korunováciu Napoleona.
Prežila jej premenu na sklad potravín a aj prípravy na jej zbúranie. V 19. storočí sa však začala jej veľká obnova.
Victor Hugo a Chrám Matky Božej v Paríži
Notre-Dame figuruje v klasickom románe Chrám Matky Božej v Paríži od Victora Huga z roku 1831.
Román Chrám Matky Božej v Paríži od Victora Huga poznajú čitatelia najmä cez postavy Quasimoda a Esmeraldy.
Hugo svojím dielom pripomenul hodnotu gotickej architektúry a krásu chrámu, ktorý Francúzi začali brať ako samozrejmosť. Román vzbudil záujem verejnosti a pomohol pripraviť pôdu pre rozsiahlu obnovu Notre-Dame v 19. storočí.
Zašlý lesk a slávu jej prinavrátil Viktor Hugo a jeho Chrám Matky Božej v Paríži. S touto obnovou sa spája najmä meno architekta Eugèna Viollet-le-Duca.
Jeho najslávnejšie filmové spracovanie pochádza z roku 1956 s Anthonym Quinnom v úlohe Quasimoda a Ginou Lollobrigidou v úlohe Esmeraldy.
Zvony, rozety a kresťanské relikvie
Zvony Notre-Dame sprevádzali život Paríža celé stáročia. Najznámejší zvon sa volá Emmanuel. Jeho meno znamená „Boh s nami“.
S katedrálou Notre-Dame je spojená aj jedna z najvzácnejších kresťanských relikvií - Kristova tŕňová koruna. Do Paríža sa dostala v 13. storočí.
Pre veriacich nejde o historickú kuriozitu.
Počas požiaru v roku 2019 patrila tŕňová koruna medzi najcennejšie predmety, ktoré sa podarilo zachrániť. Zachránená bola aj relikvia dreva Kristovho kríža a klinec spojený s umučením Pána.
Notre-Dame je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO. Pre kresťanov má však osobitnú hodnotu.
Turistický symbol Paríža
Každodenne prijíma veľké množstvo návštevníkov. Každoročne ju navštívi takmer 14 miliónov turistov.
Ročne na toto miesto príde 13 miliónov ľudí.
Turisti väčšinou odchádzajú s usmiatymi fotografiami a peknou spomienkou na jednu z najkrajších dominánt Paríža.
Požiar 15. apríla 2019
Dňa 15. apríla 2019 vypukol v Notre-Dame ničivý požiar.
Historickú katedrálu nazývanú aj Chrám Matky Božej v Paríži v centre francúzskej metropoly zachvátil požiar 15. apríla.
Požiar podľa francúzskych úradov vypukol na streche katedrály, odkiaľ sa začal rýchlo šíriť. Plamene sa rozšírili v oblasti strechy.
Požiar zúril viac než osem hodín a podľa ďalších správ sa ho podarilo uhasiť až po deviatich hodinách. Požiar v parížskej katedrále Notre-Dame sa dnes dopoludnia podarilo úplne uhasiť.
Rozsiahly požiar, ktorý zachvátil v pondelok gotickú katedrálu Notre-Dame v Paríži, sa rozšíril aj na jednu z jej dvoch hlavných veží nad priečelím.
Podľa hovorcu chrámu horel celý krov katedrály, ktorý pochádza z 19. a 13. storočia. Zhorela strecha, historický krov a zrútila sa štíhla veža.
Pôvodne stredoveký sanktusník bol opätovne osadený počas kritizovanej obnovy katedrály architektom Eugènom Violletom-le-Ducom v 19. storočí.
„Lešenie ide pomaly k zemi, v zadnej časti sú masívne plamene.“
Hasiči a policajti večer všetko v okolí uzavreli. Nikoho nepúšťali bližšie a hasičské autá sem jazdili jedno za druhým. Zatvorené ostávali mnohé stanice metra, ako aj okolité ulice.
Požiar večer sledovali na brehu Seiny tisíce ľudí. Ľudia stáli na nábreží Seiny, modlili sa a spievali mariánske piesne.
„Takú farbu ohňa som ešte nikdy nevidel, tie plamene boli obrovské. Všetci, ktorí sme sa večer pozerali, sme boli posiati popolčekom, ale odísť sme nechceli,“ komentoval svedok.
Keď sa hasičom podarilo dostať na miesto, zistili, že majú problém s vodou. Hneď vedľa katedrály však tečie rieka Seina. Nahádzali svoje hadice do nej, odkiaľ postupne vodu prinášali.
Francúzske médiá informovali, že pri požiari sa ťažko zranil jeden z hasičov.
Policajti a hasiči zasahujú pri požiari v Bratislave
Rozsah škôd a zachránené predmety
Hlavnú konštrukciu budovy sa podľa hasičov podarilo zachrániť.
Napriek veľkým škodám sa z katedrály podarilo vyniesť vzácne relikvie a liturgické predmety. Väčšiu časť cenných umeleckých a liturgických predmetov sa z horiaceho chrámu Notre-Dame podarilo zachrániť.
Ohňu sa nepodarilo zničiť ani veľké rozety. Zachoval sa aj veľký organ, hoci potreboval náročné čistenie a obnovu.
Významné maľby v parížskej Notre-Dame neutrpeli ohňom, ale dymom.
La couronne d'épines, la tunique de Saint Louis et plusieurs autres œuvres majeures sont à présent en lieu sûr.
Túto relikviu sa v pondelok podarilo zachrániť z plameňov, rovnako ako rúcho svätého Ľudovíta.
Vyšetrovanie príčin požiaru
Príčina požiaru parížskej katedrály Notre-Dame, ktorý prepukol v pondelok večer, doteraz nebola známa a vyšetrovanie pokračovalo.
Vyšetrovanie rozsiahleho požiaru zatiaľ neprinieslo nič, čo by naznačovalo, že išlo o trestný čin.
Vyšetrovanie je stále v začiatočných štádiách, vyšetrovatelia však už mohli vstúpiť do niektorých častí budovy a pracovať tak priamo na mieste udalosti.
Vyšetrovatelia z bezpečnostných dôvodov spočiatku nemohli vstúpiť do vnútorných priestorov.
Francúzski vyšetrovatelia preverovali mnoho teórií vrátane chybne fungujúceho elektrického systému alebo toho, že požiar spôsobila zle zahasená cigareta.
V katedrále sa v čase vzniku požiaru viedli rozsiahle renovačné práce. Na mieste pracovalo päť spoločností.
Stavebná spoločnosť Le Bras Frères, ktorá mala krátko pred požiarom na starosti renováciu strechy, vylúčila akúkoľvek zodpovednosť za nešťastie.
V súvislosti s požiarom bolo vypočutých „približne desať“ ďalších ľudí, čím celkový počet stúpol na približne 40. V prípade osôb vypočúvaných v prvý deň po vypuknutí požiaru malo ísť prevažne o pracovníkov podieľajúcich sa na renovácii historického chrámu.
Televízna stanica France 2 uviedla, že polícia požiar vyšetruje ako nehodu.
Koordinovaná kampaň z desiatok účtov šírila odkazy na novinový článok, podľa ktorého sa v aute pri katedrále našli plynové bomby a „arabské dokumenty“.
Vyšetrovanie príčin požiaru zatiaľ nedávalo žiadny dôvod domnievať sa, že oheň bol založený úmyselne.
Reakcia Paríža, Francúzska a sveta
Poškodenie pamiatky patriacej do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO šokovalo celý svet.
Skaza parížskej katedrály Notre-Dame pri požiari bola národnou tragédiou, ktorá zasiahla nielen Francúzov, ale celú Európu a celý svet.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron priamo na mieste nešťastia vyjadril odhodlanie katedrálu znovu vybudovať. Pomôcť tomu mali finančné prostriedky získané zo zbierky.
Sem medzi ľudí prišiel ešte v noci osobne aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
„Je to obrovská strata nielen pre Paríž, ale aj pre celé Francúzsko.“
Vatikán vyjadril „šok a smútok“ nad požiarom, ktorý zničil „symbol kresťanstva vo Francúzsku a vo svete“.
Vatikánsky hovorca Alessandro Gisotti uviedol: „Vyjadrujeme našu solidaritu s francúzskymi katolíkmi a ľudom Paríža.“
Pápež František po požiari vyjadril blízkosť veriacim Paríža a všetkým Francúzom.
„Pápež stojí pri Francúzsku, modlí sa za francúzskych katolíkov i za obyvateľov Paríža, ktorí sú otrasení týmto hrozným požiarom.“
Parížsky arcibiskup Michel Aupetit vyzval všetky kostoly francúzskej metropoly, aby rozozneli svoje zvony ako gesto súdržnosti s Notre-Dame.
Predseda Európskej rady Donald Tusk vyzval všetkých 28 členských štátov Európskej únie, aby pomohli pri obnove katedrály Notre-Dame.
Tusk pripomenul obnovu svojho rodného mesta Gdansk v Poľsku, zdevastovaného počas druhej svetovej vojny.
„Obnovíme aj vašu katedrálu,“ povedal na zasadnutí Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu.
„Viem, že Francúzsko by to dokázalo urobiť samo, ale v stávke je niečo viac ako len materiálna pomoc,“ pokračoval Tusk.
„Notre-Dame je historickým symbolom Francúzska, neoceniteľným pokladom európskej a svetovej kultúry, jedna z najdôležitejších kresťanských lokalít.“
Finančná pomoc na obnovu
Významní francúzski podnikatelia prisľúbili na obnovu Notre-Dame stovky miliónov eur.
Rodina Arnaultovcov a ich koncern LVMH vyrábajúci luxusný tovar venovali na obnovu požiarom zničenej katedrály Notre-Dame 200 miliónov eur.
Francúzsky podnikateľ a miliardár Francois-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame.
Vo vyhlásení Pinault, šéf spoločnosti Kering, ktorá vlastní luxusné módne značky ako Gucci či Yves Saint Laurent, uviedol, že peniaze na „nevyhnutnú celkovú obnovu Notre-Dame“ poskytne jeho investičná firma Artémis.
Španielsky minister kultúry José Guirao oznámil, že Španielsko preverí bezpečnosť svojich pamiatok v reakcii na požiar katedrály Notre-Dame.
Obnova a znovuotvorenie katedrály
Po požiari sa začala rozsiahla obnova katedrály.
Náročná obnova trvala päť rokov.
Katedrála Notre-Dame bola znovu otvorená 7. decembra 2024.
Prvá svätá omša v obnovenej katedrále sa slávila 8. decembra 2024, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Notre-Dame bola znovu otvorená 7. a 8. decembra 2024.
Notre-Dame a kresťanská pamäť Európy
Katedrála Notre-Dame pripomína Európe jej kresťanské korene.
Rozsiahly požiar ukázal, že chrámy sú krehké a vyžadujú starostlivosť.
V mnohých krajinách kresťania zažívajú prenasledovanie pre svoju vieru. Nemôžu sa slobodne zúčastňovať bohoslužieb a nemajú prostriedky na udržiavanie svojich kostolov.
Ako výraz solidarity s prenasledovanými kresťanmi sa aj katedrála Notre-Dame zapája do každoročnej iniciatívy Červená streda.
Parížsky symbol sa v novembri nasvecuje na červeno, farbou mučeníkov, aby upozornil na problém náboženskej neslobody.
Notre-Dame nám pripomína hodnotu našej viery a to, že sloboda vierovyznania je vzácna.