Národný park Muránska planina patrí medzi najvzácnejšie prírodné oblasti Slovenska. Leží v srdci Slovenského rudohoria na rozhraní stredného a východného Slovenska a vyniká zachovaným krasovým reliéfom, rozsiahlymi lesmi a minimálnym zásahom človeka.
Kto hľadá pokoj, čistý horský vzduch a nočnú oblohu s tisíckami žiariacich hviezd, ten si Muránsku planinu zamiluje. V srdci národného parku ani v období hlavnej turistickej sezóny nenájdete davy turistov. Nie je ojedinelé, že počas celodennej túry stretnete len dvoch-troch ľudí.
Základné údaje o národnom parku
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Kategória chráneného územia | Národný park od 23. septembra 1997 |
| Rozloha národného parku | 18 516 ha, teda 203,2 km2 |
| Rozloha ochranného pásma | 13 003 ha, teda približne 217 km2 |
| Nadmorská výška | 400-1439 m n. m. |
| Najvyšší vrch územia národného parku | Fabova hoľa, 1439 m n. m. |
| Najvyšší vrch priamo na Muránskej planine | Kľak, 1 408,7 m n. m. |
| Okresy | Brezno, Revúca a Rimavská Sobota |
| Stupne ochrany | 5. stupeň v A zóne, 4. stupeň v B zóne, 3. stupeň v C zóne, 2. stupeň v D zóne a ochrannom pásme národného parku |
Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria. Orograficky patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Na jej území sa stretávajú štyri geomorfologické celky: Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy a Horehronské podolie. Dôsledkom toho je veľmi pestrý reliéf.
Muránska planina predstavuje v rámci Slovenska jedno z najzachovalejších území. V roku 1976 bola vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1997 bol zriadený Národný park Muránska planina. Národný park bol vyhlásený 23. septembra 1997.

Krasový reliéf a vznik planiny
Muránska planina patrí medzi najzachovalejšie krasové územia strednej Európy. Jej základ tvoria najmä vápence a dolomity druhohorného veku, ktoré vznikli pred miliónmi rokov na dne plytkých morí.
Muránska planina bola kedysi dnom plytkého teplého mora. Usádzali sa tu schránky koralov, mäkkýšov a iných morských živočíchov. Podstatnú časť územia tvorí skrasovatená doska Muránskej planiny budovaná prevažne svetlými triasovými vápencami.
Na území národného parku sa strieda krasový reliéf na triasových vápencoch, ktorý tvorí centrálnu časť národného parku, a nekrasový reliéf, čiže normálny riečny reliéf na prevažne paleozoických kryštalických bridliciach a granitoidoch a na neogénnych sedimentoch Breznianskej kotliny.
V území je zaevidované množstvo jaskýň a priepastí, viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a iných krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, tiesňavy, bralá a podobne. V národnom parku sa nachádza viac ako 300 jaskýň a 15 priepastí. Typickými prvkami krajiny sú aj kaňony, skalné veže a skalné okná.
Muránska planina je známa svojou divokou krasovou krajinou. Hlboké lesy i rokliny, strmé vápencové bralá, skalné okná a veže, obrovské jedle a smreky vytvárajú charakteristický vzhľad územia.
Najvyššie vrchy a horské výhľady
Najvyšším vrcholom územia národného parku je Fabova hoľa s nadmorskou výškou 1439 m. Kľak s výškou 1 408,7 m n. m. je najvyšším vrchom priamo na Muránskej planine.
Obdivovať možno nádherné výhľady na strmých bralnatých úbočiach Poludnice či Muránskeho hradu. Pestrý reliéf ponúka pohľady na rozsiahle lesy, horské doliny, skalnaté bralá aj otvorené lúky.
Východiskom pre turistiku sú obce Tisovec, Muráň a Červená Skala. Medzi atraktívne východiskové miesta pre turistov patria aj Závadka nad Hronom a sedlo Zbojská.

Muránsky hrad
Muránsky hrad leží vysoko nad obcou Muráň, ktorá je spolu s Tisovcom, Muránskou Hutou a sedlom Zbojská jedným z východiskových bodov pre vstup do národného parku.
Muránsky hrad stojí vo výške 935 m n. m., patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku a jeho história siaha do 13. storočia. Z jeho okolia sa otvárajú výhľady na strmé bralnaté svahy a okolitú horskú krajinu.
Po návšteve hradu určite neobíďte ani Veľkú lúku s voľne sa pasúcimi polodivokými koňmi - norikmi muránskymi.
Veľká lúka a noriky muránske
V roku 1950 bol založený na Veľkej lúke pri Muráni žrebčín, kde chovali ťažné kone pre lesné hospodárstvo a armádu a šľachtili nové plemeno krížením hucula s plemenami fjord, hafling a norik.
V roku 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov „norika muránskeho typu“. Na Veľkej lúke sa dnes možno stretnúť s voľne sa pasúcimi polodivokými koňmi, ktoré patria k symbolom tejto časti národného parku.

Sysľovisko Biele vody
V údolí sa nachádza sysľovisko Biele vody. Od marca do septembra tu možno sledovať stovky sysľov pasienkových z bezprostrednej blízkosti. Mnohé sa nechajú kŕmiť slnečnicovými semienkami priamo z ruky.
Veľká lúka a sysľovisko Biele vody patria medzi najnavštevovanejšie miesta na okraji národného parku. Pri pozorovaní zvierat je však potrebné správať sa pokojne a ohľaduplne, aby sa nenarušilo ich prirodzené správanie.
Rastlinstvo Muránskej planiny
Rastlinstvo národného parku sa radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov Slovenska. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske aj subalpínske druhy. Rastie tu okolo 1 400 druhov vyšších rastlín.
Najvýznamnejšou rastlinou planiny je lykovec muránsky (Daphne arbuscula). Je to treťohorný relikt, ktorý prežil zaľadnenie a nikde inde na svete nemá prirodzený výskyt. Lykovec muránsky je endemit Muránskej planiny a symbol tunajšej kveteny.
Lykovec muránsky rastie na Slovensku v nadmorskej výške 750 m n. m. Obdivovať ho možno popri nádherných výhľadoch na strmých bralnatých úbočiach Poludnice či Muránskeho hradu.
Z ďalších endemitov možno spomenúť stračiu nôžku tatranskú či zvonček karpatský. V chladných inverzných polohách rastie kosodrevina a horcokvet Clusiov.
Keďže ide o vzácne a chránené druhy, rastliny treba pozorovať v ich prirodzenom prostredí a nepoškodzovať ich.

Živočíchy a divoká príroda
Zo zoologického hľadiska je významná poloha Muránskej planiny na južnom okraji slovenského úseku Karpát. Podmieňuje spoločné zastúpenie západokarpatských horských a podhorských spoločenstiev s panónskymi alebo termofilnými druhmi.
Vyskytujú sa tu takmer všetky významnejšie druhy stavovcov. Medzi prirodzenú súčasť územia patria vlk, medveď, rys, orol skalný, výr skalný, hlucháň a vydra riečna.
Vzácny je výskyt fúzača alpského (Rosalia alpina), ktorý je vo všetkých kultúrnych krajinách chránený a považovaný za ozdobu lesov. Podobne významný je aj výskyt jasoňa červenookého (Parnassius apollo).
Hlboké lesy, rokliny, skalné bralá, horské lúky a zachované vodné prostredie vytvárajú podmienky pre veľkú rozmanitosť živočíchov. Pri pohybe v národnom parku treba rešpektovať pokoj zvierat a dodržiavať pravidlá ochrany prírody.
Turistika a atmosféra národného parku
Muránska planina ponúka približne 300 km značených turistických chodníkov. Návštevníci si môžu vybrať z trás vedúcich cez lesy, lúky, rokliny, vápencové bralá aj k historickým a prírodným atrakciám.
Najnavštevovanejšie miesta sa nachádzajú na okraji národného parku. V jeho srdci však ani v období hlavnej turistickej sezóny nenájdete davy turistov.
Muránska planina s divokou horskou krasovou krajinou a minimálnymi zásahmi človeka umožňuje pokojné putovanie v prostredí, ktoré si zachovalo prirodzený charakter. Pri plánovaní túry treba počítať s členitým terénom, rozdielmi v nadmorskej výške a premenlivými horskými podmienkami.
Nočná obloha a pobyt v prírode
Ak tu ostanete stanovať alebo bivakovať, uvidíte najtmavšiu a hviezdami najobsypanejšiu nočnú oblohu na Gemeri.
Čistý horský vzduch, tiché lesy a malé množstvo návštevníkov vytvárajú vhodné podmienky na pozorovanie nočnej oblohy. Pri stanovaní alebo bivakovaní je potrebné rešpektovať pravidlá platné v národnom parku a jeho jednotlivých zónach.
Ochrana územia a správa národného parku
Stupeň ochrany je rozdelený podľa zón: 5. stupeň ochrany platí v A zóne, 4. stupeň v B zóne, 3. stupeň v C zóne a 2. stupeň v D zóne a v ochrannom pásme národného parku.
Územie Národného parku Muránska planina a jeho ochranné pásmo sa nachádza v troch okresoch - Brezno, Revúca a Rimavská Sobota.
Správa Národného parku Muránska planina sídli v meste Revúca.
Projekt zamýšľa moderným a inovatívnym spôsobom propagovať turistický potenciál regiónu Národného parku Muránska planina prostredníctvom tvorby audiovizuálnych diel. Je financovaný Európskou úniou z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR.