Národné parky Európy v UNESCO a prírodné dedičstvo Slovenska

Svet je plný jedinečných kultúrnych a prírodných pamiatok, ktoré je potrebné chrániť. Či už sa jedná o budovy, hory, národné parky alebo aj celé mestá, vždy sú tieto miesta niečím unikátne. To je dôvod, prečo boli Organizáciou OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) zaradené na tzv. Zoznam svetového dedičstva.

V Európe sa nachádzajú stovky chránených území, ktoré predstavujú mimoriadne hodnotné prírodné, kultúrne a historické lokality. Európsky zoznam zahŕňa tie najznámejšie, ale aj menej známe prírodné a kultúrne lokality na území Európy, Turecka a Izraela.

Prečo sú národné parky dôležité

Slovensko je krajina s krásnou prírodou a divokou prírodou. Preto je potrebné chrániť ju pre budúce generácie. Na Slovensku existujú územia s nižším a stredným stupňom ochrany, ktoré sa nazývajú chránené územia.

Okrem toho bolo zriadených aj deväť národných parkov s najvyššou ochranou rastlín, živočíchov, vody, pôdy a hornín. Ak vstúpite do týchto oblastí ako turista, musíte dodržiavať prísne pravidlá.

Chránené územia sú doslova našou prírodnou bankou, v ktorej sa ešte stále uchováva široká a jedinečná škála ohrozených druhov rastlín, živočíchov a biotopov. Každý národný park má svoje vzácne prírodné bohatstvá, je niečím unikátny.

Cieľom národného parku je chrániť, udržiavať a starať sa o tieto jedinečnosti, či už rastlinné, živočíšne, geologické, krajinné atď.

Európsky deň národných parkov

24. máj tradične pripadá na Európsky deň národných parkov, na starom kontinente sa ich nachádza viac ako 400. 113 rokov dozadu bolo vo Švédsku 24. mája vyhlásených prvých deväť národných parkov na európskom kontinente.

V roku 1999 Federácia prírodných a národných parkov v Európe (EUROPARC) ako spomienku na túto udalosť vyhlásila dnešný deň - 24. máj za Európsky deň národných parkov.

Cieľom tohto dňa je priblížiť ľudí k prírode, zvýšiť záujem o národné parky a predovšetkým upozorniť ľudí na ich dôležitosť a ochranu.

Každý rok Európsky deň parkov sa koná okolo 24. mája. Vďaka iniciatíve Federácie EUROPARC sa odvtedy každoročne do osláv zapájajú stovky chránených území v celej Európe.

Národné parky Slovenska s väzbou na UNESCO

Slovensko to nie sú to len najmenšie veľhory na svete Tatry, najrozsiahlejšie krasové územie v strednej Európe, civilizáciou nedotknuté pralesy, ale aj fascinujúce a neobyčajné zážitky z návštevy deviatich národných parkov.

Národný parkNajvýznamnejšia hodnotaUNESCO
Tatranský národný parkVysoké Tatry, endemické druhy, horské ekosystémyOd roku 1993
Národný park Slovenský rajDobšinská ľadová jaskyňaOd roku 2000
Národný park Slovenský krasJaskyne Slovenského a Aggtelekského krasuOd roku 1995
Národný park PoloninyKarpatské bukové pralesyOd roku 2007

Tatranský národný park

Tento národný park sa nachádza v oblasti Vysokých Tatier na severe Slovenska. Je najstarší zo všetkých deviatich parkov na Slovensku a v roku 1993 sa stal súčasťou UNESCO.

Väčšinu územia pokrývajú smrekové a jedľové lesy, ktoré sa vo vyšších polohách menia na horské borovice, alpské lúky a skaly, sneh a ľadovce.

K zaujímavostiam parku patria medvede, orly, kamzíky, svište a z rastlín horce. Pre unavených turistov a nepriaznivé počasie je tu niekoľko chát s jedinečným výhľadom na okolie.

Najstarší z nich je Tatranský národný park reprezentuje nádherná vysokohorská kvetinka plesnivec alpínsky a jeden z najvzácnejších endemitov, kamzík tatranský.

Napríklad v Tatranskom národnom parku nájdeme najvyšší vrchol na Slovensku, Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 655 m n. m. Vyskytujú sa tu vzácne endemické druhy, ktoré sa nikde inde nevyskytujú, ako napríklad mak tatranský, lyžičník tatranský, svišť vrchovský tatranský a kamzík vrchovský tatranský.

Vysoké Tatry kamzík a horské štíty

Národný park Nízke Tatry

Tento národný park leží na strednom Slovensku a svojou rozlohou je najväčší. Štruktúra parku je podobná Vysokým Tatrám, hoci sa líši faunou a flórou.

Kuriozitou sú jeho najvyššie vrcholy Ďumbier (2043 m), Chopok (2024 m) a Kráľova hoľa (1946). Je to známe miesto, kde pramenia 4 veľké slovenské rieky (Váh, Hron, Hnilec a Hornád).

Za zmienku stoja aj krasové oblasti s viacerými jaskyňami - komplex Demänovských jaskýň, dlhé údolia, hlboké kaňony a strmé útesy.

Národný park Nízke Tatry má napríklad najdlhší jaskynný systém na Slovensku, ktorý tvoria Demänovské jaskyne (viac než 35 km). Národný park je jediné miesto na svete, kde rastie večernica slovenská a mach ochyrea tatranská.

Národný park Slovenský raj

Tento park leží na východnom Slovensku v pohorí Slovenský raj a ponúka približne 300 km adrenalínových trás s reťazami, rebríkmi a mostíkmi.

Nachádza sa tu viac ako 350 jaskýň, hoci len jedna - Dobšinská ľadová jaskyňa je prístupná verejnosti a od roku 2000 je zapísaná v zozname UNESCO.

Park je tesne spojený s riekou Hornád. Tá preteká jej údoliami, a preto sa tu vytvárajú krasové oblasti - rokliny - najdlhšia Prielom Hornádu, priesmyky, kaňony, údolia a vodopády.

Výnimočnou súčasťou je skalná terasa Tomášovský výhľad, ktorá poskytuje nádherný výhľad na Vysoké Tatry.

Národný park Slovenský raj je unikátny svojimi roklinami bohatými na vodopády a nachádza sa tu viac ako 600 jaskýň a priepastí. Najznámejšou jaskyňou je Dobšinská ľadová jaskyňa a najväčšou a najmohutnejšou roklinou je Veľký Sokol.

Pieninský národný park

Tento národný park sa nachádza aj na severe Slovenska pri hraniciach s Poľskom. Na svoju malú rozlohu je to najmenší park zo všetkých.

Park je známy riekou Dunajec, ktorá tvorí prirodzenú hranicu parku a poskytuje skvelý zážitok z pltníctva.

Malé obce Červený Kláštor a Osturňa prezentujú tradičný folklór a architektúru v múzeu národnej kultúry.

Krásnu prírodnú scenériu rozlohou najmenšieho parku Pieniny môžeš obdivovať z drevených pltí počas plavby po pohraničnej rieke Dunajec.

Pieninský národný park je rozlohou najmenší a zároveň je prvé cezhraničné chránené územie v Európe z roku 1932 a bilaterálne cezhraničné chránené územie s národným parkom v Poľsku.

Národný park Poloniny

Tento park sa nachádza na samom východe Slovenska pri hraniciach s Ukrajinou a Poľskom. Bukovské vrchy sú hlavným pohorím s najvyšším vrchom Kremenec (1220 m n. m.).

Tieto hory dostali svoje meno podľa bukov, ktoré rastú na väčšine územia. Tieto lesy sú chránené, pretože sú veľmi staré - pralesy.

Čo sa týka fauny a flóry, je to miesto výskytu viacerých endemických druhov vrátane plesní a lišajníkov. Od roku 2004 sa tu nachádza populácia zubra európskeho.

Chránená je nielen príroda, ale aj obloha. Je to miesto s najnižším svetelným znečistením, a teda miesto na pozorovanie nočnej oblohy.

V Národnom parku Poloniny sa nachádzajú výnimočné karpatské bukové pralesy zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Národný park Poloniny má od roku 2007 v zozname UNESCO zapísané výnimočné staré bukové lesy a pralesy Stužica, Rožok a Havešová. Raritou je aj prítomnosť zubra hrivnatého vo voľnej prírode.

Poloniny bukový prales a zubor

Národný park Slovenský kras

Tento národný park sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska, najmä v okolí Slovenského rudohoria. S maďarským krasom je to najväčšia krasová oblasť v strednej Európe.

Kras vznikol vďaka vápencovej štruktúre a činnosti riek Slaná, Muráň a Turňa.

Nachádza sa tu až 1300 jaskýň a podzemných priestorov s tradičnou krasovou výzdobou, stalagmity.

Pre verejnosť sú však prístupné len niektoré z nich - Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Najväčším krasovým územím v Strednej Európe je Národný park Slovenský kras s výskytom viac ako 1000 jaskýň a priepastí, z ktorých boli niektoré zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Národný park Slovenský kras je najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v strednej Európe.

Všetky jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku sú od roku 1995 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu.

Národný park Muránska planina

Je to jeden z najnovších parkov na Slovensku. Leží na strednom Slovensku.

Jadro parku sa nachádza v pohorí Muránska planina z vápencov a dolomitov. Preto tu vznikli krasové oblasti s 250 malými jaskyňami so stalagmity, skalnými kaňonmi, vežami a množstvom prameňov.

Nie sú však prístupné verejnosti. Najvyšším vrchom je Stolica s nadmorskou výškou 1476 metrov.

Vyskytujú sa tu niektoré endemické druhy vrátane Daphne arbuscula, ktorá je tiež reliktom z treťohôr.

Národný park Muránska planina je známy svojim endemitom lykovcom muránskym a spája sa s ním polodivoký chov chladnokrvných koní - norika muránskeho typu.

Národný park Malá Fatra

Tento park sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v Žilinskom kraji, v rovnomennom pohorí. Je známa kaňonmi a roklinami.

Pre najlepší zážitok môžete navštíviť Jánošikovské diery (Horná a Dolná roklina) v Terchovej s rebríkmi a reťazami.

Pekné turistické trasy vedú k Šútovskému vodopádu a na vrcholy Malý a Veľký Rosutec vo Vrátnej doline. Dostanete sa k nim aj lanovkou.

Tento Veľký Rosutec je symbolom parku a nachádza sa v jeho logu. Okrem toho sa z tejto doliny môžete dostať na Veľký Kriváň, najvyšší vrch parku (1709 m n. m.).

Národný park Malá Fatra je najzápadnejšie položený v rámci Karpát a pre turistov známy skalnými útvarmi v Tiesňavách a kaňonmi v Janošíkových dierach. Len tu rastie strom jarabina Margittaiova.

Národný park Veľká Fatra

Tento park leží na južných hraniciach NP Malá Fatra v pohorí Veľká Fatra v Západných Karpatoch.

Bukový les pokrýva až 90 % územia. Okrem toho sa tu nachádzajú pastviny, ktoré pochádzajú z 15. až 17. storočia z obdobia tzv. valachovskej - pastierskej kolonizácie.

Okrem toho sa v Harmaneckej doline nachádza najväčšia plocha tisov v Európe.

Geologická stavba je pestrá - od žuly po vápenec a dolomit, ktoré vytvorili krasové oblasti. Jediná otvorená jaskyňa je Harmanecká.

Najvyšším vrcholom je Ostredok (1596 m n. m.).

Na území Národného parku Veľká Fatra sa nachádzajú známe kaňonovité doliny ako Gaderská a Blatnická. Treťohorný relikt, tis obyčajný, tu dosahuje najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy.

Poloniny a význam ochrany pralesov

Poloniny National Park forms part of the UNESCO-listed Carpathian beech primeval forests, among the last large areas of old-growth woodland in Europe.

Zoning is one of the most influential legal tools in nature conservation. Across the European Union, it determines which parts of a national park are strictly protected, where limited human activity is permitted, and where sustainable uses such as tourism or traditional land management can take place.

When designed well, zoning safeguards core habitats, protects water resources and provides clarity for long-term local development.

V neskoršom období otvorilo slovenské ministerstvo životného prostredia medzirezortné pripomienkovanie návrhu zonácie Národného parku Poloniny, pričom verejnosť dostala na predloženie pripomienok iba sedem dní. Pripomienkovanie sa skončilo 26. novembra.

Hromadnú pripomienku spoločne iniciovali environmentálne organizácie vrátane Zelená väčšina, Aevis, My sme les, Prales, SOS/BirdLife Slovakia a WWF Slovakia, čo odráža širokú koalíciu občianskej spoločnosti znepokojenú budúcnosťou parku.

Organizácie upozornili, že zonácia by mala byť základným mechanizmom, ktorý zaručuje najvyššiu úroveň ochrany týchto prírodných hodnôt.

Podľa ich stanoviska by návrh znížil ochranu pralesových a starých bukových lesov, oslabil ochranu lokalít Natura 2000 a ponechal aj štátne pozemky bez primeraného stupňa ochrany.

Vedci zo Slovenskej akadémie vied vyjadrili podobné obavy. Vo formálnych stanoviskách uviedli, že zonácia národných parkov musí vychádzať z vedeckých dôkazov, právnej jasnosti a dlhodobých ochranárskych cieľov, a nie z krátkodobého politického kompromisu.

Environmentálne organizácie vyzvali Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, aby proces zastavilo, znovu otvorilo verejné pripomienkovanie a návrh výrazne prepracovalo.

Ďalšie národné parky Európy zapísané v UNESCO

Plitvické jazerá v Chorvátsku

Okrem mora sú najväčším tromfom chorvátskeho turizmu Plitvické jazerá v horskom pásme Mala Kapela.

Ich sústavu tvorí 16 rôzne veľkých kaskádovitých jazier a medzi nimi väčšie či menšie vodopády.

Svetoznámy park Plitvické jazerá je najstarším a najväčším národným parkom v Chorvátsku. Od roku 1979 sa tiež nachádza na zozname svetového dedičstva UNESCO a patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v krajine.

Národný park je preslávený 16 jazerami prepojenými kaskádami a vodopádmi, ďalšou možnosťou je návšteva niektorej z jaskýň alebo plavba loďou po jazere.

Návštevu Plitvických jazier si obvykle spájame s letným obdobím, kedy však praskajú vo švíkoch. Oveľa lepšou alternatívou je jesenné obdobie.

Fanúšikovia legendárnych filmov o Winnetouovi sa pri prechádzke okolo Plitvických jazier pravdepodobne nostalgicky zasnia, pretože práve tu sa natáčali scény z Pokladu na Striebornom jazere.

Plitvické jazerá kaskády jesenná príroda

Ordesa y Monte Perdido v Španielsku

V španielskom národnom parku Ordesa si na svoje príde každý cestovateľ.

Na pomedzí španielsko-francúzskych hraníc sa v pohorí Pyreneje nachádza Národný park Ordesa y Monte Perdido.

Ako názov naznačuje, patrí k Španielsku a je jedným z najstarších národných parkov Pyrenejského polostrova. Od roku 1997 je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Dominantou parku je jeho najvyšší vrchol Monte Perdido, ktorý je známy rozličnými prírodnými úkazmi a prvotriednou vysokohorskou turistikou.

Tí skúsenejší pokoria najvyšší vrchol Monte Perdido (3.355 m n. m.), menej zdatní turisti sa zas môžu vybrať k 1.700 metrov vysokému vodopádu Cola de Caballo (Konský chvost) alebo k vyhliadkam na útesoch, ako je napríklad Garganta.

Ordesa y Monte Perdido je miestom nádherných kontrastov - zažiť tu možno skalné útvary, hlboké rokliny, ale aj husté lesy, zelené údolia a pestrú faunu a flóru.

Vatnajökull na Islande

Vatnajökull na juhovýchode Islandu je s maximálnou hrúbkou takmer kilometer a plochou asi 8.000 km2 druhým najväčším ľadovcom v Európe.

Spolu s okolitými oblasťami tvorí srdce rovnomenného národného parku, ktorý vznikol v roku 2008 zlúčením dvoch národných parkov (Skaftafell a Jökulsárgljúfur).

Vatnajökull je jedným z troch národných parkov Islandu a po ruskom parku Yugyd Va je druhým najväčším národným parkom v Európe.

Súčasťou parku je rovnomenný ľadovec a okolitá sopečná krajina. Návštevníci sa môžu tešiť na zasnežené vrcholy hôr, magické ľadovce i horúce geotermálne pramene.

Najvýznamnejšími prírodnými fenoménmi parku sú ľadovcová lagúna Jökulsárlón, jaskyňa Skaftafell alebo vodopády Svartifoss a Dettifoss.

Tyrkysové ľadové kryhy a zasnežené horské vrcholy v pozadí patria k typickým obrázkom z Islandu.

Vatnajökull ľadovec lagúna Jökulsárlón

Jotunheimen v Nórsku

Park známy aj ako „Domov obrov“ sa nachádza v Nórsku, pomerne blízko mesta Bergen alebo Oslo.

Vďaka viac ako 250 horským štítom sa tu človek skutočne cíti ako maličký návštevník v krajine obrov.

K zasneženým vrcholom sa pridávajú modré ľadovcové jazerá, vodopády či hlboké údolia a vytvárajú tak impozantnú scenériu národného parku.

Oblasť je tiež útočiskom mnohých zvierat žijúcich v divočine. Stretnúť možno soby, losy, rysy a jazerá sa stali domovom pstruhov, ktoré sú ideálne na rybolov.

Návštevníci si užijú turistiku na najkrajších túrach Nórska, akými sú výstup na Besseggen, Svartdalen alebo Galdhøpiggen.

Saské a České Švajčiarsko

Na hraniciach Nemecka s Českom sa nachádza Národný park Saské Švajčiarsko, ktorý spája obe krajiny.

Názov síce môže naznačovať aj čosi iné, ale tento národný park leží na pomedzí Nemecka a Česka.

Nemecká časť leží iba pár kilometrov od Drážďan a nazýva sa Saské Švajčiarsko. Česká časť je od Prahy vzdialená približne hodinu a pol autom a hrdí sa názvom České Švajčiarsko.

Typickým sú preňho pieskovcové skaly netradičných tvarov, ktoré pripomínajú vysoké komíny či sochy. Tie sú výzvou aj pre horolezcov.

Na ploche národného parku sa nachádza niekoľko tisíc trás, ktoré môžu zdolať amatérski vyznávači tohto športu, ale aj skaly, ktoré dajú zabrať skúseným borcom.

Charakteristické sú pre obe oblasti bizarné pieskovcové útvary, skaly, brány a veže vytvárajúce ich jedinečnú scenériu.

Symbolom Českého Švajčiarska je Pravčická brána - najväčšia pieskovcová skalná brána starého kontinentu, vedľa ktorej sa týči zámoček Sokolí hnízdo.

Saskému Švajčiarsku dominuje pôsobivý kamenný most Bastei. Pamiatkou, ktorú treba navštíviť, je istotne aj pevnosť Königstein týčiaca sa nad riekou Labe.

Most Bastei Saské Švajčiarsko pieskovcové skaly

Dolomity v Taliansku

Dolomity na severe Talianska patria k najkrajším pohoriam sveta a od augusta 2009 sú zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

V tejto časti Južných vápencových Álp sa nachádza 18 štítov s výškou nad 3000 m n. m., ktoré tvoria spolu s množstvom úzkych hlbokých údolí nádhernú scenériu.

Fínska Divoká tajga

Fínska Divoká tajga je oblasť úplne nedotknutá človekom.

Typické sú pre ňu krištáľovo čisté jazerá, priezračné rieky a ihličnaté lesy, ktoré sú domovom zvierat, aké inde v Európe vo voľnej prírode len tak neuvidíte.

Medvede, losy, soby, rysy, vlky, poletušky aj rôzne dravé vtáky sú tými najkrajšími objektmi fotografov.

Parc national des Écrins vo Francúzsku

Parc national des Écrins je jedným z desiatky národných parkov vo Francúzsku.

Rozkladá sa na ploche 918 km2 a jeho územie tvoria lesy, jazerá, údolia, ľadovce a alpské štíty.

Viac ako 150 ich vykúka nad 3000 m n. m., najvyšším vrcholom je Barre des Écrins (4.102 m n. m.).

Ročne prichádza preskúmať Écrins asi 800.000 turistov, v zime je však park prístupný len s horským vodcom.

Durmitor v Čiernej Hore

Pohorie Durmitor sa nachádza v severnej časti Čiernej Hory a je súčasťou Dinárskej horskej sústavy.

Masív zo severnej strany ohraničuje kaňon rieky Tara, ktorý patrí k najhlbším na svete a poskytuje domov 1.500 druhom rastlín a 130 druhom vtákov.

Unikátom je aj voľne prístupná ľadová jaskyňa, ktorá vzniká počas jari, keď sa z okolitých končiarov rozpúšťa sneh a vytvára nádherné útvary.

Triglavský národný park v Slovinsku

Triglav je jediným národným parkom v Slovinsku.

Dokopy ponúka až 7000 kilometrov chodníkov rôznych obtiažností. Viaceré z nich sú jednoducho dostupné v nádherných údoliach a spájajú romanticky pôsobiace dedinky v okolí.

Triglavský národný park je pomenovaný podľa najvyššieho vrchu (2.864 m n. m.), ktorého názov odkazuje na tri hlavy slovanského božstva, predstavujúce nebo, zem a podzemnú ríšu.

Soomaa v Estónsku

Estónsky národný park Soomaa je iný ako ostatné - väčšinu územia totiž pokrývajú rozľahlé močiare.

Turisti ho poznajú najmä kvôli masívnym záplavám alebo tzv. „piatemu ročnému obdobiu“, ktoré prichádza, keď topiaci sa sneh a silné dažde zalejú vodou celé lesy a lúky.

V takomto prostredí sa výborne darí bobrom aj vydrám, Soomaa je však aj domovom losov, jeleňov, rysov, vlkov, medveďov a mnohých vtákov.

Národný park Göreme v Turecku

Národný park Göreme sa rozkladá na takmer 100 km2 v centrálnom Turecku.

Od roku 1985 je spolu so skalnými lokalitami v Kapadokii zapísaný na Zozname UNESCO.

Vďačiť za to môže nielen údoliam a pozoruhodným skalným útvarom známym ako „peri bacaları“ (rozprávkové komíny), ale aj obydliam a svätyniam, ktoré si v ich útrobách hĺbili ľudia už od 4. storočia.

Mnohé z nich sa dajú počas potuliek po národnom parku aj navštíviť.

Sarek vo Švédsku

Švédske pohorie Sarek je akousi škandinávskou verziou Álp.

Aspoň na pohľad - vysoké horské masívy sa tu striedajú s hlbokými údoliami a čerešničkou na torte sú ľadovce, čarovné riečky a malé vodopády.

Najznámejšou oblasťou je údolie rieky Rapa, ktorej delta je domovom bohatej fauny.

Prírodné a kultúrne lokality UNESCO v Európe

UNESCO nechráni iba nedotknuté lesy, ľadovce, vodopády a horské masívy. Európske dedičstvo tvoria aj mestá, stavby, kláštory a historické komplexy.

Benátky

Raj masiek, hra na husle a gondolieri v čiernobielych tričkách. Áno, reč je samozrejme o Benátkach, najromantickejšom meste na vode, ktoré je samé o sebe architektonickým skvostom.

Stavby Antoniho Gaudího v Barcelone

V Barcelone alebo v jej blízkosti môžme nájsť sedem stavieb svetoznámeho architekta Antoni Gaudího.

Sú svedectvom obrovského prínosu tohto architekta k rozvoju stavebnej technológie na konci 19. a začiatku 20. storočia.

Bruggy

Mesto Bruggy si aj dnes zachováva svoju historickú atmosféru. Pôvodné gotické stavby sú stále súčasťou jeho identity.

Ako jedno z obchodných a kultúrnych miest Európy malo Bruggy vplyv na rôzne časti sveta, je napr. úzko späté so školou flámskej primitívnej maľby.

Salzburg

Mesto sa preslávilo aj vďaka práci talianskych architektov Vincenza Scamozziho a Santiniho Solariho, ktorým Salzburg vďačí za svoju barokovú podobu.

Najslávnejšou osobnosťou mesta je samozrejme geniálny hudobný skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart, ktorého dom tu môžete navštíviť.

Meteora

Na kláštory Meteora, ktoré stoja na vrcholoch tajomných skál, je za slnečného počasia prekrásny pohľad, ale skúste sem zavítať, keď prší alebo padne hmla.

Už tak záhadné budovy sa ponoria do nepreniknuteľného šedivého oblaku a pri ceste na vrchol vás poteší nejeden vodopád, ktorý by sa tu inak nevyskytoval.

Kláštory sú významné predovšetkým freskami zo 16. storočia.

Tower v Londýne

Bývalé väzenie, teraz sídlo britských korunovačných klenotov.

Jedna z najobľúbenejších turistických atrakcií starého Londýna a jeho večný symbol, to je Tower, impozantná pevnosť s bohatou históriou a opradená množstvom legiend.

Kronborg v Dánsku

Kráľovský hrad Kronborg v prístavnom meste Helsingør má pre Dánov nesmiernu symbolickú hodnotu.

Hral kľúčovú rolu v dejinách severnej Európy v 16. a 17. storočí.

V roku 1574 započala jeho rekonštrukcia a stal sa z neho renesančný zámok.

Preslávil sa ako Elsinore, dejisko Shakespearovho Hamleta.

Turistika a zodpovedné správanie v chránených územiach

Predstavte si deň, keď sa všetky prírodné, národné parky a chránené územia stretnú v celej Európe, oslávia svoje úspechy a vyhlásia prínosy a význam chránených území Európy komunitám, osobám s rozhodovacou právomocou a širokej verejnosti.

Naše chránené územia sú tvorené úžasnou krajinou, neuveriteľnými druhmi a jedinečnými biotopmi. Aké sú prírodné poklady, ktoré chráni váš blízky park, vaše chránené územie?

Pri návšteve národných parkov je potrebné rešpektovať návštevný poriadok, pohybovať sa po povolených trasách, nerušiť zvieratá a nepoškodzovať rastliny, horniny ani vodné zdroje.

Ochrana prírody sa spája aj so vzdelávaním. ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SR, Odbor environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety pripravila pre žiakov školský program s názvom Putovanie po národných parkoch Slovenska.

Žiaci pracovali s mapou, aby sa na turistickom chodníku nestratili, ďalekohľadom objavovali vzácne druhy rastlín a živočíchov, naučili sa správať a prežiť v horách.

Takéto aktivity približujú význam národných parkov deťom a pomáhajú budovať vzťah k prírode, ktorý je dôležitý pre dlhodobú ochranu území UNESCO.

Dokumentárny film o národných parkoch Slovenskej Republiky lol

tags: #narodny #park #europy #unesco