Ľvov a národné hnutie: dejiny mesta, ktoré formovalo modernú Ukrajinu

Ľvov je historické, kultúrne a politické centrum západnej Ukrajiny, ktorého význam ďaleko presahuje jeho architektonickú krásu. Mesto leží blízko poľských hraníc, približne 550 kilometrov západne od Kyjeva, a od februára 2022, kedy Rusko začalo svoju rozsiahlu inváziu, čelí sporadickým útokom a bezpečnostným incidentom.

Ľvov a širší región východnej Haliče zohrávali ústrednú úlohu v procese budovania ukrajinského národa od druhej polovice 19. storočia. Mesto je už dlho miestom, kde sa ľudia najvýraznejšie stotožňujú s Ukrajinou, aj multikultúrnym centrom - stačí sa pozrieť na množstvo jazykov, v ktorých má mesto názov - Lwów po poľsky, Lemberg po nemecky, Leopolis po grécky.

Ľvov ako centrum ukrajinského národného hnutia

V druhej polovici 19. storočia sa centrom ukrajinského politického aktivizmu stal Ľvov a oblasť východnej Haliče (dve tretiny obyvateľstva tvorili Ukrajinci). Na východe, vo svojich ukrajinských provinciách, ruské impérium zatýkalo ukrajinských aktivistov, zatváralo organizácie a zakazovalo publikácie v ukrajinčine v snahe potlačiť rastúce národné hnutie.

Strategicky význam ich mesta nemožno preceňovať. Sadovy vysvetľuje, že mesto malo kľúčovú úlohu pri vytváraní moderného ukrajinského národa.

Ľvov si udržal povesť miesta, kde sa ľudia najvýraznejšie stotožňujú s ukrajinským národom. Historické postavenie mesta súviselo s jeho polohou, kultúrnou rozmanitosťou, náboženským životom aj s tým, že sa nachádzalo mimo priameho dosahu rusifikácie východných ukrajinských oblastí.

Od mesta Leva k multikultúrnemu Ľvovu

Mnohé mená Ľvova sú variáciami na tému: mesto Leva. V roku 1256 postavil galicíjsko-volyňský kráľ Daniel, potomok panovníkov Kyjevskej Rusi, pevnosť pre svojho syna a dediča Leva. Prvých 100 rokov mestu vládol Daniel a jeho nástupcovia.

Od roku 1349 bol súčasťou Poľska s krátkym uhorským medzičasom. Pritom až do roku 1939 patril do Poľska a po Varšave a Krakove bol tretím najväčším poľským mestom.

Už od 16. storočia Ľvova obýva početná arménska komunita, ktorá mestu dala jedinečný charakter svojej kultúry. Ľvov bol aj centrom židovského náboženstva. Mesto tak počas stáročí vytváralo priestor, v ktorom sa stretávali poľské, ukrajinské, židovské, arménske, nemecké a ďalšie kultúrne vplyvy.

V predvečer prvej svetovej vojny malo mesto 206 100 obyvateľov, z ktorých polovicu tvorili poľskí rímskokatolíci s významnou židovskou a gréckokatolíckou menšinou. Dominovali poľské elity a poľská kultúra, no v nasledujúcich desaťročiach bol Ľvov čoraz viac sporným mestom.

Náboženský a duchovný význam mesta

Ale už dávnom pred 19. storočím bol Ľvov duchovným centrom pravoslávneho sveta. Gréckokatolícka denominácia je dnes známa ako Ukrajinská gréckokatolícka cirkev. Nadväzuje na byzantskú (grécku) liturgiu, ale podobne ako arménsko-katolícka cirkev je v plnom spoločenstve s celosvetovou katolíckou cirkvou v tom, že za hlavu uznáva pápeža v Ríme.

Kráľ Ján II. Kazimír zveril 1. apríla 1656 v latinskej katedrále vo Ľvove Poľsko-litovské spoločenstvo pod ochranu blahoslavenej Panny Márie a vyhlásil ju za poľskú patrónku.

Náboženská rozmanitosť sa premietla do architektúry, mestského života aj politických dejín. V historickom centre sa dodnes stretávajú latinské, grécke a arménske tradície, ktoré pripomínajú mnohovrstvovú minulosť mesta.

Rok 1918 a vznik Západoukrajinskej ľudovej republiky

Po rozpade Rakúsko-Uhorska ukrajinskí vojaci ovládli Ľvov 1. novembra 1918, čím sa stal hlavným mestom novovyhlásenej Západoukrajinskej ľudovej republiky.

O tri týždne ich vyhnali poľskí vojaci, ktorí okamžite začali s masovým napadnutím židovského obyvateľstva.

Udalosti z roku 1918 ukázali, že Ľvov nebol iba miestom kultúrneho stretávania, ale aj priestorom ostrého súperenia o politickú budúcnosť regiónu. Pre Ukrajincov predstavoval centrum západoukrajinskej štátnosti, zatiaľ čo pre Poliakov bol dôležitým mestom poľskej historickej a kultúrnej identity.

Vojny, okupácie a premena obyvateľstva

V druhej svetovej vojne Ľvov najskôr obsadili sovietske jednotky, potom nemecký Wehrmacht, ktorý vyvraždil židovské obyvateľstvo mesta. Nakoniec bol v roku 1945 pohltený Sovietskym zväzom.

Poľská a židovská minulosť mesta bola násilne prerušená. No po odsune židovskej a poľskej komunity v roku 1945 už žije v Ľvove v porovnaní s minulosťou len malé percento Poliakov a drvivú väčšinu tvoria Ukrajinci. Poliaci tu však majú dodnes vlastné školy a rôzne inštitúcie.

Pre nich bol hlavným nepriateľom Sovietsky zväz a vo svojom boji pokračovali do začiatku 50. rokov. Ako súčasť Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky bol Ľvov industrializovaný a jeho populácia sa viac ako zdvojnásobila.

Ľvov sa stal vedeckým centrom s niekoľkými univerzitami a mnohými výskumnými centrami. V roku 1991 mohol Ľvov konečne osláviť ukrajinskú nezávislosť.

Historická pamäť a rozdielne pohľady na nacionalizmus

Napriek tomu, že pre nás je Ľvov z turistického hľadiska absolútne neznámym pojmom, pre Poliakov z celého sveta ide o niečo ako pútnické miesto. Potomkovia niekdajších obyvateľov mesta sem chodia s nostalgiou navštevovať rodisko svojich predkov, kde žili, tvorili a vyvíjali sa celé generácie časti poľského národa.

Vďaka historickému prepojeniu so západnou kresťanskou kultúrou je Ľvov dodnes považovaný za posledné mesto západnej kultúry vo východnej Európe.

Po stenách tu viseli staré fotky banderovcov, ukrajinských nacionalistov, členov Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorí počas a po 2. svetovej vojne bojovali za vytvorenie samostatnej Ukrajiny.

Banderovci, nazývajú sa podľa politika Stepana Banderu sú na Ukrajine väčšinou veľmi populárni, nazývajú sa po nich ulice, stavajú sochy. Kým napríklad u nás alebo najmä v susednom Poľsku, ktorému banderovci uškodili najviac sú spájaní s fašizmom.

Rozdielne hodnotenie banderovského hnutia patrí k najcitlivejším otázkam ukrajinskej a poľskej historickej pamäti. V Ľvove je však táto minulosť prítomná aj v každodennej kultúre a symboloch verejného priestoru.

Architektúra ako obraz dejín

Ľvov a Ľvovčania majú jedinečný vkus, ktorý je ťažké adekvátne vyjadriť slovami. Podobá sa skôr Viedni alebo Krakovu ako Moskve, môže sa pochváliť gotickými, renesančnými a barokovými vplyvmi, s klasicizmom a historizmom, secesiou, art deco, medzivojnovou modernou a na perifériách sovietskym brutalizmom. To všetko formuje panorámu tohto mesta.

Ľvov má napriek socialistickej minulosti v porovnaní s našimi mestami obrovské historické centrum. Nachádza sa tu okolo 2 000 historických, architektonických a kultúrnych pamätihodností.

V roku 1998 bolo dokonca historické centrum Ľvova zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Historické centrum Ľvova a architektúra Rynku

Tržné námestie a radnica

Už viac ako 500 rokov je historickým centrom a zároveň srdcom Ľvova Tržné námestie, ktorému dominuje Ľvovská radnica.

Ak sa sem vyberite osobne, pýtajte sa na Rynok alebo inak aj Trhové námestie, ktoré tvorí absolútne historické centrum.

Neskôr sme však vyšliapali do vysokej veže Radnice priamo v historickom centre mesta a výhľad bol skvelým zážitkom. Tiež určite odporúčam, celé staré centrum mesta je ako na dlani a z radnice sú perfektné fotky.

Ľvov nezískal povesť kultúrneho centra východu bezdôvodne. Ak máte radi nočný život, alebo si chcete dovolenku spríjemniť nevšedným zážitkom, môžete si vybrať z neuveriteľného množstva výstav, koncertov či festivalov, ktoré sa tu každoročne konajú.

Vysokyj zamok a výhľady na mesto

Ruch mesta a kamenné ulice je potrebné vyvážiť návštevou prírody - a ťažko by ste hľadali lepšie miesto ako kopec Vysokyj zamok, z ktorého si môžete užiť nádherný výhľad na celý Ľvov.

Ako to už býva, najkrajšie sú výhľady z výšky. Vždy energický Olech nás zaviedol najprv na Vysoký Zámok. Kopec, či lepšie pahorok nad mestom. Odporúčam. Je to príjemná, asi tridsať minútová prechádzka.

Na tomto mieste dal niekedy v 14. storočí vybudovať kráľ Kazimír hrad, s ktorého sa žiaľ dodnes už nič nezachovalo. Dnes je tu kruhová vyhliadka a vo vetre vlaje ukrajinská vlajka.

Možno aj kvôli tejto silnej konkurencii má výhľad na mesto trochu sklamal. Cez konáre prerastajúcich stromov už nebolo dobre vidno staré ulice. Naopak, výhľad na betónové sídliská, ten bol nerušení.

Ľvov ako mesto každodenného života

Približne osemstotisícový Ľvov je najväčším mestom západnej Ukrajiny.

Ak by som okolo nevidel nápisy v azbuke a na cestách aj volgy, moskviče a lady, skôr by to vo mne vyvolalo dojem pekného a zachovalého stredoeurópskeho mesta.

Celkovo musím povedať, že hoci je mesto približne dvakrát tak ľudnaté ako Bratislava, mal som tu pocit bezpečia. A to sme sa po centre prechádzali aj v noci.

Nadobudol som dojem, že ľudia tu k cudzincom prechovávajú sympatie, domáci sa chovali priateľsky, taxikári sa ani len nepokúšali zneužiť našu neznalosť pomerov a vždy povedali stabilnú cenu za cestu.

Medzi rečou sme sa Olecha spýtali, či tu existuje napätie medzi Poliakmi a Ukrajincami, čo však on rozhodne poprel. Medzi týmito dvoma národmi vraj vo Ľvove nepanuje žiadna nevraživosť.

Hospodárska situácia a mestská infraštruktúra

Napriek historickej kráse starých uličiek sa tu ľuďom zrejme nežije ľahko. Hoci treba povedať, že na uliciach vyzerali všetci pokojne a spokojne.

Nebolo cítiť stres, či krivé pohľady drobných podvodníkov, tak dobre známe z iných miest celého sveta. Napriek tomu nám Olech vysvetlil, že Ľvov je v súčasnosti bez priemyslu a všetky veľké podniky v meste sú zavreté.

Panuje tu vysoká nezamestnanosť a na rozdiel od rozvíjajúcich sa východných oblastí krajiny najmä v okolí mesta Charkov, či Doneck s veľkým bohatstvom nerastných surovín, v okolí Ľvova nie sú vyhliadky veľmi ružové.

Cesty v meste sú väčšinou ešte z kamenných kociek, tzv. Mačacie hlavy.

Celkovú atmosféru mesta akoby vystihovala nasledujúca príhoda. Večer sme zobrali taxi na ubytovňu. Cesty v meste sú väčšinou ešte z kamenných kociek, tzv. Mačacie hlavy. To však šoférom nevadí, rútili sa ulicami v dnešnej dobe už u nás nevídanou rýchlosťou.

Kultúrna atmosféra a mestské tradície

Hádam jediný krát som zostal zaskočený, keď sme v neskorých hodinách vošli do jednej z mnohých miestnych pivárni nazývanej Kryyivka, priamo v centre mesta.

Vyhadzovač pri dverách nás zastavil zo slovami: Heslo!

Trochu mi to pripomenulo nejakú ruskú rozprávku, no v prvom momente nasledovalo prekvapenie a niečo v štýle, že sme turisti.

Nato nás dostal do obrazu, razantným rozkazom, povedzte: Sláva Ukrajine!. Nato sme všetci ako jeden zvolali: Sláva Ukrajine.

S figliarskym úsmevom nám zaželal pekný večer a pustil na pivo.

Krčma však bola príjemná, ľudia milí, históriu nikto neriešil a ukrajinské pivo chutilo dobre.

Lyčakovský cintorín a historická pamäť

Ak budete v Ľvove ostávať cez noc, rozhodne si nenechajte ujsť návštevu Lyčakovského cintorína, ktorý je rovnako ako celé mesto na zozname UNESCO.

Okrem náhrobkov starých niekoľko storočí tu nájdete cez dvadsať prekrásnych kaplniek a svätyní alebo hroby vojakov z vojny medzi Poľskom a Ukrajinou.

Lyčakovský cintorín predstavuje priestor, v ktorom sa stretávajú umelecká hodnota náhrobkov, dejiny mesta a pamiatka konfliktov, ktoré formovali vzťahy medzi Ukrajincami a Poliakmi.

Lyčakovský cintorín kaplnky a historické hroby

Cesta zo Slovenska cez Poľsko

Do Ľvova sa s nami dostanete pohodlne a jednoducho. Naše mikrobusy Leo Express odchádzajú z Košíc s cieľovou zastávkou v Krakove, kde pohodlne prestúpite na náš čierno-zlatý autobus Leo Express, ktorý vás dovezie do cieľovej destinácie.

Spoj Košice - Krakov - Ľvov je najrýchlejším spojením Ľvova so Slovenskom a Poľskom. Stojíme na zastávkach Ľvov, vlaková stanica a Ľvov, aut. st.

Tentoraz sme sa vydali na Ukrajinu cez Poľsko a do Poľska cez hraničný prechod Vyšný Komárnik - Barwinek na východe Slovenska.

Podľa mapy ide o najkratšiu trasu a navyše, v katastri obce Vyšný Komárnik je Dukliansky priesmyk.

Väčšina z nás ešte v tejto časti Slovenska nebola, tak sme chceli využiť príležitosť a aspoň v rýchlosti sa rozhliadnuť po mieste, kde sa odohrali najtvrdšie boje počas 2. svetovej vojny na našom území.

V katastri obce Vyšný Komárnik je tak dnes Areál duklianskeho bojiska s pamätníkom padlým vojakom 1. čs. armádneho zboru.

Pri pamätníku je vojenský cintorín, na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov zboru.

Len pripomeniem, že Vyšný Komárnik bola prvá obec na území ČSR, ktorú 6. októbra 1944 oslobodili jednotky 1. Čs. Armádneho zboru.

Už samotnú cestu na hraničný prechod lemujú na podstavcoch ako pamätníky lietadlá, tanky, delá, čo musí byť pre nadšencov vojenskej histórie nezabudnuteľným zážitkom.

Hraničný prechod a cesta do Ľvova

Asi sto kilometrov cesty cez Poľsko viedlo peknou mierne hornatou krajinou, no trmácanie v aute nás už nebavilo, keď sa konečne objavil hraničný prechod Medyka.

Psychicky som sa naladil na niekoľko hodinové čakanie a tvrdú kontrolu. Na akú je zvyknutý zrejme každý, kto už navštívil Ukrajinu napríklad cez hraničný prechod vo Vyšnom Nemeckom.

Aké však bolo prekvapenie, keď už o približne pätnásť minút sme boli na opačnej strane hranice.

Za všetkým hľadaj futbal, alebo snáď aj väčšie pochopenie medzi Poliakmi a Ukrajincami.

Hneď pred hranicou sme dostali od colníkov v žltých vestách do auta tabuľku so zeleným nápisom EURO 2012, bleskovo nám zobrali pasy, prekontrolovali ich colníci jednej aj druhej krajiny a už sme neveriacky vyrazili po novej ukrajinskej asfaltke.

Navyše, až do približne 100 kilometrov vzdialeného Ľvova skutočne viedla úplne nová asfaltová cesta.

Ukrajinci sa posnažili. V podobe futbalového šampionátu dostali obrovskú šancu zviditeľniť sa pred svetom a podľa všetkého túto príležitosť chytili mocne za pačesy.

Praktické podmienky pre cestu

Pre občanov Slovenska a Českej republiky platí, že ak na Ukrajine zostanú maximálne 90 dní, nie je nutné mať víza.

Je však nutné mať pas s platnosťou minimálne 3 mesiace po uskutočnení cesty.

Pri kúpe lístka je tiež nutné uviesť svoje meno, ktoré musí byť zhodné s pasom cestujúceho.

PodmienkaLimit alebo požiadavka
Víza pre občanov Slovenska a Českej republikyAk na Ukrajine zostanú maximálne 90 dní, nie je nutné mať víza.
Platnosť pasuMinimálne 3 mesiace po uskutočnení cesty.
Údaje pri kúpe lístkaMeno musí byť zhodné s pasom cestujúceho.
Potraviny pre vlastnú potrebuHodnota nepresahujúca 200 EUR a váha 2 kg.
Tvrdý alkohol1 liter pre osobu staršiu ako 18 rokov.
Víno2 litre pre osobu staršiu ako 18 rokov.
Pivo5 litrov pre osobu staršiu ako 18 rokov.
Cigarety200 cigariet pre osobu staršiu ako 18 rokov.

Jedna osoba môže prevážať potraviny pre vlastnú potrebu nepresahujúcu hodnotu 200 EUR a váhu 2 kg.

Osoba staršia ako 18 rokov má povolený dovoz 1 liter tvrdého alkoholu, 2 litre vína, 5 litrov piva alebo 200 cigariet.

Bezpečnostná situácia a aktuálne riziká

Ľvov, ktorý leží blízko poľských hraníc a ďaleko od frontovej línie, čelí od februára 2022, kedy Rusko začalo svoju rozsiahlu inváziu, sporadickým útokom a bezpečnostným incidentom.

Rastú obavy, že ruské invázne sily sa snažia zatlačiť na západnú Ukrajinu po tom, čo bol región Ľvov vystavený raketovým útokom.

Smrteľné výbuchy v centre mesta však naďalej zostávajú vzácnym javom.

Výbuchy v meste Ľvov na západe Ukrajiny si počas dnešnej noci vyžiadali život mladej 23-ročnej policajtky a spôsobili zranenia najmenej 25 ďalším osobám. Tamojšie úrady označili explózie za teroristický čin.

Polícia a bezpečnostná služba (SBU) zadržali predpokladanú útočníčku.

Podľa mestskej prokuratúry došlo k výbuchom krátko po tom, ako polícia prijala hlásenie o vlámaní do obchodu v centre mesta.

K prvému z nich došlo hneď po príchode prvej policajnej hliadky. Druhá explózia nasledovala o niečo neskôr, keď na miesto dorazila ďalšia hliadka.

Údajnú atentátničku zadržala polícia zhruba po desiatich hodinách od výbuchov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu na sieti X uviedol, že počet zranených po týchto výbuchoch stúpol na 25.

Minister vnútra Ihor Klymenko ho informoval o zadržaní osoby, ktorá pravdepodobne vykonala tento teroristický útok v Ľvove.

Klymenko na platforme Telegram napísal, že po zmienenom útoku, z ktorého vykonania upodozrieva Rusko, pricestoval do Ľvova.

„Existujú všetky dôvody na to, aby sme sa domnievali, že tento zločin bol spáchaný na objednávku Ruska,“ uviedol.

Minister vnútra avizoval, že existujú viaceré dôkazy o tom, že ide o objednávku zo strany Ruska.

Ľvov a európska integrácia Ukrajiny

Ľvov privíta ministrov pre európske záležitosti EÚ, aby diskutovali o úsilí Ukrajiny smerom k integrácii do EÚ.

Jednotnosť stanovísk bude kľúčová v otázke prístupových rokovaní.

Ukrajina v decembri v meste Ľvov usporiada neformálne zasadnutie ministrov pre európske záležitosti členských štátov EÚ.

Vyplýva to z listu, ktorý im zaslal podpredseda ukrajinskej vlády Taras Kačka spoločne s Dánskom, ktoré predsedá Rade EÚ.

Hlavnou témou ministerských rokovaní bude pokrok Ukrajiny na ceste k členstvu v EÚ.

„Schôdzka poskytne príležitosť zhodnotiť dosiahnuté výsledky, podeliť sa o úvahy o ďalších krokoch a potvrdiť politickú podporu reformným a integračným snahám Ukrajiny,“ píše sa v liste k rokovaniu, ktoré sa bude konať od 10. do 11. decembra v meste na západe Ukrajiny.

Európska komisia v nedávnej výročnej správe poukázala na to, že Ukrajina dosiahla pokrok v kľúčových reformách a preukázala odhodlanie pokračovať na svojej ceste do EÚ.

Zároveň však podľa Komisie nesmie poľaviť v boji proti korupcii.

Reformy a otázka prístupových rokovaní

Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2022, krátko po začiatku ruskej invázie.

Jej prijatie, ktoré si vyžaduje jednomyseľnosť krajín EÚ, však odmieta maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý blokuje oficiálne začatie rokovaní o prístupových kapitolách.

Návrhy pozmeniť tieto pravidlá a namiesto jednomyseľnosti pristúpiť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou však zatiaľ nezískali dostatočnú podporu.

Nemenované zdroje Politica uviedli, že súčasný plán je zabezpečiť, aby Ukrajina - spolu so susedným Moldavskom - mohla začať pracovať na ďalších reformách bez čakania na oficiálne schválenie.

„Cieľom je urobiť čo najviac bez nutnosti čakať. Potom, keď Maďarsko už nebude mať právo veta, budeme môcť konať bez odkladov,“ povedal jeden z nemenovaných zdrojov magazínu.

Ľvov v súčasnej Ukrajine

Približne osemstotisícový Ľvov je najväčším mestom západnej Ukrajiny. Jeho význam dnes vyplýva z kombinácie historického dedičstva, kultúrnej rozmanitosti, politickej tradície a strategickej polohy pri hraniciach s Poľskom.

O tom, že Ukrajina je zaujímavá krajina, či už z hľadiska prírodného, historického ale aj architektonického som sa presvedčil osobne už dávno.

Rôzne šumy a informácie o nebezpečenstve, krádežiach, mafii a to najmä od ľudí, ktorí tam osobne neboli som nikdy nebral vážne.

Práve naopak. Na ukrajinskom vidieku a menších mestách panuje ešte neskazená pohostinnosť, ľudia sú spontánni, priami a ešte neskazení... ako to povedať, kapitalizmom.

Vybrali sme sa sem na futbalové majstrovstvá Európy v Poľsku a Ukrajine /rok 2012/, pričom Ľvov bol jedným zo štyroch ukrajinských hostiteľských miest.

Navyše, o architektúre a histórii tohto mesta sa možno dočítať len samé chvály.

Ľvov tak zostáva miestom, kde sa historická pamäť, ukrajinské národné hnutie, poľské dedičstvo, náboženská rozmanitosť, európska architektúra a súčasné politické udalosti nachádzajú v jednom mestskom priestore.

tags: #lvov #hnutie #narodnyj #ruch