Lesy na skalách Slovenského krasu

Podstatnú časť plochy cca 78 % územia národného parku zaberajú lesné spoločenstvá. Slovenský kras je najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v celej strednej Európe a jeho lesy vytvárajú výraznú súčasť osobitého reliéfu planín, kaňonov, tiesňav, skalných brál a podzemných priestorov.

Lesy dnes pokrývajú viac ako tri štvrtiny plochy územia Slovenského krasu. Ich podoba je výsledkom pôsobenia prírodných podmienok, dlhodobého vývoja vegetácie aj zásahov človeka. Na veľmi malom území sa stretávajú teplomilné lesné spoločenstvá skalných stien s bučinami a jedľovo-bučinami najvyšších častí planín.

Lesy na vápencových skalách Slovenského krasu

Slovenský kras ako krajina planín a skalných brál

Slovenský kras v južnej časti geomorfologickej oblasti Slovenského rudohoria v okolí Rožňavy pozostáva zo Silickej planiny, Plešivskej planiny, Koniarskej planiny, planiny Dolný vrch, planiny Horný vrch, Zádielskej planiny a Jasovskej planiny, ako aj Jelšavského krasu.

Slovenský kras je tvorený siedmymi planinami: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch.

Planiny v nadmorskej výške 400-925 m sú rozčlenené hlbokými kaňonmi Slanej a Štítnika, ako aj Zádielskou a Hájskou tiesňavou. Turnianska kotlina oddeľuje planiny Horný a Dolný vrch.

Strmé svahy planín majú vo vrchnej časti charakter kolmostenných brál. Na planinách sa najviac vyskytujú škrapy, závrty a závrtové polia. Priepasti sú miestami polohovo koncentrované a dosahujú neobyčajnú hustotu (na časti planiny Dolný vrch je sústredených 20 priepastí na 0,5 km2).

Charakteristický ráz krasovej krajiny určuje nielen reliéf a vlastnosti horninového podložia, ale aj osobité hydrologické pomery. Chýbajú povrchové vodné toky, zrážkové vody rýchlo presakujú do podzemia, kde sa koncentrujú do podzemných vodných tokov.

Reliéf má dôležitú krajinotvornú funkciu. Jeho členité tvary spôsobujú značnú diferenciáciu prírodných zložiek a ekosystémov.

Druhovú bohatosť vytvorili rozmanité životné podmienky na vápencovom podklade. Lesné spoločenstvá sú podobne ako nelesné veľmi pestré.

Vývoj lesov od pralesa po dnešnú krajinu

Po skončení doby ľadovej pokrývali lesné spoločenstvá pravdepodobne celú krajinu Slovenského krasu s výnimkou skál, močiarov a vodných tokov.

K postupnému odlesňovaniu dochádzalo s rastúcim osídľovaním územia človekom, avšak rozhodujúci vplyv mala valašská kolonizácia v 13. a 14. storočí.

Pôvodný prales sa postupne pretváral na pastevné plochy a následne na skrasovatenú step.

Zo svojich nížinných refúgií sa postupne počas niekoľkých tisícročí rozširovali teplomilné (xerotermné) spoločenstvá rastlín, ktoré sú dnes pre Slovenský kras charakteristické.

Pre súčasnosť je charakteristické šírenie lesa, či už prirodzene alebo umelým zalesňovaním opustených pasienkov.

Väčšina lesov Slovenského krasu charakterizujú vysoko hodnotné prirodzené lesné spoločenstvá, tvorené pôvodnými druhmi drevín.

Väčšina lesov je výmladkového pôvodu, ktoré sú málo produktívne.

Lesné vegetačné stupne

Územie Slovenského krasu je zaujímavé najmä rozmanitou výškovou členitosťou. Na pomerne malom území sa môžeme stretnúť s lesnými spoločenstvami v piatich lesných vegetačných stupňoch, počnúc spoločenstvami drieňových dúbrav (Cornetoquercetum), ktoré sa rozprestierajú na strmých skalných stenách, až po jedľo - bučiny (Abieto-fagetum) pokrývajúce najvyššie partie územia národného parku.

Vzhľadom k výškovému rozpätiu Slovenského krasu sú zreteľne vytvorené tri vegetačné stupne - planárny, kolínny, submontánny.

Najrozšírenejšími typmi lesa sú však bukové dúbravy (Fageto-quercetum) a dubové bučiny (Querceto-fagetum), ktoré pokrývajú viac ako 1/2 plochy lesov v Slovenskom krase.

Lesné spoločenstvoLatinský názovCharakteristika
Drieňové dúbravyCornetoquercetumStrmé skalné steny a najextrémnejšie lokality
Bukové dúbravyFageto-quercetumJeden z najrozšírenejších typov lesa
Dubové bučinyQuerceto-fagetumJeden z najrozšírenejších typov lesa
Jedľo-bučinyAbieto-fagetumNajvyššie partie územia národného parku

Drieňové dúbravy na skalných stenách

Zo skupín lesných typov je floristicky najhodnotnejšia drieňová dúbrava (Corneto-quercetum).

Zaberá najextrémnejšie lokality a vyskytuje sa na veľmi plytkých profiloch protorendzín. Najväčšie lokality sú na Plešivskej a Silickej planine.

Práve drieňová dúbrava najvýraznejšie ukazuje, ako sa les dokáže uchytiť v skalnatom krasovom prostredí. Plytká pôda, strmé vápencové svahy, nedostatok vody na povrchu a výrazné teplotné rozdiely vytvárajú podmienky, v ktorých prežijú najmä suchomilné a svetlomilné dreviny.

Hlavnou drevinou zachovalejších biocenóz je dub plstnatý (Quercus pubescens).

Hojnú prímes tvorí dub cerový (Quercus cerris), dub zimný (Quercus petraea), jarabina mukyňa (Sorbus aria), mahalebka (Cerasus mahaleb), v niektorých typoch aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) či jaseň mannový (Fraxinus ornus).

Veľmi bohatá je krovitá vrstva s prevládajúcim drieňom obyčajným (Cornus mas), nad dráčom obyčajným (Berberis vulgaris), zobom vtáčím (Ligustrum vulgare), borievkou obyčajnou (Juniperus communis), bršlenom európskym (Eunoninus europaeus), hlohom (Crataegus sp.), ružami (Rosa sp.) atď.

Drieň obyčajný je veľmi hojný aj na vrchu planín v zmenených spoločenstvách.

Lesy tohto spoločenstva majú aj veľký pôdoochranný význam.

Drieňová dúbrava na Plešivskej planine

Hlavné dreviny lesov Slovenského krasu

Hlavnými drevinami sú buk lesný (Fagus sylvatica), dub zimný (Quercus petraea) a hrab obyčajný (Carpinus betulus), s bohatou prímesou ostatných druhov drevín a rastlín.

Najviac zastúpenou drevinou je hrab obyčajný (Carpinus betulus) asi 32 %.

Po ňom nasledujú jednotlivé druhy dubov (v Slovenskom krase sa z 9 domácich druhov duba vyskytuje 8) a buk, ktorý bol ešte pred sto rokmi najrozšírenejšou drevinou.

Najviac zastúpenou drevinou je hrab. Po ňom nasleduje dub (v Slovenskom krase sa z 9 domácich druhov duba vyskytuje 8) a buk, ktorý bol ešte pred sto rokmi najrozšírenejšou drevinou.

DrevinaÚloha alebo zastúpenie
Hrab obyčajný (Carpinus betulus)Najviac zastúpená drevina, asi 32 %
Dub zimný (Quercus petraea)Hlavná drevina lesných spoločenstiev
Buk lesný (Fagus sylvatica)Hlavná drevina; ešte pred sto rokmi najrozšírenejšia drevina
Dub plstnatý (Quercus pubescens)Hlavná drevina zachovalejších drieňových dúbrav
Borovica lesná (Pinus silvestris)Pôvodne viazaná na vysoké skalné bralá
Borovica čierna (Pinus nigra)Rozšírená najmä vďaka zalesňovaniu poľnohospodárskych plôch

Ihličnaté dreviny a treťohorné relikty

Z ihličnatých drevín je najrozšírenejšia borovica lesná (Pinus silvestris), ktorej pôvodným biotopom v Slovenskom krase sú len vysoké skalné bralá, na ktorých sa zachovala ako treťohorný relikt.

Na vysokom zastúpení borovice čiernej (Pinus nigra) má zásluhu najmä zalesňovanie delimitovaných poľnohospodárskych plôch touto drevinou v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch.

Jedľa biela (Abies alba) a smrek obyčajný (Picea abies) sú pôvodné len v najvyšších polohách.

Ďalšími reliktami, ktoré sa tu zachovali z treťohôr sú na skalných stenách rastúci vzácny tis obyčajný (Taxus baccata), mohutné exempláre brečtana popínavého (Hedera helix), klokoč perovitý (Staphylea pinnata) a iné.

Skalné bralá preto nemožno vnímať iba ako neživé geologické útvary. Predstavujú miesta, na ktorých sa zachovali osobitné rastlinné spoločenstvá a vzácne reliktné druhy.

Prečo sú lesy krasových skál také pestré

Slovenský kras sa vyznačuje významnými zásobami podzemných vôd.

Koróznou a eróznou činnosťou vody sa tvoria jaskynné priestory.

Územie Slovenského krasu sa nachádza na rozhraní oceánskeho a kontinentálneho typu podnebia. Jeho prevažná časť patrí do mierne teplej a mierne vlhkej klimatickej oblasti s chladnou zimou.

Klíma je v Národnom parku Slovenský kras mierna. Oblasť spadá do pásma mierne vlhkého a mierne teplého podnebia, vyššie položené miesta spadajú do oblasti mierne chladnej klímy.

Priemerná teplota v januári sa drží v rozmedzí -4 až -6 °C, v júli sa zase šplhá medzi 19 až 20 °C.

Snehová pokrývka územie pokrýva od 50 do 115 dní, priemerne do maximálnej výšky 45 cm.

Ročný úhrn zrážok nie je nijako výrazný, dosahuje hranicu 630 až 990 mm.

Na rozdiel od bežných horských oblastí má Slovenský kras výraznú kombináciu suchých skalných stanovíšť, lesostepí, inverzných polôh a chladných podzemných priestorov. Tieto rozdiely sa premietajú do zloženia lesov aj do výskytu rastlín a živočíchov.

Z floristického hľadiska ide o najbohatší okres panónskej flóry.

Nachádzajú sa tu xerotermné druhy, kalcifyty, horské dealpínske a prealpínske druhy zachované v inverzných polohách, ďalej významné endemické, subendemické a reliktné druhy.

Najväčšie zastúpenie majú kalcifyty a xerotermné druhy. Ich hlavnou vlastnosťou je dobrá adaptabilita na prostredie, prežijú v stave sucha aj v extrémnych mrazoch.

Rastliny v lesoch, na okrajoch lesa a v lesostepi

Územie Slovenského krasu je známe rozmanitosťou prírodných podmienok. Tie umožňujú, aby sa tu vyskytovali živočíšne aj rastlinné druhy horských, lesostepných aj stepných zástupcov.

Je tu pekne viditeľný vplyv ako karpatskej, tak panónskej flóry, vytvára akoby mozaiku vegetácie.

Dokonca tu rastú všetky druhy rumeníc, ktoré sa v našej krajine vyskytujú.

Medzi významné druhy patria rumenica turnianska (Onosma tornense), chudôbka Klášterského (Draba klasterskyi), feruľa Sadlerova (Ferula sadlerana), kozinec mechúrikatý belavý (Astragalus vesicarius subsp. albidus), škumpa vlasatá (Cotinus coggyria), kandík psí (Erythronium dens-canis), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), hrachor panónsky (Lathyrus pannonicus subsp. collinus), kosatec trávolistý (Iris graminea) a kosatec bezlistý (Iris aphylla subsp.

Za endemit národného parku je v súčasnej dobe považovaná chudôbka drsnoplodá Klášterského.

Nahradila rumenicu turnianskú, ktorá bola ešte donedávna považovaná za tunajší endemit.

Medzi ďalšie endemity územia patria napríklad šafran spišský, poniklec prostredný alebo peniažtek slovenský.

V Národnom parku Slovenský kras sa vyskytuje až 1 500 taxónov vyšších rastlín.

Nájdete tu najväčšie územie s porastom kandíka psieho a najnižšiu nadmorský výšku s výskytom astry alpínskej.

Lesy ako životný priestor živočíchov

Živočíšstvo, najmä jeho nižšie skupiny, vytvára prevažne zoocenózy stepného a lesostepného pásma.

Tieto xerotermné zoocenózy sa miestami veľmi kontrastne prelínajú s horskými prvkami.

Známe sú viaceré endemické druhy, z ktorých mnohé sú typické pre jaskynné priestory.

Skupiny motýľov, rovnokrídlovcov a chrobákov sa vyznačujú veľkým podielom južných teplomilných prvkov.

Xerotermný charakter krasovej oblasti zvýrazňujú aj plazy.

Fauna Národného parku Slovenský kras je taktiež rozmanitá. Územie je domovom všetkých našich šeliem, množstva bezstavovcov, takmer všetkých druhov netopierov.

Bohaté zastúpenie majú taktiež avifauna (vtáctvo), herpetofauna (plazy) a bratrachofauna (obojživelníky).

V jaskyniach a podzemných priestoroch sa vďaka podmienkam na život vyskytujú okrem netopierov aj pavúky a mäkkýše.

Každoročne prebieha spočítanie netopierov počas ich zimovania v jaskynných systémoch.

V tom období tu žije 24 druhov v zastúpení viac než 50 000 jedincov.

Avšak typická pre toto územie je najmä fauna stepného a lesostepného pásma.

Medzi zaujímavé živočíchy národného parku patria sága stepná, krátkonôžka štíhla, jašterica zelená, užovka stromová, syseľ pasienkový, sova dlhochvostá či ďateľ čierny.

V národnom parku žije najväčšia zimujúca kolónia netopierov, hniezdi tu náš najväčší (orol skalný) aj najmenší operenec (králiček ohnivohlavý), svoj brloh tu má náš najväčší cicavec (medveď hnedý).

Lesy a jaskynné systémy

Lesy Slovenského krasu sú súčasťou krajiny, v ktorej povrchové a podzemné procesy vytvorili viac než 1 350 jaskýň a priepastí.

V Slovenskom krase je známych vyše 1400 jaskýň, ktoré sú od roku 1995 spolu s jaskyňami priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Bilaterálny nominačný slovensko-maďarský projekt Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu sa odsúhlasil na zasadnutí Výboru svetového dedičstva v dňoch 4. - 9. 12. 1995 v Berlíne.

Zapísanie kultúrnej alebo prírodnej pamiatky do zoznamu svetového dedičstva nielen zvýrazňuje jej samotnú existenciu, ale aj zaväzuje príslušný signatársky štát konvencie zabezpečiť jej primeranú ochranu a starostlivosť.

Domica a Čertova diera

Domica sa nachádza na juhozápadnom okraji Silickej planiny, 10 km juhovýchodne od Plešivca, v blízkosti štátnej hranice s Maďarskou republikou.

Vchod je v nadmorskej výške 339 m.

Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch koróziou a eróziou podzemných tokov Styxu a Domického potoka v troch vývojových úrovniach.

Dosahuje dĺžku 5080 m.

Dominujú horizontálne oválne chodby so stropnými korytami.

Z bohatej sintrovej výplne sú typické štíty a bubny, kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity.

Jaskyňa je sprístupnená od roku 1932, vrátane podzemnej plavby.

Jaskyňa Domica v Slovenskom krase je jedinou sprístupnenou slovenskou jaskyňou, kde sa v prípade vhodných podmienok môžete plaviť loďkou po podzemnej riečke.

Čertova diera tvorí s Domicou jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike v celkovej dĺžke asi 25 km.

V slovenskej časti jaskynného systému sa zistilo 16 druhov netopierov.

Gombasecká jaskyňa

Gombasecká jaskyňa sa nachádza na západnom úpätí Silickej planiny v kaňone Slanej medzi Rožňavou a Plešivcom.

Vytvorená je v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch koróziou a eróziou Čierneho potoka a jeho prítokov v dvoch vývojových úrovniach.

Dĺžka výverovej jaskyne je 1525 m.

Vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m.

Spodnými časťami jaskyne preteká Čierny potok, ktorý vystupuje na povrch Čiernou vyvieračkou pod vchodom do jaskyne.

Čierny potok priteká zo Silickej ľadnice.

Silická ľadnica

Silická ľadnica sa nachádza na Silickej planine, 2 km západne od obce Silica.

Ústie vstupnej korózno-rútivej priepasti je v nadmorskej výške 503 m.

Jaskyňa je dlhá 1100 m a hlboká 110 m.

Horná priepasťovitá časť je zaľadnená v dôsledku zarútenia prechodu do dolných častí, čím sa vytvoril uzavretý depresný priestor s kumuláciou studeného vzduchu.

Následkom je i inverzia flóry a fauny.

Jaskyňa Silická ľadnica v Národnom parku Slovenský kras je najnižšie položená ľadová jaskyňa v Európe.

Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa sa nachádza v Medzevskej pahorkatine na východnom okraji Jasovskej planiny pri obci Jasov.

Leží v Národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny.

Vytvorená je v strednotriasových sivých gutensteinských vápencoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch bývalým ponorným tokom Bodvy v piatich vývojových úrovniach.

Dosahuje dĺžku 2122 m a vertikálne rozpätie 55 m.

Bohatú sintrovú výplň zastupujú pagodovité stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny, brčká a iné formy.

V jaskyni sa zistilo 19 druhov netopierov.

Jaskyňu sprístupnili už v roku 1846. Po úpravách sa pre širšiu verejnosť otvorila opäť v roku 1924.

Sprístupnená je v dĺžke 550 m.

Krásnohorská jaskyňa

Menej známa Krásnohorská jaskyňa sa nachádza v Národnom parku Slovenský kras, blízko obce Krásnohorská Dlhá Lúka.

Vstup do jaskyne si je potrebné dohodnúť vopred, nakoľko je vždy sprevádzaný skúsenými jaskyniarmi.

Minimálny počet účastníkov sú 4 osoby a vzhľadom na náročnosť prehliadky sa neodporúča pre malé deti.

Krásnohorská jaskyňa sa pýši jedinečnou raritou. Nachádza sa tu najväčší kvapeľ v miernom klimatickom pásme, s úctyhodnou výškou 34 metrov.

Aj preto bola jaskyňa zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ešte pred prehliadkou dostanete kompletnú jaskyniarsku výstroj a hor sa objavovať!

Čaká na Vás príjemná teplota okolo 9 °C a v podzemnom kráľovstve Vás patrične privítajú až 4 druhy netopierov.

Adrenalín si zdvihnete počas preliezania sutín, traverzovania podzemného potoku či brodenia cez jeho plytšie časti.

Krásnohorská jaskyňa láka jedinečným podzemným zážitkom, no aktuálne si na návštevu treba počkať. Podľa najnovších informácií je totiž dočasne zatvorená až do odvolania.

Ďalšie jaskyne a priepasti krasovej krajiny

Výverová jaskyňa s podzemným vodným tokom leží na severnom úpätí Silickej planiny pri obci Krásnohorská Dlhá Lúka.

Dosahuje dĺžku 1100 m.

V podzemí dominuje stalagmit vysoký 32,7 m s priemerom základne 12 m.

Situovaná na východnom úpätí Silickej planiny pri obci Hrušov.

Výverová jaskyňa pozostáva z troch vývojových úrovní. Dosahuje dĺžku 780 m.

Unikátne sú excentrické sintrové formy, helilktity, monokryštály a drúzy kryštálov kalcitu, ako aj z podlahy vyrastajúci sintrový štít.

Jaskyňa Skalistého potoka sa nachádza na južnom úpätí Jasovskej planiny neďaleko obce Háj.

Rozsiahle priestory pozdĺž podzemného toku so sústavou vodných sifónov a jazier, ako aj vzostupnú jaskynnú vetvu s prejami a vodopádmi postupne objavili speleopotápači vedení Z. Hochmuthom od roku 1986.

Najdlhšia a súčasne najhlbšia jaskyňa je jaskynný systém Skalistého potoka (dĺžka 8 123 m, výškový rozdiel 373 m, vertikálne rozpätie 376 m).

Kunia priepasť je situovaná na južnom okraji Jasovskej planiny.

Dosahuje dĺžku 813 m a hĺbku 203 m.

Diviačia priepasť sa nachádza v juhovýchodnej časti Plešivskej planiny.

Priepasť dosahuje hĺbku 123 m.

Zvonivá jama je korózno-rútivá priepasť v strednej časti Plešivskej planiny hlboká 101 m.

Obrovská priepasť sa nachádza na planine Dolný vrch nad obcou Jablonov nad Turnou.

Korózno-rútivý šachtovitý podzemný priestor dosahuje hĺbku 100 m.

Snežná diera je situovaná na planine Horný vrch v Národnej prírodnej rezervácii Havrania skala, západnej od hornej časti Zádielskej tiesňavy.

Rozsadlinovo-korózna, gravitačne rozšírená podzemná puklina má dĺžku asi 100 m a hĺbku 25 m.

Ochtinská aragonitová jaskyňa ako osobitný prírodný jav

Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase v Revúckej vrchovine, v masíve Hrádku medzi Jelšavou a Štítnikom.

Jaskyňa je vytvorená v šošovke prvohorných kryštalických vápencov (spodný devón, prípadne vrchný silúr) v devónskych fylitoch.

Časť vápencov bola koncom druhohôr hydrotermálne premenená na ankerity a siderity.

Presakujúce atmosférické vody pozdĺž tektonických porúch spôsobili ich zvetrávanie a vznik okrov.

Rudná mineralizácia okolitých hornín (hlavne pyrit) pravdepodobne ovplyvnila ich chemizmus a agresivitu.

Bohatá aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných priestoroch.

Vyskytuje sa v obličkovitej, ihlicovitej a špirálovitej forme.

Jaskyňu náhodne objavili M. Cangár a J. Prošek v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta.

Navštívte Ochtinskú aragonitovú jaskyňu a objavte jedinečný prírodný skvost zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Aragonitová výzdoba Ochtinskej jaskyne

Ochrana lesov na skalách

Väčšina územia Slovenského krasu bola v roku 1973 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť.

Jej rozloha je 361,66 km2.

Od roku 1977 je zaradená do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu MAB.

Oblasť sa národným parkom stala 13. februára 2002.

Slovenský kras bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť 31. augusta 1973.

Oblasť bola 1. marca 1977 ako prvá na Slovensku zapísaná do medzinárodnej siete Biosférických rezervácií UNESCO v programe Človek a biosféra.

Územie Slovenského krasu bolo v roku 1977 zapísané ako prvá na Slovensku do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO - Človek a biosféra.

Od roku 2002 je územie chránené v kategórii národný park.

Súčasťou národného parku je 6 prírodných rezervácií, 10 národných prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (najmä jaskýň).

Jedným z prvých chránených území bolo vyhlásenie prírodnej rezervácie Jasovskej jaskyne v roku 1925.

V národnom parku natrafíte na dva vodopády (Hrhovský, Hájske) a niekoľko menších vodných nádrží.

Lesy dnes pokrývajú viac ako tri štvrtiny plochy územia Slovenského krasu.

Podstatnú časť plochy tvoria lesy, nemenej významné sú lesostepné časti s výskytom endemických a subendemických druhov.

Hospodárenie v lesoch

Na väčšine územia národného parku, mimo rezervácií, a jeho ochranného pásma prebieha v lesoch plánovité obhospodarovanie prostredníctvom LHP.

Z kategórií lesov majú najväčšie plošné zastúpenie lesy ochranné, cca 50 % plochy lesov.

Avšak vysoké zastúpenie má aj kategória lesov hospodárskych, cca 45 % plochy všetkých lesov národného parku.

Rozvojová funkcia BR Slovenský kras je uplatňovaná v jej prechodnej zóne.

Hustota osídlenia je veľmi nerovnomerná, ale spravidla nízka. Na planinách prevláda lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo.

Sídla a súvisiace hospodárske činnosti sú sústredené v povodiach a údoliach riek.

Región má priemyselno-vidiecky charakter a viac ľudí je zamestnaných v poľnohospodárstve ako v priemysle.

Vývoj lesov tak súvisí nielen s prirodzenou obnovou a ochranou skalných stanovíšť, ale aj s historickým využívaním planín, pasienkov a poľnohospodárskych plôch.

Lesy ako ochrana pôdy a krajiny

Lesy na vápencových svahoch plnia významnú pôdoochrannú funkciu.

Lesy tohto spoločenstva majú aj veľký pôdoochranný význam.

Korene drevín spevňujú plytké pôdy na svahoch, znižujú riziko odnosu pôdy a pomáhajú stabilizovať okraje skalných brál. Lesný kryt zároveň ovplyvňuje zadržiavanie zrážok, prenikanie vody do puklín a fungovanie krasového podzemia.

Voda vsakuje do podzemných dutín a následne vznikajú tzv. vyvieračky (napr. Brzotínska, Ardovská, Kečovská a iné).

Osobitný význam majú lesy v okolí tiesňav a kaňonov, kde reliéf sústreďuje vodu, pôsobenie erózie aj návštevnosť turistov.

Turistika medzi lesmi, skalami a planinami

Slovenský kras je skvelé miesto na prechádzky, turistiku i horolezectvo.

Turisti ich môžu navštevovať celoročne.

Je možné si naplánovať nenáročné prechádzky, ako aj viacdňové prechody.

Všetko je to len o zvážení vlastných schopností, síl a možností.

V lete je v národnom parku typická pešia turistika, cykloturistika aj horolezectvo.

V zime nie je ničím nezvyčajným stretnúť bežkárov.

Hrebeňovka v Slovenskom krase je určená aj pre menej zdatných turistov.

Slovenský kras je jedným zo zaujímavejších miest Slovenska s tiesňavami, jaskyňami, planinami, ktoré sú turistom viac známe.

Silická planina je najznámejšou planinou Slovenského krasu. Láka viacerými zaujímavosťami, ako priepasť Silická ľadnica alebo Gombasecká jaskyňa, predierajúca sa jej svahmi.

Zádielska tiesňava je miestom častých návštev a očaruje svojimi skalnými stenami.

Čo tak nazrieť na jej dno aj z brál, veď aj tadeto vedie turistická značkovaná trasa.

V článku sa vyberieme na prechod z rovín Turnianskej kotliny cez bralnatú Hájsku dolinu a planinu Horný vrch až na hrebeň Volovských vrchov.

Po ôsmykrát sa vyberáme do Slovenského krasu za jeho vyhliadkami.

Dnes debutovo navštívime Plešiveckú planinu, ktorá ohraničuje Rožňavskú kotlinu zo západnej strany.

Horolezectvo a sezónne obmedzenia

Čo sa týka spomínaného horolezectva, celoročné je možné len v lokalitách Stienka za chatou, Stienka nad potokom (strana od potoka aj zo steny Masívu Zadného komína) a Májová Veža.

V ostatných lokalitách platí vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody uzávera od 1.2. do 31.7.

Pri návšteve skalných stanovíšť, lesných chodníkov a jaskynných lokalít je potrebné rešpektovať ochranný režim, značené trasy a aktuálne uzávery.

Význam lesov pre poznávanie Slovenského krasu

Lesy spájajú jednotlivé časti krasovej krajiny do ekologického celku. Rastú na planinách, strmých svahoch aj v blízkosti tiesňav, pričom vytvárajú prechod medzi otvorenými lesostepnými plochami a uzavretejšími porastmi.

Ich rozmanitosť je výsledkom výškového rozpätia, vápencového podkladu, rozdielnej hrúbky pôdy, orientácie svahov, dostupnosti vody a historického využívania krajiny.

Na skalách pretrvávajú teplomilné drieňové dúbravy, vo vyšších a priaznivejších polohách sa uplatňujú bukové dúbravy, dubové bučiny a jedľo-bučiny.

Vysoké skalné bralá poskytujú priestor borovici lesnej, tisu obyčajnému a ďalším reliktným druhom, zatiaľ čo lesné okraje a lesostepné plochy podporujú výskyt kalcifytov, xerotermných rastlín, plazov, hmyzu a vtáctva.

Logistická funkcia v BR Slovenský kras je zastúpená bohatou históriou výskumu, ktorý je zabezpečovaný od roku 1981.

Podstatu výskumných aktivít tvorí inventarizácia flóry a fauny.

Tunajšie krásy očaria každého.

tags: #lesy #na #skalach #slovensky #kras