Cestovanie na vakácie: humor, spomienky a obraz slovenského života

Cestovanie na vakácie patrí medzi spomienkové črty Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, autora, ktorý spájal humor, autobiografické zážitky, pozorovanie spoločnosti a živý opis slovenského prostredia.

G. K. Zechenter-Laskomerský sa narodil v roku 1824. Pochádzal z rodiny banského úradníka a správcu huty. Detstvo prežil v Ponickej Hute, kde začal chodiť aj do školy. V štúdiu pokračoval v Banskej Bystrici, Vacove, Pešti a medicínu absolvoval vo Viedni.

V rokoch 1848 - 1849 sa ako člen akademickej gardy zúčastnil na revolučných pohyboch. Ako lekár pôsobil v Banskej Bystrici, Brezne a v Kremnici, kde v roku 1908 zomrel.

Autor cestopisov, humoru a spomienkových čŕt

Zechenter-Laskomerský sa aktívne zúčastňoval na slovenskom národnom a literárnom živote. Bol vrstovníkom štúrovcov a takmer každého z nich osobne poznal. Stretával sa a písal si s Jánom Kollárom, Ľudovítom Štúrom, Jánom Kalinčiakom, Samom Chalúpkom, Pavlom Dobšinským a ďalšími. Poznal sa tiež s Boženou Nemcovou.

Je známy pod pseudonymami Dr. Lesebuch, Ďuro Pinka, Laskomerský, Štefan Pinka virkli kaprál, Zechenter-Laskomerský.

Laskomerského literárne začiatky boli späté so vznikom prvého slovenského humoristického časopisu Černokňažník (1861), v ktorom satiricky komentoval vojnové dobrodružstvá Rakúska, neskôr Rakúsko - Uhorska a iných krajín, ironizoval ich krátkozrakú politiku.

Začal písaním satirických článkov pre periodiká Černokňažník a Národnie noviny, neskôr prispieval aj do iných Slovenské pohľady, Obzor, Sokol atď.

Hoci publikoval články aj ako popularizátor prírodných vied, žánru humoru a satiry, ktorým začínal, zostal verný po celý život.

Laskomerský priniesol nové žánre: humoresku, grotesku, besednicu, anekdoty. Ich základnou formou je porekadlo alebo citát z literatúry, ktoré sa stali nástrojom paródie životného štýlu malomeštiactva.

V dielach používa slovnú i situačnú komiku. Do mnohých diel vkladá i vlastné zážitky a skúsenosti z rôznych období svojho života, takže sa stávajú sčasti autobiografickými.

Čo znamená cestovanie na vakácie

Názov Cestovanie na vakácie odkazuje na cestu počas prázdnin alebo voľna. Nejde však iba o jednoduchý opis presunu z jedného miesta na druhé. Cestovanie je u Laskomerského príležitosťou na pozorovanie ľudí, krajiny, zvykov, spoločenských pomerov a každodenných situácií.

Cestopisné črty zobrazujú príhody, dojmy a umelecké pamiatky a podávajú prehľad dejín jednotlivých miest. Sú v nich opisy prírody s totemickým výkladom.

Zechenter-Laskomerský vo svojich cestopisoch pútavou formou podáva informácie o geografických, prírodopisných, národopisných i dejepisných zaujímavostiach, ale dáva i rady týkajúce sa cestovania.

Jeho cestopisný pohľad preto spája viacero rovín: osobnú skúsenosť, rozprávačský humor, praktické rady, opis krajiny aj širšie úvahy o živote.

Takýto spôsob písania robí z cestovania nielen dobrodružstvo, ale aj školu pozorovania. Čitateľ sleduje cestu, no zároveň spoznáva slovenské mestá, prírodu, ľudí a dobové pomery.

Praktické rady cestovateľovi

V cestopisoch sa nachádzajú aj rady týkajúce sa peňazí a výdavkov:

„Peniaz je všade potrebný, nadovšetko na ceste, na nepredvídané výdavky: diškrécie atď., a tak by človek bez peňazí vyšiel na posmech. Ale opakujem, že pri skromnosti sú výdavky nepatrné; no kto vládze plnou kasou, príležitosť vydávať peniaze nájde sa všade, nadovšetko pri kupovaní rozličných pamätností.“

Táto rada má praktický aj humorný charakter. Upozorňuje, že peniaze sú na ceste potrebné najmä na nepredvídané výdavky, zároveň však pripomína, že pri skromnosti nemusia byť cestovné náklady veľké.

Rozdiel medzi skromným a nákladným cestovaním vysvetľuje autor podmienkami cestovateľa: kto cestuje úsporne, môže mať výdavky nepatrné, zatiaľ čo človek s plnou kasou nájde príležitosť míňať peniaze najmä pri kupovaní rozličných pamätihodností.

Humor ako spôsob rozprávania

Opis cesty je miestami žartovný, miestami vážny, ale tiež plný filozofovania a narážok na spoločenské pomery.

Humor u Laskomerského nevzniká iba zo slovných hier. Často vychádza zo situácie, z rozdielu medzi očakávaním a skutočnosťou alebo z prehnaného opisu bežnej udalosti.

Typickým príkladom situačnej komiky je úryvok z prózy Veľkonočná kúpačka. Tinka bývala s tetkou Trápeľkou a táto tetka nelíšila sa ničím zvláštnym od iných tetiek: bola ako mnohé druhé veku kanonického, zo svetského pokušenia vylúčená.

Znalci starožitností hovorili, že vraj bola kedysi pekná, ona zasa často hanblivým úsmevom spomínala, že mala pytačov na každý prst päť, ale všetkých odpudila zo zásady a opovrhovania stavom manželským.

Postavu mala vysokú, tukom neobťaženú, ako vidlička. Nos sa sklonil v priateľskej sympatii k brade, na ktorej sa skvela bradovička a na tej bradovičke krútili sa svetochýrne tri vlasy bismarkovej plešiny.

Ozvú sa kroky. Odchýlia sa dvere: čľup! čľup! fŕka obsah čiernej fľaštičky. Vtom sa ozve prenikavý výkrik a vzápätí plesnutie dvier.

O hodinu pribehne za mladým pánom s odkazom slúžka, aby sa mu okamžite páčilo ísť k pani tetke Trápeľke.

- Ach, Jožko, tetka nám ležia v kiahňach - vraví so vzlykotom Tinka, berie Jožka za ruku a ťahá ho za sebou do zadnej izby.

Naozaj. Tetka Trápeľka ležia, stenajúc ukrutne, zakrytá až po bradu veličiznou štvorcovou perinou, v tvári posiata čiernymi bodkami.

- Ach, Bože, prebože! Už som sa ja, stvora, predsa len pod nešťastnou planétou narodila. Koniec života sa mi blíži, smrť mi na jazyku sedí - neopúšťajte moju sirôtku Tinku.

Vystrčí spod periny, málo menšej od Kráľovej hole, tri prsty chudšie ako lônik a vloží ich Jožkovi do hrsti, aby jej pulz omakal.

Jožkovi sa zmraští čelo. Nozdry mu pohrávajú ako krídla chrústa, keď je na odlete a tvár sa mu roztiahne ako keď sa pozrie do otcovej fľaše.

Vytiahne z vrecka biely ručník, namočí ho do vody a utrie ním tetke na tvári čierne škvrny, ktoré pod ním miznú ako čert pred krížom.

- Neráčte sa strachovať, tu hľa, ako vidíte, to nie sú kiahne.

- Nie?! - vykríknu obe; - nuž čože je to teda?

- To?... To sú škvrny od atramentu, usmeje sa Jožko.

- Z čoho?... Ten oplan ma kúpal atramentom???

Humor tejto scény stojí na zámene atramentových škvŕn za kiahne. Prehnaná reakcia postavy, dramatický opis i nečakané odhalenie vytvárajú groteskný účinok.

Poľovačka a dobrodružstvo na ceste

Zechenter-Laskomerský bol veľkým poľovníkom a napísal črtu Poľovačka na medvede. Táto črta sa stala základom na napísanie najrozsiahlejšej prózy Lipovianska maša.

V úryvku z poľovníckej črty sa rozprávanie začína priamou rečou a rýchlym pohybom:

„,Ej, bisťuževýdade, nuž či to tak? Poľovníci musia včasne vstávať! Kým si vy oči povytierate, dávno som už potrebnô nariadil.‘ Takto hovoril Jožko náš včasne ráno dňa 27. októbra roku 1860, keď nás vo svojom príbytku z brlohu za nohy vyťahoval… Poskákali sme a rezko šlo všetko od ruky… Vystrojení všetkými viac-menej potrebnými parhámami vysadli sme na kone a jachali čiernohronskou dolinou… Romantickou pôvabnosťou krajobrazu zabávať sa nestačím. Naša myseľ túžila za medveďmi.“

Úryvok ukazuje spojenie konkrétneho dátumu, ľudovej reči, pohybu a dobrodružného očakávania. Krajina je romanticky pôvabná, no poľovníci sa sústreďujú predovšetkým na medvede.

Realistický obraz poľovačky sa neskôr objavuje aj v novele Lipovianska maša.

Cestopisné diela a výlety

Medzi Laskomerského cestopisné a spomienkové texty patria Cestovanie na vakácie, Radvanský jarmok, Študentský majáles, Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma, Zo Slovenska do Itálie, Prechádzky po Svetovej výstave vo Viedni 1873, Výlet do Tatier, Priechod cez Čertovicu a Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska.

V cestopisoch sa objavujú príhody, dojmy, umelecké pamiatky, dejiny jednotlivých miest a opisy prírody.

Tatry ako priestor zážitku a úvah

Výlet do Tatier je cestopisná črta. Krásne prostredie Tatier je v nej spojené s vlastnými príbehmi a zážitkami autora.

Opis cesty je miestami žartovný, miestami vážny, ale tiež plný filozofovania a narážok na spoločenské pomery.

Tatry v takomto rozprávaní nie sú iba kulisou. Prírodné prostredie vytvára priestor na dobrodružstvo, pozorovanie i premýšľanie. Cesta krajinou umožňuje autorovi porovnávať krásu prírody s ľudským konaním a každodennými spoločenskými pomermi.

Príroda sa v cestopisných črtách spája s osobnou skúsenosťou. Autor nepredkladá iba geografický opis, ale zaznamenáva aj vlastné dojmy a príhody.

Rozšírenie cestovateľského pohľadu

Cestopisy Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma a Zo Slovenska do Itálie rozširujú slovenský cestovateľský pohľad za hranice domáceho prostredia.

Pri cestovaní sa pozornosť sústreďuje na geografické, prírodopisné, národopisné i dejepisné zaujímavosti. Autor zároveň zachytáva príhody, dojmy a umelecké pamiatky.

V texte Listy z Černokňažníka sa nachádza aj humorný pohľad na zahraničné prostredie:

„V Benátkach vám nič nesolia, ani polievku, ani mäso, ako ho na vidličku napichneš, zohneš sa, strčíš do lagúny a šmik s nasoleným do úst. Ošípané tu vše do mora vháňajú, a keď ho zakolú, netreba ti starosti o soľ, už ti je nasolená šunka...“

Takéto rozprávanie pretvára cestopisnú informáciu na komickú predstavu. Pozorovanie cudzieho prostredia sa mieša s nadsádzkou, slovnou hrou a nepravdepodobným vysvetlením.

Cestovanie ako poznávanie doby

Cestopisná próza u Laskomerského neoddeľuje cestu od dejín. Autor podáva prehľad dejín jednotlivých miest a do opisu vkladá narážky na spoločenské pomery.

Jeho cestovateľ sa nezaujíma iba o to, čo vidí, ale aj o to, ako ľudia žijú, čo si kupujú, aké zvyky dodržiavajú a aké spoločenské rozdiely sa prejavujú v každodennom živote.

Preto cestopisné črty presahujú rámec turistického opisu. Stávajú sa dokumentom o spôsobe života, o cestovaní, peniazoch, zvykoch, krajine a ľudskom správaní.

Historické zaujímavosti v diele Káva

Medzi Laskomerského texty patrí aj čítanie o káve. Prozaik a publicista v ňom podáva zaujímavosti z histórie obľúbeného nápoja.

„Zvlášť ohnivo obhajovali kávu panie, čím to tak ďaleko doviedli, až vymohli i zákon, mocou ktorého i stav manželský mohol byť rozviazaný, keby muž zabraňoval žene kávu piť.“

Táto ukážka je typická spojením historickej informácie a humoristického podania. Bežná otázka obľúbeného nápoja sa rozvíja do predstavy zákona, ktorý by mohol zasiahnuť aj do manželstva.

Čítanie o káve vychádza v edícii Zlatého fondu SME.

Humoresky a autobiografické zážitky

Žarty a rozmary obsahujú vyše tridsať humoresiek s autobiografickými črtami, vychádzajúcich z detstva, štúdií i lekárskej praxe Zechentera-Laskomerského.

Autobiografické prvky sú dôležité aj v cestopisných črtách. Autor do mnohých diel vkladá vlastné zážitky a skúsenosti z rôznych období svojho života.

Jeho skúsenosti pochádzali z detstva v Ponickej Hute, zo štúdií v Banskej Bystrici, Vacove, Pešti a Viedni, z revolučných rokov i z lekárskeho pôsobenia v Banskej Bystrici, Brezne a Kremnici.

Vďaka tomu sa cestovanie, poľovačka, návšteva mesta alebo stretnutie s ľuďmi menia na literárny materiál, ktorý je zároveň osobnou spomienkou.

Listy a satirický obraz spoločnosti

Listy Štefana a Ďura Pinku sú humoristicky ladené prózy, pôvodne uverejnené v časopisoch Černokňažník, Sokol a v Národných novinách.

Politickou satirou sú najmä listy Štefana Pinku z rôznych vojenských výprav rakúsko-uhorskej armády. Listy zviazané s domácim kontextom zasa prinášajú humoristický pohľad na aktivity národného hnutia.

Zábavná je typická Laskomerského jazyková komika, najmä slovné hry s inojazyčnými prvkami.

Z listov Dr. Lesebucha predstavujú výpoveď o autorovi i o dobe, v ktorej vznikli. Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský - prozaik, publicista, autor najmä krátkych humoristických žánrov a cestopisov - písal často i pod pseudonymom Dr. Lesebuch.

Listová forma umožňuje zachytiť udalosť z osobnej perspektívy a zároveň ju komentovať s odstupom a humorom.

Memoárový rozmer cestovania

Memoáre sú epický žáner, ktorý sa vyznačuje osobitosťami poviedky a vedeckej prózy; tvoria prechod medzi umeleckou a vecnou literatúrou.

V centre pozornosti nemá byť sám autor pamätí, ale vlastné udalosti, ktoré autor sám zažil alebo sa ich zúčastnil ako spolutvorca či svedok.

Pamäti vynikajú faktografickosťou, ale veľa záleží od subjektívneho postoja autora, aké fakty si vyberie a ako ich komentuje, či do textu vnáša vhodné opisy prostredia alebo charakteristiku osôb.

Najviac pripomínajú životopis - autobiografiu, ale majú širší záber.

V slovenskej literatúre písali a píšu pamäti mnohí autori.

Spomienkový charakter Cestovania na vakácie súvisí s tým, že autor zachytáva vlastné príhody, dojmy a skúsenosti. Cesta sa tak stáva udalosťou, ktorú možno spätne rozprávať, komentovať a dopĺňať opisom prostredia.

Vlastný životopis a historické pozadie

Najväčším dielom, cenným historickým dokumentom a vyvrcholením Laskomerského literárnej činnosti je jeho vlastný životopis, ktorý vyšiel pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života.

Päťdesiat rokov slovenského života - vlastný životopis napísal v posledných rokoch života. Je to významné dielo našej memoárovej literatúry.

Predstavuje autora ako lekára, prírodovedca, spisovateľa i verejného činiteľa, obsahuje podrobnú genealógiu jeho rodiny.

No predovšetkým je cenným historickým dokumentom o živote na Slovensku v štyridsiatych až osemdesiatych rokoch 19. storočia.

Vlastný životopis alebo 50 rokov národného života vychádza na pokračovanie v Slovenských pohľadoch a knižne bol vydaný až v 1956. Zoznamuje tu čitateľa so slovenským národným životom, zobrazuje roky 1830 - 1880, je to kronikársky záznam vo forme denníka.

Autor tu vystupuje ako hlavná postava, ale v úlohe interpreta doby má veľkú umeleckú a literárnu hodnotu.

Cestovanie na vakácie v kontexte Laskomerského tvorby

Cestovanie na vakácie možno čítať spolu s ďalšími cestopisnými, humoristickými a memoárovými textami. Vedľa nej stoja Radvanský jarmok, Študentský majáles, Výlet do Tatier, Poľovačka na medveďov a cestopisy Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma a Zo Slovenska do Itálie.

Spoločným prvkom týchto diel je pozorovanie skutočnosti cez osobnú skúsenosť. Autor zaznamenáva cestu, prírodu, mestá, umelecké pamiatky, dejiny i ľudí, no zároveň využíva humor, nadsádzku, slovnú komiku a filozofovanie.

Jeho tvorba sa pohybuje medzi umeleckou prózou, vecným opisom, memoármi, reportážou a satirou.

Realistický pohľad v novele Lipovianska maša

Osobitné postavenie v Laskomerského tvorbe má novela Lipovianska maša, ktorou sa zaradil medzi priekopníkov realistickej prózy.

Lipovianska maša je novela realisticky opisujúca život ľudí v baníckej oblasti s podtitulom Rozprávka zo života ľudu slovenského.

Zaujímavosťou je, že jej rukopis sa stratil a autor ju musel napísať nanovo.

V novele sú dve dejové zložky.

Romantická zložka

Romantická zložka tvorí láska medzi Aničkou Dymákovou a Jankom Dubcom. Anička je vnučkou majiteľa huty. Janko Dubec je zidealizovaný slovenský mládenec.

O Aničku sa uchádza aj uhlomerač Ravasy, ktorý je intrigán, maďarón a vrah. Keď Ravasy spozná, že nemôže Aničku získať, chce Janka odstrániť.

Podpíli podperu na moste, kadiaľ Janko chodí. Do rieky nepadne Janko, ale obchodník z mesta. Ravasy ho oberie o peniaze do srdca mu vrazí Jankovu dýku.

Medzitým Janko Dubec zachraňuje na poľovačke Aničkinho starého otca. Janka zatknú a znovu sa chystá poľovačka na medvede.

Do pripravenej pasce na medvede padne Ravasy. Nájdu ho robotníci. Ravasy sa veľmi bojí a robotníkom sa prizná, že zabil obchodníka.

Realistická zložka

Realistická zložka je veľmi významná pre slovenskú literatúru. Po prvýkrát sa tu objavuje postava železiarskeho robotníka.

Sú tu realistické obrazy robotníkov z huty a je tu realistický obraz poľovačky.

V diele je poukázaný rozklad romantizmu v slovenskej literatúre. Romantické prvky príbehu sa spájajú s realistickým zobrazením baníckej oblasti, robotníkov a spoločenského prostredia.

Prečo je cestopisná črta dôležitá

Cestopisná črta umožňuje zachytiť kratšiu epizódu, osobný zážitok alebo pozorovanie bez potreby rozsiahleho románového deja.

U Laskomerského sa v nej stretáva príhoda s opisom prostredia, humor s vážnym komentárom a autobiografická skúsenosť s faktografickým záujmom o krajinu a spoločnosť.

Jeho cestopisy preto pútavou formou približujú geografické, prírodopisné, národopisné i dejepisné zaujímavosti. Zároveň dávajú rady týkajúce sa cestovania a ukazujú, ako možno cestu premeniť na literárny obraz doby.

Myšlienku vlastného spôsobu písania vyjadruje G. K. Zechenter-Laskomerský slovami:

„Nepíšem ani román, ani novelu, nikto sa nezaľúbi, neožení, nezostarne, nezastrelí, neutopí, nezakole, ani neotrávi. Nebudú domy horieť, ani nebude potopa sveta, nič, ani len za máčny mak toho všetkého.“

Táto myšlienka vystihuje záujem o každodennú skutočnosť, o drobné príhody a o pozorovanie života bez potreby veľkých tragických udalostí.

V jeho prózach môže byť literárne významná aj cesta, výlet, poľovačka, návšteva jarmoku, stretnutie s ľuďmi alebo nečakaný komický omyl.

Najdôležitejšie diela Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského

• Cestovanie do Vakácie (1861)
• Zo Slovenska do Carihradu (cestopis, 1864)
• Zo Slovenska do Ríma (cestopis, 1865)
• Radvanský jarmok (1870)
• Svet (fejtón, 1873)
• Zozbierané žarty a rozmary (1877)
• Výlet do Tatier
• Priechod cez Čertovicu
• Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska
• Poľovačka na medveďov
• Lipovianska maša
• Päťdesiat rokov slovenského života

Cestovanie na vakácie tak predstavuje text, v ktorom sa spájajú prázdninová cesta, osobné zážitky, pozorovanie slovenského prostredia, humor, spoločenská kritika a záujem o dejiny i ľudí.

tags: #laskomersky #cestovanie #na #vakacie #obsah