Kostolecká tiesňava: východisko na túru a náučný chodník v Súľovských vrchoch

Prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava sa nachádza v strednej časti Súľovských vrchov medzi obcami Záskalie a Kostolec, približne 11 km od mesta Považská Bystrica, priamo v srdci Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy.

Územie je atraktívnym východiskom na túru ku Kostoleckému dómu, na vyhliadku z protiľahlého kopca Drieňovka, k prírodnej pamiatke Bosmany, na Veľký Manín aj na náučný chodník, ktorý spája Manínsku a Kostoleckú tiesňavu.

Kostolecká tiesňava a skalný previs

Kde sa Kostolecká tiesňava nachádza

Kostolec, Záskalie a Vrchteplá sú tri drobné samostatné obce severovýchodne od Považskej Bystrice v strednej časti Súľovských vrchov v doline Manínskeho potoka, ľavostranného prítoku Váhu, ktorá má svojrázny morfologický charakter.

Prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava sa nachádza zhruba 11 km od mesta Považská Bystrica, priamo v srdci Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy.

Kostolecká tiesňava je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava, ktorá je situovaná v doline Manínskeho potoka, neďaleko obce Záskalie.

Východiskom na kratšiu trasu ku skalným vyhliadkam môže byť obec Kostolec, najmä priestor nad obcou neďaleko cintorína a kaplnky.

Autom parkujeme na platenom parkovisku v kempe Manínskej Tiesňavy.

Ak idete autom, odporúčame parkovisko pri obci Záskalie - kúsok vedľa cesty.

Priamo v obci Kostolec pred Obecným úradom, alebo pri kaplnke.

Autobusy premávajú zo smeru Považská Bystrica, Považská Teplá a Záskalie.

Autobusom vystúpite na rovnakom mieste.

Kostolecká tiesňava a jej prírodné hodnoty

Prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava. Chránené územie v strednej časti Súľovských vrchov medzi obcami Záskalie a Kostolec vyhlásené v roku 1970 v troch areáloch na ochranu tiesňavy s osobitnou formou zvetrávania skalných stien a formovania bralného reliéfu.

Prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava vznikla podobne ako Manínska tiesňava - epigenetickým zarezaním Manínskeho potoka do vápencového brala Drieňovka, z ktorého sa oddelila časť zvaná Kavčia.

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1970 a jej rozloha je 29,08 ha.

Bradlo Kostoleckej tiesňavy je budované prevažne druhohornými vápencami.

Tiesňava je aj názornou ukážkou foriem zvetrávania skalných stien.

Ľavý breh je bohato členený, skalné formy a útvary sú aj v blízkosti potoka, kým pravý svah tvoria celistvé skalné útvary.

Tým sa vytvorila veľká plocha trojuholníkového tvaru, pod ktorou sú mohutné sutinové kužele.

Na vrchole trojuholníka vznikol najväčší skalný previs na Slovensku, nazývaný tiež „Strecha Slovenska“, a pod ním obrovské skalné vráta.

Zaberá oba svahy samotnej Kostoleckej tiesňavy, vytvorenej Manínskym potokom v bradle (vápence), erózne rozdelenom na vrchy Drieňovka (634 m n. m.) a Kavčia (599 m n. m.), a južný svah Drieňovky.

Na strmých bezlesých svahoch sú odkryté zložité vrásy.

Pod skalnými stenami sa opadávaním formujú rozsiahle sutinové kužele.

Náučný chodník Manínska tiesňava - Kostolecká tiesňava

Náučný chodník NPR Manínska tiesňava - PR Kostolecká tiesňava prechádza zaujímavým územím.

Čas prechodu: 4-5 hod.

Počet zastávok: 17 a 1 úvodný panel

Dolina skrášľujú dve tiesňavy.

Manínska tiesňava má najužší skalný kaňon na Slovensku a Kostelecká tiesňava zase najväčší skalný previs na Slovensku.

Obe tiesňavy vznikli epigenetickým zarezaním Manínskeho potoka v dôsledku poklesávania jeho eróznej bázy.

Územie bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu.

Okrem zaujímavých skalných výtvorov v Manínskej a Kostoleckém tiesňave, poskytuje dolina aj pohľady na Prírodnú pamiatku Bosmany či na úpätia Súľovských vrchov.

Okružný Náučný chodník vedie cez Manínsku roklinu, začínajúc a končiac v Autocampe.

Cesta pokračuje cez Veľký Manín, Vápencovú jaskyňu až po odbočku na Partizánsku jaskyňu.

Následne sa dostanete pod Veľký Manín, do oblasti Záskalie a nakoniec do Manínskej tiesňavy.

Celkový čas prejdenia tohto okruhu je približne 4 hodiny s prevýšením 533 metrov.

ÚdajHodnota
Čas prechodu4-5 hod.
Počet zastávok17 a 1 úvodný panel
Čas okruhupribližne 4 hodiny
Prevýšenie533 metrov
Rozloha prírodnej rezervácie29,08 ha

Dlhšiu trasu prejdeme po celom náučnom chodníku: Manínska tiesňava, Autocamp - Veľký Manín, Vápencová jaskyňa - Odbočka na Partizánsku jaskyňu - Pod Veľkým Manínom - Kostolec - Bosmany.

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

Pre deti je návšteva Manínskej Tiesňavy zaujímavá a vzdelávacia.

Mapa náučného chodníka Manínska tiesňava

Kratšia trasa z obce Kostolec

Na kratšiu trasu sa napojíme nad obcou Kostolec, neďaleko cintorína a kaplnky.

Pokračujeme po poľnej ceste hore do kopca, Bosmany budeme vidieť po ľavej strane.

Za prvými skalnými bralami pokračujeme doľava po lesnom chodníku a postupne obdivujeme všetky skalné vyhliadky.

Prírodná rezervácia Bosmany je dobre viditeľná už počas príchodu do obce Kostolec.

Dominantné sú tri skalné veže v jednej súvislej línii.

Pripomínajú tvar koláčov - bosniakov.

A práve tu niekde vznikol názov tejto lokality.

Vyhliadka na Kostolecký dóm z Drieňovky

Kostolecký dóm nemusíte len vyliezť.

Podľa mňa je naň krajší a oveľa menej nebezpečnejší pohľad z protiľahlého kopca Drieňovka.

Na kopec sa však nedostaneš prudko hore, my sme začínali z obce Kostolec, na rázcestí, kde sme prešli po lúke ku kopcu, kde sme pokračovali lesom strmo nahor až k vyhliadkovému bodu.

Veľmi pekné miesto!

Pripájam MAPKU našej trasy na tento vyhliadkový bod.

Táto možnosť je vhodnejšia než výstup priamo na Kostolecký dóm, najmä za vlhkého počasia.

Upozornenie na výstup na Kostolecký dóm

Na Kostolecký dóm vedie celkom nebezpečná trasa prudko priamo hore.

Neodporúčam tam ísť už ani kvôli tej fotke.

Je to strmé, sú tu malé kamienky, po ktorých to šmýka, nie je sa tu o čo zachytiť, na vrchole pokiaľ pršalo je blato, ktoré šmýka, takže už určite nie.

Stačí jeden nesprávny krok a letíte dolu priamo na hlavnú cestu.

Radšej si pozrite môj TIP nižšie, ktorý je oveľa menej nebezpečný.

Pri plánovaní túry preto treba rozlišovať medzi vyhliadkou na Kostolecký dóm z Drieňovky a samotným výstupom na skalný útvar.

Veľký Manín a pokračovanie cez jaskyne

Veľký Manín ( 891 m n. m.) je najvyšším zo Súľovských vrchov.

V rámci tohto výletu prejdeme aj Manínsku a Kostoleckú Tiesňavu.

Začíname pri autocampe v Manínske Tiesňave, kde sa vyberieme po žltej značke až na vrchol.

Celou cestou prechádzame lesom s miernym stúpaním.

Sem tam sa nám naskytne výhľad na Považskú Bystricu a pokračujeme ďalej serpentínami až k bodu, kde sa nám začínajú cesty rozchádzať a na strome vydíme značku výhľadu.

Držíme sa jej.

Vrchol Veľkého Manína je neznačený, je ho preto potrebné nájsť, ale chodník je vyšlapaný.

No pozor!

Je tu vyšlapaných viacero cestičiek, preto je nutné mať so sebou počas celého výletu aspoň mapy.cz v telefóne, aby ste sa vedeli správne orientovať.

Po pol hodine od odbočenia zo žltej značky sa dostaneme na vrchol - Veľký Manín.

Nič však z neho neuvidíme. 🙂

Vrchol je zalesnený.

Doplníme pitný režim a vraciame sa späť na žltú značku.

Zo žltej značky sa odpojíme pri značke Vápennej jaskyne a pokračujeme neznačenou trasou smerom k vyhliadke na Malý Manín.

Po chvíli sme tu.

Urobíme pár foto a začíname klesať.

Po trase sa zastavíme ešte pri Partizánskej jaskyni.

Je tu pekný výhľad a nachádza sa tu lano, po ktorom je možné sa vyšplhať ponad ňu a naskytne sa vám lepší výhľad na okolie.

Pri Partizánskej jaskyni sa nachádza takéto lano pre odvážnych.

Od jaskyne pokračujeme ďalej listnatým lesom už s miernym klesaním, akonáhle výjdeme z lesa, bočíme vpravo, kde máme na dohľad Kostolecký dóm.

Prejdeme k nemu cez lúku, nemusíme sa tam dostať po hlavnej ceste, ale na mape mi to nešlo tak zobraziť.

Už je to na vás.

Manínska tiesňava a okolie

Národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava. Chránené územie v strednej časti západného okraja Súľovských vrchov východne od Považskej Teplej vyhlásené v roku 1967 v dvoch areáloch na ochranu svahov vápencovej epigenetickej tiesňavy medzi Veľkým Manínom a Malým Manínom s pestrými formami reliéfu a vzácnou vápnomilnou flórou i bohatou faunou.

Vyše 1 km dlhý najužší prielomový úsek doliny vznikol postupným vrezávaním sa Manínskeho potoka, prítoku Váhu, najprv do relatívne menej odolných hornín (slieňovce, pieskovce, ílovce) zhora obaľujúcich veľmi odolné manínske bradlo (vápence) a neskôr i do samotného bradla.

Hlbokou tiesňavou ho rozdelil na dve veľkosťou i výškou nerovnaké časti - Veľký Manín 891 m n. m.) a Malý Manín (813 m n. m.).

V skalných stenách sú zachované obrie hrnce.

Hlboká, členitá a úzka dolina podmieňuje vlhkú a relatívne chladnú mikroklímu na jej dne.

Tá umožňuje výskyt horských druhov a rastlín a živočíchov v relatívne malej nadmorskej výške, tzv. vegetačnú inverziu.

Na krátku vzdialenosť však na výslnných polohách skalných stien rastú teplomilné vápnomilné druhy.

Na skalných svahoch na viacerých miestach tiesňavy sú horolezecké cvičné terény.

Manínska Tiesňava, jedna z najkrajších a najvzácnejších tiesňav a roklín na Hornom Považí, sa nachádza neďaleko Považskej Teplej.

Ešte pred cca 110 rokmi vyzerala Manínska Tiesňava úplne inak, pretože skaly neboli ešte tak obrastené, ako vidieť na fotografiách.

Medzi lokalitami Považská Teplá a Záskalie sa rozprestiera údolie Manínska Tiesňava.

Touto oblasťou vedie cesta a edukačný chodník, umožňujúci návštevníkom obdivovať najúchvatnejšie pohľady.

Manínska Tiesňava a jej okolie ponúka mnoho možností na turistiku a cykloturistiku.

Okrem náučného chodníka Manínska Tiesňava sú tu aj iné zaujímavé trasy, napríklad trasa k Vápencovej jaskyni, Partizánskej jaskyni alebo na vrchol Veľkého Manína.

Cyklotrasa Manínska Tiesňava je vhodná pre rodiny s deťmi, pretože väčšinu trasy vedie po rovine.

V Manínskej Tiesňave sa nachádza niekoľko horolezeckých terénov, ktoré sú vhodné pre začiatočníkov aj pokročilých lezcov.

Bezpečnosť a sezónna uzávera

V prvom úseku v súbehu s červenou turistickou značkou treba na štátnej ceste s premávkou dbať na zvýšenú opatrnosť.

Prosím rešpektujte každoročnú sezónnu uzáveru.

Turistický chodník je prístupný v termíne od 31.7.

Pri trase na Veľký Manín je nutné počítať s tým, že vrchol je neznačený a v okolí sa nachádza viacero vyšľapaných chodníkov.

Preto je nutné mať so sebou počas celého výletu aspoň mapy.cz v telefóne, aby ste sa vedeli správne orientovať.

Pri vlhkom počasí treba venovať zvýšenú pozornosť prudkým úsekom, sutinovým kužeľom, drobným kamienkom a blatistému povrchu.

Pri Partizánskej jaskyni sa nachádza lano pre odvážnych, preto treba zvážiť jeho využitie podľa skúseností a aktuálnych podmienok.

Príroda Súľovských a Strážovských vrchov

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Strážovské vrchy. Veľkoplošné chránené územie na severozápade Slovenska s členitým areálom zhruba medzi Hričovským Podhradím, Dolnou Porubou a Čavojom vyhlásené v roku 1989 za účelom zabezpečenia ochrany a racionálneho využívania najzachovalejších častí prírodného prostredia Strážovských vrchov a Súľovských vrchov.

Strážovské vrchy sú jadrovým pohorím, budovaným najmä vápencami a dolomitmi subtatranských príkrovov.

Granitoidné jadro je odhalené len v malej juhovýchodnej časti pohoria.

Od ostatných pohorí Centrálnych Západných Karpát sa líšia v tom, že nemajú ústredný chrbát, ale tvorí ich mozaika vrchov, hrebeňov a chrbtov a kotlín, navzájom prepojených hlbokými dolinami miestami s tiesňavovitými úsekmi.

Ich dominantou je Strážov (1 213 m n. m.).

Súľovské vrchy, budované vnútrokarpatským paleogénom (najmä zlepencami), kulminujú Veľkým Manínom (891 m n. m.) a je pre ne charakteristický výskyt svojrázneho skalného reliéfu, najmä v obrube rozsiahlej vnútrohorskej Súľovskej kotliny.

Prevažnú časť územia CHKO tvorí vrchovinová až hornatinová neosídlená lesná krajina (90 %) s mnohými skalnými útvarmi, zvyšok zaberajú lúky a pasienky v okolí obcí.

Pestré prírodné podmienky na relatívne malom území podmienili vývoj cenných rastlinných spoločenstiev ako aj jedinečných typov krajiny.

Prevládajúcimi lesnými spoločenstvami sú bučiny a na silno skeletnatých pôdach a skalách sú hojne zastúpené i sutinové lesy či reliktné borovicové lesy.

Územie sa vyznačuje bohatou vápencovou flórou so zastúpením teplomilných panónskych druhov, ale aj horských a vysokohorských karpatských druhov.

Svojou rozmanitou flórou priťahovalo botanikov už od začiatku 19. storočia (J. Ľ. Holuby, A. Rochel, K. Brancsik, J. Futák, G. Runkovič, E. Fajmonová).

Z celkového počtu asi 70 druhov orchideí (vstavačovité) rastúcich na Slovensku sa tu nachádza okolo 40 (hniezdovka hlístová, korálica lesná, kruštík malolistý…).

Z hľadiska vývoja karpatskej flóry tu rastú cenné západokarpatské endemity (hmyzovník Holubyho, chrastavec Kitaibelov pravý a i.).

Ďalšie miesta v okolí

V Strážovských vrchoch je množstvo krásnych miest, odporúčame v blízkosti túru na Veľký Manín, prechádzku cez Manínsku tiesňavu, výlet na Súľovské skaly, Hrad Súľov, Hlbocký vodopád, alebo Hrad Hričov.

V okolí Manínskej tiesňavy môžete navštíviť niekoľko zaujímavých miest.

  • Hrad Lietava: Tento historický hrad je obľúbenou destináciou pre turistov a ponúka úchvatné výhľady na okolitú krajinu.
  • Hrad Súľov: Ďalší hrad v oblasti, ktorý je rovnako atraktívny a ponúka jedinečnú atmosféru a výhľady.
  • Súľovské skaly: Toto prírodné územie je ideálne pre milovníkov prírody a turistiky.

Praktické údaje pre plánovanie túry

  • Východisko ku skalným vyhliadkam: obec Kostolec, priestor pri Obecnom úrade, kaplnke alebo nad obcou neďaleko cintorína.
  • Východisko okružného náučného chodníka: Autocamp Manínska Tiesňava.
  • Parkovanie: platené parkovisko v kempe Manínskej Tiesňavy alebo parkovisko pri obci Záskalie.
  • Verejná doprava: autobusy zo smeru Považská Bystrica, Považská Teplá a Záskalie.
  • Čas okruhu: približne 4 hodiny až 4-5 hodín podľa zvolenej trasy a zastávok.
  • Prevýšenie okruhu: 533 metrov.
  • Orientácia: pri neznačených úsekoch je vhodné použiť mapy.cz v telefóne.
  • Sezónna uzávera: turistický chodník je prístupný v termíne od 31.7.
  • Bezpečnosť: v prvom úseku pri súbehu s červenou značkou treba na štátnej ceste s premávkou dbať na zvýšenú opatrnosť.

Údaje o čase, dĺžke a prevýšení sú len informatívne.

Kostolecká tiesňava sa nachádza v atraktívnom prostredí, ktoré je ideálne pre pokojnú dovolenku.

Skalné útvary, prekrásna príroda a čistý vzduch.

Celá oblasť je hojne navštevovaná turistami počas celého roka.

Okolie je ideálne nielen na túry, ale na svoje si prídu aj horolezci.

tags: #kostolecka #tiesnava #vychodisko #na #turu