V mestskej časti Priekopa funguje verejný kemp pre ľudí bez domova, ktorý vytvoril Daniel Diškanec a jeho občianske združenie Priestor pre život. Kemp poskytuje strechu nad hlavou ľuďom s najrôznejšími osudmi a snaží sa ich viesť k samostatnosti, práci a spoločnému životu.
Vďaka projektu vodnej elektrárne študentky Zuzany Badovej (18) poznajú kemp martinských bezdomovcov aj české vládne špičky. Jeho realizácia je ale vo hviezdach.
Prednedávnom sa tešila z gratulácií na českom ministerstve životného prostredia, dnes si pripadá ako medzi dvoma mlynskými kameňmi.
„Netušila som, že to bude také zložité,“ hovorí sklamane študentka tretieho ročníka strednej školy obchodu a služieb Zuzana Badová.
Projekt vodnej elektrárne pre kemp v Priekope
Jej návrh vodnej elektrárne pre kemp bezdomovcov v martinskej časti Priekopa vyhral významnú medzinárodnú súťaž, a hoci je praktický, jednoduchý a lacný, nad jeho realizáciou visí otáznik.
„Projekt som nazvala Čistá energia v znečistenom prostredí, nadväzuje na veternú a slnečnú elektráreň v kempe. Vďaka nej by mali byť jeho obyvatelia ešte viac energeticky nezávislí,“ vysvetľuje Zuzana, ktorú na tento nápad inšpirovala jediná exkurzia vo zvláštnej dedinke.
Vodná elektráreň by mala vyrásť na tomto mieste na potoku Jordán. Či tak naozaj bude, ukáže až čas.
Alternatívnou energiou zatiaľ v kempe pokrývajú približne tretinu celkovej spotreby, vodnou elektrárňou by sa mali percentá výrazne zvýšiť.
„Naším cieľom je dosiahnuť energetickú samostatnosť. Celý rok zbierame drevo na vykurovanie, pomocou veternej elektrárničky a slnečného kolektora ohrievame vodu. Najbližšie sa chystáme na dobudovanie solárneho systému,“ predvádza Daniel Diškanec kolektor z Ameriky, ktorý vraj kúpili za veľmi výhodnú cenu.
Aktivita úspešnej študentky ho milo prekvapila.
„Veľmi si vážime, že sa o nás zaujíma. Na druhej strane sa však bojím, aby to nebol zbytočný projekt. Budúci rok tu už totiž nemusíme byť,“ trvá na vlastnom čiernom scenári ochranca martinských bezdomovcov.
Prečo je realizácia projektu neistá
Za všetko môžu spory medzi majiteľom kempu Danielom Diškancom a vedením mesta.
„Ľudia tu žijú slušne, sú vo všetkom sebestační. Tešila som sa z toho, že im pomôžem. Vtedy som však ešte nevedela o nevyjasnených vzťahoch medzi radnicou a majiteľom kempu. Vypočula som si obidve strany a ostáva mi len dúfať, že nakoniec nájdu spoločnú reč,“ verí mladá dáma so sociálnym cítením, ktorá pomáha martinským bezdomovcom i materiálnymi a finančnými zbierkami.
Stanovisko Daniela Diškaneca
Majiteľ kempu Daniel Diškanec tvrdí, že s mestom má problém už roky.
„Postavil som to tu ilegálne, oficiálne povolenie z radnice som dostal až po niekoľkých rokoch. Je však len dočasné, na päť rokov, jeho platnosť sa končí už v marci. Potom to máme zlikvidovať a odísť preč. Rečiam o náhradnom pozemku neverím, sú to len šumy. Doteraz nebolo nič konkrétne,“ dodáva pesimisticky Daniel Diškanec.
S nikým iným vraj problém nemá. Dokonca ani so železnicami, v ktorých ochrannom pásme kemp leží.
„Nie je pravda, že so železnicami nemáme usporiadané vzťahy, mám na to aj dokument.
Na trati od Vrútok až po Zvolen je asi päťsto výnimiek na stavby, ktoré ležia v jej bezprostrednej blízkosti. My sme jednou z nich. Mesto hľadalo dôvod, ako nás dostať preč, preto sa vymyslelo, že tadeto pôjde cesta. Zrazu sa o nej nič nehovorí, aj keď je to schválené v územnom pláne.
Ja som sa s primátorom niekoľkokrát pokúšal stretnúť, ale márne. Hoci som bol vopred ohlásený, nikdy na mňa nemal čas,“ tvrdí Daniel Diškanec, ktorý v najbližších voľbách paradoxne sám kandiduje na post prvého muža mesta. Jedným z dôvodov je podľa jeho slov i súčasné dianie okolo kempu.
Stanovisko mesta Martin
Martinský primátor Andrej Hrnčiar rázne odmieta tvrdenia Daniela Dišканca o tom, že mesto chce dať kemp zlikvidovať.
Keďže ním získala cenu na medzinárodnej súťaži, je projekt určite realizovateľný.
„Sme pripravení pomôcť s jeho financovaním, v prvom rade však musí byť žiadateľ. Majiteľ kempu musí doložiť všetky potrebné doklady vrátane povolenia od železníc, čo sa zatiaľ nestalo.
Uvažovali sme aj o tom, že by sme ponúkli inú lokalitu, kde by sa mohol realizovať. Z jeho strany však nevidíme žiadny záujem, za posledné štyri roky tu ani raz nebol.
Tento kemp vítame.
Rozdielne stanoviská sa tak týkajú najmä povolení, budúcnosti pozemku, možnej náhradnej lokality a podmienok, za ktorých by mesto mohlo pomôcť s financovaním vodnej elektrárne.
Kemp Priekopa ako komunita pre ľudí bez domova
Útočisko päťdesiatky duší s najrôznejšími osudmi zatiaľ dýcha pokojným životom. Pripomína skôr rozprávkovú dedinu ako miesto, kde prežívajú ľudia z dna spoločnosti.
Útulné drevené domčeky a všadeprítomná domáca zver vytvárajú originálny domácky kolorit. Krava dáva mlieko, prasiatko mäso, deti si môžu zajazdiť na koníku.
Obyvatelia pestujú zemiaky a dokonca chovajú aj včely. Na začiatku všetkého bol pritom jediný karavan na pozemku majiteľa dnešného kempu.
Súčasťou kempu je aj pole a hospodárstvo. Jeho obyvatelia chcú byť vo všetkom sebestační.
„Mal som predstavu pomôcť ľuďom takouto formou. Za osem rokov fungovania sa v ňom vystriedalo asi sedemsto ľudí. Dodržiavame striktné pravidlá vrátane zákazu alkoholu, pre ktorý už veľa z nich odišlo. Za celý čas sme tu však nemali jediný vážny incident,“ hovorí Daniel Diškanec.
Jeho družka Jozefa Somorová pečie domáci chlieb a organizuje pre osadníkov spoločné posedenia počas sviatkov. Niektorí z nich chodia do práce, ostatní sa starajú o hospodárstvo.
„Od nikoho nepýtame peniaze, chceme byť nezávislí,“ vysvetľuje šéf sociálnej komunity, ktorá získava časť príjmov aj predajom vlastného časopisu Priestor pre život.
História kempu a občianskeho združenia Priestor pre život
Už celých 20 rokov funguje v MČ Priekopa verejný kemp pre ľudí bez domova. Strechu nad hlavou sa im rozhodol poskytovať Daniel Diškanec a jeho OZ Priestor pre život.
Za dlhé roky sa kemp postupne rozrastá a aj keď podľa pôvodného plánu mal slúžiť len jednotlivcom, Daniel Diškanec nezatvára dvere ani pred rodinami s deťmi.
V kempe si nažívajú ako jedna komunita a každý deň pracujú na poli, starajú sa o zvieratá, pestujú ovocie a zeleninu.
Martinčan Daniel Diškanec je dôkazom toho, že pomôcť sa dá aj z mála, len treba chcieť. Už 11 rokov pomáha ľuďom z ulice, ktorým na svojom pozemku poskytol priestor pre život.
Najskôr v malých drevených chatkách, ale aj to sa čoskoro zmení. Bezdomovci si sami stavajú murovanú ubytovňu.
Údaje o fungovaní kempu sa v jednotlivých obdobiach líšia: podľa jedného opisu sa za osem rokov vystriedalo približne sedemsto ľudí, zatiaľ čo neskoršie informácie uvádzajú, že verejný kemp funguje už 20 rokov.
Nová murovaná ubytovňa
Ubytovňa stojí hneď vedľa malých drevených chatiek na Diškancovom pozemku, kde bezdomovci našli útočisko.
Hrubá dvojpodlažná stavba je už hotová, pod strechou, vnútri sa dokončuje elektrina, inštalácie, omietky.
Bezdomovci z kempu všetko stavali sami vlastnými rukami.
„Ani som nepočítal, že sa nám to takto rýchlo podarí. V októbri sa nám podarilo dať strechu a som rád, že sa nám to podarilo.
Pozemok patrí Diškancovi, záležitosti okolo stavebného povolenia zhltli asi 5-tisíc eur, ďalších 22-tisíc investovali zatiaľ do samotnej stavby. Tie mal správca kempu z rozvodu.
„Vyplatila ma po rozvode bývalá žena z domu a v podstate všetky tie peniaze som dal do tejto stavby.
V ubytovni by mali byť tri garsónky a ďalších asi deväť rôzne veľkých miestností na ubytovanie. Kapacita asi pre 30 ľudí.
Martinský kemp alebo Priestor pre život - priestor pre všetkých tvorí niekoľko malých drevených chatiek.
Sú to však len dočasné stavby, ktorým treba po určitom čase znovu predĺžiť povolenie na užívanie.
Ako hovorí Diškanec, je to nekonečný proces.
Ubytovňa už bude na rozdiel od chatiek trvalou stavbou, a tak už nebude treba každých päť rokov behať po úradoch pre povolenia.
Ešte nevie, čo bude s drevenými chatkami, je ťažké si predstaviť, že by ich mali zbúrať. Najmä, keď ľudí, ktorí prosia o pomoc, je veľa.
| Prvok kempu | Informácia |
|---|---|
| Drevené chatky | Dočasné stavby, ktorým treba po určitom čase znovu predĺžiť povolenie na užívanie |
| Murovaná ubytovňa | Trvalá stavba |
| Kapacita ubytovne | Asi pre 30 ľudí |
| Dispozícia ubytovne | Tri garsónky a ďalších asi deväť rôzne veľkých miestností na ubytovanie |
| Stavebné povolenie | Asi 5-tisíc eur |
| Investícia do stavby | Ďalších 22-tisíc |
Každodenný život obyvateľov
V kempe si nažívajú ako jedna komunita a každý deň pracujú na poli, starajú sa o zvieratá, pestujú ovocie a zeleninu.
Krava dáva mlieko, prasiatko mäso, deti si môžu zajazdiť na koníku.
Obyvatelia pestujú zemiaky a dokonca chovajú aj včely.
Niektorí z nich chodia do práce, ostatní sa starajú o hospodárstvo.
Snažia sa uživiť, ako sa dá. Predajom časopisu alebo chodia na verejnoprospešné práce.
„Mnoho ľudí chodí za nami, pýtajú si takéto bývanie.
„Sme radi, že tu môžeme byť a máme sa tu dobre. Keby tohto tu nebolo, tak by sme nemali kam ísť. Som naozaj rada, že sa našiel taký človek, ako je náš vedúci,“ hovorí Martinčanka Vlasta Klimová, ktorá v martinskom kempe pre bezdomovcov žije aj s 30-ročným synom a priateľom už viac ako štyri roky.
Momentálne v kempe žijú aj ďalšie asi štyri desiatky ľudí a s nimi sedem detí.
Aj 7-ročný chlapec a 4-ročné dievčatko s mamou Katarínou Lovasovou.
„Predtým som bývala v ubytovni vo Vrútkach, ale nevychádzalo mi to, z 350 eur, ktoré mám na živobytie, som to nestačila platiť,“ hovorí mladá žena z Turčianskych Teplíc.
Daniel Diškanec a kontakt s komunitou
Daniel Diškanec má 54 rokov a od detstva žije v Martine.
Pracoval na bytovom družstve spočiatku ako robotník, neskôr ako majster, a po skončení večernej strednej školy ako revízny technik tlakových a plynových zariadení.
Získal tu bohaté skúsenosti v riešení technických problémov a súčasne sa naučil spolupracovať so širokým spektrom ľudí z rôznych sociálnych vrstiev.
V roku 2002 na svojom pozemku postavil kemp pre ľudí bez domova.
Postupne rozširovali kapacitu kempu prístavbou nových chatiek a začali vydávať nezávislé periodikum Priestor pre život, ktorého je od počiatku šéfredaktorom.
Je rozvedený, s prvou manželkou má dve dospelé deti, v súčasnosti žije 12 rokov s družkou a majú spolu desaťročnú dcéru a starajú sa o päťročnú dcérku.
Zároveň je správcom a obyvateľom verejného kempu pre ľudí, ktorí stratili domov.
Myšlienka budovania verejného kempu deklaruje schopnosť a možnosti ľudí z okraja spoločnosti postarať sa o seba a byť spoločensky užitoční.
Priame kontaktné údaje v poskytnutom materiáli uvedené nie sú. Kemp je spojený s občianskym združením Priestor pre život a s časopisom Priestor pre život.