Kamenná vyhliadka v Kremnici: rozhľadňa na Krahulskom vrchu a turistické trasy

Nezabudnuteľné výhľady na starobylú Kremnicu, ale aj na blízke či vzdialenejšie okolie na všetky strany poskytuje vyhliadková veža nad mestom. Prechádzka smerom k nej preverí Vašu zdatnosť, ale výsledok neodškriepiteľne stojí za to.

Rozhľadňa na Krahulskom vrchu patrí medzi najzaujímavejšie vyhliadkové miesta v okolí Kremnice. Ponúka panorámu Kremnických vrchov, mesta Kremnica, okolitých dedín aj vzdialenejších pohorí a zároveň je dostupná po značených turistických chodníkoch z Kremnice i z obce Krahule.

Rozhľadňa na Krahulskom vrchu

Rozhľadňa na Krahulskom vrchu

Impozantná trojpodlažná veža, rozhľadňa na Krahulskom vrchu, je situovaná nad obcou Krahule, len necelé 2 km severovýchodne od Kremnice, v okrese Žiar nad Hronom.

Vyhliadková veža je postavená v nadmorskej výške 959 m n. m. a má výšku 13,5 metra. Vyhliadková terasa vo výške 9 metrov otvára pohľady na Štiavnické vrchy, Žiarsku kotlinu, Vtáčnik, na sever uvidíte do Kunešova a do Turčianskej kotliny a smerom na východ hlavný hrebeň Kremnických vrchov.

Masívna drevená stavba láka turistov nielen prekrásnymi výhľadmi a výbornou dostupnosťou, ale aj vlastnou architektúrou. Nenáročný výstup na rozhľadňu zasadenú do centrálnej časti Kremnických vrchov je vhodný ako pre turistov a milovníkov prírody, tak i pre dovolenkujúce rodinky s deťmi a návštevníkov mesta.

Dominanta širokého okolia, trojposchodová veža so šesťbokým pôdorysom, je jednoducho neprehliadnuteľná. Svojou architektúrou a prevedením však výborne zapadá do koloritu prostredia. Konštrukcia je výlučne z drveného masívu. Na jednotlivé podlažia Vás vyvedie točité drevené schodisko.

Z najvyššej vyhliadkovej plošiny sa Vám naskytne prekrásna panoráma širokého okolia. Ako na dlani budete mať Kremnické vrchy, mesto Kremnica s priľahlými dedinkami, Štiavnické vrchy a za dobrých podmienok dovidíte až na hrebene Malej Fatry.

ParameterÚdaj
Nadmorská výška rozhľadne959 m n. m.
Výška veže13,5 metra
Výška vyhliadkovej terasy9 metrov
Vzdialenosť od Kremnicenecelé 2 km severovýchodne od Kremnice
Prevýšenie z Kremnice350 m
Čas výstupu z Krahúľpribližne 40 minút
Čas výstupu z centra Kremnicenecelé 2 hodiny

Výstup z Kremnice

Prechádzku smerom z Kremnice trvá približne 1:45 hod pri prevýšení 350 m začíname od hlavného smerovníka v centre, značkovaný turistický chodník stúpa cez Zámocké námestie a Gróbňu- záhradky, pokračujeme cez železničnú trať, k rozhľadni sa dostaneme asi za hodinu.

Priamo v centre mesta je niekoľko parkovísk, takže s odstavením auta som ráno nemal problém. Z parkoviska sa vyberiem priamo k parku s morovým stĺpom. Po ceste ma zaujme niekoľko sochárskych inštalácií a múzeum gýča.

Múzeum ako aj hradby do Mestského hradu sú však ráno ešte zatvorené, tak si ich návštevu odložím na inokedy. Hradby obchádzam zo severu a od severnej veže pokračujem miestnou zelenou značkou, ktorá ma vyvedie z mesta a dovedie na lúky nad ním.

Prekročením železničnej trate prichádzam na lúku pod Krahulským vrchom, kde sa mi otvárajú prvé výhľady na okolie. Po prekonaní ďalších pár výškových metrov prichádzam na vrch s rozhľadňou.

Výhľady sú parádne, Kremnicu a okolie mám ako na dlani, rozoznávam Skalku a Biely kameň vo Vtáčniku, o ktorom som písal nedávno.

Z centra Kremnice sa dostanete na rozhľadňu strmším stúpaním za necelé 2 hodiny. Budete pritom musieť zdolať prevýšenie 350 m.

Jednoduchšia trasa z Krahúľ

Pre menej zdatných, ako aj pre rodiny s deťmi odporúčame jednoduchšiu trasu k rozhľadni - od kostola na Krahuliach.

Výborná poloha medzi Kremnicou a dedinkou Krahule zaručuje jej dostupnosť z mesta i z vidieka. Nenáročná trasa, mimoriadne vhodná pre rodiny s menšími deťmi, vedie práve z obce Krahule a trvá približne 40 minút.

Okolie veže poskytuje príjemné prostredie na prechádzku a trávenie voľných chvíľ s blízkymi. Priamo pod vežou je vybudovaná spevnená plošina so zábradlím a lavičkami. Tu si posedíte, oddýchnete a načerpáte novú silu a energiu z malebnej prírody.

Veľká turistická trasa cez Kremnické vrchy

Trasa Kremnica - Krahulský vrch - Krahule - Skalka - Tunel - Velestúr - Kremnický štít - Kremnický štós - Kremnica

Po nabažení sa schádzam dole, kde ma čakajú ďalší lovci výhľadov. Najskôr pekným lesom, neskôr rozľahlými lúkami schádzam do Krahúl.

Tie sú v zime známou lyžiarskou destináciu, teraz je však leto, a tak ma namiesto snehu víta vôňa gulášu a hudba vyhrávajúca na miestnom futbalovom ihrisku.

Po príchode sa dozvedám, že práve prebieha súťaž vo varení gulášu, pred ktorého vôňou a chuťou piva radšej rýchlo utekám na koniec dediny, lebo ako sa poznám, skysol by som tu veľmi dlho.

Pomedzi chaty po červenej značke SNP-čky pomaly smerujem von z dediny a popod lyžiarske lanovky ju definitívne opúšťam.

Skalka, ferratový svet a sedlo Tunel

Za vlekmi ma konečne víta poriadny les, na lúke sa cesta, po ktorej idem, rozdvojuje na červenú pešiu (a čierno-žltú značku Barborskej cesty) a cyklistickú trasu (odbočuje doprava).

Mňa pohlcuje pekný ihličnatý les a moje stúpanie spomaľuje neustále pojedanie čučoriedok a malín. Okrem skupiny mladých skautov oblečených v typických rovnošatách nestretám nikoho.

To sa však mení s príchodom na Skalku, kde je ľudí neúrekom. Vybavení ferratovým výstrojom sa na zážitky chystajú alebo sa z nich práve vracajú.

Dám sa zlákať nápojovou kartou a zasadnem na jedno čapované pivko. Sledujem pribúdajúcich ľudí - dnes dostanú ruky, nohy aj železá riadne zabrať.

Ferratový svet na Skalke

Aj keď mám ferraty rád, dodnes som sa na Skalku nedostal, v duchu si sľubujem, že to čo najskôr zmením.

Po pauzičke opúšťam turistické centrum, obchádzam parkovisko a zasa popod lanovku lesnou cestou smerujem k sedlu Tunel, pod ktorým je prerazený naozaj tunel.

Z cesty si ešte odskočím ku skalnému bralu napravo, na ktorom je osadená pamätná tabuľa prechodu armády pod vedením Arthura Görgeiho z Kremnice do Banskej Bystrice, ktorý dal tunel zasypať.

Armáda ustupovala v noci z 24. na 25. januára 1849 práve cez tunel, ku ktorému smerujem.

Tunel pod sedlom Tunel dala preraziť pravdepodobne Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť na prepravu medi a striebra z Tajova a Banskej Bystrice do Kremnice.

Tunel bol od roku 1955 zasypaný, obnovený bol v rokoch 1996 - 1997 hlavne členmi Klubu slovenských turistov Banská Bystrica - Kremnička.

Dnes slúži ako atrakcia turistom pri prechode turistickej trasy. Aj keď moja trasa vedie chodníkom nad tunelom, nenechám si ujsť možnosť prejsť sa ním.

Historický Görgeiho tunel pri Kremnici

Velestúr a výhľady na hrebeni

Po jeho prechode vybehnem príkrym svahom na hrebienok, opúšťam červenú značku SNP-čky, ale i tak pokračujem červenou smer Skalka.

Pekným hrebienkom pokračujem k ferratovému svetu, po ceste si povedľa chodníka všímam skaly s rôznymi značkami. Nedopátral som sa však, čo značky znamenajú, možno hranicu chotára.

Z hrebienka si odbieham na vyhliadky popri ňom, zaujme ma najmä vyhliadka Titanic. Jej tvar a bezpečnostné laná pripomínajú tvar provy lode, odtiaľ názov. Celkom výstižný.

Vo ferratovom svete je ľudí neúrekom, na chvíľu sa zastavím a nakuknem na dobrodruhov šplhajúcich sa hore skalnou dierou.

Ešte raz si sľubujem, že určite prídem. Poberám sa ďalej a po čase prichádzam k vrcholovej stanici lanovky s pekným výhľadom.

Opäť som sám, stanica je vo výstavbe. O chvíľu predo mnou vyrastá vysielač Suchá hora. S výškou 305 m je druhou najvyššou stavbou na Slovensku.

Je len o 6 metrov nižší ako vysielač Dubník v Slanských vrchoch a o 12 metrov nižší ako Eiffelova veža.

Ktovie, či o niekoľko desiatok rokov budeme aj takéto stavby obdivovať ako technické pamiatky, podobne ako tajchy, štôlne, mosty...

Od vysielača zostupujem hrebeňovým chodníkom do Králického sedla, kde si v prístrešku dávam pauzu na občerstvenie.

Cestou podchvíľou odbieham na vyhliadky, z ktorých sú výhľady na Veľkú Fatru, Starohorské vrchy a Poľanu.

Zlatá studňa a runový nápis na Velestúre

Po doplnení paliva pre svaly obchádzam Lopúchový vrch a krátkym stúpaním vychádzam na najvyšší bod mojej dnešnej túry.

Je ním vrch Zlatá studňa, ktorého vrchol je zalesnený a nachádza sa na ňom jednoduchá útulňa. Jej interiér je skromný, tvorí ho len jedna drevená pričňa, podlaha je hlinená.

Aj keď by názov vrchu evokoval, že tu bude nejaký prameň, žiaden som v okolí nenašiel. Možno ide o studňu, z ktorej sa dá načerpať zlato, ktovie.

Poberám sa ďalej, v ústrety jednému z hlavných cieľov dnešnej túry - vrchu Velestúr.

Jeho atraktivitu okrem polohy v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov a skalnatého vrcholu zvyšuje „tajomný“ runový nápis na jednej zo skál.

Jeho pravosť a vek riešiť nebudem, avšak na Slovensku asi nenájdeme veľa vrchov s nápisom vytesaným priamo do skaly.

Keďže bralnaté vrcholy mám rád, páči sa mi tu. Chvíľu sa pomotám po skalách, či nenájdem viacero nápisov, je tu však len jeden.

Po pár minútach bralo opúšťam a pokračujem ďalej.

Hostinec, Kremnický štít a Kremnický štós

Z Velestúra zostúpim do sedla Tri kríže. Názov sedla umocňuje drevený nie dvoj, ale dokonca trojramenný kríž, ktorý v roku 2003 obnovili opäť členovia Klubu slovenských turistov Banská Bystrica - Kremnička a ďalší dobrovoľníci z Kremnice, Horných Pršian a Malachova.

Kúsok od neho sa nachádza odpočinkové miesto so stolom, lavicami, ale hlavne s krásnym výhľadom.

Dlho sa však nezdržujem, keďže sa teším na pivko na Chate Hostinec. Lesnou cestou po modrej značke doslova prefrčím a čochvíľa som pri chate.

Aké je však moje sklamanie, keď zisťujem, že bufet je zatvorený a chatu má v prenájme partia výletníkov. Dokonca ani pivo na predaj nemajú, núkajú iba pálenku a víno.

Ponuke odolám, doplním si iba vodu zo slabo tečúceho prameňa a smutný-neveselý pokračujem ďalej po modrej.

Našťastie ma rozveselí zmena značky a prostredia, od rázcestníka Trojica pokračujem po žltej značke na Kremnický štít.

Síce po lesnej ceste, ale medzi peknými ihličnatými stromami smerujem na lúky. Prostredie na lúke som si zamiloval na prvý pohľad.

Chodníček utopený vo vysokej tráve lemujú solitérne stromy či kríky, neskôr lesík a zasa je na rade lúka.

„Vrchol Kremnického štítu vyčnieva nad okolitý terén, vysoké bralnaté steny padajú do dolín stovky metrov hlboko.“ Takto nejak by znel popis poriadneho štítu, ten Kremnický má však vrchol ukrytý v lesíku, ak by na ňom nebola smerová tabuľka, ani by som si ho nevšimol.

Neprekáža, okolitá príroda sa mi tak páči, že som rozhodnutý prísť sem v zime.

Rozľahlou lúkou prichádzam na okraj PR Kremnický štós. Vypína sa na východnom okraji Kremnice a z brál na jej okraji sú krásne výhľady na mesto pod ňou.

Značka náučného chodníka by ma mala priviesť na jednu z vyhliadok, značky sa však niekam vyparili, a tak idem krížom cez lúku a na kraji lesa cestičku na vyhliadku nachádzam.

Bralá sú naozaj vysoké, padajú do hĺbky a výhľady na Kremnicu sú krásne.

Skalné bralá Kremnického štósu

Po návrate na žltú značku prudko klesám popri Alžbetinej skale, kde je umiestnený pamätník tragickej smrti cisárovnej Alžbety.

Opäť preskakujem železničné koľaje a vchádzam do mesta. Na parkovisko, kde mám auto, som chcel prejsť cez Zechenterovu záhradu, bránička do nej je však zatvorená.

Jej návštevu, ako aj Mestského hradu a iných pamiatok si nechávam na inokedy. Prechádzkou ulicami mesta dnešnú túru ukončujem.

Čo navštíviť po výstupe k rozhľadni

Navštívite skvostný Mestský hrad v Kremnici alebo by ste mali chuť radšej na prechádzku tajomným kremnickým podzemím v Banskom múzeu Štôlňa Andrej?

Neopakovateľným zážitkom je návšteva Uličkou slávnych nosov alebo prehliadka Múzea gýča.

V Kremnici a v blízkom okolí sa zaručene nudiť nebudete.

Ďalšie vyhliadky v širšom okolí

Skalná vyhliadka Trávny Ždiar

Ak patríte medzi milovníkov zaujímavých turistických chodníčkov, nechajte sa zlákať na Skalnú vyhliadku Trávny Ždiar.

Jedinečná trasa nazývaná aj „Malý Slovenský raj“ je situovaná na úbočí vrchu Trávny Ždiar, neďaleko obce Malachov, v okrese Banská Bystrica.

Necelý jeden kilometer stúpania absolvujete strmými svahmi, úžinami a sústavou rebríkov. Odmenou Vám budú dych vyrážajúce výhľady na prekrásne prírodné scenérie.

Do nadmorskej výšky 810 m n. m. Vás vyvedie turistický chodník, ktorý je pre strmé stúpanie a nebezpečný terén v niektorých častiach vybavený sústavou rebríkov.

Už cestou nahor sa Vám naskytnú pôsobivé výhľady na impozantné skalnaté bralá, jedinečné sochárske výtvory z dielne matky prírody, ale aj na divokú machovitú prírodu.

Na samom vrchole Vašej cesty dorazíte na skalnatú vyhliadku. Tu sa zhlboka nadýchnite a nechajte sa úplne pohltiť obrazom, ktorý sa Vám naskytne.

Rozprestrie sa pred Vami hrebeň Veľkej Fatry, ktorému dominuje vrch Krížna, hrebeň Kremnických vrchov, ale aj okrajová časť končiarov Nízkych Tatier.

Atraktívna turistická trasa je dlhá približne 820 m. Ide o jednosmerný okružný chodník, ktorý začína aj končí pri Chate na Suchom vrchu.

Na jeho východisko sa dostanete autom po asfaltovej ceste, ale vedú tu aj turistické trasy. Ak by ste si chceli svoje putovanie malebnou prírodou predĺžiť, môžete sa vybrať značenou trasou už z obce Malachov alebo dokonca z Banskej Bystrice, z časti Tulská.

Určite cestou objavíte aj ďalšie prekrásne prírodné zákutia. Skalná vyhliadka Trávny Ždiar bude čerešničkou na torte Vášho výletu.

Rozhľadňa Lažtek

Ak radi trávite voľné chvíle v prírode a nachádzate sa práve v obci Horné Pršany, odporúčame Vám nenáročnú turistiku k Rozhľadni Lažtek.

Z neveľkej obce neďaleko Banskej Bystrice, ktorej prvá písomná zmienka sa datuje do roku 1407, Vás k nej zavedie žlto-značený turistický chodník.

Drevenú rozhľadňu vysokú 8,2 m postavil miestny klub turistov v roku 2017.

Jednoposchodová vyhliadková veža nachádzajúca sa na východnom svahu kopca Lažtek (807 m n. m.) Vám poskytne krásny panoramatický výhľad na Banskú Bystricu, Urpín a celú Zvolenskú kotlinu.

Náučný chodník pozostáva zo štyroch zastavení, z ktorých sa čo-to dozviete o historických a prírodných zaujímavostiach obce, jej blízkom okolí a turistických možnostiach v časti Kremnických vrchov.

Trasa náučného chodníka vedie otvoreným terénom, ktorý lemuje lesík. Auto sa dá odparkovať na vyznačenom „parkovisku pod rozhľadňou“ na hornom konci obce Horné Pršany.

Túru odporúčame absolvovať počas jarných alebo jesenných mesiacov, kedy ešte slnko tak nepáli.

Prvou zastávkou je „Pred závoz“ kde za zákrutou nájdete krytý posed. Tu sa môžete občerstviť a pokochať sa výhľadom na krajinu.

Cesta ďalej vedie cez rampu hore do lesa. Prejdete okolo závory a na strome sa objaví ďalšia tabuľka s nápisom „Kopanice“.

Ďalšou zastávkou je už Rozhľadňa Lažtek, pri ktorej sa dá opekať - nezabudnite teda na slaninku a špekáčiky.

Ak sa rozhodnete ísť ďalej, natrafíte na zaujímavý prírodný útvar Čertova hlava - menšia dvojička neďalekej Čertovej skaly.

Ide o skalný hríb s andezitovou hlavou a pyroklastickou nohou. Ďalej žltá značka pokračuje k studničke Klin, pri ktorej bol nájdený kameň s vyrytým nápisom v runovom písme.

Výlet si môžete spojiť s návštevou Jaskyne Kremenia - stačí sa vrátiť rovnakou cestou do dediny a pokračovať žlto značenou turistickou trasou.

Pseudojaskyňa má päť vchodov a na jej strope je možné pozorovať bradavicové sintre kalciovej povahy.

Ďalšie miesta s výhľadmi

Nad mestom Bojnice vyrástla unikátna vyhliadková veža s prevýšením asi 30 metrov. Ide o pomerne náročnú technickú stavbu, ktorá nemá na Slovensku obdoby.

Jednou zo zaujímavých Turčianskych rozhľadní je i tá, ktorá sa vypína nad obcou Necpaly.

Turistická rozhľadňa na Kalníku sa nachádza nad obcou Belá Dulice neďaleko mesta Martin.

Vidiecke prostredie turčianskeho regiónu okolo Turčianskeho Jasena, Belej - Dulíc a Kalníka doslova láka na turistiku, víkendové prechádzky či cyklotúru.

Pri obci Bystrička, neďaleko mesta Martin bola v roku 2013 vybudovaná neveľká rozhľadňa na tzv. Tankovej ceste.

Odlesnený vrch Drieňová na obcou Jedľové Kostoľany ponúka sám o sebe krásne kruhové výhľady na široké okolie.

Vartovka - tichý svedok búrlivej histórie Krupiny - je jedinečnou pamiatkou, ktorá vás prenesie do čias, keď krajinu strážili odvážni vojaci.

Praktické odporúčania na výlet

Pre rodiny s deťmi a menej zdatných turistov je vhodnejší výstup od kostola na Krahuliach, ktorý trvá približne 40 minút.

Výstup z centra Kremnice je strmší, trvá necelé 2 hodiny a zahŕňa prevýšenie 350 m.

Pri dlhšej trase cez Skalku, sedlo Tunel, Velestúr, Kremnický štít a Kremnický štós treba počítať s lesnými cestami, hrebeňovými úsekmi, lúkami, prudšími klesaniami aj skalnatými vyhliadkami.

Ak sa rozhodnete ísť ďalej, natrafíte na zaujímavý prírodný útvar Čertova hlava - menšia dvojička neďalekej Čertovej skaly.

Pri návšteve ferratového sveta je potrebné počítať s tým, že ide o technicky náročnejšie prostredie, v ktorom sa návštevníci pohybujú s ferratovým výstrojom.

Okolie veže poskytuje príjemné prostredie na prechádzku a trávenie voľných chvíľ s blízkymi.

tags: #kamenna #vyhliadka #v #kremnici