Výstup na Satan: podrobný sprievodca túrou vo Vysokých Tatrách

Satan s výškou 2 432 m n. m. patrí medzi najvýraznejšie vrcholy hrebeňa Bášt a ponúka neopakovateľné výhľady na Mengusovskú i Mlynickú dolinu. Je najvyšším končiarom tejto časti Vysokých Tatier a charakteristický je dvoma takmer rovnako vysokými vrcholmi - severným a južným.

Výstup na Satan nepatrí medzi technicky najnáročnejšie tatranské túry, nevedie tam však značený turistický chodník. Trasa pokračuje mimo vyznačených chodníkov, vedie exponovaným terénom a obsahuje minimálne jedno objektívne nebezpečné miesto. Výstup je preto povolený len v sprievode horského vodcu.

Vrchol Satan a hrebeň Bášt panoráma

Kde sa Satan nachádza

Satan leží takmer presne v strede medzi Kriváňom a Rysmi, našimi najnavštevovanejšími štítmi. Mlynickú a Mengusovskú dolinu oddeľuje masív Satana, ktorý je najvyšším vrcholom hrebeňa Bášt.

Celý hrebeň Bášt oddeľuje od seba Mlynickú a Mengusovskú dolinu. Satan stojí medzi Prednou Baštou a Pekelníkom v Baštovom hrebeni, odpájajúcom sa z hlavného hrebeňa na Hlinskej veži.

Od Čertovho hrbu v masíve Diabloviny ho delí Satanovo sedlo a od Prednej Bašty Sedlo nad Červeným žľabom. V masíve Diabloviny ho od Čertovho hrbu delí Satanovo sedlo a od Prednej bašty Sedlo nad Červeným žľabom.

ÚdajInformácia
Nadmorská výška2 432 m n. m.
Výškový rozdiel zo Štrbského Plesa830 metrov
Vrcholseverný a južný
Doliny pod masívomMlynická a Mengusovská dolina
Charakter výstupumimo značeného turistického chodníka
Odporúčaný sprievodhorský vodca

V niektorých materiáloch sa uvádza aj výška 2 421,5 m n. m. alebo 2 421 m n. m.; pri opise tejto túry sa používa výška 2 432 m n. m.

Dva vrcholy Satana

Najvyšší Satan má dva pomerne nevýrazné vrcholy, južný a severný. Vzdialené sú od seba zhruba 70 metrov a ich výškový rozdiel je od oka tak jeden meter v prospech severného.

Spája ich len mierne znížený skalný hrebeň, vďaka čomu môžu pripomínať malé rohy, hlavne pri pohľade z Mengusovskej doliny. Z dna Mlynickej doliny je relatívne zložité určiť, ktorá skalná veža patrí Satanu, až natoľko je celý hrebeň bez výraznejšieho vrcholu.

Satan (2432) má dva vrcholy, severný a južný, pôsobiace dojmom malých rohov. V Satanovom záreze medzi skalami samotného vrcholu Satana a Satanovou vežičkou sa nachádza rovný, trávnatý, niekoľko metrov široký úsek hrebeňa.

Odkiaľ sa na Satan vystupuje

Túra na vrchol Satana začína na Štrbskom Plese. Jeho dopravná dostupnosť trochu uľahčuje zdolávanie okolitých štítov a cieľ vidíme prakticky od začiatku.

Výstup začína žlto značenou cestou v Mlynickej doline popri vodopáde Skok a Plese nad Skokom až na terasu Kozích plies, respektíve cez Zadnú Poľanu až ku Volím plieskam.

Trasa vedie zo Štrbského Plesa cez Mlynickú dolinu až pod masív Satana. Po opustení turistického chodníka sa začína technickejšia časť - traverzovanie žľabov a výstup až na samotný vrchol Satana.

Mapa trasy Štrbské Pleso Satan

Trasa cez Mlynickú dolinu

Štrbské Pleso - vodopád Skok

Zo Štrbského Plesa pokračujeme do Mlynickej doliny. Značená časť dnešnej túry zahŕňa asi dvojhodinový výstup okolo vodopádu Skok a Plesa nad Skokom na druhú terasu Mlynickej doliny.

Skok je obrovský vodopád v strede Mlynickej doliny, ktorý môžete obdivovať už od Štrbského Plesa. Nad vodopádom je pleso s príznačným názvom Pleso nad Skokom.

Po vodopáde Skok pokračujeme vyššie do Mlynickej doliny. Prechádzame okolo Plesa nad Skokom a asi hodinu pokračujeme po značkovanom chodníku smer Bystrá lávka na Zadnú Poľanu až ku Volím plieskam.

Volie plieska a odbočka z chodníka

Pri Volích plieskach značku opúšťame a vydávame sa doprava do svahu k zatienenému úpätiu Satana. V tomto mieste odbočíme z turistického chodníka a smerujeme pod západnú stenu masívu Satana.

Sú odtiaľ pekné pohľady na smaragdovozelené Nižné Kozie pleso, ktoré zo značeného chodníka napriek neveľkej vzdialenosti nie je vidieť. Pod vrchom ležia Satanove plieska, ale aj plesá, ktoré nesú zvieracie názvy - Kozie a Capie plesá.

Po sutinovom kuželi sa postupne dostávame na lávku, ktorá miernym stúpaním traverzuje masív Satana.

Traverz pod západnou stenou

Výraznou dlhou rímsou doprava traverzujeme niekoľko žliabkov až prídeme do hlavného žľabu, ktorým v serpentínach vystupujeme až do Satanovho zárezu.

Pohodlný, miestami takmer regulárny chodník je hneď v úvodnej časti prehradený skalou, ktorá by váhavejšie povahy mala spoľahlivo odradiť od ďalšieho postupu. Po jej prekonaní pokračuje chodník v kopírovaní jednotlivých žľabov a rebier.

Keďže sme v masíve Satana, okraje úzkeho chodníka padajú strmo dole, takže zvýšená opatrnosť je na mieste.

Najnebezpečnejšie miesto trasy

Na konci lávky sa nachádza druhá, oveľa vážnejšia prekážka. Pri obchádzaní posledného skalného rebra kúsok chodníka chýba a túto medzeru je potrebné prekročiť pomerne dlhým krokom spojeným s presunom vlastného ťažiska.

Na prvýkrát ide takmer o neprekonateľnú prekážku. Situáciu ešte výrazne komplikuje trčiaca skala, ktorá na úrovni trupu vytláča človeka na samotný okraj skalného zrázu, za ktorým by nasledoval niekoľkometrový pád s fatálnymi následkami.

Počas slnečného rána situáciu neuľahčuje ani fakt, že zo zatienených miest krokom náhle vstupujeme do protisvetla na druhej strane rebra, čo tiež sťažuje orientáciu.

Nebezpečné miesto vyslovene neodporúčam skúšať systémom pokus-omyl, je takmer nevyhnutné mať so sebou skúseného sprievodcu.

Kto nedokáže prekonať strach z prekročenia, má ešte možnosť problematické miesto podliezť, avšak oveľa ľahšie to nie je. Za sucha to ešte ako-tak ide, no spúšťať sa dole hladkým šikmým žliabkom za mokra nie je bezpečné.

Práve toto miesto patrí medzi hlavné dôvody, prečo sa výstup na Satan nemá absolvovať bez skúseného horského vodcu.

Výstup žľabom na Satanov zárez

Prekonaním prekážky sa putovanie po lávke končí. Chodník sa začína stáčať hore do žľabu, kde sa stratí, a nás čaká necelá hodina nepríjemného, strmého stúpania trávnato-sutinovým žľabom.

Výška stúpa doslova každým krokom a prestávky na vydýchanie využívame na stále užšie a strmšie pohľady do Mlynickej doliny.

Cesta je v spodnej časti orientačne náročná. Dá sa vystupovať buď priamo žľabom, alebo prekročiť ešte jedno rebro a po dobrom chodníčku vstúpiť do žľabu až vyššie.

Čím sme vyššie, tým krajšie sa pred nami vykresľuje protiľahlý Soliskový hrebeň. Rozoznávame jeho južný okraj, Mlynické, Štrbské aj Furkotské Solisko.

Boj s gravitáciou a terénom Satana končí v Satanovom záreze, približne vo výške 2 383 metrov. Ide o rovný, trávnatý, niekoľko metrov široký úsek hrebeňa vrezaný medzi skalami samotného vrcholu Satana a Satanovou vežičkou situovanou južne od neho.

Satanov zárez a cesta na južný vrchol

Posledné kroky vedúce do sedla ponúknu nádherný panoramatický pohľad do doliny na druhej strane hrebeňa, ktorou je Mengusovská dolina.

Do očí udrú Gerlachovský štít či Veľké Hincovo pleso, no vrchol už nie je ďaleko. Po krátkom vydýchnutí nasleduje záverečná etapa.

Desať minút nie veľmi náročného výstupu po hrebeni vedie na južný vrchol Satana.

Zo Satanovho zárezu možno po trávnato-kamenistej ríne ľahko dosiahnuť južný vrchol. Ide o najjednoduchšiu výstupovú cestu na Satan, hoci celkový výstup stále vedie komplikovaným terénom mimo značeného chodníka.

Výhľady z južného vrcholu

Stojíme na najvyššom mieste celého hrebeňa Bášt, čo je sám osebe povznášajúci pocit.

Pohľad na juh odhaľuje za menej výraznou Satanovou vežičkou tri vrcholy zdanlivo nalepené jeden na druhý - Malú Baštu, Prednú Baštu a Patriu. Za nimi sa v hĺbke nachádza Štrbské pleso a v diaľke Kráľova hoľa.

Oveľa zaujímavejší je západný obzor, kde z hĺbok Mlynickej doliny vyrastá Soliskový hrebeň. Najlepší pohľad ponúka jeho južný okraj, od Predného po Furkotské Solisko.

Najvyššie Veľké Solisko sa úplne stráca, pretože priamo za ním sa vynára Kriváň.

Takpovediac najveľkolepejší pohľad ponúka východný obzor. Svoje robí rozľahlá Mengusovská dolina s výraznými Hincovými plesami a nádherný obraz dokresľuje hlavný hrebeň Vysokých Tatier od Mengusovských štítov až po Rysy a Vysokú, doplnený o Gerlachovský štít a Končistú.

Najmä Mengusovská dolina vyzerá zo Satana skvostne. Na okolité štíty možno pozorovať hodiny.

Zo Satanovho vrchola je výhľad do dolín aj na okolité štíty, medzi ktoré patria Štrbský štít, Kôprovský štít, Štrbské Solisko i vzdialenejšie dominantné štíty Tatier.

Výhľad zo Satana na Mengusovskú dolinu

Prechod na severný vrchol

Po oddychu na južnom vrchole sa možno vybrať aj na druhý, severný vrchol Satana. Nie je to ďaleko, ale nie je to ani úplná malina.

Po hrebeni, ktorý výšku veľmi nestráca, je prechod nebezpečný. Preto musíme zísť do Satanovej štrbiny, ktorá oddeľuje oba vrcholy zo strany Mlynickej doliny, a po strmých skalných stupňoch sa vyštverať na severný vrchol.

Zachádzka umožní výrazne lepší pohľad do záveru Mlynickej doliny s jej plesami, najmä na neďaleký Štrbský štít či múr Hrubého vrchu a Furkotského štítu.

Samozrejme, vidíme aj severné pokračovanie hrebeňa Bášt. Kôprovský štít za ním pôsobí odtiaľto prekvapivo nevýrazne.

Po dosiahnutí severného vrcholu nasleduje návrat na južný vrchol a zostup rovnakou trasou, akou sa vystupovalo.

Alternatívne prístupy na Satan

Prístup cez Sedlo nad Červeným žľabom

Prístup do Sedla nad Červeným žľabom vedie hrebeňom z Prednej Bašty. Odtiaľto pokračujeme ďalej po stúpajúcom hrebeni, v ktorom nám stoja v ceste dva nevýrazné hrby oddelené plytkými sedielkami.

Prvý, trávnatý hrb prechádzame priamo hrebeňom po dobrom chodníku. Druhý je skalný a prekonávame ho podchádzajúc hrebeň zo strany Mlynickej doliny.

Dostávame sa do sedielka, odkiaľ spadá do Mlynickej doliny markantný žľab. Po trávnato-kamenistej ríne ľahko dosiahneme južný vrchol.

Výstup z Mlynickej doliny

Táto trasa predstavuje pravdepodobne najpraktickejší a najľahší prístup na vrchol Satana.

Po žltej značke kráčame hore Mlynickou dolinou. Asi po dvoch hodinách chôdze nás chodník privedie k Malému a Nižnému Koz notému plesu.

Po pravej ruke vidíme trávnatý chrbát, ktorý smeruje k masívu Satana, a za ním dva sutinové kužele. Pravý z nich sa asi v polovici svojej výšky dotýka takmer vodorovnej trávnato-skalnatej rampy podťatej prahmi.

Po nej prekonáme niekoľko žliabkov, pričom stredný je najvýraznejší, a traverz ukončíme v markantnom žľabe, ktorý spadá zo Satanovho zárezu, teda zo sedla medzi Satanom a Satanovou vežičkou.

Začneme vystupovať buď priamo žľabom, alebo prekročíme ešte jedno rebro a po dobrom chodníčku vstúpime do žľabu až vyššie. Cesta je v spodnej časti orientačne náročná.

Technická náročnosť a bezpečnosť

Satan je kondične i technicky menej náročná túra v porovnaní s mnohými náročnými tatranskými štítmi. To však neznamená, že ide o bežnú turistickú trasu.

Napriek tomu, že terén sa považuje za technicky nenáročný, v určitých miestach sa klasifikuje obtiažnosť stupňom I.

Trasa vedie mimo vyznačených chodníkov, cez sutinové kužele, trávnato-sutinové žľaby, skalné stupne a exponované traverzy. Na niektorých miestach okraje chodníka padajú strmo do doliny.

Pri výstupe sa odporúča použiť lano. Horský vodca si klienta naväzuje lanom a dohliada na bezpečný pohyb v exponovanom teréne.

Za sucha môže byť niektorý úsek zvládnuteľný, no za mokra sa hladké skalné a trávnaté pasáže výrazne zhoršujú. Protisvetlo, dážď, hmla, sneh alebo poľadovica môžu skomplikovať orientáciu aj samotný pohyb.

Výstup na Satan je preto povolený len v sprievode horského vodcu.

Horský vodca na Satan

V Spolku horských vodcov sú združení vodcovia s platným medzinárodným osvedčením UIAGM-IVBV-IFMGA, čo sú skratky pre celosvetovú úniu horských vodcov.

Zabezpečujú vodcovské a sprievodcovské služby v horskom teréne počas celého roka.

Horský vodca pozná výstupovú trasu, dokáže posúdiť aktuálne podmienky a v exponovaných miestach vedie klienta s použitím lana. Pri výstupe na Satan je skúsený sprievodca takmer nevyhnutný.

Cena za sprevádzanie sa pohybuje od 150 do 230 eur na osobu.

História a pôvod názvu

Najstaršia zmienka hovorí, že prvý výstup na vrchol Satana uskutočnili Jan Gwalbert Pawlikowski s goralským vodcom Maciejom Sieczkom okolo roku 1880. Nie je však vylúčené, že pred nimi už vrchol dosiahli iní.

Zmienka o prvých návštevníkoch Satana pochádza z roku 1880.

Názov štítu Satan, ako aj názvy susednej Diabloviny, Diablovho sedla, Pekelníkovej štrbiny, Satanovho sedla a Pekelníka, má vraj korene v ľudových legendách o tunajších vrchoch.

Legendy vravia, že Satan stráži ukryté poklady a vzácne kovy. Tí, ktorí sa ich budú snažiť vykopať, zhodí kamene.

Zlovestný názov skrýva najvyšší štít rázsochy, ktorá vystupuje z Čubriny a oddeľuje Mengusovskú dolinu od Mlynickej doliny.

Čo si všímať počas výstupu

  • Štrbské Pleso a jeho dopravnú dostupnosť.
  • Vodopád Skok v strede Mlynickej doliny.
  • Pleso nad Skokom.
  • Malé a Nižné Kozie pleso.
  • Smaragdovozelené Nižné Kozie pleso.
  • Satanove plieska.
  • Trávnato-skalnatú rampu pod západnou stenou Satana.
  • Satanov zárez vo výške približne 2 383 metrov.
  • Satanovu vežičku medzi oboma vrcholmi.
  • Satanovu štrbinu oddeľujúcu južný a severný vrchol.
  • Mlynickú a Mengusovskú dolinu.
  • Hincove plesá, Štrbský štít, Kôprovský štít, Rysy, Vysokú, Gerlachovský štít a Končistú.
  • Soliskový hrebeň, Mlynické, Štrbské a Furkotské Solisko.

Praktické odporúčania

Na výstup je vhodné vyraziť iba za stabilného počasia a s dostatočnou časovou rezervou. Výrazná oblačnosť, búrka, dážď, hmla alebo mokré skaly môžu zmeniť charakter túry.

Počas slnečného dňa netreba podceniť ochranu pred slnkom. Na vrchole sa hodia dlhé rukávy, pokrývka hlavy, opaľovací krém a dostatok tekutín.

Vhodná je pevná turistická obuv s kvalitnou podrážkou, oblečenie do premenlivého horského počasia, rukavice a prilba podľa odporúčania horského vodcu.

Pri prechode exponovanými úsekmi treba postupovať pomaly, nevstupovať do neznámeho terénu systémom pokus-omyl a riadiť sa pokynmi sprievodcu.

Zostup vedie rovnakou trasou ako výstup, preto je potrebné počítať s tým, že exponované miesto na traverze treba bezpečne prekonať aj opačným smerom.

Winter Climbing - Satan 2422m - Vysoké Tatry - GoPro

Charakter túry v skratke

Časť trasyCharakter terénu
Štrbské Pleso - vodopád Skokznačený turistický chodník
Vodopád Skok - Mlynická dolinastúpanie po žltej značke
Zadná Poľana - Volie plieskaznačený chodník smer Bystrá lávka
Volie plieska - západná stena Satanaodbočenie mimo značky
Traverz masívuúzke exponované lávky, žľaby a rebrá
Výstup do Satanovho zárezustrmý trávnato-sutinový žľab
Satanov zárez - južný vrcholkrátky výstup po hrebeni
Južný - severný vrcholzostup do Satanovej štrbiny a skalné stupne
Zostupnávrat rovnakou trasou

Satan ponúka pôsobivé výhľady do svojho blízkeho okolia, najmä na Mengusovskú dolinu, Hincove plesá, Mlynickú dolinu a okolité tatranské štíty. Jeho výstup je kondične i technicky menej náročný než výstupy na najťažšie tatranské vrcholy, no pre exponovaný terén, absenciu značeného chodníka a nebezpečné miesta patrí výhradne do programu sprevádzaného výstupu s horským vodcom.

tags: #kadial #tura #na #satan