Jastrabia veža (2 137 m n. m.) patrí medzi najfotogenickejšie a najvýraznejšie skalné útvary Vysokých Tatier. Vypína sa priamo nad malebným Zeleným plesom a svojou štíhlou siluetou, kolmými stenami a strmým vzhľadom priťahuje pozornosť turistov kráčajúcich k Chate pri Zelenom plese.
Jastrabia veža svojou výškou 2137 metrov nemôže konkurovať tatranským velikánom. Ale keď kráčate chodníkom k Brnčalke, takmer celú polhodinku pred chatou Vám oči priťahuje mohutná veža.
Vďaka svojej štíhlej siluete a kolmým zrázom spadajúcim k plesu je neprehliadnuteľná napriek tomu, že všetky štíty okolo nej sú vyššie. Na prvý pohľad sa zdá pre turistu nedobytná, no ako to už pri mnohých tatranských vrchoch býva, realita je o trochu prívetivejšia.

Základné informácie
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Nadmorská výška | 2 137 m n. m. |
| Východisko | Chata pri Zelenom plese z Tatranskej Lomnice |
| Alternatívne východisko | Kežmarská Biela voda |
| Dĺžka trasy | 8,9 km |
| Celkový čas | 10 hod. |
| Charakter výstupu | Neudržiavaný a neznačený chodník, exponovaný skalný hrebeň |
| Zaistenie | Výstup vyžaduje istenie na lane |
| Obmedzenie | Povolené len s horským vodcom |
Kde sa Jastrabia veža nachádza
Jastrabia veža sa nachádza na postrannom hrebeni Vysokých Tatier nad dolinou Zeleného plesa. Je posledným vrcholom postranného hrebeňa, ktorý vybieha z Belasej veže na východ.
Od Karbunkulového hrebeňa ju delí Jastrabie sedlo. Karbunkulový hrebeň je krásny skalný hrebeň, v ktorom sa nachádzajú vrcholy Kopiniakov a Malého Kolového štítu.
Posledný vrchol postranného hrebeňa, ktorý vybieha z Belasej veže na V. Od Kopiniakov ju delí Jastrabie sedlo.
Priamo nad Zeleným plesom čnejúca strmá, bájami opradená veža, jedna z charakteristických skalných veží Vysokých Tatier.
Chata pri Zelenom plese je výborným východiskom pre mnohé túry.
Prístup k Chate pri Zelenom plese
K Chate pri Zelenom plese vedie z osady Tatranské Matliare modrá a neskôr žltá turistická značka.
Trasa Kežmarská Biela voda - Nad Matliarmi - Šalviový prameň - Kovalčíkova poľana - Chata pri Zelenom plese - Jastrabia veža a späť.
Najpoužívanejšia trasa ku Chate pri Zelenom plese je turistickej verejnosti notoricky známa, takže túto časť výstupu zredukujem na dve antagonistické poznámky - letné zelené Tatry s modrou oblohou môžem vždy a kolmé slnko nad hlavou počas výstupu nemusím vôbec.
Kvôli nástrahám verejnej dopravy som sa na Bielu vodu dostavil o dosť neskôr, ako bolo v pláne. Vzhľadom na dlhý letný deň to našťastie nijako neohrozilo naplánovanú trasu, akurát výšľap k Zelenému plesu bude vo väčšej horúčave.
Chata pri Zelenom plese je prirodzeným miestom na oddych a prípravu pred náročnejším pokračovaním. K chate prichádzame v čase vrcholiaceho obeda, čo znamená obsadené všetky stoly a rad až vonku. S tým sa musí rátať, takže obedujeme svoje zásoby kdesi bokom na trávičke.
Výstup z chaty cez Červenú dolinu
Jastrabia veža je najbližší vrchol v amfiteátri štítov okolo Zeleného plesa. Trasa vedie od rázcestia pri chate po žlto značenom chodníku cez príkry prah hore do Červenej doliny až na návršie nad Červeným plesom.
Po primeranom oddychu začíname výstup na Jastrabiu vežu. Pustiť sa do takého činu relatívne najedení a v najväčšom popoludňajšom žiare je vec nanajvýš odsúdeniahodná a dôrazne ju neodporúčam.
Krátky, no strmý výstup do Červenej dolinky nás stál litre potu. V dolinke už pofukuje chladivý vetrík, samotný výstup sa na chvíľu zmiernil, úsek okolo Červeného a Belasého plesa je preto výrazne príjemnejší.
Tu vo výške 1883m odbočuje naľavo sotva znateľný neznačený chodník. Po ňom až k Jastrabiemu sedlu a ďalej doľava po skalných platniach popod previsnuté skaly.
Niekde nad Belasým plesom sa stáčame doľava do svahu spadajúceho z Jastrabej veže. Spočiatku je terén ešte prívetivý, dokonca sa na chvíľu aj vyrovná, ako prechádzame okolo meteorologického zariadenia, ale potom nasleduje veľmi strmý, tatranský trávnato-skalnatý svah.
Nie je vôbec nebezpečný, vinie sa ním náznak serpentínového chodníčka, čo uľahčuje chôdzu, no pľúca a nohy dostávajú aj tak poriadne zabrať.
Námaha však netrvá dlho a za necelú hodinku (od Belasého plesa) stojíme v Jastrabom sedle (cca 2100 m).

Jastrabie sedlo a výstup na vrchol
Jastrabie sedlo je pomerne úzka štrbina v Karbunkulovom hrebeni, ktorý sa odpája z hlavného tatranského hrebeňa na Belasej veži a je zakončený naším cieľom, Jastrabou vežou.
Zo sedla vidíme oproti stojaci Čierny štít, či o trochu ďalej Pyšné štíty. Vrchol Jastrabej veže je odtiaľto len kúsok po hrebeni.
Samotný vrch je dostupný len horolezeckým spôsobom. Údajne ľahšie lezenie. Pri pohľade na skaly však cítim, ako moja odvaha kamsi odchádza a chuť to poprobovať ma rýchlo opúšťa.
Hrebeň zo sedla je lezenie okolo II. stupňa horolezeckej obtiažnosti a po 30 minútach už stojíme na vrchole.
A do toho ešte vietor! Nie že by tu zúrila víchrica, ale náhle silné poryvy, ktoré sa z absolútneho bezvetria do nás nečakane na pár sekúnd oprú, sú veľmi zneisťujúce.
Za súbežného obdivovania výhľadov čakáme nejakú chvíľu, no vietor nikam neodchádza a ani odvaha sa nevracia. Verzia hrebeňom padá a ide sa na istotu.
Kúsok pod sedlom (sme tam za minútu) vedie v stene Jastrabej veže šikmá rampa. Zhora vyzerá veľmi priateľsky, zblízka už nie tak celkom.
V každom prípade sa po nej dostávame na vrcholový hrebeň presne z opačnej strany, ako sme stáli pred chvíľkou. Rampa je dnes, teda za sucha, relatívne bezpečná, no za mokra (snehu alebo ľadu) by som na ňu nešiel. Aspoň nie bez istenia!
Je aj ľahšia možnosť: poniže sedla na strane Červenej doliny skalnou lávkou naprieč severnou stenou až za vrchol a po východnom svahu k najvyššiemu bodu.
Vrcholová plošina a výhľady
Za krátku chvíľu sa dostávame na nečakane malebné miesto. Je ním prekvapujúco široká, trávnato-skalnatá plošinka na samom okraji Jastrabej veže.
Z jej okrajov spadajú kolmé či takmer kolmé steny vyše pol kilometra dole k Zelenému plesu. Z toho pohľadu sa môže veľmi ľahko zatočiť hlava, je jednoducho dych berúci.
A stačí otočiť hlavu a človeka musí ohromiť pre zmenu o pol kilometra vyššia žulová hradba, ktorú tvoria Kežmarský, Lomnický, Pyšný a Čierny štít. Fantastické miesto.
Presúvame sa na samotný vrchol, sú to nejaké dve až tri minútky po mierne sa dvíhajúcom, zužujúcom a priostrujúcom hrebeni.
Výškový rozdiel medzi plošinou a vrcholom je nejakých 25 metrov. Zelené pleso s okolím odtiaľ nie je vidieť, no kruhový výhľad je nádherný.
Najstrmšie pohľady sú do Červenej dolinky, ktorou sme prišli. Na vrcholovom kameni je strieborná soška Panny Márie, skôr moderného, ako tradičného strihu.
O kúsok vedľa, v ešte ostrejšej časti hrebeňa, sa nachádza druhý vrchol veže. Je asi vyšší, no nanajvýš o decimetre. Prechod k nemu vyzerá celkom nebezpečne, čiže ostávame pri soške.
Nepríjemné nárazy vetra zo sedla tu absentujú, takže sa zdržíme dosť dlho. Z vrcholu je nádherný výhľad na Zelené pleso a severnú stenu Malého Kežmarského štítu.

Zostup
Zostup prebieha rovnakou cestou, akurát od vstupu na rampu sme neustále v tieni podvečerných Tatier.
Zaujal ma spätný pohľad na rampu zo strmého svahu hlbšie pod ňou. Jej vzhľad sa dá opísať jedine takto: prejsť po nej sa odváži len šialenec. Našťastie, zdanie klame.
Zostup trochu ťažký, najpohodlnejší (I); 15 min. Z vrcholu niekoľko metrov smerom na V. Na konci hrebeňa, tam kde sa začína sutinová terasa, skrútime sa na S na sutinovú rampu, galériu ktorá pretína S stenu.
Má dve rampy vyššiu a nižšiu. Hocktorou z nich mierne klesajúc až pod Jastrabie sedlo.
Zo sedla nezn. chodníkom v serpentínach do Červenej doliny na žlto zn. chodník a ním k Zelenému plesu ešte 1 hod.
Z Jastrabieho rebríka je možné zlanenie cez cestu Illner a Rulke., a taktiež cez vynitované cesty v JZ cesty vpravo od komína Dieškovcov a JV stene napr. Jetstream., Pochylého cestu.
Priechodné je i Jastrabie sedlo z Malej Zmrzlej doliny (lámavé, tráva,II-III).
Horolezecký charakter Jastrabej veže
Horolezcami veľmi obľúbený vrchol, hlavne pre jeho blízkosť a úchvatné pohľady do mohutných stien nad dolinou Zeleného plesa.
Samotný vrch je dostupný len horolezeckým spôsobom.
Juhovýchodná stena
JV STENA: Priamo nad Zeleným plesom sa týči skoro do 600 metrovej výšky Jastrabia veža so svojou impozantnou JV stenou.
Pod JV platne sa dá dôjsť aj priamo od plesa vpravo, v závere je krátky úsek traverzu (III).
Juhozápadná stena
JZ STENA: Stena spadá priamo do Malej Zmrzlej doliny.
V prostriedku steny sa tiahne výrazný, hlboký a na mnohých miestach previsnutý komín.
Vpravo od tohto komína sú výrazné platne, ktoré v dolnej časti steny prerušujú mohutné strechy, kým vľavo od komína sa tiahnu cez stenu až k vrcholu veže obrovské výlomy a hlboký skalný kút.
Prístup pod lezecké steny
PRÍSTUP:Od Brnčalovej chaty popri Zelenom plese vľavo po nezn. ceste pod vodopád z Veľkej Zmrzlej doliny.
Cez potok a po skalnom pilieri zabezpečenom reťazami na dolný prah Veľkej Zmrzlej doliny.
Odtiaľ doprava (skalní mužíci) sledujeme trávnatú vodorovnú lávku. ťažší úsek lávky cez skalnú stienku je zabezpečený reťazami.
Po prekonaní lávky dosiahneme morénový prah Malej Zmrzlej doliny.
Ešte kúsok hore dolinou a potom doprava, nad okrajom dolinného prahu pod JZ a JV stenu Jastrabej veže (1,5 hod.).
Medzi JZ a JV stenou je úzka exponovaná lávka s pomocným lanom.
História názvu a povesti
Jastrabia veža je povesťami a príbehmi opradená skalná veža, v okolí ktorej sa v skutočnosti odohrali aj tragické príbehy súvisiace najmä so zlatokopmi.
Starý spišský názov -Karfunkel Turm- sa viaže na ľudovú povesť, podľa ktorej bol kedysi na vrchole drahokam karbunkul.
Na strmých bralách Jastrabej veže, ktorá sa týči ako kamenný strážca nad Zeleným plesom, vraj kedysi dávno spočíval obrovský drahokam.
Drahokam bol totiž viac než len ozdobou - ukrýval v sebe čarovnú moc. Tomu, kto sa ho zmocnil, mal splniť každé želanie.
Počasie a vhodné podmienky
Predpoveď počasia spomínala, že v noci zo stredy na štvrtok mal cez naše územie prejsť studený front. Meteorológovia sa nemýlili. Noc bola upršaná, ráno zamračené a veterné.
Stúpajúc do Červenej dolinky sme zazerali na našu Jastrabiu vežu. Mali sme v úmysle liezť hrebeňom z Jastrabieho sedla na vrchol a zostúpiť klasickou cestou cez rampu.
Rampa je za sucha relatívne bezpečná, no za mokra, snehu alebo ľadu je vhodné počítať s istením. Vietor môže byť ďalším výrazným faktorom, pretože náhle silné poryvy dokážu zneistiť aj na krátkom exponovanom úseku.
Výstup z Červenej doliny na Jastrabie sedlo a ďalšie pokračovanie preto nemožno porovnávať s bežnou značenou turistickou trasou. Úsek od Červenej doliny po Jastrabie sedlo je neudržiavaný a neznačený chodník, ďalej nasleduje exponovaný skalný hrebeň, ktorý vyžaduje istenie na lane.
Bezpečnostné upozornenie
- Samotný vrch je dostupný len horolezeckým spôsobom.
- Úsek od Červenej doliny po Jastrabie sedlo vedie po neudržiavanom a neznačenom chodníku.
- Ďalej nasleduje exponovaný skalný hrebeň, ktorý vyžaduje istenie na lane.
- Výstup je povolený len s horským vodcom.
- Za mokra, snehu alebo ľadu nie je vhodné prechádzať rampou bez istenia.
- Pri zostupe treba počítať so strmým terénom, sutinovými rampami a exponovanými úsekmi.
- Prechod k druhému vrcholu veže vyzerá celkom nebezpečne, čiže ostávame pri soške.
Jastrabia veža je pôsobivým miestom, ktoré stojí za objavenie. Nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí Vysokých Tatier a ponúka jedinečné výhľady na okolitú krajinu.