Grécko: zemetrasenie a seizmický roj medzi Santorini a Amorgos

Obyvatelia gréckeho ostrova Santorini sú v pohotovosti. V posledných týždňoch zaznamenali na Santorini a priľahlých ostrovoch Kyklady tisícky otrasov, ktorých intenzita a frekvencia sa skokovo zvýšila koncom januára.

Oblasť v Egejskom mori, kde sa nachádza aj ostrov Santorini, patrí medzi seizmicky aktívne oblasti a k zemetraseniam tu dochádza častejšie. Odborníci hovoria o „bezprecedentnej seizmickej aktivite“, ktorá nemá v moderných dejinách Grécka obdobu.

Mapa zemetrasení medzi Santorini a Amorgos

Čo sa deje na Santorini

Prvé znaky zvýšenej seizmickej činnosti sa v oblasti okolo 10 km severovýchodne od ostrova Santorini začali objavovať okolo 16. januára 2025.

Počet slabých seizmických javov s magnitúdou medzi 1 - 2 sa z bežného denného priemeru 0 - 3 začal zvyšovať na denný priemer 10 - 15. Od 2. februára sa objavili aj zemetrasenia s magnitúdou nad 4.

Podľa údajov Európsko-stredomorského seizmologického centra (EMSC) zaznamenali od 27. januára v regióne medzi ostrovmi Santorini a Amorgos v Egejskom mori 1022 otrasov, z ktorých najsilnejší mal magnitúdu 5,3.

Aténsky geodynamický inštitút vo štvrtok uviedol, že od 26. januára bolo v blízkosti ostrovov Santorini, Amorgos, Anafi a Ios zaznamenaných vyše 6000 otrasov.

Podľa Aténskej univerzity zaznamenali od 26. januára do 8. februára medzi Santorini a okolitými ostrovmi Amorgos, Ios a Anafi v Egejskom mori takmer 13 000 otrasov.

Zatiaľ štatisticky najväčší počet zaznamenaných zemetrasení (k 9. februáru) bol takmer 100 za deň v dňoch 4. a 6. februára. V ostatných dňoch je to priemerne 60 - 70.

Javy pod M 2 zvyčajne nie sú pocítené, avšak 847 javov, ktoré obyvatelia a návštevníci ostrova Santorini pocítili, predstavujú enormné množstvo.

V noci zo stredy na štvrtok zaznamenali na Santorini najmenej 19 otrasov s magnitúdou presahujúcou 4. Otrasy na Santorini ani na chvíľu neutíchajú. Podľa miestnych médií bolo na gréckom ostrove v noci zo stredy na štvrtok cítiť 19 otrasov s magnitúdou väčšou ako 4.

Aténsky geodynamický inštitút zaznamenal vo štvrtok v skorých ranných hodinách sedem po sebe nasledujúcich otrasov s magnitúdou presahujúcou stupeň 4,0.

Podľa údajov zmieneného inštitútu bolo v pondelok severovýchodne od ostrova Santorini evidovaných vyše 120 otrasov - v priemere zhruba päť každú hodinu.

Najsilnejšie zaznamenané otrasy

Najsilnejší otras s magnitúdom približne 5,1 zaznamenali 5. februára 2025. Dňa 3. februára bol prvý otras s magnitúdou 5,0. Ďalšie s podobnou veľkosťou (5,1) boli 5., 7. a 8. februára.

Zemetrasenie s magnitúdom 5,3 zasiahlo v pondelok neskoro večer grécky ostrov Santorini. Úrady uviedli, že bolo zatiaľ najsilnejšie spomedzi tisícov otrasov, ktoré zaznamenali v oblasti od predminulého týždňa.

Podmorské zemetrasenie, ktoré bolo cítiť až v Aténach, nespôsobilo škody ani zranenia. O dve hodiny neskôr nasledoval ďalší otras s magnitúdou 5,0.

Slabšie otrasy sú sotva citeľné, zatiaľ čo tie s magnitúdou 4,7 a viac cítiť až v Aténach vzdialených zhruba 230 kilometrov.

UkazovateľÚdaj
Začiatok prvých znakov zvýšenej aktivityokolo 16. januára 2025
Bežný denný priemer slabých javov0 - 3
Neskorší denný priemer javov s magnitúdou 1 - 210 - 15
Najväčší počet zemetrasení za deňtakmer 100
Najsilnejší uvádzaný otras v prvej fázemagnitúda 5,3
Počet pocítených javov847
Počet zaznamenaných otrasov od 26. januára do 8. februáratakmer 13 000

Preventívne opatrenia a odchod obyvateľov

Minister civilnej ochrany Vasilis Kikilias v reakcii na situáciu nariadil preventívne zatvorenie škôl na Santorini a na blízkych ostrovoch Ios, Amorgos a Anafi.

Na ostrovy boli už pred dvoma týždňami preventívne vyslané tímy záchranárov a vojakov, ktorí okrem iného uzavreli miesta, kde hrozí kvôli otrasom pád kameňov či zosuv pôdy.

Úrady ale preventívne nasadili do oblasti záchranné tímy a rozmiestnili ďalšie seizmologické senzory.

Úrady vyhlásili stav núdze a približne tri štvrtiny z 15-tisícového obyvateľstva ostrov už opustili, píše BBC.

Viac ako 11-tisíc obyvateľov a sezónnych pracovníkov opustilo Santorini, kde žije asi 15 500 ľudí, pričom úrady pre Santorini vyhlásili výnimočný stav. Gréckym úradom to umožňuje rýchlejšiu mobilizáciu ťažkej techniky aj záchranných zložiek.

V utorok ráno sa stovky ľudí zhromaždili v prístave a čakali na trajekty smerujúce do Atén, aby sa presunuli do bezpečia.

Na ostrove panuje napätie a strach. Obyvatelia spávajú s pripravenými evakuačnými taškami a mnohí sa presťahovali do obývačiek, kde spia na matracoch na zemi, aby boli bližšie k východu.

„Už sme si všetky matrace nanosili do obývačky,“ hovorí Georgia Nomikou, prezidentka mestského zastupiteľstva na Santorini.

Na rozdiel od väčšiny obyvateľov, ktorí už ostrov opustili, niektorí miestni situáciu berú s nadhľadom. Chantal Metakides, obyvateľka ostrova, nevidí dôvod na paniku.

„Tento dom prežil 500 rokov zemetrasení aj sopečných erupcií a stále stojí.“

Odporúčania pre obyvateľov a turistov

Napriek tomu odborníci vyzvali na zavedenie preventívnych opatrení a odporučili obyvateľom aj turistom, aby sa vyhýbali veľkým zhromaždeniam v uzavretých priestoroch a zdržiavali sa mimo pobrežných oblastí a zastavaných častí ostrova.

Seizmológovia varujú, že otrasová aktivita môže trvať niekoľko dní až týždňov.

Kvôli riziku zosuvov pôdy odporúčajú ľuďom zdržiavať sa na bezpečných miestach.

  • vyhýbať sa veľkým zhromaždeniam v uzavretých priestoroch,
  • zdržiavať sa mimo pobrežných oblastí,
  • vyhýbať sa zastavaným častiam ostrova,
  • zohľadniť riziko pádu kameňov a zosuvov pôdy,
  • sledovať pokyny miestnych úradov a záchranných zložiek.

Výstraha pred cunami bola vydaná preventívne, no situácia sa upokojila bez následkov.

Seizmický roj a jeho význam

V súvislosti s otrasmi sa hovorí o takzvanom seizmickom roji.

Seizmický roj je skupina zemetrasení, ktoré majú blízke hypocentrum (miesto v zemskej kôre, kde dôjde k zemetraseniu) a epicentrum (t. j. priemet hypocentra na zemský povrch).

Pre seizmický roj je charakteristický veľký počet zemetrasení v krátkom časovom slede (niekoľko dní, týždňov, ojedinele mesiacov), ktoré nasledujú krátko po sebe.

Zemetrasenia môžu vznikať v celej geometrii zlomovej plochy a ich hypocentrá a epicentrá môžu po analýze určiť charakteristiku zlomovej plochy.

Z hľadiska seizmológie a tektoniky je preto dôležité analyzovať všetky javy v danej oblasti aj tzv. dotrasy, ktoré nám môžu veľa povedať o geometrii zlomu.

Pri analýze zemetrasení je potrebné poznať aj ich ohniskový mechanizmus, t. j. na akom type zlomu vznikli a ako bol orientovaný.

Napríklad súčasný zemetrasný roj pri Santorini prebieha na poklesovom zlome s orientáciou SV - JZ, čo je v súlade s priebehom podmorských zlomov v tejto oblasti.

Samozrejme, nejde len o jeden diskrétny zlom, ale o sústavu zlomov v zlomových zónach v rôznych hĺbkach zemskej kôry od 5 do zhruba 15 km.

Epicentrá a magnitúdy seizmického roja

Prečo je oblasť Egejského mora seizmicky aktívna

Grécko sa nachádza na rozhraní africkej a euroázijskej tektonickej dosky, ktorých neustála interakcia vyvoláva časté zemetrasenia.

Africká doska sa rýchlosťou niekoľko centimetrov ročne posúva na sever, kde jej v pohybe bráni euroázijská doska. V geometrickom pohľade sa Afrika pod miernym uhlom podsúva pod Európu.

Tektonický pohyb má za následok vysokú seizmickú aktivitu v celom Stredomorí a aj aktívne sopky nielen v oblasti Grécka, ale i Talianska.

Samotná oblasť styku oboch dosiek je pomerne vzdialená, prebieha južne od ostrova Kréta v najhlbších častiach Stredozemného mora, ale kontakt oboch dosiek je široký a plytko uklonený a to spôsobuje v okolitých zlomových zónach pri tektonickom pohybe vznik zemetrasení, ale tiež sopečnú činnosť v egejskom.

Egejské more, ktoré sa nachádza na rozhraní africkej a anatólskej tektonickej platne, je často zasiahnuté zemetraseniami.

Tektonické alebo sopečné zemetrasenia

Sprvu sa zdalo, že početné a relatívne plytké slabé zemetrasenia by mohli súvisieť s nárastom vulkanickej aktivity na morskom dne, hlavne v okolí podmorskej sopky Kolumbo, ktorá leží len niekoľko kilometrov od ostrova Santorini.

V istom momente, keď sa magma „rozhodne“ putovať z magmatického rezervoáru (kozuba) do vyšších častí kôry, dochádza k vzniku vulkanických zemetrasení.

Môžeme si to predstaviť tak, že žeravá tekutá magma sa pod vysokým tlakom tlačí do puklín a zlomov v tuhých nadložných horninách a rozrušuje ich.

To spôsobuje vznik zemetrasení, resp. zemetrasných rojov.

Sopečné zemetrasenia zďaleka nedosahujú silu tých tektonických.

Ako magma postupuje vyššie, tak sa posúvajú aj hypocentrá takýchto zemetrasení do čoraz plytších úrovní.

Následne zemetrasenia slabnú, až dôjde k sopečnej erupcii na povrchu.

Veľmi rýchlo sa ukázalo, že tento mechanizmus zemetrasení pri Santorini taký nie je.

Hypocentrá otrasov boli relatívne hlboko a epicentrá boli vzdialené aj niekoľko desiatok kilometrov od známych sopiek.

Zemetrasenia nie sú ani pod podmorským vulkánom Kolumbo a už vôbec nie pod samotným Santorini.

Odborníci zatiaľ nedokážu jednoznačne určiť, či by séria zemetrasení mohla byť aj predzvesťou silnejšieho zemetrasenia.

Aké scenáre pripadajú do úvahy

Seizmológovia varujú, že otrasová aktivita môže trvať niekoľko dní až týždňov.

Seizmický roj bude bez väčšieho zemetrasenia, než boli tie s magnitúdou nad 5, pokračovať ešte niekoľko týždňov, možno dva - tri mesiace.

Prvý z nich predpokladá, že otrasy podobnej sily budú pokračovať ešte niekoľko dní či týždňov.

Odborníci zatiaľ nedokážu presne odhadnúť, kedy sa seizmická aktivita skončí.

Intenzita otrasov sa podľa seizmológov v posledných dňoch výrazne znížila, stále ale nemožno vylúčiť silnejšie zemetrasenie.

„Intenzita klesá, ale ešte sa nestabilizovala,“ povedal Athanassios Ganas, šéf výskumu geodynamického inštitútu pre štátnu televíziu ERT.

Vedúci gréckeho geodynamického inštitútu však uviedol, že sa už neočakávajú žiadne otrasy.

Vedci dúfajú, že stredajšie zemetrasenie bolo najsilnejším v rámci súčasnej krízy, no s istotou to tvrdiť nemôžu.

Najmenej pravdepodobný, no zároveň najnebezpečnejší scenár je ten, ktorý zahŕňa zemetrasenie s magnitúdou okolo 6.

Grécki seizmológovia však varujú, že súčasná vlna zemetrasení by mohla priniesť tiež jav s magnitúdom okolo 6, čo by iste viedlo už k väčším materiálnym škodám a obetiam na životoch.

Príde zemetrasenie s magnitúdou okolo 6, čo by už malo za následok väčšie škody.

Pri týchto scenároch by som však nepodceňoval riziko vzniku rozsiahlejšieho podmorského zosuvu na strmých podmorských svahoch v blízkosti zlomov.

Zosuvy pôdy by boli možné aj v oblasti kaldery.

Riziko cunami a skúsenosť z roku 1956

Z hľadiska seizmológie však nie je podstatný počet zemetrasení, ale ich veľkosť (sila), resp. množstvo uvoľnenej energie.

V danej oblasti boli v roku 1956 dve po sebe nasledujúce zemetrasenia (s odstupom 13 minút), ktoré mali magnitúdo 7,7 a 7,2.

Ak by sme to porovnali so súčasnou situáciou, tak by sme museli mať viac než tisíc zemetrasení s M 5, aby sa uvoľnená energia vyrovnala tým dvom v roku 1956.

Mementom je spomínané zemetrasenie z 9. 7. 1956.

Ako sa neskôr modelovo zistilo, spôsobilo zosuv podmorského svahu, ktorý vyvolal vlnu cunami vysokú 25 - 30 m.

Prívalová vlna zasiahla južné pobrežie ostrova Amorgos.

Napriek tomu zahynulo 53 osôb, okolo 100 bolo zranených a viac ako 2000 budov bolo zničených alebo poškodených.

Zemetrasenie v roku 1956 napáchalo veľké škody.

Katastrofa, která ukončila mínojskou civilizaci | BBC Timestamp

Sopečná história ostrova Santorini

Ostrov Santorini je známy svojou bohatou sopečnou históriou.

Santorini leží na tzv. Helénskom vulkanickom oblúku - reťazci ostrovov vytvorených sopečnou aktivitou.

Približne 1600 rokov pred naším letopočtom tu došlo k jednej z najväčších sopečných erupcií v dejinách, ktorá zmenila tvar ostrova a údajne prispela k úpadku minojskej civilizácie.

Historicky najsilnejšiemu výbuchu, ktorý mal za následok deštrukciu takmer celého ostrova, vznik obrovskej kaldery a následné vlny cunami, sa pripisuje zodpovednosť za začiatok zániku jedinečnej minojskej kultúry na ostrove Kréta, ako aj kultúry na Thére a ďalších gréckych ostrovoch.

Stalo sa tak okolo r. 1610 pred n.

Najznámejšou a historicky najničivejšou a najaktívnejšou sopkou súostrovia Kyklady v Egejskom mori je Santorini, v historickom ponímaní Théra.

Ďalšie výbuchy sopky už neboli také ničivé, ale v historickej dobe sa uskutočnili najmenej šesťkrát.

V 20. storočí bola sopka Santorini, resp. sopečný ostrovček Nea Kameni, ktorý postupne vyrástol v kaldere sopky po historicky najničivejšom výbuchu, aktívna štyrikrát, naposledy v januári až februári 1950.

Tu je potrebné spomenúť, že slabšia seizmická aktivita sa objavovala pod sopkou už od augusta 1949.

Santorini je už trištvrte storočia v sopečnom pokoji, ale v ponímaní geologického času je to okamih.

Kaldera Santorini a ostrov Nea Kameni

Podmorský vulkán Kolumbo

Druhou sopkou, samostatnou a nezávislou od Santorini, je len niekoľko kilometrov od severného pobrežia Santorini vzdialený podmorský vulkán Kolumbo.

Kolumbo má však klasicky vyvinutý veľký stredový kráter, ktorý je hlboký viac než 500 metrov.

Posledná aktivita sopky bola v roku 1650, keď sa okraj sopky na krátky čas ocitol nad hladinou mora.

Freatomagmatická erupcia (výbuch spojený s prienikom veľkého množstva vody do žeravej magmy) však spôsobila žeravý pyroklastický príval, ktorý sa šíril po morskej hladine a zasiahol 8 km vzdialený ostrov Santorini.

Tam usmrtil 70 osôb.

Potom vulkán skolaboval, vznikol kráter a následná ničivá vlna cunami sa šírila aj 150 km ďaleko.

Najnovšie zemetrasenie s magnitúdou 6,1

Pobrežie gréckych ostrovov Kréta a Santorini vo štvrtok zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,1, oznámil Americký geologický inštitút (USGS).

Zemetrasenie malo podľa USGS epicentrum 82 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Kréty, Iraklionu, v hĺbke 68 kilometrov.

Otrasy bolo výrazne cítiť na ostrovoch v celom Egejskom mori.

Podľa gréckeho denníka To Proto Thema zemetrasenie cítili aj na polostrove Peloponéz, v oblasti Kyklad a dokonca až na Cypre.

Bezprostredne neboli hlásené žiadne zranenia ani škody.

Podmorské zemetrasenie, ktoré bolo cítiť až na Cypre, nespôsobilo žiadne škody ani zranenia.

Grécky úrad pre riadenie katastrof ako preventívne opatrenie vydal varovanie pred cunami a ľuďom v zasiahnutej oblasti zaslal výstražné SMS správy.

Cunami sa napokon nevyskytlo.

Vplyv na cestovný ruch

Santorini patrí medzi najobľúbenejšie turistické destinácie Grécka.

Hoci má len 15 500 stálych obyvateľov, v roku 2023 ho navštívilo až 3,4 milióna turistov.

Santorini, jedna z popredných gréckych turistických destinácií, prilákala v roku 2023 približne 3,4 milióna návštevníkov.

Ostrov, známy svojimi ikonickými bielymi domami a modrými strechami, sa momentálne nachádza v neznámej a nepredvídateľnej situácii.

Aktuálna seizmická situácia však môže mať potenciálny dopad na turistický ruch a vyvoláva obavy z bezpečnosti návštevníkov.

Turisticky populárna oblasť bola v uplynulých mesiacoch zasiahnutá viacerými otrasmi, v dôsledku čoho dočasne zavreli školy na Santorini a susedných ostrovoch.

Monitorovanie a ďalší postup

Situácia na Santorini sa neustále monitoruje a miestne úrady budú v najbližších dňoch rozhodovať o ďalších opatreniach na ochranu obyvateľov a turistov.

Vedci zároveň pracujú na podrobnej analýze seizmickej aktivity, aby lepšie predpovedali jej ďalší vývoj.

Otrasy zmiatli vedcov, ktorí tvrdia, že región nezaznamenal seizmickú aktivitu takéhoto rozsahu od začiatku zaznamenávania údajov v roku 1964.

Odborníci tvrdia, že región nezažil seizmickú aktivitu takéhoto rozsahu od začiatku zaznamenávania údajov v roku 1964.

Seizmická záhada na Santorini naďalej zostáva predmetom intenzívneho vedeckého skúmania.

tags: #grecko #santorini #zemetrasenie